Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. január 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 40C/105/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114224592
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Miháliková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5114224592.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou Mgr. Annou Mihálikovou, v právnej veci navrhovateľa:
D. H. N., N..V..Q.., N. N.O. K. X, XXX XX G., F.: XX XXX XXX, právne zastúpeného splnomocneným
zástupcom TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, proti odporcom: X/ X. H., J..
XX.XX.XXXX, G. O. K. Č.. XX, XXX XX O. K., štátnemu príslušníkovi Slovenskej republiky a X/ N. H.,
J.. XX.XX.XXXX, G. O. K. Č.. XX, XXX XX O. K., štátnej príslušníčke Slovenskej republiky, za účasti
vedľajšieho účastníka na strane odporcov: Združenia na ochranu spotrebiteľa BSO Čadca, IČO: 42 388
911, so sídlom Fraňa Kráľa 2080, 022 01 Čadca, o zaplatenie 5.111,68 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporcovia v rade 1/ a 2/ s ú p o v i n n í zaplatiť spoločne a nerozdielne navrhovateľovi sumu vo
výške 2.608,01 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,75 % ročne z dlžnej sumy od 21.07.2011
do zaplatenia, a to všetko v pravidelných mesačných splátkach vo výške 100,- Eur mesačne splatnou
do konca kalendárneho mesiaca, počnúc prvou splátkou splatnou v kalendárnom mesiaci nasledujúcom
po právoplatnosti rozsudku až do zaplatenia, pod hrozbou straty výhody splátok, nezaplatením čo i len
jednej splátky riadne a včas sa stáva celý dlh splatný.

Vo zvyšnej časti návrh z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania, doručeným tunajšiemu súdu dňa 21.07.2014, sa navrhovateľ (vo vzťahu
k vymáhanej pohľadávke ako právny nástupca spoločnosti N. N., M..N.., F.: XX XXX XXX - titulom
zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.06.2012) domáha zaviazania odporcu povinnosťou zaplatenia
istiny vo výške 5.111,68 Eur, úrok z omeškania zo splátok za obdobie od 21.07.2010 do 06.08.2012
vo výške 232,31 Eur a úrok z omeškania vo výške 9,75 % ročne zo sumy 5.111,68 od 07.08.2012
do zaplatenia, ako pohľadávky z predloženej zmluvy o úvere č. 423362492, uzavretej dňa 06.05.2005,
ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov, na základe ktorej
právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcom peňažné prostriedky vo výške úveru 6.638,78
Eur (200.000,-Sk).Odporcovia sa zaviazali tento splácať v mesačných splátkach vo výške 91,28 Eur
(2.750 Sk) vždy k 20. dňu v mesiaci. Navrhovateľ si v tomto konaní uplatňuje splátky úveru splatné
od 20.07.2010 do 20.02.2015 v počte 56 a v celkovej výške 5.111,68 Eur. Splátky pôvodne splatné od
20.08.2012 do 20.02.2015 sa stali splatnými dňa 06.08.2012, kedy navrhovateľ vyhlásil mimoriadnu
splatnosť úveru. Zvyšné splátky si navrhovateľ v tomto konaní neuplatňuje.
Ku dňu postúpenia na navrhovateľa predstavovala pohľadávka v súlade s jej prílohou celkom sumu
8.635,02 Eur, ktorá pozostávala z istiny úveru 7.576,13 Eur, vyčísleného riadneho úroku z úveru 527,44
Eur, vyčísleného úroku z omeškania 519,49 Eur a ostatného príslušenstva 11,96 Eur. Navrhovateľ si v
tomto konaní neuplatňuje ostatné príslušenstvo a vyčíslený úrok z omeškania.

Navrhovateľ má za to, že zmluva spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497
až 507 Obchodného zákonníka (ďalej len „ObchZ“) a zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch. Vzhľadom na to, že zmluva o úvere je podľa § 261 ods. 3 písm. d) ObchZ absolútnym
obchodom, podľa názoru navrhovateľa v tomto prípade neprichádza do úvahy aplikácia ustanovení
Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), a teda aj na inštitút premlčania je potrebné aplikovať
ustanovenia Obchodného zákonníka.

