Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. marec 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2To/97/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4613010068

Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomíra Kubáňová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4613010068.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a sudcov
JUDr. Petra Kaňu a JUDr. Ľubici Medveckej, PhD., v trestnej veci proti obžalovanému Y. X., pre prečin
sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., o odvolaní obžalovaného Y. X. a Okresnej

prokurátorky v Topoľčanoch, proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 27.08.2014 sp. zn.
2T/36/2013, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 11.03.2015 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písmeno e/, písmeno f/, odsek 3 Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý
rozsudok vo výroku o treste a náhrade škody.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku sa

obžalovanému
Y. X., nar. XX.XX.XXXX v X. nad X., trvale bytom

W., Ul. P. č. XXX/XXX,

u k l a d á:

Podľa § 213 odsek 2 Trestného zákona, za nezistenej poľahčujúcej okolnosti, nezistenej priťažujúcej
okolnosti, za použitia § 38 odsek 2 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť)

mesiacov.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona sa mu výkon trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona sa mu určuje skúšobná doba v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku ukladá sa obžalovanému Y. X. povinnosť nahradiť spôsobenú
škodu poškodenému G. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., Vl. S. č. XX, vo výške X.XXX,- euro

(osemtisícštyristo eur).

Podľa § 288 odsek 2 Trestného poriadku súd poškodeného Róberta X., nar. XX.XX.XXXX, bytom O.,
Vl. S. č. XX so zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :Rozsudkom Okresného súdu Topoľčany (ďalej len súd I. stupňa) bol obžalovaný Y. X. (ďalej len
obžalovaný) uznaný vinným z prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., ktorého
sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že:

v presne nezistený deň v mesiaci jún XXXX prisľúbil poškodenému G. X. zabezpečiť predaj osobného
motorovéhovozidlazn.P.C.S.,farbymodrejmetalízy,rokvýrobyXXXX,P.:Osprenosnýmipoznávacími
značkami PA XXXXX, ktoré si doviezol poškodený zo U. republiky B., preto poškodený prostredníctvom
L. W. odovzdal obžalovanému dňa XX.XX.XXXX v J. W. predmetné vozidlo spolu s príslušnými dokladmi
a X ks kľúčov, ktoré dňa XX.XX.XXXX v obci V. P., obžalovaný predal za sumu X.XXX,- eur, avšak

peniaze za predaj vozidla poškodenému i napriek písomnej výzvy na vrátenie peňazí, ktorú prevzal
obžalovaný dňa XX.XX.XXXX v mieste svojho bydliska, neodovzdal, ale si ich ponechal a minul pre
vlastnú potrebu, pričom poškodenému ani nezaobstaral prípadné iné vozidlo ako protihodnotu, čím
spôsobil poškodenému G. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., Vl. S. č. XX škodu vo výške X.XXX,- eur.
Za to mu bol uložený podľa § 213 odsek 2 Trestného zákona, za nezistenej poľahčujúcej okolnosti,
nezistenej priťažujúcej okolnosti, za použitia § 38 odsek 2 Trestného zákona, § 56 odsek 1, odsek 2

Trestného zákona a § 57 odsek 1 Trestného zákona peňažný trest v sume 500 (päťsto) eur.
Podľa § 57 odsek 2 Trestného zákona zaplatená suma peňažného trestu pripadá štátu. Podľa § 57
odsek 3 Trestného zákona súd ustanovil pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne
zmarený náhradný trest odňatia slobody na 1 (jeden) rok.
Zároveň podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku uložil obžalovanému Y. X. povinnosť nahradiť

spôsobenú škodu poškodenému Róbertovi X., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., Vl. S. č. XX, vo výške
X.XXX,- euro (osemtisícštyristo eur).
L. § 288 odsek 1 Trestného poriadku, poškodeného G. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., Vl. S. č. XX, s
nárokom so zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.

Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, podal odvolanie prokurátor čo do výroku o treste
a obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu voči všetkým výrokom rozsudku a aj voči konaniu, ktoré
napadnutému rozsudku predchádzalo.
Prokurátor v odôvodnení odvolania poukázal na to, že nesúhlasí s výrokom o treste napadnutého
rozsudku, pretože súd I. stupňa nesprávne vyhodnotil všetky okolnosti prípadu, najmä s poukazom

na osobu obžalovaného a možnosť jeho nápravy a peňažný trest považoval za neprimerane nízky.
Poukázal na to, že obžalovaný spáchanie trestného činu v celom rozsahu poprel, avšak trestnej činnosti
sa dopúšťa opakovane. V odpise z registra trestov má 11 záznamov. Majetkovej trestnej činnosti sa
dopúšťal opakovane, na rôznych miestach republiky a už 6-krát pred týmto odsúdením mu bol uložený
peňažný trest. I napriek tejto skutočnosti sa naďalej dopúšťal obdobnej trestnej činnosti, z čoho vyvodil

