Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. jún 2017

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 21Csp/152/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316211269
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Sivák

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2017:8316211269.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom Mgr. Petrom Sivákom v spore žalobcu: Orange Slovensko, a.s.,

Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, právne zastúpený: Bobák, Bollová a spol., s.r.o., Dr. Vladimíra
Clementisa 10, Bratislava, proti žalovanému: J. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXXX/XX, XXX XX W.,
o zaplatenie 222,87 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 48,31 eur s 5,05% úrokom z omeškania ročne od
18.06.2015 do zaplatenia v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti 174,56 eur s príslušenstvom žalobu z a m i e t a.

Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal dňa 01.12.2016 na tunajší súd žalobu, ktorým žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie
sumy 222,87 eur, úrokov z omeškania a na náhradu trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril zmluvu, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú
Všeobecné podmienky a na základe ktorých vypožičal žalovanému SIM kartu, ktorá mu umožňuje
využívať telekomunikačné služby. Za odpredaný mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie zn. Sony

X mu mala vzniknúť škoda vo výške 174,56 eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou
mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou, tzn. predstavuje škodu, ktorú
mu žalovaný spôsobil tým, že získal mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie za cenu zvýhodnenú
oproti cene trhovej tak, že podpisom dodatku sa zaviazal používať služby, a za tieto platiť po dobu
viazanosti a následne porušil svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby
a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých
služieb vo výške 48,31 eur vyfakturovaných v období január 2015. Pokusom o pokonávku zo dňa

03.06.2015 oznámil žalovanému sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a sumu za mobilný
telefón/telekomunikačné zariadenie a vyzval ho na ich úhradu v dodatočnej lehote. Žalovaný na pokus o
pokonávku nereagoval ani čiastočnou úhradou pohľadávky. Preto si uplatnil úrok z omeškania z celkovej
dlžnej sumy a to počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse
o pokonávku, t.j. od 18.06.2015. Na základe uvedeného žalobca podal na súd žalobu a žiadal zaviazať
žalovaného na zaplatenie sumy 222,87 eur, z toho za neuhradené služby vo výške 48,31 eur, titulom
uplatnenej škody sumu 174,56 eur, ako aj na zaplatenie úroku z omeškania z uvedených súm a na

náhradu trov konania.

3. S poukazom na ust. § 177 ods. 2 Civilného sporového poriadku, súd vo veci rozhodol na
základe predložených listinných dôkazov bez nariadenia ústneho pojednávania. Miesto a čas verejnéhovyhlásenia rozsudku boli zverejnené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu od 13.06.2017
do 20.06.2017.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a to predovšetkým so
žalobou, zmluvami o poskytovaní verených služieb, dodatkami k zmluvám, všeobecnými podmienkami
poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb, pokusom o pokonávku, jednotlivými
faktúrami a zistil tento skutkový stav.

5. Žalobca uzatvoril so žalovaným zmluvu o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej vypožičal
žalovanému SIM kartu, ktorá umožnila žalovanému využívať poskytované služby zo strany žalobcu.
Žalobca odpredal žalovanému podľa dodatkov k zmluvám telekomunikačné zariadenia, a to za akciovú
cenu.

6. Neoddeliteľnou súčasťou zmlúv sú všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických

komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s.

7. Žalobca vyfakturoval žalovanému poskytnuté služby za obdobie január 2015 vo výške 48,31 eur, z
toho 5 eur si neuplatňuje.

8. Podľa ust. § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o
poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej
sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú
súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby,
poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových

bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou,
ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho
zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

9. Podľa ust. § 43 ods. 12 písm. b/ zákona č. 351/2011 Z.z. účastník je povinný platiť za poskytnutú

verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na
základe predloženej faktúry.

10.Vychádzajúczdôkazovpredloženýchzostranyžalobcusúdmázadostatočnepreukázané,žemedzi
účastníkmi konania došlo k uzavretiu platnej zmluvy o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej

žalobca poskytol žalovanému služby a ten sa zaviazal platiť cenu za poskytnuté služby. Súd nepodrobil
súdnej kontrole cenu služieb, pretože cena bola jasne a zrozumiteľne dohodnutá a z úradnej moci ex
offo nezistil ani iné okolnosti, ktoré by indikovali vadnosť právneho úkonu v časti ceny služieb. Preto
súd návrhu v časti zaplatenia ceny za dodané služby vo výške 48,31 eur vyhovel, pretože žalovaný ako
dlžník má povinnosť zaplatiť cenu služieb.

11. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní
je v omeškaní.

12. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

13. V súlade s ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

14. Je nepochybné, že žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením svojho záväzku vo výške 48,31

eur, a preto žalobca má nárok aj na úrok z omeškania z tejto sumy. Súd priznal navrhovateľovi podľa
ust. § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania, ktorého výška 5,05 % ročne je v súlade
s ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. tak, ako si ho žalobca uplatňoval.15. Po vykonanom dokazovaní však súd žalobu zamietol v časti zaplatenia náhrady škody vo výške
174,56 eur.

