Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. máj 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24CoPr/1/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116200096
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2116200096.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň:
JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v právnej veci žalobkyne: RNDr. T. F., nar.
XX.XX.XXXX, P. XXX/XX, J., zastúpená advokátom: JUDr. Bohuslav Gelatka, Námestie SNP 17, Rajec,
proti žalovanému: ŽIVENA spol. s r.o., Š.C. Parráka 9, Trnava, IČO: 31 448 135, zastúpený advokátkou:
JUDr. Paulína Ondrášiková, PhD., Holíčska 23, Bratislava, o určenie neplatnosti skončenia pracovného

pomeru, na odvolanie žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 18Cpr 1/2016-52 zo dňa
3. júna 2016, vo výroku o náhrade trov konania, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti náhrady trov konania m e n í
tak, žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v sume 259,33 eur do troch dní od
právoplatnosti uznesenia jej advokátovi.

II. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 56 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením napadnutým odvolaním súd prvej inštancie konanie zastavil a odporcovi uložil povinnosť
zaplatiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia vo výške 332,44 eur na účet právneho zástupcu
navrhovateľa, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil podľa § 96 ods. 1 až 3 O.s.p. vo výroku o
zastavení konania keď vychádzal z toho, že na základe dispozičného úkonu navrhovateľa je dôvodné
konanie zastaviť a následne podľa § 142 ods. 1, § 146 ods. 2, § 151 ods. 1, 5, 8, § 137 O.s.p., § 9 ods. 1,
§ 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 656/2005 Z.z. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky rozhodol
vecne tak, že z obsahu spisového materiálu má súd preukázané, že návrh bol podaný dôvodne a k
späťvzatiu prišlo z dôvodu správania na strane odporcu - uznanie neplatnosti skončenia pracovného

pomeru. Navrhovateľ ako účastník úspešný v konaní si uplatnil voči odporcovi náhradu trov konania
titulom trov právneho zastúpenia za úkony právnej služby príprava a prevzatie veci, podanie žaloby,
rokovanie s protistranou, písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej, zo dňa 18.03.2016, písomné
podanie na súd vo veci samej zo dňa 01.04.2016 á 64,53 eur, cestovné výdavky vo výške 11,59 eur,
náhradu za stratu času 28,60 eur, paušálne náhrady výdavkov 1x á 8,39 eur, a 4x á 8,58 eur, trovy
konania celkom 405,55 eur. Súd preskúmal navrhovateľom uplatnené a špecifikované trovy konania,

pričom priznal navrhovateľovi náhradu trov nasledovne:
1. titulom náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 332,44 eur za úkony právnej služby:
a) príprava a prevzatie zastúpenia podľa § 13a ods. 1 písm. a) v spojení s § 11 ods. 1 písm. a) vyhl. č.
655/2004 Z.z. na základe plnomocenstva sumu 64,53 eur a režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl. č.
655/2004 Z.z. v sume 8,39 eur, spolu 72,92 eur.
b) podanie na súd vo veci samej - návrh zo dňa 05.01.2016 podľa § 13a ods. 1 písm. c) v spojení s

§ 11 ods. 1 písm.a) vyhl. č. 655/2004 Z.z. sumu 64,53 eur a režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl. č.
655/2004 Z.z. v sume 8,58 eur, spolu 73,11 eur.c) rokovanie s protistranou dňa 26.02.2016 podľa § 13a ods. 1 písm. b) v spojení s § 11 ods. 1 písm.
a) vyhl. č. 655/2004 Z.z. sumu 64,53 eur a režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. v
sume 8,58 eur, spolu 73,11 eur.

d) podanie na súd vo veci samej - späťvzatie návrhu doručené súdu dňa 06.04.2016 podľa § 13a ods.
1 písm. c) v spojení s § 11 ods. 1 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z.z. sumu 64,53 eur a režijný paušál podľa
§ 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. v sume 8,58 eur, spolu 73,11 eur.
e) náhrada za stratu času podľa § 17 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. sumu 28,60 eur cestou na mimosúdne
rokovanie a späť: - dňa 26.02.2016 (2 polhodiny), na trase Rajec - Považská a späť,

f) titulom náhrady cestovných výdavkov podľa § 15 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z.z. v sume 11,59 eur na
trase Rajec - Považská Bystrica a späť cestou na mimosúdne rokovanie dňa 26.02.2016
- náhrada za kilometre (2 x 23,3 km x 0,183 eur)= 8,52 eur,
- náhrada za spotrebované pohonné hmoty (46,6 km, pri priemernej spotrebe - 5,9 L/100km a cene
paliva 1,117 eur (benzín), t.j. 0,059 L/km x 46,6 km x 1,117 eur = 3,07 eur
Súd nepriznal navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenie za úkon právnej služby písomné

