Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. február 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6CoP/48/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5811203332
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5811203332.4

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: MVDr. K. F., bytom Ul. M. B. č. XXX,
XXX XX R., v konaní o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony K. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ul. M.
B. XXX, XXX XX R., zastúpeného JUDr. Andrejom Bryjom, advokátom, so sídlom H. XX, XXX XX R., za
účasti Okresnej prokuratúry Námestovo, so sídlom Hviezdoslavovo námestie 213, 029 01 Námestovo,
o odvolaní K. F., proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 4Ps/3/2011-278 zo dňa 31. marca

2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Námestovo č. k. 4Ps/3/2011-278 zo dňa 31. marca 2015 z r u š u j e a
vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd obmedzil spôsobilosť K. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., ul. M. B.
č. XXX tak, že tento nie je spôsobilý nakladať s finančnými prostriedkami a majetkovými

hodnotami prevyšujúcimi sumu 100,00 Eur mesačne. Zároveň súd ustanovil K. F. opatrovníka v osobe
K. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., I. č. XXX/XX, ktorému uložil povinnosť dvakrát ročne podávať správu
o opatrovancovi. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.
V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ návrhom podaným súdu 17.06.2011, žiadal, aby
súd obmedzil spôsobilosť na právne úkony jeho syna K. F., a to tak, že tento bude spôsobilý nakladať
s finančnými prostriedkami neprevyšujúcimi sumu 100,00 Eur. Návrh odôvodnil tým, že jeho syn, ktorý

je invalidný dôchodca už viac rokov nehospodárne nakladá s finančnými prostriedkami. Narodil sa s
diagnózou detská mozgová obrna a po rokoch intenzívnej rehabilitácie začal chodiť pomocou bariel.
Navštevoval základnú školu, kde ho rodičia denne vozili. Následne študoval na gymnáziu a potom bol
prijatýnavysokúškolu,kdesazačaliproblémyspeniazmi.Kamarátilsasrôznymiľuďmi,bezdomovcami
a robil obchody, ktoré sa končili jeho finančnou stratou. V priebehu mesiaca pretelefonoval aj 300,00
Eur a nakoľko mu vypli mobil, zobral si kontokorentný úver na vyplatenie faktúry a následne

pretelefonovalznovurovnakúsumu.Poslednétrirokysabrigádnickyzamestnával,avšakvšetkyfinancie
minul. Kamaráti sa s Ing. N. Q., ktorým sa dal nahovoriť do zahraničnej finančnej poisťovne a následne
získané peniaze minul. Taktiež požičiava peniaze ľuďom, ktorí mu ich nevrátia. V roku 2009 previedol
na účet svojho kamaráta sumu 5.000,00 Eur, o čom neexistuje žiaden záznam a peniaze sa mu nevrátili.
Otec konštatoval, že syn je nesamostatný a okrem základných hygienických potrieb potrebuje pomoc.
Jeho telesný a duševný stav sa zhoršuje a pravdepodobne sa bude v budúcnosti

pohybovať pomocou invalidného vozíka. Podľa jeho názoru si syn neuvedomuje dosah svojich konaní.
Znalkyňa MUDr. Ľubica Fašková zotrvala na záveroch znaleckého posudku, kde konštatovala, že
vyšetrením u K. F. zistila organickú poruchu osobnosti stredne ťažkého stupňa, ktorá je následkom
poškodenia mozgu počas vnútromaternicového vývoja resp. pri pôrode. Od raného veku až do
adolescentného vývoja zodpovedal intelektom populačnej norme. Pri vyšetrení bol zistený pokles
intelektu, ktorý sa pohybuje v pásme subnormy až hraničného pásma subnormy mentálnej retardácie.

K. nie je schopný domyslieť dôsledky svojho konania, je veľmi ovplyvniteľný a nie je kritický voči svojej
osobe. Nevedela sa vyjadriť, či tento stav ostane nemenný, prípadne sa bude zhoršovať. Oprognóze zlepšenia sa podľa jej názoru hovoriť nedá. Konštatovala, že K. s takýmto ochorením zvládol
základnú i strednú školu, ale pod vplyvom rôznych životných situácií došlo k prejavom intelektuálneho
postihnutia. Čo sa týka emotivity pri organickej poruche je zvýraznená tým, že toto jeho správanie je

nemenné. Nevie rozpoznať, čo je pre neho dobré a čo nie. To, že mu otec obmedzil osobnú slobodu po
vykonaní niečoho zlého treba chápať tak, že keď deti urobia niečo zlé, zvyčajne dostanú nejaký zákaz a
on sám aj napriek svoju veku sa správa ako dieťa. Taktiež nerozumie tomu, že otec doniesol zdravotnú
dokumentáciu do rúk znalca preto, aby sa k nemu dostala kompletná. Organické poškodenie znamená,
že je objektívne zistiteľný nález na mozgu prejavujúci sa v správaní posudzovaného. Depresia pre

ktorú bol v minulosti K. hospitalizovaný by sa aj bola blížila k psychóze, ale táto neprepukla, nakoľko bol
liečebne podchytený. Aj napriek tomu, že sa osamostatnil, nie je na mieste prehodnotiť závery
znaleckého posudku, pretože situácia je rovnaká. Znovu neuvážene hospodári s peniazmi a na bežné
náklady ako je strava mu ostane necelých 100,00 Eur.
Znalkyňa Mgr. Lucia Melicherčíková, ktorá vyšetrila K. už v roku 2005 s konštatovaním, že je
pravdepodobnosť poklesu intelektu s tým, že momentálne od roku 2005 došlo k poklesu až o dve

intelektové pásma a vrchol intelektu je okolo 21 až 25 rokov a následne pozvoľne klesá. Intelekt je u K.
podmienený aj tým, že nepracuje, nechodí do školy a hoci má 30 rokov, jeho správanie tomu
nenasvedčuje. Je výrazné ovplyvniteľný, nevie si sám stanoviť hranice správania. Podľa jej názoru návrh
bolzostranyotcapodanýlennaprospech.Rodičiahoneopustilianaďalejmupomáhajúprostredníctvom
starej mamy. Vyjadrila sa, že určite u neho nedôjde k zlepšeniu zdravotného stavu, vzhľadom na to, že

vrchol intelektu sa prejavuje v období od 21 do 25 rokov a K. nemá žiadne kontaktné prostredie, ktoré
by ho ovplyvňovalo a taktiež má aj lekársky nález na mozgu. Jedná sa o cystický útvar s
tým, že znalkyňa sa nevedela vyjadriť, aký bude mať tento nález ďalej vplyv na intelekt menovaného.
K. dokáže vykonávať úkony, ktoré sa dajú naučiť naspamäť a vizitkou toho, že sa mu rodičia v detstve
venovali, ale na veci, ktoré prináša bežný život reagovať nevie.

