Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 21. marec 2016

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 7C/381/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615215940
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Puklušová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2016:7615215940.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Darina Puklušová, v právnej veci žalobkyne: D. C.,

M.. G., T.. XX. X. XXXX, H. U. XXXX/XX, G. T. D., proti žalovanému: Y. C., T.. XX. X. XXXX, H. U. XXXX/
XX, G.G. T. D., zastúpený advokátom JUDr. Ivanom Čurillom, so sídlom Fabiniho 11, 052 01 Spišská
Nová Ves, o zaplatenie 1.800,- eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 1.800,- eur s 5,05 % úrokom z omeškania ročne odo dňa
1. 10. 2015 až do zaplatenia a trovy konania - náhradu súdneho poplatku 108,- eur, to všetko do 3 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa podala na tunajší súd dňa 20. 8. 2015 žalobu, ktorou sa domáhala od žalovaného zaplatenia
sumy 1.800,- eur s príslušenstvom a náhrady trov konania.

V odôvodnení žalobného návrhu uviedla, že rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 9C 25/2014 zo dňa
28. 5. 2014 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Košiciach bola žalovanému určená
povinnosť zaplatiť jej sumu 4.750,- eur s prísl. a nahradiť trovy konania vo výške 285,- eur, titulom
príspevku na bývanie. V konaní pod sp. zn. 10C 45/2011 rozsudkom zo dňa 25. 6. 2015 bolo zrušené

vecné bremeno žalovanému, ktoré spočívalo v práve doživotného bývania v rodinnom dome zapísanom
na LV č. X v G.V. T. D.G.. Následne dňa 11. 8. 2015 sa žalovaný odsťahoval z domu a po vzájomnej
dohode mu žalobkyňa odrátala dlžnú sumu vo výške 4.750,- eur s prísl. so súdnym poplatkom z čiastky,
ktorú mu ona vyplatila titulom zrušenia vecného bremena. Nakoľko žalobca si neplnil v čase, keď v dome
býval, svoju povinnosť prispievať na chod spoločnej domácnosti a iné režijné náklady, za obdobie od 1.
2. 2014 do 11. 8. 2015 (18 mesiacov) mu vznikla dlžná suma vo výške 1.800,- eur. Žalobkyňa žiadala
žalovaného o vyplatenie zvyšnej sumy, tento jej však ju odmietol zaplatiť, a preto bola nútená podať

predmetnú žalobu.

Žalobkyňa spolu so žalobou predložila listinné dôkazy, a to písomné upozornenie adresované
žalovanému zo dňa 1. 7. 2015, ktorým ho upozorňuje na neplnenie si svojich povinností - platenia
poplatkov za chod spoločného bývania v rodinnom dome na ul. U. XXXX/XX v G.J. T.J. D.G.,
potvrdzujúci rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5Co 839/2014 v konaní sp. zn. 9C 25/2014.

Žalovaný bol v konaní zastúpený advokátom, ktorý navrhoval žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako
nedôvodnú. Žalovaný argumentoval tvrdením, že medzi ním a žalobkyňou nebola uzavretá žiadna
písomná zmluva o uhrádzaní platieb za chod domácnosti a nie je o tom žiadne právoplatné súdne
rozhodnutie. Súd nerozhodol, koľko má on žalobkyni platiť a on sa s ňou o ničom nedohodol. Predložilsúdu listinné dôkazy, a to poštový poukaz o zaplatení sumy 100,- eur žalobkyni zo dňa 10. 8. 2012 ako
poplatok za bývanie, čestné prehlásenie o prebratí sumy 6.100,- eur od žalobkyne zo dňa 11. 8. 2015,
v zmysle rozsudku tunajšieho súdu o zrušení vecného bremena pod sp. zn. 10C 45/2011, kde zároveň

uvádza, že v uvedený deň sa zaväzuje vysťahovať so všetkými vecami z bydliska U. XX, G. T. D., ďalšie
čestné vyhlásenie zo dňa 11. 8. 2015 o prebratí finančnej hotovosti vo výške 12.871,- eur, ktorá suma
predstavovala rozdiel medzi sumou, ktorá mu bola určená rozsudkom sp. zn. 10C 45/2011 (18.300,-
eur - titulom zrušenia vecného bremena) a sumou určenou rozsudkom pod sp. zn. 9C 25/2014 (5.429,-
eur -titulom príspevku na bývanie).