záver, že uloženie peňažného trestu ako alternatívneho druhu trestu nemožno z hľadiska generálnej
ako aj individuálnej prevencie považovať za dostatočný, nakoľko evidentne neplní svoju výchovnú
funkciu. Okrem toho, aj výška peňažného trestu je neprimerane nízka, vzhľadom na spôsobenú
škodu protiprávnym konaním obžalovaného, ktorá bola 8.400,- eur. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok
vo výroku o treste a uložiť obžalovanému trest odňatia slobody v dolnej polovici trestnej sadzby s

podmienečným odkladom na primerane dlhú skúšobnú dobu.

Obžalovaný v dôvodoch odvolania, ktoré zaslal prostredníctvom obhajcu, poukázal na to, že skutok,
ktorý mu je kladený za vinu, nie je trestným činom. Predložil súdu doklady a to osvedčenie o evidencii
č. I. a II., osvedčenie o evidencii pre vozidlo s prevozným evidenčným číslom za účelom vyvrátenia

tvrdenia poškodeného, že bol vlastníkom sporného motorového vozidla. Jediné listinné dôkazy, ktorými
preukazoval svoje vlastníctvo k spornému vozidlu, boli technický preukaz pre vozidlo s evidenčným
číslom so skrátenou dobou platnosti, v ktorom sa uvádza, že evidenčné číslo PA - 04674 bolo pridelené
poškodenému G. X. W. úradom v L. dňa XX.XX.XXXX, a tiež medzinárodná karta poistenca pre cestnú
dopravu, ktorá bola vydaná s povolením nemeckého úradu, kde je vytlačené meno poškodeného, avšak

nenachádza sa v nej záznam o tom, vo vzťahu k akému motorovému vozidlu bola táto karta poistenia
pre cestnú dopravu vystavená s výnimkou rukou dopísaného evidenčného čísla PA - XXXXX. O., že
poškodený nepreukázal, že vôbec predmetné motorové vozidlo P. C. S. zakúpil. Neuviedol, ani kde mal
toto vozidlo zakúpiť a vlastníctvo odvodzoval len od toho úkonu, že ho mal priviesť z B..
V. uvedené skutočnosti tvrdil už pred súdom I. stupňa, súd sa s jeho argumentáciou absolútne

nezaoberal a ani nevysvetlil, akým spôsobom sa vysporiadal s vlastníctvom k motorovému vozidlu P.
C. S..
Súd I. stupňa za relevantný dôkaz preukazujúcu zakúpenie sporného vozidla odôvodnil len samotnou
výpoveďou poškodeného, ktorá následne mala byť potvrdená výpoveďou svedka W., ktorý nie celkompresne definoval, o akú P. C. S. ide, pretože iba uvedenie farby a približného roku výroby nie je možné
považovať za dostatočný opis motorového vozidla.
Spochybnil tiež výpoveď svedkyne X., ktorá uviedla, že jej manžel mal zakúpiť vozidlo P. C. S., avšak

neuviedla presne, o ktorú P. C. S. ide, pretože ich bolo viacero a ani fotografia, nachádzajúca sa v spise,
nie je dôkazom, o aký automobil ide.
Tvrdil, že bolo nevyhnutné podrobne skúmať, ktoré motorové vozidlo poškodený zakúpil a ktoré
motorové vozidlo on ako obžalovaný ďalej predal pani S.. Vozidlo, ktoré tejto svedkyni predal, bolo jeho
motorové vozidlo.

Ďalej súd sa nezaoberal faktúrou, z ktorej vyplýva, že sporný automobil mal byť zakúpený spoločnosťou
V., s.r.o., so sídlom v O., uspokojil sa iba s tým, že konateľ tejto spoločnosti uviedol, že nikomu nedal
splnomocnenie ani finančné prostriedky za účelom sprostredkovania vozidla.
Poukázal tiež na rozpornosť vyhodnotenia listinného dôkazu nachádzajúce ho sa na čl.XX. Tento dôkaz
vôbec nesvedčí o tom, že on mal prevziať nejaké motorové vozidlo. Podľa všetkých listinných dôkazov
nachádzajúcich sa v spise, vôbec nebolo preukázané, že on od kohokoľvek prevzal motorové vozidlo,

ktoré malo patriť poškodenému. Napadol tiež výrok o náhrade škody, pretože nie je zrejmé, prečo
mu bola uložená povinnosť nahradiť škodu poškodenému v takej výške, ako je uvedená vo výrokovej
časti rozsudku a z čoho súd vychádzal, keď takúto sumu ustálil. Navrhol napadnutý rozsudok súdu I.
stupňa zrušiť a vec tomuto súdu vrátiť na opätovné prejednanie a rozhodnutie, príp. žiadal, aby súd po
prehodnotení dôkazov sám rozhodol o oslobodení obžalovaného spod obžaloby.