Kolízny opatrovník nesúhlasil s návrhom a uviedol, že K. F. pozná. Sú v kontakte raz za
týždeň. Vie o tom, že býva v T., ale nezbadal, že by došlo u neho došlo k zhoršeniu zdravotného stavu
a že by bol návrh na mieste. Momentálne na to dôvod určite nie je.
Okresný súd poukázal na ust. § 10 ods. 2 Občianskeho zákonníka a konštatoval, že vykonaným
dokazovaním mal preukázanú dôvodnosť návrhu navrhovateľa. Pri ustálení tohto záveru vychádzal

predovšetkým zo záverov znaleckých posudkov, ako aj z výpovedí znalkýň na pojednávaní.
Konštatoval, že pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti na právne úkony je v
právnom poriadku chápané ako opatrenie v záujme tých, ktorí nemajú možnosť ovládať svoje konanie
alebo posúdiť jeho následky. Konanie o spôsobilosti na právne úkony je konaním, ktoré svojím
rozhodnutím výrazne zasahuje do osobnosti človeka, a to aj bez jeho vlastného pričinenia. Účelom

súdneho rozhodnutia o pozbavení alebo obmedzení fyzickej osoby spôsobilosti na právne úkony je
poskytnutie ochrany nielen samotným fyzickým osobám, ktorých sa rozhodnutie týka, ale aj ďalším
fyzickým alebo právnickým osobám prichádzajúcim s nimi do styku. V rámci rozsiahleho dokazovania
dal súd vypracovať dva znalecké posudky. Z oboch vyplynul rovnaký záver a to, že K. F. trpí
organickou poruchou osobnosti stredne ťažkého stupňa, ktorá je následkom poškodenia mozgu

počas vnútromaternicového vývoja resp. pri pôrode. Identicky bola u neho zistená aj charakteristika
jeho osobnosti, keďže z oboch znaleckých posudkov vyplynulo, že sa jedná o ľahko ovplyvniteľnú,
egocentrickú, vzdorovitú, nekritickú osobnosť, so zvýšeným sebavedomím a seba hodnotením
neprimeranými ambíciami, nereálnym plánovaním a zníženou schopnosťou sebakontroly. Úsudok je
často unáhlený, nesprávny, ovplyvnený emočným prežívaním, pričom znížená je aj schopnosť domyslieť

možné následky svojich rozhodnutí a konaní. Narušené sú aj plánovacie a organizačné schopnosti. V
správaní sú prítomné opakované maladaptačné prejavy so sociálnymi dôsledkami a to najmä v jeho
neprospech . Aj napriek tomu, že z výsluchov svedkov vyplynulo, že sa jedná o normálneho mladého
človeka, túžiaceho po samostatnosti, ktorému iba rodina bráni pri budovaní si života, okresný súd
konštatoval, že ako hlavný argument v tomto konaní nemožno brať dojmy bežných ľudí zo

správania sa K. F., ale za nosný dôkaz je potrebné považovať oba znalecké posudky, v ktorých znalci
nezávisle od seba s dlhším časovým odstupom skonštatovali rovnaké zistenia. Aj napriek tomu, že
navrhovateľ žije v kvázi normálnom vzťahu, súd I. stupňa poukázal na to, že si neuvedomuje, že je
pre družku výhodným partnerom, keďže táto poberá na neho príspevok na osobnú asistenciu vo výške
138,00 Eur. Okrem toho poberá iba náhradné výživné vo výške 150,00 Eur, čo je vzhľadom na náklady,

ktoré by mala iba v súvislosti so zabezpečením stravy a bývania pre seba a deti veľmi nízka
suma. V prípade riadneho zamestnania, by rovnako nemala vysoký príjem, a to vzhľadom na množstvo
exekučných konaní, ktoré sú voči nej vedené na Okresnom súde Martin. Naopak K. F. je poberateľom
invalidného dôchodku a príjmu z pracovnej činnosti, čo vychádza mesačne na sumu 615,00 Eur.Z uvedených dôvodov prvostupňový súd dospel k záveru, že u K. F. je potrebné čiastočné pozbavenie
spôsobilosti na právne úkony, a preto rozhodol tak, že obmedzil jeho spôsobilosť tak, že tento nie je
spôsobilý nakladať s finančnými prostriedkami a majetkovými hodnotami prevyšujúcimi 100,00 Eur

mesačne.ZároveňmusúdustanovilopatrovníkavosobeK.U.atomutouložilpovinnosťpodávaťdvakrát
ročne správu o opatrovancovi.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie K. F. prostredníctvom svojho
splnomocneného zástupcu, ktorý sa domáhal jeho zmeny tak, že odvolací súd návrh navrhovateľa v

celom rozsahu zamietne.
Uviedol, že súd prvého stupňa v prejednávanej veci opätovne rozhodol bez ohľadu na právny
názor vyslovený v uznesení Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6CoP/86/2013 zo dňa 12.02.2014 hoci
bol už právnym názorom odvolacieho súdu v zmysle ust. § 226 O.s.p. viazaný. Okresný súd opätovne
rozhodol o návrhu otca odvolateľa tak, že tento nie je spôsobilý nakladať s finančnými prostriedkami
a majetkovými hodnotami prevyšujúcimi sumu 100,00 Eur mesačne, hoci odvolací súd už predtým

konštatoval, že námietka odvolateľa o nezrozumiteľnosti takéhoto výroku je dôvodná. V rozhodnutí,
ktorým súd vyslovuje obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, musí uviesť rozsah obmedzenia
spôsobilosti na právne úkony (pozri R 34/1985). Spravidla ide o negatívny výpočet úkonov
týkajúcich sa určitých vecí, ktorý fyzická osoba nemôže vo vlastnom mene robiť. Z tohto hľadiska preto
odvolateľpovažujenapadnutýrozsudokzanezrozumiteľnýanevykonateľný,pretožepojem„nakladanie“

nevymedzuje, ktoré právne úkony nemôže osoba čiastočne pozbavená na právne úkony vykonávať.
V danom prípade sa jedná o vážny zásah do práv garantovaných odvolateľovi Listinou základných
práv a slobôd (čl. 5 a 10 ods. 1) v rozsahu ľudskej dôstojnosti. V zmysle rozhodnutia Ústavného súdu
ČR z 18.08.2009 sp. zn. ÚS 557/09 možno k ich obmedzeniu pristúpiť len za účelom ochrany práv
iných osôb verejného záujmu. V prejednávanej veci však sudkyňa, znalkyňa, navrhovateľ i prokurátor

