Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. november 2016

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 6C/135/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5309206674
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Holeščáková

ECLI: ECLI:SK:OSCA:2016:5309206674.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Č a d c a sudkyňou Mgr. Annou Holeščákovou v spore žalobcu BNP PARIBAS

PERSONALFINANCE SA so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, zapísaná v
parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 90, konajúca na území SR prostredníctvom
BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky so sídlom Bratislava,
Karadžičova 2, IČO: 47 258 713, právne zast. JUDr. Helena Strachotová, usadená euroadvokátka,
Hviezdoslavova 7, 036 01 Martin proti žalovanému M. F.X., nar. XX.X.XXXX, bytom F.. H. X, XXX XX
C., zastúpený opatrovníčkou M. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XX, XXX XX C., právne zast. JUDr.
Marianom Holým, advokátom, B. Němcovej 1/A, 977 01 Brezno, o zaplatenie 572,65 € s príslušenstvom

po zrušení rozhodcovského rozsudku

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti úrokov z omeškania prevyšujúceho 9,25 % ročne zo sumy 560,14 Eur od 1.5.2009
do zaplatenia, z a s t a v u j e .

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 457,71 Eur spolu s 9 %-ným úrokom z omeškania
ročne zo sumy 457,71 Eur od 6.6.2009 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

III. Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a.

IV. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 59,86 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. V konaní vedenom pod spisovou značkou 6C/135/2009 pôvodne žalobca Dušan Lukačovič prostr.
opatrovníčky žiadal súd, aby zrušil rozhodcovský rozsudok č. KRS/269/2009 zo dňa 3.8.2008 vydaného
Stálym rozhodcovským súdom pri Komerčnej a rozhodcovskej spoločnosti a.s., Nábrežná 1293,
Čadca, ktorým bol zaviazaný zaplatiť spoločnosti Cetelem Slovensko a. s., sumu 572,65 Eur spolu s

úrokom z omeškania vo výške 0,08 % denne zo sumy 560,14 Eur od 1.5.2009 do zaplatenia a trovy
rozhodcovského konania ako aj trovy právneho zastúpenia. Svoj návrh odôvodňoval tým, že v zmysle
§-u 40 ods. 1 Zák. č. 244/2002 Zb. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov môže
sa účastník rozhodcovského konania žalobou domáhať na príslušnom súde zrušenia rozhodcovského
rozsudku, pričom dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku sú uvedené v citovanom zákonnom
ustanovení. Poukázal na ustanovenie §-u 88 ods. 1 O.s.p., veta piata, keď na konanie o zrušenie
rozhodcovského rozsudku vždy je príslušný súd, v obvode ktorého sa nachádza rozhodcovský súd.

Ako skutkové tvrdenia prostredníctvom svojho právneho zástupcu uvádzal, že zmluva o poskytnutí
spotrebiteľského úveru zo dňa 24.6.2008 je podľa jeho názoru neplatná a tejto neplatnosti sa môže
domáhať v zmysle §-u 40 ods. 1 písm. c) Zákona o rozhodcovskom konaní, pretože navrhovateľ bol
pozbavený spôsobilosti na právne úkony a pre organické poškodenie mozgu v dôsledku mozgovejpríhody, ktorú utrpel v marci roku 2008, nie je spôsobilý na právne úkony. V dôsledku tejto skutočnosti
nebol spôsobilý platne uzatvárať zmluvy už od marca 2008 a teda pokiaľ zmluvu o poskytnutí
spotrebiteľského úveru uzatvoril dňa 24.6.2008, je táto zmluva neplatná. Aj napriek tomu, že rozsudok,

ktorým bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony, bol vydaný až dňa 5.5.2009 a stal sa právoplatným
až 21.5.2009, zdravotný stav, pre ktorý bol nespôsobilý na právne úkony, nastal už v dôsledku
organického poškodenia mozgu utrpeného v marci 2008.Rozhodcovský súd neskúmal, odkedy trpí
duševnou poruchou, ktorá ho robí nespôsobilým na právne úkony, ale vychádzal iba z právoplatnosti
rozhodnutia o pozbavení spôsobilosti na právne úkony.

2. O podanom návrhu rozhodol súd rozsudkom č. k. 6C/135/2009-52 zo dňa 15.4.2010, ktorým
zrušil podanému návrhu v celom rozsahu vyhovel a zrušil rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym
rozhodcovským súdom pri Komerčnej a rozhodcovskej spoločnosti a.s., Nábrežná 1293, Čadca, číslo
rozsudku KRS/269/2009 zo dňa 3.8.2008 a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov
konania.

