Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. február 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/168/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2201899968
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Behranová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2201899968.13

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Behranovej a sudkýň: JUDr.
Evy Barcajovej a Mgr. Renáty Gavalcovej, v právnej veci žalobcu: J. P., nar.XX.XX.XXXX, bytom N.,
N. XXX, zastúpený advokátskou kanceláriou Jurovatý & Partners, s.r.o., Bratislava, Nám. SNP 14, v
mene ktorej koná advokát JUDr. Eduard Jurovatý, proti žalovanému: O. I., nar.XX.XX.XXXX, bytom C.,
C. XXX/X, zastúpený advokátom JUDr. Tibor Szakál, Dunajská Streda, Korzo Bélu Bartóka 789/3, za

účasti intervenienta na strane žalovaného: Slovenská kancelária poisťovateľov, Bratislava, Trnavská
cesta 82, IČO: 36 062 235, konajúca prostredníctvom Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Bratislava,
Dostojevského rad 4, o náhradu straty na zárobku, vo veci náhrady trov konania, na odvolanie žalobcu
proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda, č.k. 12C/118/2001-886 zo dňa 02.02.2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvého stupňa uložil žalobcovi povinnosť do troch dní od právoplatnosti
uznesenia zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 3.255,92 eura na trovách právneho
zastúpenia k rukám právneho zástupcu žalovaného, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Žalobcu zaviazal tiež zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania vo výške 405,87 eur, do
troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Trovy, ktoré si žalovaný k náhrade uplatňuje, vyčíslil cestou
advokáta písomným podaním z 15.11.2013 za 21 úkonov právnej služby, paušálne výdavky a náhradu

straty času v celkovej výške 4.215,80 eur. Vedľajší účastník si trovy uplatnené k náhrade, ktoré vyčíslil
písomne podaniami z 11.09.2008 v sume 160,67 eur a z 20.03.2012 v sume (po oprave podaním z
28.10.2015) 245,20 eur na cestovnom. V predmetnom konaní mal plný procesný úspech v zmysle § 142
ods. 1 OSP žalovaný. Súd je však povinný vždy pri rozhodovaní o náhrade trov konania skúmať, či nie
sú dané dôvody pre aplikáciu ustanovenia § 150 ods. 1 OSP, či sú tu teda dôvody hodné osobitného
zreteľa, pre ktoré by prichádzala do úvahy aplikácia tohto ustanovenia. Aplikácia však musí zodpovedať

osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať výnimočný charakter, súd tu musí prihliadnuť
na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania, teda nielen
žalobcu, ale aj žalovaného, je potrebné prihliadnuť aj na okolnosti, ktoré viedli žalobcu k uplatneniu
práva na súde a jeho postoj v konaní. Žalobca k aplikácii § 150 ods. 1 OSP uviedol, že niekoľkokrát v
konaní uviedol skutočnosť, že v dôsledku zmienenej dopravnej nehody má nielen zdravotné problémy
spočívajúce v bolestiach a tŕpnutí dolných končatín, a v dôsledku poškodenia zdravia môže vykonávať

len jednoduchšie zamestnania, čo sa odzrkadlilo aj na výške príjmov žalobcu, v určitých obdobiach
bol dokonca odkázaný na poberanie sociálnych dávok, od júla 2012 je evidovaný na úrade práce a
v roku 2013 pracoval len v mesiaci september, pričom vymeriavací základ predstavoval sumu 239,19
eur. Žalobca žije v spoločnej domácnosti s manželkou, ktorá je na rodičovskej dovolenke
a maloletým dieťaťom, zabezpečuje potreby rodiny a výživu dieťaťa aj manželky. Žalobca nepripojil
žiadne listinné dokumenty preukazujúce jeho tvrdenia (§ 79 ods. 2 OSP). Neskorším podaním uviedol,