tvrdili, že sa jedná len o ochranu odvolateľa. Napriek právnemu názoru odvolacieho súdu prvostupňový
súd určil navrhovateľovi hranicu sumy, s ktorou môže nakladať na čiastku 100,00 Eur mesačne, čo
predstavuje sumu 3,26 Eur na deň. Za takéhoto stavu nie je zrejmé, z čoho má odvolateľ platiť nájomné,
kto má za neho prevziať jeho mzdu a pod. Aj odvolací súd v predchádzajúcom svojom rozhodnutí
uviedol, že suma 150,00 Eur mesačne je neakceptovateľná. Zároveň aj znalkyne vo svojich znaleckých

posudkoch opätovne uviedli sumu 150,00 Eur mesačne, napriek tomu, že sa nemajú právo vyjadrovať
k tejto otázke, keďže sa jedná o otázku právnu. Odvolací súd vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí
jasne uviedol, že doteraz nebola zistená situácia, resp. skutočnosť, že by odvolateľ niekoho alebo nejaký
zákonom chránený záujem ohrozoval. Celé konanie bolo vedené pred okresným súdom tak, že sa
dokazovalo len to, čo údajne „škodí odvolateľovi“. Keďže ide o vážny zásah do osobnostných práv,

súd pripochybnostiotom,čimádôjsťkzúženiuspôsobilostinaprávneúkony,musírozhodnúť
v prospech dotknutej osoby. Ide o najkrajnejší prostriedok, preto súdy majú hľadať alternatívy. Samotná
skutočnosť,žeodvolateľtrpíorganickouporuchouosobnostistredneťažkéhostupňa,nievšakduševnou
poruchou v zmysle § 10 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nie je totiž ešte dôvodom na obmedzenie jeho
spôsobilosti na právne úkony, ale musí byť vždy konkrétne uvedené, koho, resp. čo ohrozuje jeho plná

spôsobilosť na právne úkony a odôvodniť, prečo nemožno riešiť situáciu miernejšími prostriedkami.
Súd v tomto konaní neidentifikoval v tomto prípade uplatňujúce sa konkurujúce právo, či statok alebo
záujem chránený ústavným poriadkom, kvôli ktorým má dôjsť k obmedzeniu spôsobilosti odvolateľa
na právne úkony. Odvolateľ nikoho nepoškodil a nikomu nič nedlhuje. Napriek tomu navrhovateľ v
období od mesiaca január 2010 do mesiaca júl 2011 poberal na svoj účet aj dôchodok K. F., ktorý preto

musel žiť z vlastných úspor. Z dokazovania je tiež zrejmé, že rodičia vybrali odvolateľovi úspory na jeho
vkladnýchknižkách.Prinajmenšomzvláštnymjeajfakt,ženavrhovateľzariadilnaposudkovomoddelení
ÚPSVaR Námestovo zníženie osobnej asistencie odvolateľa s odôvodnením, že jeho zdravotný stav
sa zlepšuje a všetky činnosti obsiahnuté v kompetencii osobného asistenta zvláda samostatne, lebo
podľa neho by bola osobná asistencia pre K. F. zbytočná. ÚPSVaR Námestovo vo svojom rozhodnutí

č. A/2011/085974-OPPNK zo dňa 13.10.2011 na základe návrhu otca odvolateľa znížil asistenciu jeho
osobného asistenta z pôvodných 1.470 hodín ročne na 578 hodín ročne. V prejednávanej veci však
navrhovateľ i znalkyne zhodne tvrdili, že okrem základných hygienických potrieb potrebuje odvolateľ
pomoc pri všetkých ostatných úkonoch. Hoci súd je v tomto konaní povinný zabezpečiť spoľahlivé a
úplné zistenie osobných pomerov osoby, ktorej sa konanie týka, toto prvostupňový súd v súdenej veci

vykonallenčiastočne.Vypočulvkonanítrochsvedkovzokoliaodvolateľaazjehozamestnania,správuo
stave a pohyboch na jeho vkladných knižkách však zamietol. Napriek tomu, že sa okresný súd dozvedel
ako odvolateľ narába s financiami, ako vykonáva svoje zamestnanie a ako sa stará o svoju domácnosť
a jej členov (priateľku a jej tri deti), rozhodol rovnako ako pred tromi rokmi. Z výpovede svedkov -priateľky odvolateľa A. F., S. V. a N. I. (zamestnávateľa odvolateľa) bolo jednoznačne preukázané, že
odvolateľnikohoaničsvojímkonanímneohrozujeatedaaninazákladedoplnenéhodokazovanianebola
zistená situácia, resp. skutočnosť, že by odvolateľ niekoho alebo nejaký zákonom chránený záujem

ohrozoval. Hoci znalecký posudok je v tomto konaní vážnym dôkazom, nesmie nahrádzať nedostatok
skutkových zistení. Okresný súd tiež nevykonal dokazovanie znalcom z odboru psychológia, nariadené
odvolacím súdom, Odvolateľ ďalej namietal, že znalecký posudok znalkyne z odboru psychiatria MUDr.
Moniky Rosivalovej a jej výpoveď vychádzali len z údajov navrhovateľa, keďže nikdy jej nebol poskytnutý
súdny spis v tejto veci. Osobné vyšetrenie odvolateľa pozostávalo z dvoch otázok, a to aký je rozdiel

medzi riekou a jazerom a aký je rozdiel medzi rebríkom a schodmi. Odvolateľ zdôraznil, že má titul
vysokoškolského vzdelania prvého stupňa (bakalár) a dohovorí sa dvoma cudzími jazykmi - nemecky a
anglicky. Oproti posudku prvých znalkýň v konaní, menovaná znalkyňa MUDr. Rozsivalová nevykonala
žiaden vyšetrovací postup, čoho dôkazom je aj obsah znaleckého posudku, ktorý má už neaktuálne
údaje prebraté od znalkýň MUDr. Faškovej a Mgr. Melicherčíkovej. Odvolateľ tiež akcentoval, že iní
občania SR s obdobným postihnutím ako má on pracujú na úradoch, súdoch, a zamestnávatelia majú

za nich odvodové úľavy. Obmedzenie spôsobilosti na právne úkony je reliktom bývalého režimu, ktoré
zmizlo z právnych poriadkov Rakúska, Nemecka aj Francúzska. Tvrdenie, že obmedzenie je opatrením,
ktoré má chrániť záujmy obmedzovaného občana nie je na mieste. Odvolateľ poukázal na stanovisko
NS ČSR CPj 160/76 z 18.11.1977 a R 3/1979, ktorého totožnú podstatu predniesol okresný súd pri
vynesení svojho rozsudku. V súčasnosti má však v spoločnosti prednosť slobodná vôľa a právo na