podanie na súd týkajúce sa veci samej zo dňa 18.03.2016, nakoľko vykonanie takéhoto úkonu z obsahu
spisového materiálu nevyplýva. Súd konštatuje, že súčasťou spisového materiálu (v podaní, ktorým
navrhovateľ vzal návrh späť - č.l.44) je vyjadrenie navrhovateľa k žiadosti odporcu o späťvzatie návrhu,
avšak toto vyjadrenie, aj keby bolo samostatne doručené súdu nepovažuje za účelné vynaložené na
uplatnenie práva. Súd je toho názoru, že tento úkon je subsumovaný v späťvzatí návrhu, ktorým si

navrhovateľ vyčíslil trovy konania a jeho uplatnenie ako samostatného úkonu bolo nadbytočným.
V zmysle § 149 ods. 1 OSP zaviazal súd odporcu nahradiť trovy konania navrhovateľovi v celkovej
výške 332,44 eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa.

3. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu a to výlučne

vo výroku, ktorým bol zaviazaný zaplatiť žalobkyne trovy konania vo výške 332,44 eur. Dôvodil
tým, že žalobkyňa konanie spôsobila a zavinila vlastným konaním a to porušením pracovnoprávnych
predpisov, ktoré jej ukladajú povinnosť požiadať zamestnávateľa o čerpanie rodičovskej dovolenky.
Tieto skutočnosti aj potvrdila žiadosťou o ospravedlnenie zmeškania lehoty na oznámenie rodičovskej
dovolenky zo dňa 26.02.2016 na základe ktorej zamestnávateľ rozhodol o pokračovaní v pracovnom

pomere. Uviedol, že žalobkyňa bola zamestnankyňou na základe pracovnej zmluvy zo dňa 27.10.2011,
od 04.08.2013 nastúpila na materskú dovolenku a následne zamestnávateľa nekontaktovala. Preto
jej boli evidované neospravedlnené absencie v zamestnaní, ktoré sa žalovaný rozhodol ukončiť
výpoveďou, ktorú odoslal. Zamestnankyňa porušila svojim konaním povinnosti podľa § 166 ods. 3
Zákonníka práce, takisto porušila § 47 ods. 1 písm. b) a článok 5 Zákonníka práce. Žalobkyňa písomne

žalovanú o nástupe na rodičovskú dovolenku podľa § 166 Zákonníka práce neinformovala a ani o ňu
nepožiadala. Namiesto snahy o mimosúdne riešenie podala návrh na súd. Trovy, ktoré žalobkyni
vznikli boli z dôvodu jej pochybenia, nie z dôvodu pochybenia žalovaného. Žalovaný má za to, že
lehota na podanie žaloby o neplatnosť pracovnej zmluvy uplynula, teda žalobkyňa nemala nárok na
jej podanie. Išlo totiž o prekluzívnu lehotu. Žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR

spis. zn. 6MCdo 5/2013. Tiež poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 16/2012.
V ďalšej časti dôvodil citáciou § 257 Civilného sporového poriadku kedy súd výnimočne neprizná
náhradu trov konania aj keď existujú dôvody hodné osobitného zreteľa a predložené uplatnenie princípu
spravodlivosti považuje žalovaný za dostatočný dôvod hodný osobitného zreteľa. Podľa žalovaného
všetky trovy boli zavinené žalobkyňou, existujú dôvody hodného osobitného zreteľa, ktoré zabraňujú

možnosti priznať trovy žalobkyni aj pre rozpor s princípom spravodlivosti. Ďalej viedol, že za rokovaniu
s protistranou má právny zástupca nárok na tento úkon podľa § 13a písm. f) vyhlášky za každú
skončenú hodinu takéhoto rokovania, pričom rokovanie s protistranou 26.02.2016 za účasti právnej
zástupkyne žalovaného netrvalo celú hodinu, preto náhrada za tento úkon nepatrí. Žiada, aby odvolací
súd napadnuté uznesenie zrušil a žalobkyni trovy právneho zastúpenia a ostatné trovy nepriznal. K

odvolaniu priložil žiadosť o ospravedlnenie zmeškania lehoty na oznámenie rodičovskej dovolenky
žalobkyňou zo dňa 26.02.2016.