3. Pôvodný žalobca CETELEM SLOVENSKO, a.s. so sídlom Panenská 7, Bratislava, IČO: 35
787783 listom doručeným súdu dňa 09.09.2016 oznámil, že s účinnosťou ku dňu 01.07.2016
došlo k cezhraničnému zlúčeniu spoločnosti CETELEM SLOVENSKO s obchodnou spoločnosťou
BNPPARIBAS PERSONAL FINANCE SA so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko,

zapísanou v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 90, konajúcou na území
Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej
banky so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 47 258 713, v dôsledku ktorého žalobca zanikol bez
likvidácie a spoločnosť BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA sa stala jeho univerzálnym právnym
nástupcom. Súd v ďalšom konal s právnym nástupcom pôvodného žalobcu.

4. Nakoľko súd zrušil rozhodcovský rozsudok po právoplatnosti rozsudku, ktorým bol zrušený
rozhodcovský rozsudok v zmysle ustanovenia § 43 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. ex offo pokračoval
v konaní v rozsahu uvedenom v pôvodnej žalobe.

5. V žalobe doručenej na rozhodcovský súd 11.5.2009 sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia
sumy 572,65 € spolu s úrokom z omeškania 0,08% denne zo sumy 560,14 € od 1.5.209 do zaplatenia a
trov konania vo výške súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia. Podanie žaloby odôvodnil právny
predchodca žalobcu tým, že so žalobca poskytol na základe písomnej žiadosti - návrhu na uzavretie
zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 24.6.2008 žalovanému úver v celkovej sume 16789,-

Sk na nákup spotrebného tovaru. Zmluva bola uzavretá prijatím návrhu žalovaného žalobcom. Žalovaný
mal úver splatiť v 12 mesačných splátkach po 1571,- Sk splatných vždy k 15. dňu v mesiaci počnúc
dňom 15.7.2008. žalovaný však svoju povinnosť nesplnil a preto žalobca vyzval žalovaného k úhrade
naposledy listom zo dňa 9.3.2009 dňa 30.4.2009 sa stal splatným celý dlh 572,65 €, ktorý vznikol z titulu
čerpania peňažných prostriedkov žalovaného.

6. Súd vykonal pojednávanie v neprítomnosti právnej zástupkyne žalobcu, ktorá svoju neúčasť na
pojednávaníospravedlnila.Súdvecprejednalvprítomnostiprávnehozástupcuopatrovníčkyžalovaného
a z obsahu spisového materiálu ako i prednesu právneho zástupcu mal preukázané nasledovné:

7. Právny zástupca žalovaného uviedol, že pôvodne uzatvorená úverová zmluva je neplatná, súd v
tomto konaní prijal na základe nášho pôvodného návrhu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, kde
na základe nami predloženého znaleckého posudku bolo konštatované, že v čase uzatvárania tejto
úverovej zmluvy trpel v tomto prípade už žalovaný duševnou poruchou, ktorá ho robila na takýto právny
úkon nie spôsobilým a teda podľa §u 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka aj samotná úverová zmluva

je neplatná. Ak sa dnes žalobca domáha na základe pôvodného žalobného návrhu podaného ešte na
rozhodcovskýsúd,resp.nazákladeajúpravyžaloby,ktoráboladoručenásúdu27.10.2016lensúpravou
úrokov z omeškania, nemôže súhlasiť s tým, že by takto uplatnený žalobný návrh bol dôvodný. Stále
žalobca uplatňuje jednak zaplatenie časti istiny poskytnutého úveru, čiastočne sa jedná o akési poplatky,
čiastočne o nezaplatenú časť úrokov z poskytnutého úveru, aj akési úroky z omeškania. Ak je úverová

zmluva neplatná z dôvodu nespôsobilosti, resp. psychickej choroby žalovaného, mal žalobca možnosť
domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia podľa §-u 457 Občianskeho zákonníka, to však neurobil
do dnešného dňa. Pritom všetky okolnosti, ktoré svedčili o neplatnosti úverovej zmluvy, mu museli byť
známe už z pôvodného konania, ba dokonca aj z rozhodnutia, pôvodného rozhodnutia súdu o zrušenírozhodcovského rozsudku, proti ktorému ani nepodal odvolanie. Mal teda možnosť aj procesne sa s tým
vysporiadať.Akbytedamalvzniknúťajžalobcovinároknavydaniebezdôvodnéhoobohatenia,potomby
sa mohol domáhať len vrátenia poskytnutej čiastky s odpočítaním už vykonaných úhrad vo výške 99,58