ľudskú dôstojnosť a právnu osobnosť v konkurencii k právam iných osôb, ktoré nemôžu byť zo strany
štátu znemožnené vnucovaním ochrany štátu tam, kde si jednotlivec za pomoci rodiny dokáže pomôcť
sám. Odvolací súd vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí prejednávanej veci jednoznačne jasne
uviedol a odôvodnil svoje pokyny a právny názor na vec, no napriek tomu sa prvostupňový súd týmto
názorom pri opätovnom meritórnom rozhodovaní vo veci neriadil a rozhodol úplne rovnako ako po

prvýkrát. Okresný súd tak opätovne vážne zasiahol do osobnostných práv odvolateľa. Ani doplneným
dokazovanímnebolazistenásituácia,resp.skutočnosť,žebyodvolateľniekohoalebonejakýmzákonom
chránený záujem ohrozoval. Odvolateľ zároveň namietal, že vstup prokurátora Okresnej prokuratúry
Námestovo do tohto konania v zmysle ust. § 35 ods. 3 O.s.p. je procesným fenoménom ktorý narušuje
rovnováhu procesných prostriedkov prislúchajúcich procesným stranám. Z toho teda vyplýva porušenie

ústavného princípu rovnosti účastníkov konania pred zákonom i pred súdom v konaní (nález Ústavného
súdu SR sp. zn. PL ÚS 43/1995). Keďže na základe vykonaného dokazovania v konaní nebolo vôbec
preukázané, že by odvolateľ niekoho alebo nejaký zákonom chránený záujem ohrozoval, práve naopak
bolo hodnoverne preukázané, že odvolateľ je schopný sa o seba postarať a taktiež o svoju priateľku s
jej tromi deťmi, nie je namieste, aby mu bola súdom obmedzená spôsobilosť na právne úkony. V danom

prípade sú teda dané odvolacie dôvody v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. b), c), d) a f) O.s.p.

Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne
správny potvrdiť.
Podľa jeho názoru napadnuté rozhodnutie bolo vydané na ochranu odvolateľa pred pochybnými

známosťami, ktoré ho oberajú o jeho finančné prostriedky a tiež za tým účelom, aby sa zabránilo
uzatváraniuodrôznychnevýhodnýchzmlúvapôžičiek.Uviedol,žejehosynK.F.nehospodárnenakladal
s finančnými prostriedkami, ktoré predstavovali jeho invalidný dôchodok i sociálne dávky. Peniaze míňal
na telefonovanie, pričom dokázal minúť aj 300,00 Eur mesačne. Priatelil sa s kamarátom N. Q., ktorý
ho nahovoril na uzatváranie pochybných zmlúv na životné poistenie. K. zháňal klientov

prevažne v reštauračných zariadeniach nižšej cenovej skupiny, ktorí neboli schopní dlhodobo platiť
pravidelné mesačné vklady. Klientom platil občerstvenie a niekedy aj prvé splátky, ktoré však klienti
ďalej neplatili a zmluvy boli preto zrušené. K. musel z tohto dôvodu vracať provízie z uzatvorených
zmlúv. Keď nevedel zohnať ďalších klientov pre N. Q., uzatváral zmluvy sám so sebou. Určitú dobu
platil pravidelné mesačné vklady, no nakoľko nebol schopný účelne narábať s finančnými prostriedkami,

zmluvy boli pre nesplatenie vkladov zrušené a nasporená suma prepadla v prospech danej finančnej
inštitúcie. Sám so sebou mal uzatvorených 5 zmlúv. Kvôli neplateniu pravidelných mesačných
platieb mu prepadlo okolo 5.000,00 Eur. Syn K. tiež požičal peniaze viacerým kamarátom, ktorí mu
ich nevrátili. Z finančných prostriedkov, ktorými disponoval si nič nekupoval. Stravu a oblečenie mu
zabezpečovali rodičia a stará mama. Jeho financie končili v reštauračných zariadeniach. Kamarátovi

N. Q., pre ktorého uzatváral zmluvy dal pod prísľubom zhodnotenia a bez písomnej zmluvy čiastku
5.000,00 Eur našetrenú rodičmi. Q. peniaze minul na vlastné účely a odmieta ich K. vrátiť, čo je
predmetom súdneho sporu. Ďalšiemu klientovi p. N., s ktorým K. uzavrel poistnú zmluvu, K. požičal tiež
bez písomnej zmluvy sumu 500,00 Eur. Kamarátovi K. Z. požičal sumu 1.000,00 Eur na nákup náradiado autodielne. Ten mu vrátil len čiastku 740,00 Eur, lebo si zrazil zvyšnú časť dlhu, ako náhradu za
prepadnuté peniaze zo zrušenej poistnej zmluvy uzavretej s Q., ktorý mu ju odmietal vrátiť. V súčasnosti
žije odvolateľ s priateľkou a jej dvoma deťmi v prenajatom byte v T.. Priateľka je nezamestnaná. Má proti

sebe vedených 10 exekúcií na pôžičky od rôznych finančných spoločností. K. bol v konaní vyšetrený
dvomi súdnymi znalcami z odboru psychiatrie - MUDr. Faškovou a MUDr. Rozsiválovou, ktoré na
základe vyšetrení potvrdili, že nie je spôsobilý adekvátne nakladať s finančnými prostriedkami. Podľa
MUDr. Rosivalovej je osobnosť K. F. na podklade organickej poruchy osobnosti stredne ťažkého stupňa,
emočne a sociálne nezrelá, ľahko ovplyvniteľná, vzdorovitá, nekritická, s nereálnym plánovaním, so

zníženou schopnosťou sebakontroly. Jeho úsudok je často unáhlený, povrchný, nesprávny, ovplyvnený
emočným prežívaním, znížená je schopnosť domyslieť možné dôsledky svojich rozhodnutí a konania.
Narušené sú aj plánovacie a organizačné schopnosti. V správaní sú prítomné maladaptačné prejavy so
sociálnymi dôsledkami (konanie vo svoj neprospech). Pokiaľ odvolateľ uviedol, že navrhovateľ požiadal
na ÚPSVaR o zníženie dávok za osobnú asistenciu, navrhovateľ uviedol, že tak učinil z dôvodu, že
poskytované peniaze neplatil asistentovi, ale míňal ich s kamarátmi v reštauračných zariadeniach.