Prevedeným dokazovaním, vypočutím účastníkov konania, za použitia dôkazných listín vyššie
popísaných, predložených účastníkmi konania a za použitia dôkazných spisov tunajšieho súdu pod sp.
zn. 10C 45/2011 a 9C 25/2014 súd zistil tento skutkový stav:

Rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 10C 45/2011 zo dňa 21. 3. 2014, ktorý v spojení s rozsudkom

Krajského súdu v Košiciach zo dňa 25. 6. 2015, sp. zn. 2Co 359/2014 nadobudol právoplatnosť dňa
5. 8. 2015, bolo zrušené vecné bremeno spočívajúce v práve Y. C. bývať v dome č. súp. XXXX z LV
č. X v kat. území G. T. D. a užívať nehnuteľnosti spôsobom bežným a obvyklým až do jeho smrti a
povinnosť vlastníkov nehnuteľnosti toto právo trpieť. V konaní ako žalobkyne vystupovali D. C. - bývalá
manželka žalovaného a jej dcéra I. C.. Ďalším výrokom bola žalobkyni D. C.J. určená povinnosť

vyplatiť Y. C. titulom náhrady za zrušené vecné bremeno sumu 16.650,- eur. Žalobkyni I. C. bola určená
povinnosť vyplatiť žalovanému titulom náhrady za zrušené vecné bremeno sumu 5.550,- eur. Žalovaný
bol zaviazaný k povinnosti zaplatiť žalobkyniam trovy konania vo výške 1.795,76 eur. Z odôvodnenia
predmetného rozsudku súd zistil, že účastníci tohto konania boli rozvedení v roku 1998, v roku 2004
žalobkyňa aj s jej dcérou I. zakúpili od jej rodičov rodinný dom zapísaný na LV č. X, pričom súčasťou

kúpnej zmluvy bola aj dohoda o zriadení vecného bremena v prospech jej rodičov a tiež v prospech
jej bývalého manžela - žalovaného, s ktorým žalobkyňa po rozvode začala opäť bývať v spoločnej
domácnosti. Z ďalšieho odôvodnenia súd vzal za preukázané, že žalovaný poberal príspevok na bývanie
v rodinnom dome žalobkyne vo výške 118,30 eur, avšak na bývanie neprispieval, okrem mesiaca máj
2011, kedy jej zaplatil 50,- eur. Opakovane jej sľuboval, že všetky výdaje zaplatí neskôr, keď bude mať

peniaze, k čomu však nedošlo. Neplatil teda za vodu, elektrinu, plyn a neuhradil jej nič ani z príspevku,
ktorý dostával ako nezamestnaný na nájom.

Z ďalšieho dôkazného spisu tunajšieho súdu pod sp. zn. 9C 25/2014 z rozsudku, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 13. 5. 2015 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn.

5Co 839/2014, súd vzal za preukázané, že žalovanému bola určená povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu
4.750,- eur s 5,25 % úrokom z omeškania ročne od 31. 1. 2014 až do zaplatenia a nahradiť trovy konania
vo výške 285,- eur, to všetko do 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku. V časti prevyšujúcich
úrokov z omeškania súd návrh zamietol (pôvodne požadovaných 8,50 % ročne). Z odôvodnenia tohto
rozsudku súd vzal za preukázané, že žalovaný do konca roku 2007 prispieval na domácnosť sumou