Úroky z omeškania vyčíslené pevnými sumami si navrhovateľ uplatňuje ako 9,75 % zo sumy 91,28 Eur
nasledovne:

za obdobie od 21.07.2010 do 06.08.2012 vo výške 18,21 Eur
za obdobie od 21.08.2010 do 06.08.2012 vo výške 17,46 Eur
za obdobie od 21.09.2010 do 06.08.2012 vo výške 16,70 Eur
za obdobie od 21.10.2010 do 06.08.2012 vo výške 15,97 Eur
za obdobie od 21.11.2010 do 06.08.2012 vo výške 15,22 Eur
za obdobie od 21.12.2010 do 06.08.2012 vo výške 14,48 Eur
za obdobie od 21.01.2011 do 06.08.2012 vo výške 13,73 Eur
za obdobie od 21.02.2011 do 06.08.2012 vo výške 12,97 Eur
za obdobie od 21.03.2011 do 06.08.2012 vo výške 12,29 Eur
za obdobie od 21.04.2011 do 06.08.2012 vo výške 11,53 Eur
za obdobie od 21.05.2011 do 06.08.2012 vo výške 10,80 Eur
za obdobie od 21.06.2011 do 06.08.2012 vo výške 10,05 Eur
za obdobie od 21.07.2011 do 06.08.2012 vo výške 9,31 Eur
za obdobie od 21.08.2011 do 06.08.2012 vo výške 8,56 Eur
za obdobie od 21.09.2011 do 06.08.2012 vo výške 7,80 Eur
za obdobie od 21.10.2011 do 06.08.2012 vo výške 7,07 Eur
za obdobie od 21.11.2011 do 06.08.2012 vo výške 6,32 Eur
za obdobie od 21.12.2011 do 06.08.2012 vo výške 5,58 Eur
za obdobie od 21.01.2012 do 06.08. 2012 vo výške 4,83 Eur
za obdobie od 21.02.2012 do 06.08. 2012 vo výške 4,07 Eur
za obdobie od 21.03.2012 do 06.08. 2012 vo výške 3,36 Eur
za obdobie od 21.04.2012 do 06.08. 2012 vo výške 2,61 Eur
za obdobie od 21.05.2012 do 06.08. 2012 vo výške 1,88 Eur
za obdobie od 21.06.2012 do 06.08. 2012 vo výške 1,12 Eur
za obdobie od 21.07.2012 do 06.08. 2012 vo výške 0,39 Eur
a zo sumy 5.111,68 od 07.08.2012 do zaplatenia.

Odporcovia sa k návrhu navrhovateľa a k nemu pripojeným listinným dôkazom na výzvu súdu spolu s
procesným poučením podľa ust. §§ 114 ods.1 a nasl., § 120 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho
súdneho poriadku v znení neskorších predpisov („OSP“) po ich riadnom doručení v súdom určenej
lehote nevyjadrili. K podanému návrhu sa vyjadril vedľajší účastník na strane odporcov - L. J. Q. N.
G. Č.M.. Z jeho vyjadrenia doručeného súdu dňa 05.11.2014 vyplýva najmä, že predmetná zmluvy
nespĺňa podmienky zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
SNR č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov a to vo vzťahu k
povinnej zákonnej náležitosti podľa § 4 ods. 2 psím. g) cit. zák. - ročnej percentuálnej miery nákladov.
Poskytovateľ úveru uviedol v predmetnej zmluve chybný údaj o RPMN vo výške 4,92 %, pričom v
skutočnosti predstavuje až okolo 12 %, nakoľko do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa
započítavajú celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom. Nie je možné, aby RPMN bola nižšia
ako úroková sadzba. Nesprávne uvedenie tejto náležitosti je potrebné považovať, ako keby nebola
uvedená vôbec, predstavuje hrubý zásah do práv spotrebiteľa pi zistení a porovnávaní výhodnosti
jednotlivých produktov, z tohto dôvodu je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov.
Okrem toho vzniesol námietku premlčania na všetky splátky úveru, ako aj na všetky uplatnené úroky
a poplatky, ktorých splatnosť nastala 3 roky pred podaním návrhu dôvodiac, že predmetný právny
vzťah medzi účastníkmi sporu je potrebné posúdiť podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, pretože
právny predchodca navrhovateľa uzatváral zmluvu ako dodávateľ a odporcovia ako spotrebitelia, pričom
obsah zmluvy bola daný predchodcom navrhovateľa bez možnosti odporcov privodiť jej akúkoľvek
zmenu. Použitím ustanovení Obchodného zákonníka najmä ohľadom premlčacej doby by došlo k

znevýhodneniu postavenia odporcov ako spotrebiteľov v danom právnom vzťahu. Všetky režimy a
opatrenia určené na ochranu spotrebiteľov platia bez ohľadu na typ štandardnej formulárovej zmluvy a
teda platia aj vo vzťahu k úverom ako tzv. absolútnym obchodno-právnym vzťahom.