že je v súčasnosti poberateľom invalidného dôchodku 150 eur mesačne a nie je zamestnaný, býva
u svojich rodičov a na maloleté dieťa platí výživné 70 eur mesačne, pričom sú vedené voči nemu triexekúcie. Opäť k podaniu nepripojil žiadne tvrdenia preukazujúce listiny. Žalovaný uviedol, že nie sú tu
dôvody na aplikáciu § 150 OSP, žalobca doposiaľ neprodukoval žiadne dôkazy a skutočnosti, z ktorých
by jednoznačne vyplynuli dôvody hodné osobitného zreteľa, poukázal na to, že k jeho tvrdeniam o

zdravotnýchproblémochnebolapreukázanásúvislosťsdopravnounehodou,naktorejmalúčasťapráve
neliečenie zdravotných problémov pod dohľadom lekára pre jeho pasivitu má negatívne dopady na jeho
zdravotný stav. Zdôraznil, že značný vplyv na výšku trov právneho zastúpenia žalovaného mala nie raz
zbytočná pasivita žalobcu, či jeho právnych zástupcov v konaní. Vedľajší účastník poukázal na to, že už
v roku 2003 bol vyhotovený znalecký posudok preukazujúci neopodstatnenosť nárokov žalobcu, napriek

tomu žalobca zotrvával v spore, viackrát nereagoval na výzvy súdu na preukázanie svojich nárokov
a neúmerne tak narastali trovy žalovanému aj vedľajšiemu účastníkovi. Súd prvej inštancie dospel k
záveru, že zo strany žalobcu neboli preukázané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, na ktoré by
malsúdprihliadnuťprirozhodovaníonáhradetrovkonaniaaaplikovaťnadanýprípadustanovenie§150
ods. 1 OSP. Žalobca svoje tvrdenia o aktuálnej sociálnej a finančnej situácii nijako nepreukázal, pokiaľ aj
poberá invalidný dôchodok, nepredložil doklady o tom, že nemôže popri tom pracovať (napr. na menší

úväzok), atď. Navyše v priebehu konania menil žalobu, napriek poskytovanej právnej pomoci nebol
vysporiadaný s nárokom ani subjektami, voči ktorým si nárok uplatňuje, na výzvy súdu v priebehu
konania riadne a včas nereagoval, napriek jednoznačnému záveru znalcov bol voči svojmu zdravotnému
stavu pasívny, neriešil zdravotné ťažkosti, len vyčkával, ako konanie dopadne. Preto súd už následne
neskúmal pomery protistrany a pri rozhodnutí o náhrade trov konania aplikoval zásadu procesného

úspechu. Na trovách právneho zastúpenia súd žalovanému k náhrade priznal 19 úkonov právnej služby
pri tarifnej odmene za jeden úkon vo výške 7.150 Sk/237,34 eur - 1. prevzatie a príprava zastúpenia,
2. účasť na pojednávaní dňa 19.09.2008, 3. účasť na vyhlásení rozsudku - 1/4 odmeny, 4. účasť na
pojednávaní dňa 27.10.2008 - 1/4 odmeny, 5. účasť na vyhlásení dopĺňacieho rozsudku dňa 10.11.2008,
6. odvolanie (proti výroku o trovách konania) z 02.12.2008 - 1/2 odmeny, 7. vyjadrenie k odvolaniu

protistrany z 13.01.2009, 8. účasť na pojednávaní dňa 29.06.2009 - 1/4 odmeny, 9. účasť na pojednávaní
dňa 28.10.2009, 10. účasť na pojednávaní dňa 08.02.2010 - 1/4 odmeny, 11. účasť na pojednávaní dňa
06.10.2010, 12. vyjadrenie (k čiastočnému späťvzatiu žaloby) z 30.06.2011 - 1/2 odmeny, 13. účasť
na pojednávaní dňa16.11.2011 - 1/4 odmeny, 14. účasť na pojednávaní dňa 11.01.2012, 15. vyjadrenie
k zmene žaloby z 25.01.2012, 16. účasť na pojednávaní dňa 08.02.2012, 17. účasť na pojednávaní

dňa 12.03.2012, 18. účasť na vyhlásení rozsudku dňa 28.03.2012 - 1/4 odmeny a 19. vyjadrenie k
odvolaniu protistrany z 13.06.2012, teda 10x 237,34 eur, 2x 118,67 eur (pri úkonoch 6. a 12. v zmysle
§ 14 ods. 8, ods. 3 písm. b/ vyhl. č. 655/2004 Z. z.) a 7x 59,33 eur, paušálne výdavky 6x 190,- Sk/6,31
eur (za úkony právnej služby vykonané v roku 2008), 3x 6,95 eur (... v roku 2009), 2x 7,21 eur (... v roku
2010), 2x 7,41 eur (... v roku 2011) a 6x 7,63 eur (... v roku 2012), náhrada za stratu času pri účasti na