6.000,- až 7.000,- Sk mesačne. Následne kvôli problémom medzi bývalými manželmi na domácnosť
prestal prispievať a od 1. 1. 2009 bol nezamestnaný. V tom roku sa dohodli, že na domácnosť bude
prispievať sumou 100,- eur mesačne, v ktorej sume bola zahrnutá čiastočná úhrada poplatkov za plyn,
vodu a elektrinu a za nákup hygienických potrieb, ako aj upratovanie spoločných priestorov. Žalovaný bol
poberateľom dávky v hmotnej núdzi, v ktorej bol zahrnutý aj príspevok na bývanie. Zhodným tvrdením

účastníkov konania súd mal v danom konaní preukázané, že žalovaný užíval jednu izbu, spoločné
priestory a záhradu v rodinnom dome č. súp. XXXX v kat. území G. T. D.. Podľa aktuálneho výpisu z LV č.
X v kat. území G. T. D. žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou rodinného domu č. súp. XXXX na parc.
XXXX/X a parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 369 m2 a parc. č. XXXX - záhrady
o výmere 379 m2, pod B1 v 3/4 a pod B2 v 1/4 je spoluvlastníčkou dcéra I. C.. Žalovaný od roku 2007 za

spoločné bývanie začal prispievať nepravidelne a v roku 2009 došlo medzi účastníkmi k ústnej dohode,
v zmysle ktorej mal žalovaný prispievať na chod domácnosti sumou 100,- eur mesačne. Za obdobie od
1. 1. 2009 do 31. 8. 2010 prispieval na domácnosť sumou 17,- eur, potom sumou 340,- eur (20 mesiacov
po 17,- eur) a v roku 2011 prispel sumou 450,- eur, v roku 2012 sumou 160,- eur. Žalobkyňa predložila
platobné doklady SIPO za obdobie rokov 2009 až 2014, ktorými preukazovala platby za energie, pričom

žalovaný potvrdil, že uvedené sumy boli uhrádzané výlučne žalobkyňou. V čase od 1. 1. 2009 bol
žalovaný evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a bol poberateľom dávky v hmotnej núdzi vo výške
18,30 eur mesačne. Z výsledkov dokazovania v uvedenom konaní súd vzal za preukázané, že medzi
účastníkmi došlo začiatkom roku 2009 k uzavretiu ústnej zmluvy, ktorou sa žalovaný zaviazal prispievaťna chod domácnosti sumou 100,- eur. S poukazom na ustanovenie § 51 Občianskeho zákonníka súd
v konaní sp. zn. 9C 25/2014 rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni dlžnú sumu titulom
neuhrádzania platieb za užívanie spoločnej domácnosti vo výške 4.750,- eur s prísl. (ako je vyššie

uvedené). Žalovaný proti tomuto rozsudku podal odvolanie. Následne rozsudkom Krajského súdu v
Košiciach sp. zn. 5Co 839/2014 bol rozsudok tunajšieho súdu potvrdený a rozsudok tak nadobudol
právoplatnosť dňa 13. 5. 2015.

Ako vyplýva z výpovede žalobkyne a písomného odôvodnenia žaloby, žalobkyňa sa v tomto konaní

domáha zaplatenia platby - príspevku na chod spoločného bývania v rodinnom dome zapísanom na LV
č. X v kat. území G. T. D. a to už len rozdielu, ktorý žalovaný nezaplatil za obdobie od 1. 2. 2014 do 11.
8. 2015, pričom sumu, ktorá mu bola určená rozsudkom sp. zn. 9C 25/2014, žalobkyni zaplatil. Platba
bola realizovaná započítaním a to tak, že podľa predloženého dôkazu - čestného vyhlásenia zo dňa 11.
8. 2015 zo sumy za zrušenie vecného bremena vo výške 18.300,- eur žalobkyňa odpočítala dlžnú sumu
s prísl. vo výške 5.429,- eur, ako príspevok za bývanie.