V predmetnej veci súd na pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom odporkyne v rade X/ N. H.
a prečítaním listinných dôkazov predložených navrhovateľom najmä: Zmluvy o splátkovom úvere č.
XXXXXXXXXX zo 06.05.2005 v znení všeobecných obchodných podmienok tvoriacich jej neoddeliteľnú
súčasť, oznámenia o postúpení pohľadávky na navrhovateľa z 18.07.2012, zmluvou o postúpení
pohľadávky z 27.06.2012, a jej prílohou č. 1,pokusom o zmier zo 17.06.2012, výzvou k úhrade o
oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru z 18.07.2012, špecifikáciou jednotlivých platieb
odporcov spolu s výpisom z účtu zo dňa 21.01.2015, pričom v rozhodnom čase vyhlásenia rozsudku
súdu zistil nasledujúci skutkový stav veci (§ 153 ods.1, § 154 ods.1 OSP) a na jeho základe dospel k
nasledujúcim skutkovým a právnym záverom:

Navrhovateľ na pojednávaní zotrval na podanom návrhu v rozsahu jeho príloh v celom rozsahu zo
zdôraznením posúdenia premlčacej lehoty podľa obchodného zákonníka, s odvolaním sa na písomné
vyjadrenie k námietkam vzneseným vedľajším účastníkom z 08.01.2015. V tomto písomnom vyjadrení
navrhovateľ prezentoval, že zmluva obsahuje všetky náležitosti stanovené zákonom, výpočtom
demonštroval správnosť stanovenej hodnoty RPMN v predmetnej zmluve vo výške 4,92 %. Prezentoval
názor, že námietku premlčania vznesenú vedľajším účastníkom súd nemôže prihliadať, keďže takéto
oprávnenie má len dlžník, pretože nejde o procesný úkon ale o úkon podľa hmotného práva s poukazom
na označenú právnickú literatúru a judikatúru všeobecných súdov pri opätovnom zdôraznení, že si
v tomto konaní uplatňuje len nepremlčané splátky od 20.07.2010 do 20.02.2015. Pričom zastáva
názor, že ak by sa aj pripustila, s ohľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy v určitých smeroch
aplikácia občianskeho zákonníka, tak táto aplikácia sa v žiadnom prípade nemôže vzťahovať na
posudzovanie premlčania, nakoľko predmetná zmluva je absolútnym obchodom a je potrebné použiť
úpravu Obchodného zákonníka.

Pojednávaní sa zúčastňovala odporkyňa v rade 2/, ktorá ako manželka zastupovala aj odporcu v rade1/.
Z výpovede odporkyne v rade 1/ súd zistil, že obaja odporcovia sú si vedomí povinnosti uhradiť dlh.
Splátkový kalendár nedodržali pre finančné problémy - nezamestnanosť. Boli si vedomí podmienok
úveru - úrokových sadzieb, keďže mali v Slovenskej sporiteľni dlhodobo vedený účet. Spočiatku úver
platili na základe trvalého príkazu asi 1,5 roka, potom manžel prišiel o prácu, prácu mal len nepravidelne
a tak sa dostali do finančných problémov a úver splácali len sporadicky. Po postúpení úveru sa snažili
pravidelne telefonicky komunikovať s navrhovateľom a požiadali ho o splátkový kalendár asi v roku
2013, tento dodržiavali asi pol roka, potom ho splácali nepravidelne resp. v nižších splátkach. Problém
s prácou u manžela pretrvával, teraz v novembri sa zamestnal, má prísľub, pracovnej zmluvy na dobu
neurčitú. Zlepšila sa im finančná situácia a boli by schopní splácať úver v novom splátkovom kalendári.
K osobným, zárobkovým a majetkovým pomerom uviedla, že je vydatá, má vyživovaciu povinnosť k
dvom plnoletým deťom, ktoré majú problém zo zamestnaním. Je zamestnaná v ZŠ Divina ako učiteľka
a jej mesačný príjem je cca 650,- Eur, z ktorej dostáva minimálnu mzdu po vykonanej zrážke na základe
exekúcie. Sú nemajetní, bývajú v rodičovskom dome.

