Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. júl 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/50/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116207642
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3116207642.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov JUDr.

Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho v právnej veci žalobcu: PATRIOT GROUP, s.r.o. so sídlom v
Trenčíne, Legionárska č. 7158/5, IČO: 45 407 657, právne zastúpený Advokátska kancelária KONCOVÁ
& PARTNERS, s.r.o. so sídlom v Trenčíne, Legionárska č. 7158/5, IČO: 47 256 907 proti žalovanej R.
B., bytom F. nad M., E. I. XX/XX, o zaplatenie sumy 307,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 14.09.2016, č.k. 14C/88/2016-23, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaná n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal, aby mu
žalovaná zaplatila sumu 307,- eur s úrokom z omeškania. Súd prvej inštancie po právnej stránke
svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 494, § 558 a § 39 Občianskeho zákonníka. Súd mal na základe
vykonaného dokazovania za preukázané, že z dohody o zaplatení dlhu zo dňa 05.10.2015 vyplýva, že
Ing. W. H. zastúpený splnomocnencom, teda žalobcom a žalovaná ako dlžníčka sa dohodli na úhrade
nezaplateného dlžného nájomného titulom zmluvy o nájme vyčíslenej na čiastku 1.535,- eur s úrokom
z omeškania. Zároveň sa dlžník v rámci dohody v deň porušenia dohody zaplatiť náklady spojené s

vymáhaním pohľadávky a súvisiace trovy splnomocnencovi veriteľa vo výške 20% z dlžnej istiny, pričom
v čl. 2 dohody dlžník uznal dlh čo dôvodu a výšky za opodstatnený a zaviazal sa zaplatiť ho v splátkach
po 200,- eur spolu s úrokom.

2. Občianske súdne konanie je ovládané prejednacou zásadou, v dôsledku ktorej povinnosť tvrdiť
skutočnosti a navrhovať dôkazy je zásadne vecou účastníkov konania. Dokazujú sa len tie skutočnosti,
ktorézostávajúmedziúčastníkmisporné.Súddôkazyvyhodnotípodľaúvahyatokaždýdôkazjednotlivo

a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania
najavo. Každý z účastníkov preukazuje tie skutočnosti, z ktorých vyvodzuje pre seba priaznivé právne
dôsledky. Neunesenie dôkazného bremena postihuje účastníka nepriaznivým následkom v podobe
neúspechu v spore. Právne posúdenie uplatneného nároku spočíva na súde.

3. Žalobou uplatnená čiastka 307,- eur má spočívať v nákladoch spojených s vymáhaním pohľadávky
uvedenej v dohode o zaplatení dlhu v splátkach zo dňa 05.10.2005 a s tým súvisiacimi trovami

splnomocnenca veriteľa bez bližšej špecifikácie. V čase uzatvorenia dohody o zaplatení dlhu v splátkach
bola žalovaná v omeškaní so zaplatením dlžnej sumy za nájom bytu. K uzatvoreniu tohto úkonu
došlo v príčinnej súvislosti s nesplnením si záväzku žalovanej riadne a včas. Žalovaná uznala v
zmysle § 558 OZ len dlh uvedený v čl. 1, 2, teda istinu a úrok z omeškania, čo zakladá vyvrátiteľnúprávnu domnienku o existencii dlhu v dobe uznania. Nezakladá zároveň právo na zaplatenie nároku
vo výške 20% z istiny spočívajúcej v nákladoch spojených s vymáhaním pohľadávky v prípade
porušenia dohody o splátkach. Takýto nárok si môže žalobca uplatniť až vtedy, ak preukáže vznik

nároku na zaplatenie tejto čiastky. To znamená nevyhnutnosť preukázať, kedy došlo k porušeniu právnej
povinnosti žalovanej z dojednaného splátkového kalendára, existenciu konkrétnych nákladov spojených
s vymáhaním pohľadávky a súvisiace trovy splnomocnencovi veriteľa. Z obsahu žaloby vyplýva, že
žalovaná sa mala dostať do omeškania už so zaplatením prvej splátky v sume 200,- eur, splatnej dňa
09.10.2015. Nebolo preukázané, že žalobca začal predmetnú pohľadávku vymáhať a aké náklady mu

v súvislosti s tým vznikli. Nárok na zaplatenie nákladov na vymáhanie dlhu vznikne až vtedy, ak sa dlh
vymáha, čo preukázané nebolo. Súd takéto zmluvné dojednanie považoval za absolútne neplatné pre
rozpor s dobrými mravmi, pretože obchádza nároky na náhradu trov konania v súvislosti s vymáhanými
pohľadávkami, priznávané v konkrétnej výške podľa pomeru úspechu vo veci súdom v rámci súdneho
konania a preto súd žalobu zamietol.

4. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.

5. Proti tomuto rozhodnutiu podal včas odvolanie žalobca, ktorý žiadal, aby krajský súd ako súd odvolací
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že ho zruší a vec mu vrátil na ďalšie konanie,
prípadne zmenil tak, že žalobe vyhovie v celom rozsahu. Namietal, že z dohody, ktorá je obsahom jeho

nároku nevyplýva, že by nárok na žalobcu na zaplatenie nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky
mal vzniknúť až za podmienky, že pohľadávka bude exekučne vymáhaná. Už v návrhu bolo uvedené,
že žalovaný nezaplatil veriteľovi ani jednu splátku, pričom neexistencia určitej právnej skutočnosti sa
nedá preukázať. Pokiaľ by súd prvej inštancie konal bol by mu predložený rozhodcovský rozsudok,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 31.03.2016, na základe ktorého bolo začaté exekučné konania od

súdneho exekútora. Nenariadením pojednávania a odopretím možnosti predkladať návrhy na doplnenie
dokazovania bolo porušené právo žalobcu na spravodlivý proces a nebol riadne zistený skutkový stav.
Poukázal na právo na spravodlivý proces a zistení skutkového stavu ako aj princíp rovnosti účastníkov
v súdnom konaní. V súvislosti so samotným zmluvným dojednaním poukázal na tú skutočnosť, že
dojednanie je výsledkom slobodnej a vážnej vôle zmluvných strán, teda dohody o zaplatení dlhu v

splátkach. Žalovaná žiadnym spôsobom toto ustanovenie nenamietla, naopak s jeho znením v plnom
rozsahusúhlasila,čopotvrdilasvojimpodpisom.Súdbynemalsuplovaťnečinnosťanezáujemžalovanej
a mal by predovšetkým brať na zreteľ postoj a prípadné námietky žalovanej, ktorá ich však nepodala.
Žalovaná sa voči danému ustanoveniu nebráni a toto žiadnym spôsobom nerozporuje. Pokiaľ súd
konštatoval platnosť dojednania pre rozpor s dobrými mravmi, dôvody neplatnosti nešpecifikuje. Mala

preto za to, že súd sa s danou skutočnosťou riadne nevysporiadal a nezohľadnil povahu a účel daného
ustanovenia. Toto ustanovenie nemá suplovať náhradu trov súdneho, či exekučného konania. Veriteľ si
nemuseluplatniťnároknasúdenaúčinnosťustanoveniapostačovalaskutočnosť,žežalovanánesplatila
prvú splátku, ktorá ide o určitú formu sankcie za nesplnenie si svojich záväzkov. V danom prípade ide
o nepomenovanú zmluvu, ktorej podmienky boli určité a zrozumiteľne uvedené v dohode o zaplatení

dlhu v splátkach, pričom je toho názoru, že súd by mal takto uzavretú zmluvu a prejav vôle účastníkov
rešpektovať. Preto namietal ďalej nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdu prvej
inštancie. Pripoj k odvolaniu rozhodcovský rozsudok R 2/2016 ako aj upovedomenie súdneho exekútora
JUDr. Ladislava Ďorďoviča o začatí exekúcie voči žalovanej.

6. Žalovaná sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrila.

7. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1j CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP, pričom v náväznosti na § 387 ods. 2

CSP odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu
prvej inštancie, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.

8. Súd prvej inštancie v prejednávanej veci vykonal dostatočné dokazovanie, vec po právnej stránke
posúdil a v konečnom dôsledku aj správne vo veci rozhodol.