4. Žalobkyňa odvolací návrh nepodala, k doručenému odvolaniu sa vyjadrila prostredníctvom advokáta.
Keď sa žalobkyňa dozvedela, že žalovaný s ňou ukončil pracovný pomer snažila sa o vyriešenie veci

mimosúdnou cestou avšak z dôvodu arogantného správania a odmietnutia akéhokoľvek riešenia sa
obrátila na Inšpektorát práce v Trenčíne, ktorý konštatoval, že zamestnávateľ porušil Zákonník práce
až potom ako si žalovaný uvedomil, že sa bude žalobkyňa domáhať svojich práv kontaktoval ju za
účelom uzavretia mimosúdnej dohody, s čím žalobkyňa súhlasila. Žalovaný uznal neplatnosť skončeniapracovného pomeru a zaviazal sa, že vykoná voči sociálnej poisťovni všetky potrebné úkony, aby mohli
byť vyplatené žalobkyni sociálne dávky. Keďže žalovaný aj po tomto stretnutí robil obštrukcie musel byť
prostredníctvom advokáta žalobkyne opätovne vyzvaný na splnenie povinností voči sociálnej poisťovne.

Dáva do pozornosti, že predmetom konania je neplatnosť skončenia pracovného pomeru, pričom
zamestnávateľ uznal svoje pochybenie neplatnosť skončenia pracovného pomeru tým, že ju opätovne
prihlásil ako svojho zamestnanca v sociálnej i v zdravotnej poisťovni. Žalobkyňa je presvedčená, že k
podaniužalobydošlodôvodnelenpresprávaniežalovanéhoapretonavrhuje,abyodvolaniežalovaného
bolo zamietnuté a uplatnil si aj náhradu trov odvolacieho konania za písomné podanie za súd vo výške

68 eur a paušálna náhrada vo výške 8,84 eur, spolu 76,84 eur. Žalobkyňa doložila dohodu o vykonaní
práce z 15.02.2014 a vyjadrenie advokáta žalobkyne zo dňa 18.03.2016 a ešte emailovú komunikáciu
právnej zástupkyne žalovaného zo dňa 3. marca 2016.

5. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“) účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb.

Občiansky súdny poriadok, pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§

359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 s
použitím § 470 ods. 2 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 365 CSP)
a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), h) CSP), preskúmal
rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti náhrady trov v medziach daných rozsahom (§ 379
CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa

procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho
zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu je
možné priznať čiastočný úspech, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre zmenu rozhodnutia súdu
prvej inštancie v napadnutom výroku o náhrade trov konania (§ 388 CSP).

7. Z obsahu spisu vyplýva, že na súde prvej inštancie prebiehalo vo veci samej konanie o návrhu
žalobkyne,ktorýmžiadala,abysúdurčil,žeskončeniepracovnéhopomeruvýpoveďouzodňa29.4.2014
je neplatné a pracovný pomer trvá. Súd prvej inštancie konanie vo veci samej zastavil napadnutým
uznesením, ktorý výrok však nebol odvolaním napadnutý. Dôvodom zastavenia konania bolo späťvzatie

návrhu,pretožedošlokmimosúdnemuvyriešeniusporusožalovaným,ktorýuznalneplatnosťskončenia
pracovného pomeru a zaevidoval žalobkyňu ako svojho zamestnanca.

8. Podľa § 137 O.s.p. účinného v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie trovy konania sú najmä hotové
výdavkyúčastníkovaichzástupcov,včítanesúdnehopoplatku,ušlýzárobokúčastníkovaichzákonných

zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové
výdavky, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je
zástupcom advokát.

9. Podľa ust. § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. účinného v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie žiaden z

účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.

10. V zmysle ods. 2 § 146 O.s.p. účinného v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie ak niektorý z
účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie
odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

11.Vzmysle§150ods.1O.s.p.,účinnéhovčaserozhodnutiasúduprvejinštancieaksútudôvodyhodné
osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo z časti priznať. Súd
prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznaná náhrada trov konania uviedol skutočnosti
a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril. To neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a

dôkazy uplatniť.