Z vyššie citovanej zmluvy o splátkovom úvere súd ďalej zistil, že úver bol úročený úrokovou sadzbou
vo výške 9,80 % ročne v deň podpisu zmluvy, poplatok za poskytnutie úveru bol vo výške 4.000,- Sk
splatný v deň podpisu zmluvy, poplatok za správu úveru bol stanovený na 50,- Sk mesačne, s prvou
splátkou úveru predpísanou na 20.06.2005 a s konečnou splatnosťou úveru na 20.02.2015. V čl. IV.
bode 5. predmetnej zmluvy je obsiahnutá dohoda medzi veriteľom a dlžníkom o ročnej percentuálnej
miery nákladov, ktorá je 4,92 %, pričom je vypočítaná z hodnoty celkových nákladov dlžníka spojených
s úverom a výšky poskytnutého úveru. Ročná percentuálny miera nákladov sa počas trvania úverového
vzťahu mení v prípade, ak dôjde k zmene úrokovej sadzby alebo poplatkov alebo sa dlžník omešká so
splátkou alebo uhradí splátku v iný ako dohodnutý deň podľa zmluvy.
Zo všeobecných obchodných podmienok bodu 7.6.1. ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej
povinnosti alebo zmluvného dojednania klienta alebo ak po a) klient je v omeškaní so splatením jednej
splátky istiny alebo úrokov, ktoré trvá viac ako 10 dní banka je oprávnená po a) vyhlásiť mimoriadnu
splatnosť úveru, t.j. požadovať splatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere a klient je povinný pohľadávku
zo zmluvy o úvere v lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti. Vstúpením do práv
a povinností postupník - navrhovateľ využil toto právo po márnom pokuse o zmier zo dňa 17.06.2012,

výzvou k úhrade a oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 06.08.2012 so
stanovenou lehotou jeho splatnosti najneskôr do 28.07.2012.

Z podrobnej písomnej špecifikácie zo dňa 21.01.2015 a výpisu z účtu súd zistil, že odporcovia z
poskytnutého úveru uhradili sumu v celkovej výške 4.030,76 Eur v časovom horizonte od 06.05.2005
do 17.04.2009, podľa rozpisu jednotlivých splátok nie riadne a včas. Z úhrad odporcu bola na istinu
započítaná sumy vo výške 3.780,57 Eur, na úrok z omeškania suma 117,41 Eur, na poplatky suma
132,78 Eur.

Podľa § 52 ods. 1 až 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 6.5.2005 (t.
j. ku dňu uzatvorenia zmluvy o splátkovom úvere č. 0423362492): Spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna
zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa
§ 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ
je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa typovou zmluvou sa podľa tohto zákona
rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy
podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Je nepochybné, že aj napriek tomu, že až zákon č. 568/2007 Z. z. (novela Občianskeho zákonníka)
upravil, že spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom, ide aj v prejednávanej veci o zmluvu spotrebiteľskú. Nemožno totiž
opomenúť existenciu zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa. Uvedený zákon je vo vzťahu k
Občianskemu zákonníku zákonom „lex specialis“. Vzhľadom na ustanovenie § 23a uvedeného zákona,
v zmysle ktorého, typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo
viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje
a súčasného uplatnenia zásady „lex specialis derogat legi generali“, je nepochybné, že aj predmetná
úverová zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, pri ktorej vystupujú odporcovia v pozícii spotrebiteľov.

Pri posudzovaní konkrétneho prípadu v prejednávanej veci súd preto vzhľadom na vyššie uvedené
skutočnosti dospel k záveru, že daný záväzkový vzťahuje vzťahom občianskoprávnym a je potrebné naň
aplikovať ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a ustanovenia Občianskeho
zákonníka.

