Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. január 2017

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 8P/35/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316217261
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mário Karaffa
ECLI: ECLI:SK:OSGA:2017:2316217261.3

Uznesenie

Okresný súd Galanta v právnej veci starostlivosti o maloleté deti Y.: F. F., nar. XX.X.XXXX, X., nar.
X.X.XXXX a X., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, deti rodičov: matky - H.. F. Y., nar. X.XX.XXXX,
bytom S. XXX/X, Š., a otca - H.. Y. Y., nar. XX.X.XXXX, t.č. bytom R. XX, L., v konaní zastúpený:
Advokátska kancelária FARDOUS PARTNERS, Hlavná 6, Šaľa, o návrhu otca na úpravu práv a

povinností rodičov k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva, o návrhu otca na nariadenie
neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia sa zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 22.9.2016, sa otec domáhal úpravy práv a povinností
rodičov k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva a súčasne aj nariadenia neodkladného

opatrenia. Súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia uznesením zo dňa 20.10.2016, č.k.
8P/35/2016-20 zamietol.

2. Následne sa otec návrhom zo dňa 18.1.2017 domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým
by súd uložil povinnosť matke odovzdať maloletého X. do starostlivosti otca a zaviazal matku prispievať
na výživu maloletého sumou 100,- Eur mesačne. Otec svoj návrh odôvodnil tým, že po jeho odchode zo

spoločnej domácnosti, najmä v posledných mesiacoch spozoroval u maloletého X. náznaky svedčiace
o zanedbaní jeho výchovy. Maloletý X. je emočne veľmi ploché dieťa, bez prejavov akýchkoľvek
emócií, radosti či strachu alebo bolesti, je veľmi tichý, taktiež fyzicky zaostáva za svojimi rovesníkmi, je
podvýživený a má pokazený chrup. Drvivú väčšinu času v domácnosti matky maloletý trávi sledovaním
videí a hraním hier na počítači alebo mobilnom telefóne. Podľa názoru otca, všetky tieto negatívne
aspekty aktuálneho stavu osobnosti maloletého sú dôsledkom nedostatočnej starostlivosti matky o

výchovu maloletého resp. jej nezáujmu o celkový osobnostný rozvoj maloletého, ktorý je v domácnosti
matky odsúvaný na poslednú koľaj, pretože matka mu neprejavuje dostatočnú lásku, náklonnosť a
starostlivosť, nezaujíma sa o jeho záľuby a záujmy. Otec poukázal aj na to, že matka maloletého X.
nevzala na letnú dovolenku, pričom ako dôvod uviedla, že maloletý nemá platný cestovný pas. Uvedené
však otec považoval za účelovú výhovorku matky, pretože by mu mohla vybaviť pas včas, ak by mala
skutočne úprimný záujem vziať maloletého na spoločnú dovolenku. Otec sa domnieval, že príčinou

takéhoto nezáujmu matky o maloletého X. je skutočnosť, že matka ešte pred jeho porodením brala
maloletého ako poslednú možnosť pre záchranu ich manželstva, ktorá možnosť však zlyhala, resp.
sa nenaplnila. Poukázal aj na to, že už v tom období sa o maloletého viac staral on sám ako matka.
Okrem nezáujmu matky o maloletého, považoval otec za potrebné poukázať aj na neschopnosť matky
dostatočne viesť domácnosť tak, aby pre všetky maloleté deti vytvorila zdravé prostredie vhodné pre
ich výchovu a osobnostný rozvoj po všetkých stránkach. Podľa názoru otca, matka popri práci nestíha

venovať dostatočnú pozornosť a starostlivosť svojej domácnosti a tým podstate aj deťom, výsledkom
čoho je fakt, že v domácnosti matky je takmer permanentne neporiadok, matka deťom takmer vôbecnevarí domácu stravu, deti veľmi často necháva v dome samé, v dôsledku čoho často nie sú pod
dozorom. O popísaných skutočnostiach mal otec možnosť dozvedieť v období po podaní návrhu vo
veci samej viac krát pri návštevách domácnosti matky. Vo viacerých prípadoch otec našiel deti doma

samé a nie raz sa stalo, že sama matka súrila otca, aby sa ponáhľal, lebo sú deti samé doma. Takmer
vždy keď otec v takýchto prípadoch prišiel z Bratislavy do domácnosti matky, maloletý X. sa hral na
mobile alebo na počítači, maloletý X. pozeral seriály nevhodné pre jeho vekovú kategóriu a maloletá F.
si kreslila. Deti nemali nikdy navarené teplé jedlo a ani nakúpené čerstvé jedlo. Detské izby mali deti
vždy neupratané, mali po izbe porozhadzované hračky zmiešané so špinavým oblečením a školskými

učebnicami. V kuchyni boli vždy špinavé riady s niekoľkodňovou zaschnutou špinou, plesnivé a zhnité
potraviny. Otec ďalej uviedol, že opakovane apeloval na matku, aby sa o domácnosť a o deti začala
viac starať, sama matka otcovi priznala, že popri práci sama nezvláda starostlivosť o domácnosť a
o tri maloleté deti. Poukázal aj na to, že on žije so svojou novou partnerkou a s jej deťmi v novom
zariadenom byte, kde má maloletý X. vytvorené vhodné prostredie pre jeho osobnostný rast a vývoj,
nakoľko otec so svojou partnerkou bez problémov zvládajú vedenie domácnosti. Aj sám maloletý sa v