Eur a tým pádom aj tá žalovaná suma v časti istiny by bola celkom odlišná od toho, čo vlastne žalobca
uplatňuje, potrebné ju oprostiť od akýchsi poplatkov, od akýchkoľvek úrokov alebo úrokov z omeškania.
Chcem len uviesť, že aj čo sa týka úrokov z omeškania, do dnešného dňa žalobca ani žalovaného
nevyzval o vydanie toho bezdôvodného obohatenia a nemôže sa teda podľa nášho názoru domáhať
ani úrokov z omeškania. Z tohto dôvodu máme zato, že právny titul, ktorým sa domáha žalobca, ktorým

má byť úverová zmluva, je neplatný, potom nie je právne dôvodný ani skutkový základ uplatňovaného
nároku a nie je možné takejto žalobe vyhovieť ani len čiastočne. Žiadal, aby súd žalobu zamietol a
priznal mu 100% náhrady trov konania.

8. Podľa výzvy zo dňa 9.3.2009 vyzval právny predchodca žalobcu žalovaného na zaplatenie dlžnej
sumy 572,65 € zloženú z mesačných splátok 360,76 € 199,38 € úverovej istinu ku dňu účinnosti

odstúpenia od zmluvy, 12,51 € zmluvnej pokuty za omeškanie so splácaním úveru. Výzvu prevzal M.
F.X. dňa XX.X.XXXX

9. Zo zmluvy č.l. 101 mal súd preukázané, že v predtlači - formulárovom type bola uzatvorená žiadosť/
zmluva o poskytnuté spotrebiteľského úveru so žalovaný dňa 24.6.2008 na tovar v predajnej cene

18789,- Sk, pričom žalovaný uhradil akontáciu v sume 2000,- Sk. Úver teda bol poskytnutý v celkovej
sume 16789,- Sk po prepočte na platnú menu v sume 557,29 € s počtom splátok 12 vo výške 1571,-
Sk mesačne pri ročnej úrokovej sadzbe 22% s tým, že prvá splátka bude splatná najneskôr 15.7.2008
RPMN bola určená vo výške 24,31% a priemerná RPMN bola v % označená ako : dodá NBS.

10. Súd dospel k záveru, že predmetná zmluva je zmluvou uzavretou podľa § 2 Zákona č. 258/2001
Z. z. účinného v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľských úverov a o doplnení zákona č. 71/1986
Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o spotrebiteľských
úveroch), § 52 a nasledujúce Občianskeho zákonníka a Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
a o zmene Zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len

zákon o ochrane spotrebiteľa), teda zmluvu o spotrebiteľskom úvere. O tom svedčí aj jej označenie
samotnými účastníkmi a to zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Na predmetný zmluvný vzťah je
preto potrebné aplikovať všetky ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy. Spotrebiteľská úverová zmluva je zvláštnym druhom úverovej zmluvy, pričom pokiaľ
ide o zmluvný typ, zákon o spotrebiteľských úverov je špeciálnou úpravou k všeobecnej úprave úverovej

zmluvy obsiahnutej v§ 497 až 507 Obchodného zákonníka. Keďže však ide o spotrebiteľskú zmluvu
(aj zmluvy upravené obchodným zákonníkom môžu byť zmluvami spotrebiteľskými), všetko ostatné, čo
priamo daný zmluvný typ zákon o spotrebiteľských úveroch alebo obchodný zákonník neupravuje, sa
spravuje všeobecnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka.

11. Súd v odôvodnení rozsudku 6C/135/2009 zo dňa 15.4.2010 konštatoval, že na základe vykonaného
dokazovania mal preukázané, že v čase uzatvárania zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa
24.6.2008 M. F. konal v duševnej poruche, ktorá mala za následok jeho neschopnosť posudzovania
následkov takéhoto záväzku a pokiaľ rozhodcovský súd zaviazal zaplatiť žalovanú istinu 572,65
Eur s príslušenstvom Dušana Lukačoviča, konal v rozpore so zákonom, pretože v zmysle §-u 40

ods. 1 písm. j) zák. č. 244/2002 Zb. z. o rozhodcovskom konaní pri rozhodovaní boli porušené
všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa vzhľadom na to, že navrhovateľ
ako spotrebiteľ uzatváral zmluvu s odporcom v zjavne nevýhodnej pozícii účastníka zmluvy, ktorý
pre duševnú poruchu nebol spôsobilý na právne úkony. Neschopnosť uvedomovať si svoje konanie,
vážnosť svojho stavu, ani situáciu a preto si žalovaný vyžaduje stály dozor a opateru. Pri terajšom