K možnej argumentácii navrhovateľa o tom, že i právny vzťah účastníkov založený takto uzavretou
úverovou zmluvou, podliehajúcou všeobecnej právnej úprave úverovej zmluvy v ust. §§ 497 a nasl.
Obch. zák., je tzv. absolútnym obchodom v zmysle ust. § 261 ods. 3 písm. d) Obch. zák. súd dodáva,
že zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v cit. zák.
č. 258/2001 Z.z. (nadväzujúcou na všeobecnú právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv v ust. §§ 52
a nasl. Obč. zák. v spojení do 30.06.2007 v ust. § 23a ods. 1, 2 Zák. č. 634/1992 Zb.) a podľa
názoru súdu sa preto na právne vzťahy z nej vznikajúce ust. § 261 ods. 3 písm. d) Obch. zák.
nevzťahuje. Pri zachovaní možnosti voľby takejto právnej úpravy účastníkmi zmluvy podľa ust. § 262
Obch. zák., takéto dojednanie by v tomto prípade nepochybne znamenalo podstatné zvýhodnenie
veriteľa na úkor dlžníka ako spotrebiteľa (vyšší úrok z omeškania podľa právnej úpravy v Obch. zák.
namiesto nižšieho podľa právnej úpravy v Obč. zák.) a naopak bezdôvodné zhoršenie zmluvného
postavenia spotrebiteľa. Novelizácia Občianskeho zákonníka zákonom č. 568/2007 Z.z., s účinnosťou
od 01.01.2008 v ustanoveniach §§ 52 a nasl. Obč. zák. upravujúcich spotrebiteľské zmluvy, osobitne
ust. § 52 ods.1 novo definujúceho spotrebiteľské zmluvy neznamená, že až do 31.12.2007 účastníci
zmlúv o spotrebiteľských úveroch - spotrebitelia nepožívali v plnom rozsahu ochranu spotrebiteľa v
právnom vzťahu zo spotrebiteľskej zmluvy. Pokiaľ takýmto účastníkom - napriek splneniu všetkých
pojmových charakteristík osoby spotrebiteľa na strane jedného z účastníkov sporného právneho vzťahu
a charakteristík tohto právneho vzťahu ako spotrebiteľskej zmluvy i v zmysle ust. § 52 Obč. zák. v znení
účinnom do 31.12.2007 - neposkytoval právnu ochranu (na základe doslovného znenia, nie však účelu
prijatej právnej úpravy) v tom čase výslovne Občiansky zákonník, v rovnakom rozsahu im však takúto
ochranu už v čase uzavretia spornej zmluvy všeobecne zaručovala citovaná právna úprava v zákone o

ochrane spotrebiteľa, prostredníctvom ktorej už pred 01.01.2008 (a to najskôr prostredníctvom právnej
úpravy tzv. typových zmlúv v ust. § 23a cit. zák. č. 634/1992 v znení účinnom do 24.11.2004, definujúcej
neprimerané podmienky v zmluvách uzatváraných so spotrebiteľom) Slovenská republika plnila záväzok
prijatý z titulu svojho vstupu do Európskej únie náležite transponovať do svojho právneho poriadku
smernice EÚ a v aplikačnej praxi napĺňať ich ciele, v tomto prípade konkrétne vo vzťahu k Smernici Rady
ES 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov
(ďalej len cit. zák.) sa spotrebiteľským úverom rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej
forme.

Podľa § 2 písm. b) cit. zák. je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský
úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené
so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 4 ods. 1 cit. zák. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná,
pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

V § 4 ods. 2 cit. zák. sú vymenované obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Preskúmaním zmluvy o splátkovom úvere, ktorá je právnym dôvodom žalovaného nároku súd dospel k
záveru, že táto neobsahuje povinnú zákonnú náležitosť uvedenú v § 4 ods. 2 písm. j ) cit. zák. - ročnú
percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené a v § 4 ods. 2 písm. i) cit. zák.
výšku počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

K uvedeným nedostatkom súd uvádza nasledovné: ročná percentuálna miera nákladov je
najdôležitejším rozhodujúcim kritériom pre výber úveru spotrebiteľom na finančnom trhu. V zmluve
je uvedená výška tohto ukazovateľa vo výške 4,92 % ročne (viď vyššie cit. čl. 4 zmluvy). Takto
stanovená výška tohto ukazovateľa nemohla zodpovedať skutočnosti v čase uzatvorenia posudzovanej
zmluvy, pretože výška ročnej úrokovej sadzby poskytnutého úveru bola dohodnutá vo výške 9,80 %
ročne, pričom odplata za poskytnutie úveru je samozrejmým nákladom spotrebiteľa. Logickým úsudkom
ročná percentuálna miera nákladov nemôže byť nižšia, ako je jeden z nákladov úveru - jeho úrok. V
tomto smere nepresvedčila súd ani argumentácia navrhovateľa správnosťou daného ukazovateľa aj
prezentáciou jeho výpočtu. Kontrolným výpočtom v kalkulačke RPMN, zadaním základných údajov -
výška úveru, výška mesačnej splátky, počet splátok a počiatočného nákladu - poplatku za poskytnutý
úver splatný pri podpise zmluvy sa výška RPMN pohybuje na úrovni 11,69 %. Posudzovaná zmluva
neobsahovala ani celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom k dňu podpisu
zmluvy, počet splátok a spotrebiteľovi nebola poskytnutá amortizačná tabuľka, akým spôsobom bude
jednotlivá splátka započítavaná na istinu, úroky a iné poplatky.

