Uznesenie ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce… Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. marec 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/233/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113215492
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2113215492.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr.
Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej v právnej veci navrhovateľky: G. G., nar. X.X.XXXX, bytom S.
č. XX, Trnava, proti odporcom: 1/ H. G., nar. X.XX.XXXX, bytom N. Z. XXXX/XX, 2/ L. F., nar. X.X.XXXX,
bytom S. Y. XX, H., o určenie výživného na plnoleté dieťa, o odvolaniach navrhovateľky a odporkyne
2/ proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 15. júla 2014, č.k. 8C/480/2013-125, v spojení s

dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 31. júla 2014, č.k. 8C/480/2013-133, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd pripúšťa späťvzatie návrhu, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s
dopĺňacím rozsudkom ruší a konanie zastavuje.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním určil vo výroku I. odporcovi 1/ povinnosť platiť
na výživu navrhovateľky sumu 100 eur mesačne, vždy do 15. dňa každého mesiaca s účinnosťou od
4.6.2013. Vo výroku II. návrh navrhovateľky voči odporcovi 1/ v časti výživného 530 eur mesačne od
4.6.2013, návrh v časti finančnej pomoci na bývanie vo výške 115 eur mesačne od 4.6.2013 zamietol
a vo výroku III. návrh navrhovateľky voči odporkyni 2/ zamietol. Dopĺňacím rozsudkom rozhodol súd
prvej inštancie o náhrade trov konania a to tak, že odporcom 1/, 2/ sa náhrada trov konania nepriznáva.

Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že navrhovateľka sa domáhala voči odporcovi 1/ výživného 630 eur
mesačne, finančnej pomoci na bývanie 115 eur mesačne a od odporkyne 2/ výživného 15 eur mesačne,
finančnej pomoci na bývanie 2 eurá mesačne od podania návrhu. Súd vec právne posúdil podľa §
62 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1 Zákona o rodine. Súd mal za to, že navrhovateľka
preukázala voči odporcovi 1/ existenciu zákonnej povinnosti v zmysle § 62 ods. 1 Zákona o rodine
prispievať na jej výživu. Navrhovateľka však poberá invalidný dôchodok, ktorý nahrádza jej príjem.

Vzhľadom na zhoršený zdravotný stav má obmedzenú schopnosť nájsť si zamestnanie, preukázala,
že sa pripravuje na svoje budúce povolanie, jej schopnosť pracovného zaradenia je obmedzená jej
zhoršeným zdravotným stavom. Preto súd považoval za dostatočné určenie výživného v sume 100
eur mesačne od podania návrhu, pričom vychádzal aj z príjmu odporcu 1/, ktorý mal preukázaný
za obdobie od 1/2013 do 5/2014 vo výške 559,86 eur. Určené výživné 100 eur mesačne považoval
za primerané odôvodneným potrebám navrhovateľky a zodpovedajúce schopnostiam a možnostiam

odporcu1/.Pokiaľsatýkaurčeniavýživnéhoodporkyni2/súdzistiljejjedinýpríjemjeinvalidnýdôchodok
vo výške 305,50 eur mesačne. Mal za to, že táto nie je schopná prispievať na výživu navrhovateľky
pravidelnými mesačnými platbami, čo by súd považoval aj v rozpore s dobrými mravmi, keď aj odporkyňa
2/ je invalidná dôchodkyňa a spoločne s navrhovateľkou žijú v spoločnej domácnosti a spoločne sa
podieľajú na nákladoch bývania a iných nutných výdavkov. Preto voči nej návrh ako nedôvodný zamietol.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podali odvolanie navrhovateľka
a to proti výroku I., II., a tiež odporkyňa 2/ v časti zamietnutia návrhu voči nej a tiež zamietnutia návrhuvoči zvýšeniu výživného od odporcu 1/, nakoľko je dôvod, aby jej otec, ktorý má nadštandardné príjmy,
ako aj úspory a majetok, jej prispieval zvýšenou sumou.

3. Podaním zo dňa 21.7.2014 doručeným súdu prvej inštancie dňa 12.8.2014 navrhovateľka súdu
oznámila, že svoj návrh zobrala späť. Následne listom zo dňa 15.9.2014 doručeného súdu 25.9.2014
súdu oznámila, že žiada o anuláciu späťvzatia návrhu zo dňa 21.7.2014 a žiada, aby súd vo veci riadne
konal.

4. Súd prvej inštancie vyzval odporcov 1/, 2/, listom zo dňa 4. mája 2015, aby sa vyjadrili, či súhlasia so
späťvzatím návrhu zo strany navrhovateľky a to v lehote 10 dní od doručenia výzvy s tým, že v prípade
ak v stanovenej lehote nebudú odpovedať, súd bude mať za to, že so späťvzatím súhlasia. Odporca 1/
výzvu prevzal dňa 11.5.2015, na túto nereagoval. Odporkyňa 2/ výzvu prevzala dňa 29.5.2015, písomne
oznámila, že so späťvzatím návrhu nesúhlasí.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania vzhľadom na dispozitívny úkon navrhovateľky - späťvzatie návrhu, dospel k záveru, že je
dôvodné v súlade s ustanovením § 370 ods. 1 CSP pripustiť späťvzatie žaloby a podľa § 370 ods. 2
CSP napadnutý rozsudok zrušiť a konanie zastaviť.

6. Podľa § 370 ods. 1, 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie ale skôr, ako
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie
žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí,
odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.

7. Podľa R 60/1999, ak žalobca vzal žalobu späť, nemôže späťvzatie odvolať.

8. Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že po vyhlásení rozsudku v danej veci súdom prvej inštancie
počas lehoty na podanie odvolania, oznámila navrhovateľka, že návrh na začatie konania berie späť.
Následne oznámila, že svoje späťvzatie anuluje. Vzhľadom k vyššie citovanému judikátu však je

zrejmé, že anulácia späťvzatia návrhu nie je možná. Preto odvolací súd na anuláciu späťvzatia návrhu
neprihliadol a mal za to, že navrhovateľka vzala návrh na začatie konania späť. Odporca 1/, ktorému
bola uvedeným rozsudkom určená povinnosť platiť na výživu navrhovateľky sumou 100 eur a vo zvyšku
bol voči nemu návrh zamietnutý, sa v určenej mu lehote k späťvzatiu návrhu nevyjadril. Odporkyňa 2/,
voči ktorej bol návrh zamietnutý, sa k späťvzatiu návrhu vyjadrila tak, že s týmto nesúhlasí. Neuviedla

však žiadne dôvody, pre ktoré so späťvzatím návrhu nesúhlasí.

9. Z uvedeného vyplýva, že žalobu možno vziať späť až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia
súdu prvej inštancie. Aby späťvzatie žaloby po vynesení rozhodnutia prvoinštančným súdom bolo
účinné, je potrebné, aby odvolací súd späťvzatie pripustil. Späťvzatie žaloby odvolací súd nepripustí, ak

s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí.

10. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd podľa ustanovenia § 370 ods. 1, 2 CSP
späťvzatie žaloby pripustil, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a konanie zastavil.

11. O nároku na náhradu trov tohto konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení
s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu nárok.

12. Uvedené uznesenie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).