9. V prvom rade je nutné konštatovať, že s účinnosťou od 01.07.2016 nadobudol účinnosť zák.č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), ktorý v prechodnom ustanovení § 470
ods. 1 stanovil, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňomnadobudnutia jeho účinnosti, z čoho vyplýva, že nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp
okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava sa
použije na všetky aj na konania začaté predo dňom účinnosti Civilného sporového poriadku. Ďalej však z

ust.§470ods.2CSPvyplýva,žeprávneúčinkyúkonov,ktorévkonanínastalipredodňomnadobudnutia
účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

10. Ust. § 120 ods. 1, 2, 3, 4 O.s.p. bolo transponované do nových procesných noriem a to do ust. §
132 ods. 1 CSP, § 186 ods. 2 CSP ako aj § 182 CSP. Z týchto ustanovení zákona potom vyplýva, že

povinnosť označiť dôkazy ostáva zachovaná ako jedna z náležitostí žaloby, pričom sa preberá právo
súdu rozhodnúť o tom, ktoré dôkazy vykoná. Súd podľa CSP zásadne nevykonáva dokazovanie bez
návrhu. Súd je povinný vykonať dokazovanie ex offo jedine v konaní podľa Civilného mimosporového
poriadku.

11. Súd prvej inštancie v prejednávanej veci zvolil postup predpokladaný ust. § 177 ods. 2 CSP, kedy

pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak sú kumulatívne splnené podmienky uvedené v písmenách
a/ až c/, teda ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, pričom skutkové tvrdenia strán nie
sú sporné a zároveň hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje čiastku 2.000,- eur.

12. Súd prvej inštancie založil svoje zamietavé rozhodnutie na absolútnej neplatnosti právneho úkonu

vo vzťahu k dohode o zaplatení dlhu, v rámci ktorej došlo medzi žalobcom a žalovanou k dohode, že
v prípade, ak žalovaná ako dlžník poruší dohodu o zaplatení dlhu v splátkach, zaväzuje sa zaplatiť
žalobcovi náklady spojené s vymáhaním pohľadávky a súvisiace trovy splnomocnencovi veriteľa vo
výške 20% z dlžnej istiny, teda zo sumy 1.535,-eur. Túto dohodu považoval súd prvej inštancie za
absolútne neplatný právny úkon, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi, pretože obchádza nároky na

náhradu trov konania s vymáhanými pohľadávkami priznávanými v konkrétnej výške podľa pomeru
úspechu vo veci súdom v rámci súdneho konania.

13. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
obchádza alebo sa prieči dobrými mravom.

14. Vo všetkých prípadoch absolútnej neplatnosti právneho úkonu, táto pôsobí s ohľadom na to, že sa
jedná o verejný záujem, je povinnosťou súdu prihliadať na takúto absolútnu neplatnosť ex lége, t.z. zo
zákona a to od počiatku ex tunc ako aj bez ohľadu na to, či sa tejto neplatnosti niekto dovolal. Preto
absolútna neplatnosť právneho úkonu vzniká zo zákona a nie z chovania účastníkov občianskoprávnych

vzťahov, nemôže byť tento dôsledok absolútnej neplatnosti odvrátený ani za použitia dobrých mravov
v zmysle § 3 ods. 1 OZ.

15. Vo vzťahu k právnym úkonom, ktoré sa priečia dobrým mravom je nutné zdôrazniť, že právny
úkon sa prieči dobrým mravom vtedy, ak sa jeho obsah bez ohľadu na zmluvnú voľnosť slobodu tento

obsah stanoviť bez ohľadu na to, kto rozpor s dobrými mravmi zavinil ako aj na to, či druhá strana
bola pri vzniku zmluvy v dobrej miere, ocitne v rozpore so všeobecným uznávaným mienením, ktoré
vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi určuje, aký má byť obsah tohto právneho úkonu tak, aby bol
v súlade so základnými zásadami morálneho poriadku demokratickej spoločnosti, t.z. so slušnosťou
a poctivosťou. Výpočet dobrých mravov nemožno so zreteľom k ich pestrosti a mnohotvárnosti určiť.

Zásadymravnéhoporiadkuspoločnostiavdôsledkutoho,akdobrémravysavovzájomnomobčianskom
spolužití napriek istej stálosti v súlade so spoločenským vývojom v zároveň určitej miere rozvíjajú a
to v zmysle ako časovom, tak miestnom. Ak sa prieči určitý právny úkon dobrým mravom, musí to
byť súdom v danom čase vo vzájomnom konaní účastníkov občianskoprávnych vzťahov vždy zistené
podľa objektívnych kritérií s prihliadnutím ku všetkým okolnostiam konkrétneho prípadu vrátane doby

a postavenia účastníkov.