Pre absenciu vyššie uvedených povinných zákonných náležitostí aplikoval súd ustanovenie § 4 ods.
3 cit. zákona, dôsledkom čoho posudzovaná zmluva zostáva v platnosti, avšak poskytnutý úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov. V spojení s uplatneným nárokom mal súd preukázané, že
odporcovia zaplatili právnemu predchodcovi navrhovateľa celkovú sumu vo výške 4.030,76 Eur. Po
odrátaní uhradenej sumy od výšky poskytnutého úveru vo výške 6.638,78 Eur súd zaviazal odporcov
na zaplatenie rozdielu úverovej istiny vo výške 2.608,01 Eur a vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa
zamietol. Z vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne preukázané, že odporcovia boli nepochybne
v omeškaní s plnením svojho peňažného záväzku voči navrhovateľovi, preto vznikol navrhovateľovi
nárok na zákonné úroky z omeškania podľa ustanovenia § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z. z. účinného k 31.1.2013, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia OZ k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu vo výške 9,75 % ročne, ktoré mu súd priznal počnúc s
omeškaním splátky úveru, ktorú nepovažoval za premlčanú t.j. od 21.07.2011 do zaplatenia. Pre určenie
časového momentu priznania úroku z omeškania súd zobral do úvahy aj skutočnosť uplatňovania úrokov
z omeškania navrhovateľom z každej omeškanej splátky úveru zvlášť.

Súd v danom prípade považoval za prioritné a zásadné vysporiadať sa predovšetkým s tým, aby
zmluva zodpovedala zákonu. Keďže predmetná zmluva nespĺňala túto minimálnu požiadavku, prioritne

vyvodil za jej nesplnenie zákonnú sankciu - považoval úver za bezúročný a bez poplatkov, čím dal
prednosť pred riešením namietanému premlčaniu jednotlivých splátok, ktorú je súd povinný posudzovať
ex offo v intenciách § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. v platnom znení bez ohľadu na podanú námietku
premlčania v tomto konaní vedľajším účastníkom. Súd len pre úplnosť poukazuje, že táto námietka
sa týka uplatnených splátok úveru od 20.07.2010 do 20.06.2011, keďže návrh bol podaný na súde
21.07.2014, nakoľko uplynula trojročná všeobecná premlčacia doba uvedená v ust. § 101 OZ. Podľa
názoru súdu takýmto posúdením - uprednostnením posúdenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa cit.
zákona pred dôsledkom premlčania jednotlivých splátok úveru - bola zabezpečená účinnejšia ochrana
práv spotrebiteľa.

Vzhľadom na žiadosť odporkyne o splátky, posúdením súčasných osobných, majetkových a
zárobkových pomerov bližšie uvedených v predchádzajúcich častiach odôvodnenia s prihliadnutím aj na
výšku priznaného nároku súd podľa § 160 ods. 1, druhá veta O.s.p., povolil odporcom zaplatiť peňažné
plnenie v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určil.

Námietkou neprípustnosti vedľajšieho účastníka doručenou súdu 06.02.2015 (podľa priloženej kópie
obálky daná na poštovú prepravu 04.02.2015) t.j. po vyhlásení rozsudku vo veci sa súd nezaoberal.
Súd len poznamenáva, že navrhovateľ bol samostatným prípisom z 24.10.2014 (č.l. 38) vyzvaný, aby sa
vyjadril k vstupu vedľajšieho účastníka do konania, tento prevzal 04.11.2014 (č.l. 46), navyše odporkyňa
v rade 2/ výslovne súhlasila s podporou vedľajšieho účastníka v konaní na strane odporcov - jej prejav
je súčasťou zápisnice z pojednávania dňa 12.01.2015 (č.l.63).

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a vzhľadom na približne rovnaký úspech
oboch účastníkov v konaní (51,02 % : 48,97 %) vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia tohto jeho písomného
vyhotovenia, prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline (§ 201, § 204 ods. 1 OSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 OSP - z podania musí byť zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 OSP). Odvolanie možno
odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 205 ods.2 OSP. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody
odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods.3 OSP).

Podľa § 205 ods.2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný (§ 159 ods.1 OSP). Výrok
právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom
stave, je záväzný pre každého (§ 159 ods.2 OSP). Rozsudok je vykonateľný, len čo uplynie lehota na
plnenie (§ 161 ods.1 OSP). Ak nie je v rozsudku uložená povinnosť na plnenie, je rozsudok vykonateľný,
len čo nadobudol právoplatnosť (§ 161 ods.2 OSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z.z.) ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 OSP).