posledných mesiacoch tešil vždy, keď ho otec zobral na víkend do svojej domácnosti, kde sa maloletý
zapájal do všetkých aktivít, s radosťou sa hral aj s deťmi otcovej novej partnerky a veľmi dobre si rozumel
a komunikoval aj s novou partnerkou otca. Otec zdôrazňoval, že sa maloletý pred ním vyjadril tak, že
by radšej chcel bývať v jeho novej domácnosti, pretože sa mu tam viac páči a je tam viac zábavy ako u
matky. Pokiaľ ide o starostlivosť o maloletú F. a maloletého X., za normálnych okolností by vzhľadom na

nevhodnosť prostredia, v ktorom aktuálne žijú, rovnako navrhoval zverenie do jeho starostlivosti, avšak
aktuálna situácia to neumožňuje, nakoľko najmä u maloletej Kristíny sa s veľkou pravdepodobnosťou
prejavujú začínajúce príznaky syndrómu zvrhnutého rodiča, za čo môže predovšetkým matka, keďže
po odchode otca zo spoločnej domácnosti sú všetky deti pod výrazným vplyvom matky. Maloletá F.
sa emočne výrazne zmenila, uzavrela sa do seba a voči otcovi ostala výrazne ochladnutá. Emočné

ochladnutie sa postupne zmenilo až na úplné odmietnutie otca sprevádzajúce agresívnym správaním
maloletej voči otcovi. Otec vyjadril veľké znepokojenie nad manipulačným konaním matky, v ktorom
pokiaľ matka bude pokračovať, veľmi jednoducho sa môže stať, že syndróm zavrhnutého rodiča sa
naplno rozvinie u maloletých detí . Otec mal za to, že pokiaľ nedôjde k okamžitej zmene výchovného
prostredia maloletého X., ten bude naďalej vystavovaný riziku vzniku nepriaznivých a v budúcnosti

ťažko napraviteľných následkov na jeho psychickom zdraví, keďže v domácnosti matky je v súčasnosti
vystavenýnezáujmumatkyojehovýchovuabudevystavenýrizikuvznikusyndrómuzavrhnutéhorodiča.

3. Súd sa oboznámil s obsahom spisu, najmä s obsahom návrhu vo veci samej i nového návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, rodnými listami maloletých detí, so sobášnym listom, so správou

kolízneho opatrovníka zo dňa 13.10.2016 a zo dňa 23.1.2017 a zistil nasledovný skutkový stav:

4. Maloleté deti Y. pochádzajú z manželského vzťahu rodičov, ktorí už nežijú v spoločnej domácnosti,
avšak ich manželstvo ešte nebolo rozvedené. Práva a povinnosti rodičov k maloletým deťom doposiaľ
súdom upravené neboli.

5. Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 23.1.2017 vyplýva, že šetrenie v domácnosti matky bolo
neúspešné. Kolízny opatrovník zrealizoval návštevu materskej školy, kde maloletý X. navštevuje 4.
triedu. Učiteľka uviedla, že približne od leta 2016 maloletého vodí do škôlky a preberá ho matka. Maloletý
chodí škôlky upravený a čistý. Je tichšej povahy a drobnejšieho vzrastu. Taká však bola i maloletá

Kristína Kira, ktorá v minulosti tiež navštevovala ich MŠ. V poslednom období sa maloletý Nathan
javí kľudnejší, vyrovnanejší, viac komunikuje s dospelými a viac sa smeje. Je na ňom vidieť pokoj
a je viditeľná súrodenecká súdržnosť. Situáciu doma vôbec nespomína. Matka s materskou školou
riadne spolupracuje, dieťaťu nič nechýba. Nepostrehli žiadne zanedbanie. Kolízny opatrovník ďalej
poukázalnaVyhlásenieSekciedetskejaadolescentnejpsychiatrieSlovenskejpsychiatrickejspoločnosti

SLS k problematika tzv. syndrómu zavrhnutého rodiča (SZR), v zmysle ktorého SZR nie je oficiálnym
psychopatologickým syndrómom, nevyskytuje sa v medicínskej - psychiatrickej syndromológii a nie
je stanovený ani ako nozologická jednotka, resp. diagnóza v oficiálnych medzinárodných systémoch
klasifikácie chorôb. Je zrejmé, že problémy prie realizácii styku detí s rodičmi predstavujú komplexný
fenomén. V tejto súvislosti kolízny opatrovník považoval za potrebné zdôrazniť, že pre intervencie majú

byť smerodajné potreby dieťaťa a nie práva rodiča.6. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len C.m.p.), na konania
podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje
inak.

7. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p., pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

8. Podľa § 324 ods. 2 C.s.p., na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný

okresný súd.