Na základe riadne a včas podaných odvolaní, Krajský súd v Nitre ako súd odvolací, podľa § 317 Tr.
por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním
vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Po preskúmaní predloženého spisového materiálu, odvolací súd zistil, že odvolanie prokurátora je
dôvodné a na základe odvolania obžalovaného rozhodoval aj o škode.

Obžalovaný spáchanie skutku poprel. Jednoznačne tvrdil, že motorové vozidlo, ktoré bolo predmetom

obžaloby, bolo jeho motorové vozidlo, ktoré si on sám zakúpil a toto motorové vozidlo následne potom
aj odpredal. Poprel, že by išlo o motorové vozidlo patriace poškodenému X.. Tvrdil, že je pravdou, že
z B. priviezli tri motorové vozidla, boli to úplne rovnaké P. C., tmavomodrej farby. Y. predal W., jedno
predal on a tretie sa vyviezlo do B..
Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že poškodený X. si z B. priviezol osobné motorové

vozidlo P. C. S. X,X O., modrej metalízy, rok výroku XXXX na prenosných značkách PA - XXXXX v
hodnote X.XXX,- eur. V Nemecku všetky veci vybavoval obžalovaný X., ktorý ovládal nemecký jazyk. Po
dovezení tohto motorového vozidla, však zmenil svoje rozhodnutie a rozhodol sa ho predať, čo sa jemu
však nepodarilo a preto požiadal L. W., aby mu s tým pomohol. Predmetné motorové vozidlo doviezol
W. do J. Krupej, pričom W. bol v kontakte s X. a požiadal ho, aby predal toto motorové vozidlo. B. mu W.

telefonoval, že dňa XX.XX.XXXX X. toto vozidlo z W. prevzal a po určitej dobe zistil, že bolo predané.
Uvedené skutočnosti potvrdil i svedok L. W., ktorý potvrdil, že v B., keď boli pre vozidlá, boli všetci traja,
každý si vyplatil peniaze za svoje vozidlo, kúpili si prenosné značky a každý na svojom vozidle odišiel,
pričom obžalovaný ešte s jedným mužom zostali v B.. Ďalej tvrdil, že v prípade, ak obžalovaný nepredal
vozidlo, tak ho vyviezol naspäť do B. a tiež tvrdil, že poškodený X. k nemu doviezol to isté vozidlo, ktoré

si v B. zakúpil.
Na základe takéhoto dokazovania, ani odvolací súd nemal dôvod neveriť poškodenému, že bol spolu s
obžalovaným a svedkom W. v B. pre vozidlo, kde zakúpil pre seba P. C. a vybavil si na ňu aj prenosné
značky, ako aj medzinárodnú kartu poistenca, ktoré doklady sa v spise nachádzajú a toto priviezol na U..
Keďže toto vozidlo už ďalej nechcel, požiadal o jeho predaj, najskôr W. a neskôr obžalovaného X., ktorý

toto vozidlo od W. naozaj aj prevzal, o čom svedčí doklad na čl. 39, ktorý sa však nazýva záloha za
motorové vozidlo, ktoré obžalovaný podpísal v O. dňa XX.XX.XXXX, pričom svedok W. jednoznačne vo
svojej výpovedi potvrdil, že keď prišiel obžalovaný X. pre vozidlo k nemu, ktoré tam nechal poškodený
X., aby ho predal, tak mu dal podpísať tento doklad.
Obžalovaný poškodenému tvrdil, že má pre neho iné vozidlo a to G. 4. Avšak ani toto vozidlo ani peniaze

za odpredaj vozidla P. C. mu obžalovaný nevrátil.
Pokiaľ ide o námietku obžalovaného, že on bol majiteľ vozidla, ktoré predával, toto preukázané nebolo,
pretože ani on nepredložil žiadne doklady o tom, že bol majiteľom vozidla, ktoré predal. Jeho tvrdenie,že ak by bol poškodený majiteľom P. C., ktorú on predal, musel mať k tomu osvedčenia nachádzajúce
sa na čl. 194 - 197 a ak takéto doklady nemal, nemohol byť majiteľom vozidla P. C..
Túto obranu považoval odvolací súd za irelevantnú, pretože poškodený si priviezol z B. motorové vozidlo

na prenosných značkách s kartou poistenia, z ktorej jednoznačne vyplýva, že tieto boli vydané práve
poškodenému na to, aby mohol vozidlo previesť na územie U. republiky. Až na území Slovenskej
republiky mohlo byť toto vozidlo riadne zaevidované, k čomu však nedošlo, pretože poškodený už o toto
vozidlo nemal záujem.
Na základe vykonaných dôkazov potom správne súd I. stupňa ustálil, že vozidlo, ktoré obžalovaný