16. O takýto prípad sa v prejednávanej veci jedná, pretože právny úkon, ktorý odporuje dobrým mravom,
je aj taký úkon, kde si zmluvné strany pri uznaní záväzku dojednali buď neprimerané úroky, prípadne
neprimeranú pokutu. V prejednávanej veci súd prvej inštancie uzatvoril, že dohoda účastníkov obsahuje

dojednanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi a preto je absolútne neplatným právnym úkonom a
zároveň obchádza zákon. Ako vyplýva z prejednávanej dohody, žalobca v tejto dohode figuroval ako
splmocnenec veriteľa. Zároveň v tejto dohode bolo stanovené, že v prípade, ak žalovaná ako dlžníčkanezaplatí svoj dlh voči veriteľovi, zaväzuje sa zaplatiť v prospech žalobcu čiastku 20% z dlžnej istiny, čo
predstavuje náklady spojené s vymáhaním pohľadávky.

17. Žalobca ako dôkaz v odvolaní predložil rozhodcovský rozsudok, z ktorého však vyplýva, že týmto
rozhodcovským rozsudkom bola žalovaná zaviazaná v prospech veriteľa, teda v prospech Ing. W.
H.iastku 1.535,- eur vrátané príslušenstva a zároveň v bode 3 a 4 predmetného rozhodcovského
rozsudku sp.zn. R 2/2016 bola žalovaná ako dlžníčka zaviazaná zaplatiť žalobcovi trovy právneho
zastúpenia 150,90 eur na účet právneho zástupcu, teda na účet spoločnosť AK KONCOVÁ &

PARTNERS, s.r.o. so sídlom v Trenčíne a tiež bola zaviazaná zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške
120,- eur.

18. Na základe tohto rozhodcovského rozsudku sa v súčasnosti vedie exekučné konanie u exekútora
JUDr.LadislavaĎorďoviča,zktoréhozároveňvyplýva,žepredmetomvymáhaniasúokreminéhoajtrovy
právneho zastúpenia z rozhodcovského konania a trovy právneho zastúpenia pri exekúcii 105,03 eur.

19. Z tohto potom vyplýva, že bol v celom rozsahu dôvodný záver súdu prvej inštancie o rozpore
zmluvnéhodojednaniamedzižalobcomažalovanouvrozporesmravmi,ktorévšakzároveňajobchádza
zákon, pretože aj z pripojených listinných dôkazov doložených v rámci odvolacieho konania je zrejmé,
že veriteľovi žalovanej vznikol nárok na náhradu trov konania súvisiacich s vymáhaním pohľadávky pred

rozhodcom a tieto sú aj predmetom vymáhania v exekučnom konaní. Preto ďalšie trovy súvisiace s
vymáhaním pohľadávky, ktorých sa v tomto konaní domáha žalobca predstavujú obchádzanie zákona,
t.z. obchádzanie ustanovení o nároku na trovy právneho zastúpenia v prípade vymáhania istiny s
príslušenstvom, na ktoré má veriteľ preukázateľne nárok. Jednalo by sa v takomto prípade o dvojitý
postih vo vzťahu k žalovanej ako dlžníčke z daného zmluvného vzťahu.

20. Preto sa v konečnom dôsledku odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením súdu prvej
inštancie, ktorý uzatvoril, že predmetným právny úkon je absolútne neplatným právnym úkonom pre
rozpor s dobrými mravmi a obchádzanie zákona s tým, že ani dôkaz predložený žalobcom v odvolacom
konaní (Rozhodcovský rozsudok), nebol spôsobilý vyvrátiť právne závery súdu prvej inštancie o

absolútnej neplatnosti právneho úkonu, od ktorého žalobca odvodzuje svoj nárok. Práve naopak, tento
dôkaz len potvrdzuje správnosť záverov súdu prvej inštancie.

21. Vo zvyšku ako bolo vyššie uvedené odvolací súd poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce
odôvodnenie súdu prvej inštancie, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.

22. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. §
255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešnej žalovanej náhrada trov odvolacieho konania priznaná
nebola, nakoľko táto sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrila, z čoho teda vyplýva, že jej trovy
žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.

23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Poučenie: Protirozhodnutiuodvolaciehosúdu je prípustné dovolanie,aktozákonpripúšťa(§
419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu

na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).