závažnom stupni organického poškodenia mozgu nie je ani predpoklad uzdravenia a zlepšenia jeho
zdravotného stavu. Pri danom ochorení nie je spôsobilý k žiadnym právnym úkonom a nie je schopný
zodpovedne nakladať s finančnými prostriedkami. Miera poškodenia rozumových schopností je natoľko
závažná, že mu neumožňuje nepretržite sa o seba starať. Nie je schopný vykonávať právne úkony,
je zvýšene sugestibilný a manipulovateľný a v prípade, že by bol ponechaný sám na seba, nedá sa

vylúčiť ujma na jeho majetku i zdraví. Teda rozsudok rozhodcovského súdu zo dňa 3.8.2009 bol vydaný
v čase, keď M. F.X. bol zastúpený opatrovníčkou, avšak išlo o právny úkon, ktorý vykonal už v čase,
kedy nebol spôsobilý rozpoznať následky svojho správania sa a nevedel posúdiť mieru záväzkov,
ktoré na seba preberá. Teda podľa názoru súdu v tomto konaní nie je rozhodujúca tá skutočnosť, žepozbavenie spôsobilosti na právne úkony nastalo až právoplatnosťou rozsudku súdu dňa 21.5.2009, ale
predpokladom platnosti právneho úkonu je spôsobilosť účastníka na právny úkon, ktorý robí.

12. Na základe takto vykonaným dokazovaním zisteného skutkového stavu veci hodnotiac dôkazy
jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti súd dospel k nasledujúcim skutkovým a právnym záverom:

13. Podľa ust. § 34 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Obč. zák.“) právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv

alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa ust. § 35 ods.1, 2 a 3 Obč. zák.:
(1)Prejavvôlesamôžeurobiťkonanímaleboopomenutím;môžesastaťvýslovnealeboinýmspôsobom
nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.
(2) Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä

tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.
(3) Právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle
znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho,
komu bol právny úkon určený.

Podľa ust. § 37 ods.1 Obč. zák. právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne;
inak je neplatný.

Podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka tak isto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej
poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou

Podľa ust. § 517 ods.1 Obč. zák. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní
ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak
ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa ust. § 3 ods.1 Obč. zák. výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov
nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore
s dobrými mravmi.

Podľa § 517 ods. 1 a 2 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani

v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o
deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak
ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z
omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania
a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu (1,00 %).

Podľa§457Občianskehozákonníka,akjezmluvaneplatnáaleboakbolazrušená,jekaždýzúčastníkov
povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

14. Právna kvalifikácia v danom prípade nie je vecou žalobcu ale súdu. Vykonaným dokazovaním mal
súd preukázané i v nadväznosti na predchádzajúce rozhodnutie súdu ktorým bol zrušený rozhodcovský

rozsudok, že zmluva o spotrebiteľskom úvere uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným dňa 24.6.2008
je neplatná podľa § 38 ods. 2) Obč. zákonníka, nakoľko M.B. F. túto zmluvu podpísal v duševnej
poruche, ktorá ho robí na tento právny úkon neschopným (absolútne neplatný právny úkon). Ako mal
súd preukázané, v čase podpisu tejto zmluvy, nebol žalovaný obmedzený v spôsobilosti na právne
úkony, ale ako to vyplýva zo znaleckého posudku vypracovaného v konaní Okresného súdu Brezno

sp. zn. 8Ps/4/2009 , v ktorom konaní bol pozbavený v celom rozsahu spôsobilosti na právne úkony ale
zo znaleckého posudku vyplýva, že chorobný proces sa vystupňoval a zvýraznil po prekonanej cievnej
mozgovej príhode v apríli 2008 (zmluva podpísaní 24.6.2008), menovaný žalovaný nemá náhľad na
prežívanie, nemá pocit chorobnosti, deficit racionálnych zábran ,je nekritický, má narušené etické amorálne normy, je znížená miera zábran k rizikovému správaniu. Pri danom ochorení nie je spôsobilý k
žiadnym právnym úkonom. Z uvedeného teda možno skonštatovať, že právne úkony, ktoré vykonal M. F.
boli neplatné z dôvodu, že ich urobil v duševnej poruche, ktorá ho robí na tento právny úkon neschopnou

podľa § 38 ods. 2) OZ bez toho, aby bol pozbavený alebo obmedzený v spôsobilosti na právne úkony.
Medzi podpisom zmluvy a rozhodnutím o obmedzení právnej spôsobilosti ubehla doba jedného roka
(rozhodnutie o pozbavení spôsobilosti na právne úkony nadobudlo právoplatnosť 21.5.2009) už v čase
podpisu zmluvy M. F. trpel na duševnú poruchu, ktorá ho urobila na tento právny úkon neschopným.