odvolacomkonanívTrnave(2x-dňa29.06.2009a28.10.2009)2x4polhodinyx12,02eur.Súdnepriznal
advokátovi náhradu za účasť na pojednávaní dňa 17.03.2010, nakoľko termín pojednávania bol zrušený
a advokát včas upovedomený a za písomný záverečný návrh, keďže nebol vyžiadaný písomne, k tomu
bol daný priestor na nasledujúcom pojednávaní. V priebehu konania si náhradu trov konania uplatnil
aj vedľajší účastník, ktoré vyčíslil na cestovnom osobným motorovým vozidlom pri účasti na celkom 11

pojednávaniach. Súd z údajov na internetovej stránke www.cp.atlas.sk zisťoval dĺžku času cestovania
na trase Nitra - Dunajská Streda (cca 69 km) a späť a zistil, že v danom prípade je dôvodné priznať
v zmysle cit. ust. § 74 Sprav. por. náhradu na cestovnom za individuálnu prepravu, nakoľko hromadná
doprava nezabezpečuje priamy spoj, len prestupmi v Bratislave, časovo by tak jedna cesta trvala vyše
2 a pol hodiny (cca 130 km). Trovy štátu vznikli vo výške 661,35 eur priznaním znalečného tunajším

súdom a jeho vyplatením z prostriedkov štátu, a to v zmysle uznesení č. k. 12C/118/2001-120 zo dňa
06.03.2004, v sume 2.400 Sk (79,67eur) a č. k. 12C/118/2001-657 zo dňa 21.10.2011, v sume 581,68
eur. V predmetnej veci z priebehu konania vyplynuli zdravotné problémy žalobcu a s tým súvisiaceho
obmedzenia nájsť si vhodné zamestnanie, z lustrácie Sociálnej poisťovne súd zistil, že žalobca v roku
2013 pracoval len v septembri, s vymeriavacím základom 239,19 eur, nemá evidovanú adresu trvalého

pobytu, má jednu vyživovaciu povinnosť, z procesu skúmania jeho zárobkových a majetkových pomerov
v inom súdnom konaní prebiehajúcom na tunajšom súde bolo zistené, že od júla 2012 je evidovaný na
úrade práce a prebieha konanie ohľadne určenia rozsahu jeho invalidity. Za daného stavu sa tu javí na
jeho strane predpoklad na oslobodenie od poplatkovej povinnosti (kedy súd skúma výlučne zárobkovú
a majetkovú sféru navrhovateľa, príp. zneužitie práva - šikanóznosť žaloby) v plnom rozsahu, a preto v

zmysle cit. ust. § 148 ods. 1 OSP mu súd neuložil povinnosť náhrady trov štátu.

2. Proti uvedenému uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Žalobca vo
svojom odvolaní žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec muvrátil na ďalšie konanie z dôvodu jeho nezákonnosti a nepreskúmateľnosti. Žalobca nerozumie prečo
pri rozhodovaní o trovách štátu mal súd prvej inštancie za preukázané, že majetkové pomery žalobcu
odôvodňujúoslobodenieodsúdnychpoplatkov,avšakprirozhodovaníonepriznanínáhradytrovkonania

úspešnému účastníkovi podľa § 150 ods. 1 OSP uviedol, že žalobca nepredložil žiadne listiny, ktorými
by preukázal svoje tvrdenia, že na jeho strane existujú dôvody na aplikáciu § 150 ods. 1 OSP. Ďalej
zdôraznil, že plný invalidný dôchodca nemá povinnosť pracovať, je to jeho zákonná možnosť avšak za
predpokladu, že mu to jeho zdravotný stav dovoľuje. Ohľadom procesných zmien žaloby a nereagovania
alebo neskorého reagovania na výzvy súdu uviedol, že to nemá absolútne vplyv na existenciu dôvodov

hodných osobitného zreteľa. Za nereagovanie na výzvu súdu môže súd účastníkovi udeliť maximálne
poriadkovú pokutu. Zo strany žalobcu nešlo ani o zjavne bezúspešné uplatňovanie jeho práva, pretože
posúdenie úspešnosti jeho žaloby záviselo na znaleckých posudkoch. Namietal aj celkový nesprávny
výpočet trov konania žalovaného bez akéhokoľvek konkrétneho označenia toho, čo je nesprávne.

3.Žalovanýanivedľajšíúčastníksakodvolaniužalobcunevyjadrili,samostatnýodvolacínávrhnepodali.

4. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok (ďalej len „OSP“), pričom podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak,
platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2

CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí
skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej
len „CSP“)), postupujúc podľa § 470 CSP, po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1
CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti
rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 357 CSP), po skonštatovaní,
že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v

medziachdanýchrozsahom(§379CSP)adôvodmiodvolania(§380ods.1CSP),sprihliadnutímexoffo
na vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom
ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP á contrario) a dospel k záveru, že odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie
je vecne správne. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2

posledná veta CSP).

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

7. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého
stupňa, ktorým uložil povinnosť zaplatiť žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania.
Predmetom odvolacieho konania nie je skúmanie správnosti nepriznania náhrady trov štátu.

8. Z obsahu spisu v preskúmavanej veci odvolací súd zistil, že rozsudkom č. k. 12C/118/2001-787 zo

dňa 28.03.2012 súd prvého stupňa v celom rozsahu zamietol žalobu, ktorou sa žalobca voči žalovanému
domáhal náhrady škody spôsobenej dopravnou nehodou zavinenou žalovaným. O trovách konania
rozhodol súd prvého stupňa v zmysle zásady úspechu v konaní (§ 142 ods. 1 OSP), keď poukázal na
plný procesný úspech žalovaného v konaní.

9. Podľa § 150 ods. 1 OSP ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

10. Vo všeobecnosti náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci (zásada zodpovednosti za
výsledok), v zmysle ktorej je kritériom na priznanie nároku na náhradu trov konania miera úspechu vo
veci. Účastník, ktorý mal plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených
trov, ktoré potreboval na uplatňovanie práva. Žalobca mal plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrokmeritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, ktorý bol naposledy urobený vo veci samej.
Žalovaný má plný úspech vo veci, ak bola žaloba žalobcu v celom rozsahu zamietnutá. Ustanovenie
§ 150 ods. 1 OSP má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, teda inými slovami na dosiahnutie

spravodlivosti pre účastníkov konania. Použitie tohto ustanovenia preto negatívne dopadá na účastníka i
štát,ktorýbyinakmaliprávonanáhradutrovkonania.Ztohtodôvodumusíaplikáciadanéhoustanovenia
zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter. Nie
je možné nepriznať úspešnému účastníkovi náhradu trov konania len na základe všeobecného záveru
hodnotiaceho dosah rozhodovania o určitom druhu nároku. Jeho použitie musí zodpovedať osobitným

okolnostiam prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter.

11. Dôvody hodné osobitného zreteľa zákon neuvádza ani exemplifikatívne. Vzhľadom na judikatúru
ako aj právnu teóriu sa za dôvody hodné osobitného zreteľa považuje neprimeraná tvrdosť, podiel
oboch strán na vzniku a priebehu sporu, povaha a okolnosti prípadu, zložitosť doposiaľ neriešenej
právnej problematiky, zložitosť prípadov výkladu medzinárodnej zmluvy, osobné pomery strany sporu

a majetkové pomery strany sporu. Dôvodom spočívajúcim v pomeroch účastníkov je napr. skutočnosť,
že sa účastník, ktorý nemal úspech vo veci, ocitne v takej závažnej sociálnej alebo majetkovej situácii,
ktorá predstavuje dôvod hodný osobitného zreteľa. Je však nutné prihliadnuť aj na pomery druhej strany
sporu, pretože nepriznanie práva na náhradu trov konania zase nepriaznivo zasiahne do majetkovej
sféry úspešného účastníka, ktorý musel v spore tieto trovy vynaložiť.

12. Odvolací súd považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne správne. Ani odvolací súd
nevzhliadol žiaden dôvod hodný osobitného zreteľa, ktorý by odôvodňoval nepriznanie náhrady trov
konania žalovanému, ktorý bol v spore úspešný. V danom prípade nemožno hovoriť ani o neprimeranej
tvrdosti takéhoto rozhodnutia, ani o zložitosti právnej problematiky, či povahe a okolnostiach prípadu,

pretože išlo o spor uplatnenia náhrady škody na zdraví, pričom znaleckým posudkom ešte z roku 2003
bola preukázaná neopodstatnenosť nárokov žalobcu, pretože bolo konštatované, že od 30.06.2000
bol žalobca schopný vykonávať primeranú prácu, bol schopný pracovať ako automechanik aj ako
strážnik. Nešlo teda o právne posúdenie, ale o skutkové zistenia. Ohľadom postoja oboch strán počas
priebehu sporu, možno konštatovať, že toto kritérium tiež nie je žalobcovi na prospech, ale práve