12. Cit. ust. § 146 ods. 1 vyjadruje výnimku, kedy výsledok konania nie je rozhodujúci pre náhradu trov
konania a kedy ani účastníci na ich náhradu nemajú nárok. Ide teda o prípady kedy neplatí zásadazodpovednosti za výsledok konania. Ust. ods. 2 potom ukladá povinnosť nahradiť trovy konania tomu,
kto zavinil, že konanie sa muselo zastaviť. Vyžaduje teda zodpovednosť za zavinenie účastníka, ktorého
procesný úkon mal za následok zastavenie konania. Zavinenie v danom prípade je možné posudzovať

len z procesného hľadiska, nie však podľa hmotného práva, lebo potom by išlo o posudzovanie
dôvodnosti nároku vo veci samej tak, že by po zastavení konania súd neprípustne ďalej skúmal
dôvodnosť uplatneného nároku. Preto ak vzal navrhovateľ návrh späť, z procesného hľadiska zásadne
platí (ak nejde o prípad podľa ust. § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p., ktorý je výnimkou), že zavinil, že
konaniemuselobyťzastavené.Podmienkypreaplikáciuvetydruhejcit.ust.§146ods.2O.s.p.vkaždom

jednom prípade je potrebné skúmať, t.j. treba skúmať, či k späťvzatiu návrhu nedošlo pre správanie
odporcu,vpraxiidenajmäotaképrípade,keďdôvodomspäťvzatianávrhujezánikuplatnenéhonárokuv
dôsledku plnenia odporcu po podaní návrhu (keď za plnenie odporcu je potrebné považovať aj prípadné
započítanie pohľadávky).

13. Pri posudzovaní trov konania v spojení s ustanovením § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. je súd povinný

skúmať, či niektorý z účastníkov konania zavinil, že konanie sa muselo zastaviť. K zastaveniu konania
môže dôjsť v dôsledku procesného zavinenia niektorého z účastníkov. Zákon ustanovuje len jeden
druh prípadov zastavenia konania pre späťvzatie žaloby, ku ktorému došlo pre správanie odporcu,
pričom žaloba bola podaná dôvodne, čo zakladá právo žalobcu na náhradu trov zastaveného konania
(uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. marca 2011, sp. zn. 2 Sžf 2/2011).

14. Vnútorná pohnútka žalobcu vedúca k späťvzatiu žaloby nezbavuje procesnej zodpovednosti žalobcu
nazastaveníkonania.Pokiaľdôjdekzastaveniusporovéhokonaniavdôsledkuspäťvzatiažaloby,potom
je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení
konanianaobochprocesnýchstranách(nastranenavrhovateľaiodporcu)adefinitívnejuvyriešiťvrámci

právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 146 ods. 2 O.s.p. Nie je pritom vylúčené, aby súd súčasne
došiel i k záveru, že sú splnené predpoklady aj na aplikáciu ustanovenia § 150 O.s.p. (nepriznanie
náhrady trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa). O náhrade trov konania pri späťvzatí
žaloby (v sporovom konaní) súd preto rozhoduje podľa ustanovenia § 146 ods. 2 O.s.p. v spojení s §
150 O.s.p. (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 14.09.2011, sp. zn. 7 M Cdo 4/2010).

15. Nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale procesného práva,
preto otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu, je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, t.j. z
hľadiska vzťahu výsledku správania sa žalovaného k požiadavke žalobcu. Ide teda o to, či sa žalobca
domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní

úspešný alebo nie (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25.10.2010, sp. zn. 3 Sžo 225/2010).

16. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného,
ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť
dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k

žalobnej požiadavke (petitu); v takomto prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v
dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie účastníka konania, teda jeho prejav vôle spočívajúci v
späťvzatí návrhu (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 14.09.2011, sp. zn. 7 M Cdo 4/2010).

17. Vylúčenie zavinenia účastníka konania v príčinnej súvislosti s procesným úkonom, v dôsledku

ktorého došlo k zastaveniu konania z iných dôvodov, ako sú predpokladané v § 146 ods. 2 druhej vety
O.s.p., je v rozpore so všeobecne platnými aplikačnými pravidlami ustanovenia § 146 ods. 2 prvej vety
O.s.p. a ústavne neakceptovateľný (nález Ústavného súdu SR z 12. decembra 2012, sp. zn. I. ÚS
463/2012-23).

18. Z dikcie ustanovenia § 146 ods. 2, veta druhá a vyššie citovaných rozhodnutí vyplýva, že pre záver
o zavinení žalovaného na zastavení konania musia byť kumulatívne splnené dve podmienky, a to 1.
dôvodne podaný návrh, 2. správanie žalovaného vedúce k späťvzatiu návrhu chápané v tom zmysle, že
žalovaný sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky.