15. Pokiaľ takýto právny úkon súd posúdil ako neplatný a žalovanému vznikla povinnosť vrátiť iba to,
čo dostal podľa zmluvy ( § 457 OZ).

Právna zástupkyňa žalobcu v podaní doručenom súdu dňa 25.10.2015 uviedla, že žalovaný uhradil na
úver celkom sumu 99,58 € a nakoľko ide o veľmi staré dátumy iné platby neevidujú. Túto skutočnosť
potvrdil aj právny zástupca žalovaného. V predmetnom podaní zároveň žiadala, aby súd zaviazal

žalovaného uhradiť istinu 572,65 € spolu s úrokom z omeškania 9,25% ročne zo sumy 560,14 € od
1.5.2009 do zaplatenia ako i trovy konania. Na výzvu súdu upresnila, že vo zvyšnej časti úrokov z
omeškania (pôvodne uplatňovaná sadzba 0,08% denne) berie žalobu späť a v tejto časti žiada konanie
zastaviť.

16. Na pojednávaní právny zástupca žalovaného vyslovil súhlas s čiastočným späťvzatím a preto súd
konanie v časti prevyšujúcej uplatnený úrok 9,25% ročne zo sumy 560,14 € od 1.5.2009 do zaplatenia
zastavil postupom podľa § 144 a nasl. CSP, nakoľko nezistil dôvody, ktoré by tomuto postupu bránili.

17. Žalovanému uložil povinnosť uhradiť v prospech žalobcu iba rozdiel medzi reálne prevzatou sumu

(to čo od právneho predchodcu žalobcu obdŕžal) a úhradou vykonanou v prospech žalobcu t.j. sumu
457,71 € ( suma reálne poskytnutého úveru 557,29 € - úhrada 99,58 € v dvoch splátkach 66,39 € dňa
24.11.2008a33,19€dňa2.12.2008). Ztejtosumysúdzaviazaluhradiťžalovanéhoajúrokyzomeškania
počnúc od 6.6.2009, teda odo dňa nasledujúceho po doručení výzvy opatrovníčke žalovaného, kedy sa
podľa názoru súdu žalovaný reálne dostal do omeškania a o tomto omeškaní reálne získala vedomosť i

jeho opatrovníčka, ktorá bola pozbavenému ustanovená na jeho zastupovanie po tom, čo bol pozbavený
spôsobilosti na právne úkony - rozsudok nadobudol právoplatnosť 21.5.2009 a návrh - pôvodná žaloba
na vyjadrenie jej bola doručená dňa 5.6.2009 ( č. l. 29 spisu), kedy reálne takto získal žalovaný prostr.
opatrovníčky informáciu o dlhu. Z tohto dôvodu súd uložil žalovanému povinnosť uhradiť i úroky z
omeškania podľa § 517 ods. 1, 2 OZ v spojení s nariadením vlády v sadzbe 9% ročne od nasledujúceho

dňa po doručení pôvodnej žaloby t.j. od 6.6.2009 do zaplatenia ktorá sadzba zodpovedá predpisom
občianskeho práva (§ 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom ku dňu omeškania). V
prevyšujúcej časti žalobu čo do istiny ako aj ohľadne jej príslušenstva zamietol.

18.Otrováchkonania(nároku)súdrozhodolpostupompodľa§255ods.1CSPažalobcoviakoúspešnej

strane v konaní priznal nárok vo výške 59,86%, ktoré rozhodnutie odôvodňuje súd tým, že pôvodne bol
uplatnený nárok v sume 572,65 €, čo predstavuje 100%. Súd priznal žalobcovi nárok na sumu 457,71
€ čo pri matematickom prepočte predstavuje úspech žalobcu 79,93 % a úspech žalovaného je potom
v percentuálnom vyjadrení 20,07%. Čistý úspech žalobcu predstavuje 59,86% (79,93-20,07) v ktorom
rozsahu súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na

náhradu trov konania rozhodol v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania
podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozsudku rozhodne samostatným uznesením vyššia súdna
úradníčka prvostupňového súdu. Podľa § 263 ods. 1 CSP súd výšku náhrady trov konania prizná na
účet prijímateľa náhrady trov konania - právneho zástupcu žalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline
prostredníctvom Okresného súdu Čadca v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, uvedie sa, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byťpodpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.

Odvolanie podľa § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.