predal, bolo vozidlo poškodenému a tomuto peniaze za odpredaj vozidla nevrátil a ani mu podľa dohody
nezabezpečil iné vozidlo.
Ani odvolací súd nemal dôvod, v danom prípade neveriť poškodenému, pretože tento sa neustále
domáhal potom, čo vozidlo dal odpredať, svojich peňazí za odpredané motorové vozidlo resp.
sa domáhal iného motorového vozidla, ktoré mu však obžalovaný nezabezpečil a nakoniec od
zmluvy odstúpil. Zo všetkých týchto skutočností potom správne súd I. stupňa rozhodol, keď konanie

obžalovaného kvalifikoval ako prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., pretože
prisvojil si cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobil tým väčšiu škodu.
Pokiaľ ide o škodu X.XXX,- eur, bola to škoda, za ktorú obžalovaný motorové vozidlo odpredal S.. K
námietkam obžalovaného, ktoré sú uvedené v odôvodnení odvolania, že nie je mu zrejmé, z čoho súd
vychádzal pri výške škody, odvolací súd dodáva, že pri výške škody súd vychádzal práve z výpovede

svedka N. S., ktorý jednoznačne potvrdil, že vozidlo od obžalovaného zakúpil za sumu X.XXX,- eur.
Odvolací súd ďalej preskúmaval napadnutý rozsudok vo výroku o treste a dospel k záveru, že trest, ktorý
bol obžalovanému uložený súdom I. stupňa, nie je trestnom primeraným na prevýchovu obžalovaného.
Pri ukladaní trestu súd I. stupňa poukázal na to, že bral do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce ako aj poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa a možnosť

jehonápravy.Keďženezistilžiadnepriťažujúceanipoľahčujúceokolnosti,považovalvzhľadomnaosobu
obžalovaného, postačujúce uloženie peňažného trestu vo výmere XXX,- eur.
S takýmto názorom súdu I. stupňa odvolací súd nesúhlasí a poukazuje na dôvodné odvolanie
prokurátora pokiaľ ide o uloženie trestu. Z odpisu registra trestov obžalovaného vyplýva, že tento sa v
minulosti dostal XX-krát do rozporu so zákonom, všetko pre majetkovú trestnú činnosť, avšak hľadí sa

na neho akoby nebol odsúdený. Väčšina trestov, ktoré boli obžalovanému uložené, boli trestné peňažné,
ktoré zaplatil.
Ako je evidentné, ani doposiaľ uložené tresty nemali na obžalovaného žiadny prevýchovný vplyv a
naďalej sa dopúšťal trestnej činnosti majetkového charakteru, čo súd zohľadnil pri osobe obžalovaného.
S poukazom na všetky tieto skutočnosti ani odvolací súd nezistil žiadne poľahčujúce ani žiadne

priťažujúce okolnosti, avšak pokiaľ ide o trest, v danom prípade za primeraný považoval odvolací súd
trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov, pričom vychádzal z trestnej sadzby uvedenej v § 213 ods.
2 Tr. zák., kde za prečin sprenevery možno uložiť trest odňatia slobody vo výmere 1 až 5 rokov.
Tento trest obžalovanému podmienečne odložil s poukazom na ustanovenie § 49 ods. 1 písm. a/ Tr.
zák., pretože vzhľadom na okolnosti prípadu a na to, že sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený, mal

dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa bude postačujúce pôsobiť
aj trestom výchovným a tento trest mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky.
Pokiaľ ide o výrok o náhrade škody, tento odvolací súd zrušil iba z toho dôvodu, že súd I. stupňa
nesprávne postupoval, keď poškodeného so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na občianske
súdne konanie podľa § 288 ods. 1 Tr. por., podľa ktorého ustanovenia možno poškodeného s nárokom

na náhradu škody odkázať na občianske súdne konanie iba vtedy, ak nie je podklad na vyslovenie
povinnosti na náhradu škody, alebo ak by bolo treba na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody
vykonať ďalšie dokazovanie.
Keďže obžalovaný bol zaviazaný k náhrade škody poškodenému vo výške X.XXX,- eur, t.j. vo výške, za
ktorú predal motorové vozidlo a tieto peniaze poškodenému neodovzdal a poškodený si v prípravnom

konaní uplatňoval nárok na náhradu škody v celkovej sume 9.000,- eur, odvolací súd potom podľa §
288 ods. 2 Tr. por. so zvyškom nároku na náhradu škody poškodeného odkázal na občianske súdne
konanie, pretože poškodený zvyšok tejto škody nepreukázal.
Spoukazomnahoreuvedenéskutočnostibolorozhodnutétak,akojeuvedenévovýrokutohtorozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.