19. Nie je pritom vylúčené, aby súd súčasne došiel i k záveru, že sú splnené predpoklady aj na aplikáciu
ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. (nepriznanie náhrady trov konania celkom alebo sčasti z dôvodov
hodných osobitného zreteľa). Predpokladom výnimočného použitia tohto ustanovenia je, aby išlo o
prípady hodné osobitného zreteľa. Ide o odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok i zo zásadyzodpovednosti za zavinenie a náhodu. Je odôvodnená tam, kde by strohá aplikácia ustanovenia o
náhrade trov konania mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiadúcej tvrdosti. Výnimočnosť prípadu
môže spočívať jednak v okolnostiach danej veci, ale i v okolnostiach na strane účastníkov konania.

Úvahasúduotom,čiideovýnimočnýprípadačisútudôvodyhodnéosobitnéhozreteľa,musívychádzať
z posúdení všetkých okolností konkrétnej veci. Obyčajnú nesolventnosť účastníka konania bez ďalšieho,
pritom nemožno považovať za dostatočný dôvod, k uplatneniu § 150 ods. 1 O.s.p. Pri posudzovaní
výnimočnosti dôvodov vhodných osobitného zreteľa je potrebné prihliadnuť k pomerom oboch strán
konania.

20. Ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p. preto nemožno vykladať tak, že možno kedykoľvek bez ohľadu na
základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov úspešnému účastníkovi
konania; vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený.
Priposudzovaníokolnostíhodnýchosobitnéhozreteľatrebaprihliadaťnaosobné,majetkové,zárobkové
a iné pomery všetkých účastníkov konania, a tiež na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva

na súde a ich postoj v konaní (tu už s možnosťou zhodnotiť konkrétne správanie sa účastníkov pred
podanímnávrhunazačatiekonanianasúd,resp.vpriebehukonania).Nepriznanienáhradytrovkonania
musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj
to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi a aby neodporovalo
dobrým mravom.

21. Cit. ust. § 150 ods. 1 O.s.p. rovnako predstavuje odchýlku zo zásahy zodpovednosti za výsledok
aj zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Znamená, že súd nemusí zaviazať neúspešného
účastníka nahradiť trovy konania úspešnému. Existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa musí
tvrdiť a preukázať účastník inak povinný hradiť náhradu trov konania. Predmetné zákonné ustanovenie

tak rozširuje prvky, ktoré majú účastníkov viesť k výraznému zvýšeniu zodpovednosti nielen za výsledok,
ale aj priebeh súdneho konania, najmä koncentráciu dokazovania. Aplikácia tohto ustanovenia musí
preto zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu. Novela účinná od 15. októbra 2008
(zákon č. 384/2008 Z.z.) tým výrazne zmenila dovtedajšie chápanie predmetného ustanovenia, v ktorom
pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa pri rozhodovaní o náhrade trov konania

prevládalo najmä skúmanie majetkových, sociálnych, osobných a ďalších pomerov všetkých účastníkov
konania a až následne skúmanie okolností, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj
účastníkov v priebehu konania a pod. Na rozdiel od toho, nové ustanovenie § 150 ods. 1, druhá veta
O.s.p. ako prioritné hľadisko uvádza správanie sa účastníka v konaní.

22. Nová právna úprava CSP obsahovo prevzala doterajšiu úpravu O.s.p. a zachováva rozhodujúce
kritérium pre posúdenie otázky náhrady trov konania v prípade zastavenia konania, a to procesné
zavinenie.

23. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

24. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

25. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.

26. Podľa § 256 ods. 2 CSP ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd
prizná náhradu týchto trov protistrane.

27. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

28. V danom prípade bola dôvodom späťvzatia návrhu skutočnosť, že došlo k mimosúdnemu vyriešeniu
veci, na spoločnom stretnutí sporných strán žalovaný uznal neplatnosť skončenia pracovného pomeru,

žalovaný oznámil sociálnej a zdravotnej poisťovni trvanie pracovného pomeru. Konanie bolo skončené
bez toho, aby sa súd meritórne zaoberal vecnou dôvodnosťou uplatneného nároku. Zo skutkových
zistení v prejednávanej veci vyplynulo, že strany v priebehu konania spor vyriešili mimosúdne tak, že
došlo medzi stranami k osobnému rokovaniu za účasti právnych zástupcov dňa 26.2.2016 a na stretnutídošlo k dohode smerujúcej k vyriešeniu celej veci mimosúdne, žalovaný realizoval všetky potrebné
skutočnosti, v zmysle ktorých pracovný pomer žalobkyne trvá.