Z vyššie popísaného skutkového stavu vychádzajúc z právoplatných rozsudkov tunajšieho súdu sp. zn.
10C 45/2011, a 9C 25/2014, z dôkazov v nich vykonaných, na ktoré súd v tomto konaní odkazuje a ktoré
si pre konečné rozhodnutie v tomto konaní osvojuje, súd vzal za preukázané, že nárok žalobkyne je v
celom rozsahu opodstatnený, a preto žalobe vyhovel.

Podľa § 51 Občianskeho zákonníka účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne
upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

Ako už bolo správne konštatované v odôvodnení rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 9C 25/2014 a ako

vyplynulo aj z dokazovania v tomto konaní, medzi účastníkmi došlo nepomenovanou ústnou zmluvou
v roku 2009 k dohode, v zmysle ktorej sa žalovaný zaviazal prispievať na chod domácnosti mesačne
sumou 100,- eur. K naplneniu tejto dohody za strany žalovaného, a to k výplate za obdobie od. 1. 1.
2009 do 31. 1. 2014 vo výške 5.429,- eur (dlh už aj s príslušenstvom) došlo, k čomu sám žalovaný
predložil písomné dôkazy. Z dokazovania vykonaného v tomto konaní súd vzal za preukázané, že

žalovaný v dome býval do 11. 8. 2015, za obdobie od 1.2.2014 do odchodu z domu žalobkyni na chod
domácnosti ničím neprispel, preto logicky mu vznikol ďalší dlh vo výške 1.800, eur (18 mesiacov x 100,-
eur, žalobkyňa nepožadovala platbu za 11 dní mesiaca august).Neobstojí tvrdenie žalovaného, že medzi
účastníkminedošlokpísomnejzmluve adokonca,žepovinnosťplatiťzabývaniemunevyplýva,nakoľko
mal právo užívania domu titulom vecného bremena, ktoré právo mu bolo súdom nezákonne zrušené.

Irelevantná je aj právna argumentácia právneho zástupcu žalovaného, z ktorej vyplýva, že súd nemá
prihliadať na doterajšie právoplatné rozhodnutia v konaniach sp. zn. 10C 45/2011 a 9C 25/2014, že v
týchto žalovaný mieni podať návrh na obnovu konania.

Súd vzal za preukázané, že rozhodnutia v predmetných konaniach sú právoplatné a vykonateľné,

nedošlo v nich k obnove konania, teda ako už bolo vyššie konštatované, súd sa pri právnom posúdení
nároku žalobkyne v tomto konaní v celom rozsahu stotožňuje s právnymi závermi vykonanými vo vyššie
uvedených konaniach, na ktoré v tomto konaní odkazuje.

S poukazom na ustanovenie § 51 Občianskeho zákonníka súd žalobe čo do istiny 1.800,- eur v celom

rozsahu vyhovel.

Podľa § 517 ods. 2 Obč. zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

Nakoľko žalovaný sa svojou nečinnosťou dostal do omeškania (nepristúpil k zaplateniu dlžnej sumy
žalobkyni ani napriek písomnej výzve zo dňa 1. 7. 2015), súd priznal žalobkyni v zmysle vyššie
citovaného zákonného ustanovenia v spojení s § 3 vládneho nariadenia SR č. 87/95 Z. z. zákonný úrok

z omeškania vo výške 5,05 % a v prevyšujúcej časti, čo do výšky požadovaného úroku (žalobkyňa
požadovala 5,25 %) súd návrh zamietol ako nedôvodný.Podľa § 142 ods. 3 O.s.p. aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú
náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia
záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej

odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia

O trovách konania súd rozhodol podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia a priznal žalobkyni,
ktorá mala v konaní len nepatrný neúspech (čo do výšky požadovaných ročných úrokov z omeškania)
trovy konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku z návrhu vo výške 108,- eur (podľa

položky 1 písm. a/ Prílohy Sadzobníka súdnych poplatkov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach do
15 dní od jeho doručenia v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95 Zb., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.