16. Zo skutkového vymedzenia nároku žalobcu na náhradu škody vyplýva, že sa tejto škody domáha
z dôvodu porušenia povinnosti žalovaného zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dohodnutú dobu.
Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škodu je potrebné právne posudzovať podľa ust. § 420
ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej
zodpovednostipodľaust.§420Občianskehozákonníkajeprotiprávnyúkon, spôsobenieškody,príčinná

súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a zavinenie.

17. Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných
záväzkových povinnosti; vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť
aj z iných zákonom uložených povinností. Vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť. Ust. §
420 Občianskeho zákonníka o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady

záväzkovej, ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti.

18. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených
štyroch predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich, zodpovednosť za škodu nie je daná.

19. V prejednávanej veci zo strany žalobcu nesúceho dôkazné bremeno nebolo preukázané už
splnenie predpokladu protiprávneho úkonu. Vychádzajúc zo skutkového vymedzenia návrhu žalobca
nepreukázal, že žalovaný v zmluvnom vzťahu nezotrváva po dobu viazanosti.

20. Pri tomto závere súd vychádzal z toho, že spôsob ukončenia zmluvy je uvedený v článku 4.1 (doba

platnosti a ukončenie zmluvy) všeobecných podmienok, ktoré sú súčasťou zmluvy. Podľa článku 4.1
týchto všeobecných podmienok platnosť zmluvy zaniká a) dohodou zmluvných strán, b) odstúpením od
zmluvy, c) výpoveďou zmluvy, d) smrťou alebo zánikom účastníka. Ďalej všeobecné podmienky upravujú
podrobnejšie zánik zmluvy z jednotlivých uvedených dôvodov.

21. Podľa článku 2.1 všeobecných podmienok spoločnosť Orange poskytuje služby na základe zmluvy
uzatvorenej v písomnej podobe.

22. Podľa § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť
iba písomne.

23. V predmetnom konaní žalobca písomné ukončenie písomne uzatvorených zmlúv o poskytovaní
verejných služieb nepreukázal, ani zo strany žalovaného súd nemal preukázané, že by takúto listinu od
žalobcu obdŕžal. Treba teda uviesť, že platné ukončenie zmlúv so žalovaným preukázané nebolo, a
teda žalovaný svoj záväzok zotrvania v zmluvnom vzťahu neporušil, čím nie je daný predpoklad vzniku

škody protiprávnym úkonom.

24. Čo sa týka samotného vzniku škody, k tomu je potrebné uviesť, že podľa ust. § 442 ods. 1
Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

25. Občiansky zákonník nedefinuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma,
ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j.
peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí,
ak nedochádza k naturálnej reštitúcii (porovnaj R 55/1971).

26. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného
a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do
predchádzajúceho stavu (R 55/1971). To, čo poškodenému ušlo, ušlý zisk, je ujmou spočívajúcou v tom,
že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa
to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí (R 55/1971).

27. Podľa žalobcu vznikla mu škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou telekomunikačných zariadení
a ich akciovou cenou. Aj keby bol splnený zo strany žalovaného predpoklad protiprávneho úkonu,
k uvedenej škode by nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať to, že v rámciofenzívnej obchodnej politiky žalobcu tento predáva telekomunikačné zariadenie za nižšiu ako skutočnú
cenu. Účel sledovaný teraz žalobcom podanou žalobou bolo možné dosiahnuť iným spôsobom
(napr. podmienením právneho úkonu). Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou telekomunikačného

zariadenia tak nie je následkom (tvrdeného ale nepreukázaného) protiprávneho úkonu žalovaného, ale
výsledkom zmluvného konsenzu medzi žalobcom a žalovaným. Tento zmluvný konsenzus môže byť
zo strany žalobcu reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré
do zmluvného vzťahu so žalovaným vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku žalobcu tak nedošlo,
pretože tento za telekomunikačné zariadenie obdŕžal dojednanú kúpnu cenu.

28. S vyššie uvedeným záverom je spojené zároveň aj nesplnenie ďalšieho predpokladu pre vznik škody
(kauzálny nexus), pretože aj v prípade preukázania zavineného nezotrvania žalovaného v zmluvnom
záväzku po určitú dobu dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku žalobcu by nebol tento protiprávny
úkon, ale kúpna zmluva so žalovaným s obdŕžaním dojednanej kúpnej ceny.

29. Na základe uvedeného súd návrh zamietol v časti o zaplatenie náhrady škody vo výške 174,56 eur,
a to spolu aj s úrokom z omeškania.

30. O trovách konania v danej veci súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala
strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že

žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

31. Žalovaný bol v konaní úspešnejší, avšak žiadne trovy konania mu nevznikli, preto mu neboli
priznané.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, aka) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.