29. Vzhľadom na to, tak ako už bolo uvedené vyššie, pri skúmaní otázky procesného zavinenia
zastavenia konania pri späťvzatí návrhu nemožno posudzovať a vyhodnocovať prípadnú úspešnosť v
merite veci, t.j. materiálnu, hmotnoprávnu stránku veci, je potrebné posudzovať len to, kto procesne
zavinil zastavenie konania. Na to, aby bolo dôvodné zaviazať na náhradu trov konania žalovaného
(tak ako rozhodol súd prvej inštancie), museli by byť splnené dve základné podmienky, a to 1.

dôvodne podaný návrh, 2. správanie žalovaného vedúce k späťvzatiu návrhu chápané v tom zmysle,
že žalovaný sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky. V danom
prípade súd prvej inštancie považoval za splnené obe podmienky, teda, že návrh bol podaný dôvodne
a došlo ku konkrétnemu správaniu žalovaného, ktoré by priamo a bezprostredne viedlo k späťvzatiu
návrhu, nakoľko dôvodom späťvzatia bolo mimosúdna dohoda výsledkom ktorej boli právne kroky
žalovaného, ktorý príslušnej sociálnej poisťovni a zdravotnej poisťovni oznámil trvanie pracovného

pomeru žalobkyne. Podľa názoru odvolacieho súdu jednalo sa o úkon žalovaného smerujúci k splneniu
žaloby. V danom prípade nebolo možné prihliadať ani na prípadné dôvody hodné osobitného zreteľa (§
150 ods. 1 O.s.p., § 257 CSP), pretože neboli preukázané.

30. Za daných okolností preto odvolací súd dospel k záveru, že spravodlivému a rozumnému

usporiadaniu vzťahov medzi stranami sporu v otázke trov konania bude zodpovedať také riešenie, že
žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania ako správne rozhodol súd prvej inštancie.

31. Odvolateľ namietal skutočnosť, že za úkon právnej služby rokovanie s protistranou má právny
zástupca nárok na odmenu podľa § 13a ods. 1 písm. f) vyhlášky za každú skončenú hodinu takéhoto

rokovania, pričom rokovanie s protistranou 26.02.2016 za účasti právnej zástupkyne žalovaného
netrvalo celú hodinu, preto náhrada za tento úkon nepatrí. Uvedenú námietku odvolací súd považuje
za dôvodnú, nakoľko je nepochybné, že k rokovaniu strán sporu došlo 26.02.2016, právny zástupca
žalobkyne si uplatnil odmenu za tento úkon, avšak bližšie nepreukázal trvanie rokovania s protistranou a
za situácie, že žalovaný tvrdí, že rokovanie trvalo menej ako jednu celú hodinu, súd nemal inú možnosť

ako konštatovať, že rokovanie s protistranou 26.2.2016 nepresiahlo hodinu a preto odmena za tento
úkon právnej služby žalobkyni nepatrí.

32. Keďže súd prvej inštancie v uznesení v napadnutom výroku o náhrade trov konania priznal žalobkyni
nárok na náhradu trov právneho zastúpenia za štyri úkony právnej služby spolu v sume 332,44 eur, je

vzhľadomnavyššieuvedenéodôvodnenápožiadavkažalovanéhonanáhradutrovprávnehozastúpenia
len za tri úkony právnej služby v sume 259,33 eur (332,44 eur - 73,11 eur).

33. Odvolací súd potom uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti náhrady trov konania v
zmysle ustanovenia § 388 Civilného sporového poriadku zmenil tak, že žalovanému uložil povinnosť

zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v sume 259,33 eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia
jej splnomocnencovi.

34. V odvolacom konaní bola čiastočne úspešná žalobkyňa, a preto jej v zmysle ustanovenia § 255 ods.
2 v spojení s ustanovením § 396 CSP vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu jej

úspechu. Podľa výsledku konania ako celku bol hrubý úspech žalobkyne o nároku na zaplatenie náhrady
trov konania v rozsahu 78 % (259,33 eur : 332,44 eur x 100) a hrubý úspech žalovaného v rozsahu
22 % (100 % - 65 %) a tým daný prevažný čistý úspech žalobkyne v rozsahu 56 % (78 % - 22 %),
čo v konečnom dôsledku znamená právo žalobkyne na náhradu účelne vynaložených trov odvolacieho
konaniaprávetakýmtopercentom.Ovýškenáhradytrovodvolaciehokonaniarozhodnepostupompodľa

ustanovenia § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia.

35. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).