naopak pretože už v roku 2003 bolo znaleckým posudkom preukázané, že žalobca nemá nárok
na to, čo si uplatňuje, avšak žalobca zotrvával v spore a dokonca svojou pasivitou trvanie sporu
predlžoval. Ohľadom majetkových pomerov je síce pravdou, že žalobca je invalidný dôchodca, pracuje
len občasne avšak táto samotná okolnosť nemôže byť bez ďalšieho dôvodom takého výrazného zásahu
do práva žalovaného na náhradu trov konania v prípade úspechu v konaní. Žalobca nepreukázal žiadnu

ďalšiu významnú skutočnosť ohľadom jeho majetkových pomerov, ktorá by odôvodňovala spravodlivosť
zásahu do majetkovej sféry žalovaného. Žalovaný je tiež fyzickou osobou, ktorá je finančne nepriaznivo
zasiahnutá dlhotrvajúcim sporom, v ktorom musela platiť svoje trovy konania. Ani vzhľadom na postoj
žalobcu v konaní ako aj neúmerné predlžovanie sporu by aplikácia § 150 ods. 1 OSP nebola voči
žalovanému spravodlivá. Pri rozhodovaní o použití § 150 ods. 1 OSP súd musí prihliadať na všetky

okolnosti daného sporu tak, aby nepriznanie náhrady trov konania úspešnej strane bolo vzhľadom na
všetky okolnosti spravodlivé. V danom prípade odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie nezistil
také okolnosti, ktoré by bolo možné považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa.

13. Podľa § 148 ods. 1 OSP štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov

konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov,
náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.

14. Žalobca namietal, ako je možné, že súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca spĺňa podmienky
na oslobodenie o súdnych poplatkov, preto štátu náhradu trov konania nepriznal, pritom však dôvody

hodné osobitného zreteľa na aplikáciu § 150 ods. 1 OSP nenašiel.

15. Odvolací súd vo všeobecnosti zdôrazňuje, že pri rozhodovaní o tom, či sú splnené podmienky na
oslobodenie od súdnych poplatkov sa zohľadňujú len pomery strany, ktorej sa má oslobodenie priznať,
pričom štát v prípade, že strana spĺňa zákonom stanovené podmienky, znáša trovy za účelom neodňatia

prístupu k súdu nemajetným osobám, teda za účelom ochrany ústavného práva na prístup k súdu.
Avšak v prípade nepriznania náhrady trov konania v zmysle § 150 ods. 1 OSP úspešnému účastníkovi,
sa povinnosť znášať trovy prenáša na tohto úspešného účastníka konania - teda na súkromný subjekt
na rozdiel od štátu. Z tohto dôvodu, môže vzniknúť situácia, kedy aj na účastníka konania, ktorý jeoslobodený pre svoje majetkové pomery od súdnych poplatkov, nemožno aplikovať § 150 ods. 1 OSP,
pretože by to mohlo neprimerane zasiahnuť do majetkovej sféry úspešného účastníka. Pri rozhodovaní
o aplikácii § 150 ods. 1 OSP sa však prihliada aj na ďalšie okolnosti ako je uvedené vyššie.

16. Odvolací súd však v tomto konkrétnom prípade musí vytknúť súdu prvej inštancie, že o trovách štátu
nebolo rozhodnuté výrokom, nepriznanie trov štátu súd prvej inštancie konštatoval len v odôvodnení
napadnutého uznesenia. Preto súd prvej inštancie rozhodne o trovách štátu samostatným uznesením,
pričom toto zrozumiteľne odôvodní, prihliadne na preukázané majetkové pomery žalobcu vrátane

skutočnosti, že bol zaviazaný na náhradu trov konania žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi.

17. Z tohto dôvodu odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne v zmysle § 387
CSP potvrdil.

18. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný - odvolací súd potvrdil napadnuté rozhodnutie súdu prvej

inštancie. Tým mu vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania v zmysle § 470 ods. 2, § 396 ods.
1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP v plnom rozsahu. O výške priznaných trov rozhodne v zmysle §
262 CSP súd prvej inštancie podľa zásad uvedených v § 251 CSP.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).