Opatrovník K. F. vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že K. pozná už dlhé roky ako dobrého
kamaráta. Chápe, že navrhovateľ ako každý rodič má strach o svoje dieťa a jeho budúcnosť, a preto
sa ho snaží chrániť, no v danom prípade činí dosť prehnaným spôsobom. K. je samostatný, pracovitý
a usilovný. Má prácu, podnájom, priateľku, ktorej pomáha s výchovou jej detí a žije v celku normálnym

životompracujúcehočloveka,ktorýmádomaľudí,ktorýchmárád.Jedinéčímsaprevinilačojedôvodom
na podanie návrhu otca v tejto veci je, že mal veľký účet za telefón, dlh v banke z kontokorentného
úveru a dve životné poistky. Aj opatrovník, v čase keď bol mladší, mal vysoké faktúry za telefón (jedna v
hodnote cca 500,00 Eur), no poučil sa z toho, našetril si peniaze a zaplatil ju. V minulom roku si zobral
pôžičku v banke 1.500,00 Eur na zahraničnú cestu, ktorú spláca. V minulosti si založil životné poistenie,

nozdôvodunečakanýchokolnostíhoprestalplatiť3mesiaceapoistkamubolazrušená.Napriektomuto
mu nikto neobmedzil spôsobilosť na právne úkony. Vyvodil pre seba z toho poučenie do budúcnosti. V
súčasnosti naplno pracuje vo veľkej firme a 4 roky študuje popri zamestnaní. Také veci sa stali
viacerým ľuďom v okolí. Samotný návrh vo veci sa opiera o udalosti, ktoré sa stali pred 5 až 6 rokmi. K. sa
však z nich poučil a podobné veci sa mu už odvtedy nestali. Jednoducho dostal príučku od života, tak ako

to viacerí v jeho okolí. Mnohí ľudia, ktorých opatrovník odvolateľa pozná dlhujú veľa peňazí, prehrávajú
ich v automatoch, neplatia výživné, nestarajú sa o rodinu a exekútori im zobrali všetko. Hoci sú to ľudia,
ktorí kazia celú spoločnosť a ubližujú druhým, nikto im nikdy neobmedzil spôsobilosť na právne úkony.
Naproti tomu, K. je človek priateľský a bojuje v živote napriek svojmu zdravotnému postihnutiu. Chodí
do práce, v sobotu chodieva pozrieť na futbal, má vlastné bývanie v podnájme, šetrí peniaze, nikomu

neubližuje, ani sa nesťažuje na svoj život. V žiadnom prípade neohrozuje okolie či seba. Býva v čistom
prostredí, byt má uprataný, hygienu nezanedbáva a všetko je v absolútnom poriadku. Žije lepšie ako
väčšinaľudínaSlovensku.Peniazesinepožičiava,nemíňaichnahlúposti,dokoncamániečonašetrené.
Jediné čo K. trápi je toto súdne konanie, ktoré rozhoduje o jeho živote a budúcnosti. K. si je vedomý
svojich chýb, ktorých sa v minulosti dopustil. Aktuálne však žije normálnym životom. Možno v budúcnosti

skončí na invalidnom dôchodku a zhorší sa aj jeho duševný stav. Sú to však veci, ktoré nemajú byť
predmetom tohto konania. Aktuálne je to mladý človek, ktorý nikomu neubližuje, ani sebe, je priateľský
a chce žiť život normálneho mladého človeka.

Okresný prokurátor v Námestove vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako

vecne správny potvrdiť.
Uviedol, že okresný súd pri rozhodovaní vychádzal predovšetkým zo znaleckých posudkov z odboru
psychiatrie i psychológie, v ktorých znalci aj napriek dlhšiemu časovému odstupu konštatovali rovnaké
zistenia, podľa ktorých K. F. nie je schopný posúdiť svoje konanie a jeho dôsledky v súvislosti s
disponovaním s finančnými prostriedkami, nie je schopný nakladať s majetkom a uzatvárať finančné

dohody a zmluvy, nie je schopný nakladať samostatne s vyššou sumou finančných prostriedkov, v
dôsledku čoho znalkyne doporučili obmedziť menovanému spôsobilosť na právne úkony v tomto zmysle.
Okresný súd na pojednávaní vypočul znalkyne ku zdravotnému stavu K. F., vypočul tiež navrhovateľa
- otca menovaného, svedkov A. F., S. V. i N. I. ako aj samotného K. F., čím vykonal dokazovanie v
dostatočnom rozsahu na vydanie napadnutého rozsudku. Predmetné rozhodnutie je zrozumiteľné a

vykonateľné, keďže vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že K. F. nie je schopný disponovať s
finančnými prostriedkami a majetkovými hodnotami prevyšujúcimi sumu 100,00 Eur mesačne. Zároveň
je potrebné zdôrazniť, že v zostávajúcej časti mu zostala spôsobilosť na právne úkony
zachovaná. Pokiaľ odvolateľ namietal vstup okresného prokurátora do konania,jeho postup bol v súlade s ust. § 35 ods. 2 písm. a) O.s.p., je potrebné zdôrazniť, že znakom tohto
konaniaje,žeideovecinesporovéhokonania,ktorécharakterizujúspravidlanieprotirečivépostaveniea
záujmy účastníkov (ako sa domnieva odvolateľ), ale platnosť niektorých špecifických procesných zásad,

najmä zásady oficiality a vyšetrovacej zásady. Nemožno preto súhlasiť s tvrdením odvolateľa, že účasť
prokurátora v konaní môže účastníka konania obmedziť a nedovoleným spôsobom obmedziť ústavné
právo na autonómiu vôle strán v civilnom procese.

Krajský súd, ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané včas a smerovalo proti rozhodnutiu,

ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, preskúmal rozsudok okresného súdu z dôvodov
uvedenýchvodvolanívrozsahupodľa§212ods.2písm.a),b)O.s.p.apopreskúmaníhobeznariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) podľa § 221 ods. 1 písm. f), h), ods. 2 O.s.p. zrušil a vec
vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie, a to z nasledovných dôvodov:

Tak ako už konštatoval odvolací súd vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí, v konaní vo veciach

obmedzeniach spôsobilosti na právne úkony, ktoré možno začať i bez návrhu, sa súd spravuje
naďalejvyšetrovacouzásadou,ktorejdôsledkomjeprimárnazodpovednosťsúduzazistenieskutkového
stavu, ktorá je jeho povinnosťou, ktorú bude musieť plniť bez ohľadu na dôkazné návrhy a aktivitu
účastníkov (§ 120 ods. 2 O.s.p.). Rozsudok v konaniach ex offo nemožno založiť len na tvrdeniach
navrhovateľa a výsledkoch znaleckého dokazovania. Odvolací súd zdôrazňuje, že navrhovateľ podal