9. Podľa § 324 ods. 3 C.s.p., neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

10. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne

upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

11. Podľa § 325 ods. 2 C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo
závažných dôvodov nepracuje,

b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde,
c) nenakladala s určitými vecami alebo právami,
d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,
e nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia,

f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú
integritu svojím konaním ohrozuje,
g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne
nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním

ohrozená,
h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná
integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

12. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p., súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj

bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

13. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p., pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia

súdu prvej inštancie.

14. Podľa § 330 ods. 1 C.s.p., súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

15. Podľa § 330 ods. 2 C.s.p., ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie,

ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

16. Podľa § 360 ods. 1 C.m.p., neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré
možno začať aj bez návrhu.

17. Podľa § 367 ods. 1 C.m.p., neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého
pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej
starostlivosti.

18. Jedným z procesných inštitútov, ktorý umožňuje poskytnúť ochranu porušeným alebo ohrozeným

subjektívnym právam je neodkladné opatrenie. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť
nárok dokázaný, musí byť však osvedčený. Už v návrhu na jeho vydanie musí byť zrejmé trvanie
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musia byť opísané rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce
potrebu neodkladnej úpravy pomerov a skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanienároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na
splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominuje predovšetkým
osvedčenie toho, že nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom

v konaní. Aj pri splnení formálnych predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia súd musí
zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov účastníkov konania
alebo tretích osôb. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania
rozhodnutia.

19. Súd v danej veci rozhodoval o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal,
aby súd nariadil matke povinnosť odovzdať maloletého X. do starostlivosti otca a prispievať na výživu
maloletého mesačne sumou vo výške 100,- Eur.

20. Po oboznámení sa s návrhom otca na nariadenie neodkladného opatrenia súd dospel k záveru, že
v danom prípade nie je dôvodné nariaďovať neodkladné opatrenie tak, ako to vo svojom návrhu žiada

otec. Nariadenie neodkladného opatrenia totiž prichádza do úvahy len vtedy, ak je potrebné, aby boli
pomery dočasne upravené alebo ak je obava, že by bola exekúcia ohrozená. Vo veciach, týkajúcich sa
starostlivosti o maloleté deti, prichádza nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy aj vtedy, ak je to
v záujme maloletých detí, t.j. napríklad, ak by bol bezprostredne ohrozený život, zdravie, zdravý vývin,
výchova či výživa maloletých detí. Súd v danom prípade nezistil dôvod na nariadenie neodkladného

opatrenia,atedazvereniamaloletéhoX.dostarostlivostiotca,atoaninapriekvyjadrenýmobavámotcak
hrozbe z nedostatku starostlivosti zo strany matky o maloleté dieťa a obavy zo správania sa matky, ktoré
otec dostatočným spôsobom nepreukázal, pričom súd zanedbanie starostlivosti zo strany matky nezistil.
Nariadenie neodkladného opatrenia v otcom navrhnutom znení súd považuje za kontraproduktívne,
ktorévkonečnomdôsledkubyviedlokodlúčeniusúrodencov.Mohlobydôjsťkoslabeniusúrodeneckých

väzieb, čo nie je v záujme maloletých detí. Aj zo samotného návrhu otca na nariadenie neodkladného
opatrenia vyplýva, že u maloletých detí možno pozorovať zmeny v ich správaní, a to najmä v správaní
maloletej F. F.. Je teda zrejmé, že maloleté deti veľmi citlivo reagujú na rozpad rodiny a na odchod
otca zo spoločnej domácnosti. Pokiaľ by však súd zveril maloletého X. neodkladným opatrením bez
patričného dokazovania iba na základe otcom tvrdených skutočností do starostlivosti otca, vytrhol by

ho z prostredia, ktoré je maloletému známe, v ktorom vyrastá od narodenia a spôsobil by všetkým
trom maloletým deťom ďalšiu psychickú traumu. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na správu kolízneho
opatrovníka, v ktorej sa konštatuje viditeľná súrodenecká súdržnosť. Súd stotožňujúc sa s názorom
kolízneho opatrovníka, považuje za potrebné uviesť, že syndróm zavrhnutého rodiča sa považuje za
vedecky nepreukázaný. V Slovenskej republike je záväzne platná medzinárodná klasifikácia chorôb

MKCH 10, pričom v tejto klasifikácii syndróm zavrhnutého rodiča uvedený nie je, preto nie je možné
stanovovať ho ako diagnózu, ale ani popisne ako syndróm (Spoločné vyhlásenie prijaté na pracovnom
stretnutí na MS SR dňa 8.7.2016). Súd preto na argumenty otca, týkajúce sa vystaveniu maloletého
Nathana riziku vzniku syndrómu zavrhnutého rodiča, neprihliadol.

21. S poukazom na vyššie uvedené dôvody, súd sa nestotožnil s návrhom otca a návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietol. Súd súčasne poznamenáva, že všetky otcom tvrdené skutočnosti
bude súd skúmať a dokazovať v konaní vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého

uzneseniu smeruje (§ 357 písm. d) CSP). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého
neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie
je prípustné (§ 358 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostí podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 CMP).

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.

233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 231/1995 Z.z.).

Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o
maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej

časti C.m.p. sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom
premiestnení alebo zadržaní.