návrhvtejtovecinasúddňa17.06.2011.Jenepochybné,žezatakmer5tokovsamohlizmeniťajživotné
postoje a správanie K. F., hoci si to navrhovateľ ako rodič nechce pripustiť. Napriek tomu, že odvolací
súd vo svojom rozhodnutí zo dňa 12.02.2014 zdôraznil, že závery konzultantského psychologického
posudku Mgr. Lucie Melicherčíkovej zo dňa 30.01.2012 sú už neaktuálne, prvostupňový súd v rámci
ďalšieho dokazovania vychádzal z jeho záverov, keďže tento posudok bol podkladom aj pre vyhotovenie

znaleckého posudku MUDr. Moniky Rosivalovej, znalkyne pre odbor zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
psychiatria zo dňa 03.06.2014. Aktuálny znalecký posudok z odvetvia klinická psychológia dospelých
nebol vôbec podkladom pre jeho vyhotovenie. Znalkyňa MUDr. Rosivalová pri vyhotovení svojho
znaleckého posudku nepribrala do konania konzultanta z tohto odvetvia, ktorý by nemal väzby na
miestne pomery a rodičov navrhovateľa. Okrem toho okresný súd nevykonal v predmetnej veci dôsledné

dokazovanie, pokiaľ sa týka aktuálneho života K. F.. Nezistil v akým pomeroch žije, ohliadkou bytu, v
ktorom býva, či výsluchom susedov na mieste samom a pod. Rovnako nezistil akým
spôsobom K. F. aktuálne hospodári so svojimi finančnými prostriedkami. Pre rozhodnutie
súdu je však rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia (§ 154 ods. 1 O.s.p.). Doplnenie dokazovania
okresným súdom nebolo v prejednávanej veci dostatočné na zistenie skutkového stavu, na základe

ktorého by mohol ustáliť, či na strane K. F. sú dané dôvody na obmedzenie jeho spôsobilosti na
právne úkony. Tak ako už odvolací súd poukázal vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí, ani samotná
skutočnosť, že osoba trpí duševnou poruchou, nie je totiž ešte dôvodom pre
obmedzeniejejspôsobilostinaprávneúkony(§10ods.2Občianskehozákonníka),respektívevyjadrené
jazykom základných práv - na obmedzenie jej základných práv (práva na právnu osobnosť a na ľudskú

dôstojnosť), ale musí byť vždy konkrétne uvedené, koho, respektíve čo ohrozuje, prečo nemožno
riešiť situáciu miernejšími prostriedkami. Inak povedané - pri rozhodovaní o obmedzení spôsobilosti na
právne úkony (respektíve o jeho rozsahu) sa musí dôsledne uplatňovať subsidiarita tohto opatrenia.
Súd je v prípadoch rozhodovania o obmedzení spôsobilosti na právne úkony povinný identifikovať v
konkrétnom prípade uplatňujúce sa a konkurujúce právo ako statok alebo záujem chránený ústavným

poriadkom, kvôli ktorým má dôjsť k obmedzeniu vyššie označených základných práv osoby, ktorej
spôsobilosť na právne úkony má byť obmedzená. V súvislosti s touto požiadavkou je súd povinný
zabezpečiť úplné a spoľahlivé zistenie o osobných pomeroch obmedzovaného, teda ako sa prejavuje
pri sociálnom kontakte s členmi občianskej spoločnosti, ako sa stará o svoje potreby a potreby svojej
rodiny, ako hospodári s finančnými prostriedkami, ako sa prípadne prejavuje na svojom pracovisku

a podobne. Znalecký posudok je v takomto konaní síce vážnym dôkazom, nesmie byť však jediným
dôkazom a nemôže nahrádzať nedostatok skutkových zistení. Jednoznačne platí, že pozbavenie alebo
obmedzenie spôsobilosti na právne úkony je opatrenie, ktoré má chrániť, a
nie poškodzovať alebo ohrozovať záujmy v spôsobilosti obmedzovaného občana. Ďalej je potrebné
vychádzať z myšlienky prednosti, zásadne slobodného, autonómneho jednotlivca, ktorému nesmie byť

zo strany štátu znemožnené realizovať svoju predstavu o šťastí vnucovaním ochrany štátu tam, kde
si jednotlivec, poprípade za pomoci rodiny, dokáže pomôcť sám (princíp subsidiarity odvíjajúci sa od
uznania dôstojnosti jednotlivca definovaný už v roku 1931).Okresný súd sa takto vysloveným právnym záverom odvolacieho súdu, ktorý bol preň záväzný (§ 226
O.s.p.) neriadil a svoje rozhodnutie opätovne založil len na nepreukázaných tvrdeniach navrhovateľa
a záveroch odvolateľom namietaných znaleckých posudkoch, v ktorom sa napríklad znalkyňa napriek

predchádzajúcim intenciám krajského súdu vyjadruje priamo k rozsahu sumy, s ktorou je schopný
a oprávnený K. nakladať. Takáto otázka je však otázkou právnou, ku ktorej sa znalec nemá právo
vyjadrovať. Jeho osobný názor je irelevantný a nemá byť obsahom jeho prednesov a znaleckej činnosti.
Okremtohto privyhotoveníznaleckéhoposudkuznalkyňaMUDr.Rosivalová(vzmyslepokynov
súdu v uznesení o nariadení znaleckého dokazovania) vychádzala výlučne z údajov zo zdravotnej

dokumentácie K. F., anamnestických údajov otca menovaného (navrhovateľa), znaleckého posudku č.
9/2012, ktorého závery boli už predtým spochybnené, (mnohé už neaktuálne), nedôsledne vykonaného
vlastného vyšetrenia K. F., (keď menovanému položila len dve otázky), bez riadneho vyšetrenia za
využitia potrebnej odbornej metodiky a postupov (obdobne ako to urobila znalkyňa MUDr. Fašková),
bez využitia konzultanta z odboru psychológia (vychádzajúc len zo záverov konzultanta znalkyne MUDr.
Faškovej - Mgr. Lucie Melicherčíkovej) a bez akéhokoľvek preštudovania spisového materiálu. Znalecký

posudok MUDr. Rosivalovej nebol pritom kontrolným znaleckým posudkom vo veci. Ak znalkyňa
vychádzala z takýchto podkladov, je zrejmé, že jej závery sa nemohli líšiť od záverov znalkyne MUDr.
Faškovej z roku 2012.

Rovnako námietka odvolateľa, že prvý výrok rozsudku o obmedzení jeho spôsobilosti na právne úkony

je nezrozumiteľný a nevykonateľný, je dôvodná. Všeobecne sa obmedzuje zmluvná voľnosť sumou
určenou súdom pri nadobúdaní právnymi úkonmi, či už v občianskom práve alebo pracovnoprávnych
vzťahoch, vlastníckom práve, záväzkových právach a podobne. Zároveň odvolací súd opätovne
zdôrazňuje, že suma, ktorú súd určil v napadnutom rozhodnutí je v živote nereálna už len z hľadiska tých
nákladov, ktoré si K. F. potrebuje zaplatiť. Je v nich zahrnuté nájomné za byt, a tiež poberanie mzdy,

bežné nákupy a podobne. Vzhľadom na situáciu na trhu v Slovenskej republike, rast cien a samotné
zdravotné postihnutie, ktorým navrhovateľ trpí, je suma 5,00 Eur na deň neakceptovateľná.

Odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že obmedzenie (prípadne pozbavenie) spôsobilosti na právne úkony
môže byť len krajným riešením v prípade, že osoba, ktorej sa konanie týka niekoho alebo nejakým

zákonom chránený záujem ohrozuje. V prejednávanej veci takáto situácia doposiaľ nebola zistená
a ani preukázaná. Skutkové zistenia okresného súdu založené len na nepreukázaných tvrdeniach
navrhovateľa a znaleckých posudkov (v prevažnej časti v čase rozhodovania súdu neaktuálnych),
nemôžu byť dôvodom pre rozhodnutie súdu o obmedzení spôsobilosti na právne úkony, a to vzhľadom
najmä na ďalšie vykonané dôkazy, najmä svedecké výpovede Mgr. N. I., A. F. a S. V., ktoré sú v prospech

K. F., no prvostupňový súd ich pri svojom meritórnom rozhodnutí negoval, dajúc primárne akcent na
závery znaleckých posudkov, ktoré boli odvolateľom spochybnené. Okresný súd je povinný ku dňu
svojho rozhodnutia opätovne vykonať šetrenie v mieste bydliska K. F., na jeho pracovisku a vyžiadať si
správy od obce, zamestnávateľa, susedov, prípadne vykonať priamo šetrenie v jeho byte, zistiť výšku
jeho aktuálnych úspor, a pod., aby bolo možné zistiť, či vôbec prichádza v súdenej veci do

úvahy rozhodnutie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony u K., ktorý jednoznačne po odchode z
domácnosti rodičov v mesiaci január 2012 žije v prenajatom byte, aktuálne aj s priateľkou a jej tromi
deťmi, ktoré spoločne vychovávajú a uhrádza svoje, ale aj ich životné náklady. Medzičasom došlo tiež ku
zmene, keď priateľka K. - A. F. sa už zamestnala. Z vykonaného dokazovania však vyplýva, že aktuálne
je K. (hoc postihnutý duševnou chorobou) samostatný a schopný sa o seba, ale aj o iných členov jeho

domácnosti postarať. Tomuto záveru nasvedčuje aj rozhodnutie ÚPSVaR Námestovo o znížení miery
osobnej asistencie K.. Za takýchto okolností by rozhodnutie súdu o obmedzení spôsobilosti na právne
úkony u K. F. neprichádzalo do úvahy. Na tom nič nemení skutočnosť, že jeho rodičia sa nevedia zmieriť
s tým, že ich dospelé dieťa, sa vo veku 30 rokov osamostatnilo, má svoju priateľku, s ktorou vychováva
jej tri maloleté deti, vedú spoločnú domácnosť a je riadne zamestnaný, nemôže byť na to dôvodom.

Na uvedenom závere nič nemení ani skutočnosť, že K. je postihnutý duševnou chorobou a v minulosti
mal nezodpovedný prístup k míňaniu finančných prostriedkov. Pre rozsudok súdu v tejto veci je totiž
rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia (§ 154 ods. 1 O.s.p.). Vzhľadom na už uvedené námietky
odvolateľa je potrebné zabezpečiť v prejednávanom prípade vykonať komplexné znalecké dokazovanie
znalcom z odvetvia psychiatria, ktorý bude vychádzať z preštudovaného spisového materiálu, dôsledne

vyšetrí K. F. (nie tak ako to urobila znalkyňa MUDr. Rosivalová), a ktorý sám bude konzultovať svoje
závery aj znalcom z odboru psychológia.Z obsahu napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že okresný súd podceňuje význam konania a rozhodnutia
o obmedzení spôsobilosti na právne úkony pre K. F., ktorého záujmy majú byť chránené, ktorému
však nemá byť život zbytočne sťažovaný a komplikovaný. Oblasť právnych vzťahov, ktorých sa môže

v konkrétnom prípade dotýkať výrok určujúci rozsah obmedzenia spôsobilosti na právne úkony je tak
široká a rôznorodá, že nemožno dať jednotný pre všetky prípady platný návod, ako by mal tento výrok
znieť. Je však potrebné upozorniť na nepriaznivé dôsledky, ktoré by niektoré chybné výroky mohli mať
v konkrétnom prípade vplyv na posúdenie platnosti určitého právneho úkonu a je tiež treba poukázať na
to, ako by mal súd postupovať, aby nedochádzalo k vyhláseniu výroku, ktoré svojou neúplnosťou alebo

nepresnosťou môžu vyvolávať pochybnosti v právnych vzťahoch medzi občanmi a medzi nimi a ďalšími
subjektmi právnych vzťahov. Pri určení rozsahu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony nie je možné
len preberať závery znaleckého posudku, v ktorých sa napr. uvádza, že vyšetrovaný nemôže hospodáriť
speňažnýmičiastkamiurčitejvýšky.Idetuoprávneúkonynakladaniasmajetkom;zmluvamisúajúkony,
pri ktorých sa jedná o obstarávanie každodenných osobných potrieb občana, napr. nákupy potravín a
iných vecí dennej potreby, opravy a úpravy vecí, uspokojovanie bežných kultúrnych a spoločenských

potrieb a pod. Nie je možné teda vychádzať z nesprávneho záveru, že sa jedná o konanie, na ktoré sa
obmedzenie spôsobilosti nevzťahuje.

Aj osoba, ktorá je obmedzená v spôsobilosti na právne úkony, býva denne v styku s inými subjektmi
občiansko-právnych vzťahov a je nútená denne uspokojovať svoje bežné potreby, tak aby pritom nebolo

možné ohroziť jej záujmy. Spravidla sa jedná o úkony, pri ktorých je prakticky vylúčené, aby ich mohol za
neho obstarať niekto iný a pri ktorých by to bolo v rozpore s jeho záujmom, aby si ich nemohol obstarať
sám, i keď v týchto prípadoch sa jedná taktiež o právne úkony vymedzené v príslušných ustanoveniach
Občianskeho zákonníka. Súd niekedy tieto potreby dotknutých osôb nedoceňujú; prehliada úkony
týkajúce sa vecí menšej ceny a úkony bežne uzatvárané, najmä v rámci poskytovania služieb. Rozsah

obmedzenia potom veľakrát určuje neuvážene a obmedzuje dotknutú osobu v spôsobilosti vo
väčšom rozsahu než to zodpovedá jej duševnému stavu a skutočným možnostiam, a niekedy dokonca
tak, že sa obmedzenie vo svojich dôsledkoch prakticky rovná pozbaveniu spôsobilosti na právne úkony.
Pri formulácii výroku rozsudku určujúceho rozsah obmedzenia spôsobilosti na právne úkony je treba
preto mať na zreteli, že sa jedná o opatrenie, ktoré má chrániť a v žiadnom prípade poškodzovať

alebo ohrozovať záujmy dotknutej osoby. Ak to nie je nutné, nemá mu preto byť výrokom rozsudku
zabránené v tom, aby si mohol obstarať bežné záležitosti, ako napr. platiť úhradu za užívanie bytu
(nájomné a služby spojené s nájmom bytu), poplatok za plyn, elektrinu, používať hromadné dopravné
prostriedky a platiť cestovné, kupovať veci bežnej osobnej potreby (napr. jedlo, bežné ošatenie, obuv,
čistiace prostriedky), objednať si bežnú opravu alebo úpravu vecí a pod. Je nevyhnutné zabrániť

tomu, aby príliš širokou prípadne neúplnou formuláciou výroku rozsudku bola osoba, u ktorej boli
podmienky len na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, prakticky tejto spôsobilosti pozbavená.
Právne vymedzenie rozsahu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony najviac závisí na tom, aké
podklady súd vykonaným dokazovaním zabezpečil vopred pre znalca, práve o tom, ako sa vyšetrovaný
až doposiaľ v každodennom živote choval, aké záležitosti si sám bez problémov vybavoval a v akých

smeroch vznikali o jeho schopnostiach pochybnosti. Okrem vedeckých výpovedí je pritom relevantné aj
samotné vyjadrenie opatrovníka K. U., ktorý bol ustanovený K. F. za opatrovníka.

Odvolací súd dospel tiež k záveru, že okresný súd svoje rozhodnutie dostatočne neodôvodnil. Súčasťou
obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy a práva podľa článku

6 ods. 1 Dohovoru je aj právo účastníka konania a také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré
jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s
predmetom súdnej ochrany (III. ÚS 209/04, IV. ÚS 115/03). Európsky súd pre ľudské práva v rámci
svojej judikatúry vyslovil, že právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho
rozhodnutia. Z odôvodnenia rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri

hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Požiadavka preskúmateľnosti
právneho posúdenia veci pritom nie je naplnená v situácii, kedy odôvodnenie rozsudku obsahuje iba
odkaz, prípadne výpočet právnych predpisov, ktoré súd na zistený skutkový stav použil. V dôvodoch
rozhodnutia je totiž nevyhnutné vyložiť právne aplikačné úvahy, ktoré súd viedlo k podradeniu skutkovej
podstaty pod príslušnú právnu normu. V záujme preskúmateľnosti zdôvodnenia právneho posúdenia

veci je rovnako potrebné, aby súd v odôvodnení rozsudku presvedčivými argumentmi vyvrátil právne
nesprávne námietky účastníkov. Všeobecný súd nemusí dať v odôvodnení svojho rozhodnutia odpoveď
na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali dovšetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Súd je povinný formulovať odôvodnenie
spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrenia a musí spĺňať základné
gramatické, lexikálne a štylistické hľadiska. Z formulácie § 132 O.s.p. možno vyvodiť, že súd je povinný

navzájom si odporujúce dôkazy hodnotiť a zdôvodniť, napríklad prečo niektoré z nich pokladá za
nevierohodné, prečo niektoré odmietol vziať pri formulovaní rozhodnutia do úvahy, prípadne aj prečo
sa niektorými dôkaznými návrhmi odmietol zaoberať vôbec. Tieto nedostatky odôvodnenia, spolu s tzv.
opomenutými dôkazmi (o ktorých súd v konaní nerozhodol vôbec) zakladajú vadu nepreskúmateľnosti
rozhodnutia (judikatúra Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 114/08). Je zrejmé, že prvostupňový

súd sa pri vyhotovení napadnutého rozsudku týmito princípmi dôsledne neriadil.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu o
čiastočnom pozbavení spôsobilosti K. F. na právne úkony a v závislých výrokoch, vrátane výrokov
dopĺňacieho rozsudku zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. f), h)
s použitím § 221 ods. 2 O.s.p.).

V ďalšom konaní bude okresný súd povinný doplniť dokazovanie v naznačenom smere a dôsledne zistí,
či vôbec a do akej miery je na mieste obmedzenie spôsobilosti K. F. na právne úkony. Za týmto účelom dá
po ním doplnenom dokazovaní vyhotoviť nový, aktuálny znalecký posudok znalcom z odvetia psychiatria
a psychológia , ktorý však nemôže byť jediným podkladom pre jeho rozhodnutie. Primárne je potrebné

však potrebné vykonať šetrenia na úradoch, pracovisku, bydlisku, v obci, v ktorých sa navrhovateľ
zdržiava vrátane tých, na ktoré poukazoval odvolací súd vyššie, a vykonať aj iné dôkazy navrhnuté
účastníkmi v tomto konaní. Až v prípade, že bude v konaní dôsledne preukázané koho, respektíve čo
ohrozuje plná spôsobilosť na právne úkony (zachovanie právnej osobnosti) obmedzovanej osobnosti (K.
F.), je potrebné následne odôvodniť prečo nemožno riešiť situáciu miernejšími prostriedkami. Okolnosti

spred viac ako päť rokov nie súd síce bezvýznamné, ale ich existencia musí byť v konaní jednoznačne
preukázaná a v prípade ich preukázania musia byť tieto okolnosti súdom vyhodnotené v kontexte
všetkých ostatných vykonaných dôkazov (§ 132 O.s.p.). Rovnako nemôže byť vo veci rozhodujúcou ani
okolnosť, aký vývoj by mohlo mať ochorenie K. do budúcna. Odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že
pre rozsudok súdu v tejto veci je totiž rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia (§ 154 ods. 1 O.s.p.).Tak

ako bolo uvedené vyššie, pri rozhodovaní o obmedzení spôsobilosti na právne úkony (respektíve o jeho
rozsahu) sa musí dôsledne uplatňovať subsidiarita tohto opatrenia. Prvostupňový súd tak bude povinný
doplniť dokazovanie v naznačenom smere (vrátane aktualizácie a doplnení správ, ktoré sú už obsahom
spisového materiálu, a tiež podľa návrhu procesných strán) a následne vo veci opätovne rozhodne s
tým, že je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu uvedeným vyššie (§ 226 O.s.p.). Následne súd

prvého stupňa svoje rozhodnutie aj náležite odôvodní postupom v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p.

V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 224
ods. 3 O.s.p.)

Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné