Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. október 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/374/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111244949
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1111244949.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a

členiek senátu Mgr. Barbory Bartekovej a JUDr. Edity Szabovej, v právnej veci navrhovateľky: V. Š.,
W.. XX.X.XXXX, F. Y. V. XX, zastúpenej advokátskou kanceláriou FUTEJ & Partners s.r.o., so sídlom
Radlinského 2, Bratislava, IČO: 35 955 341, proti odporcovi: Slovenská republika, v mene ktorej koná
Národná banka Slovenska, so sídlom ul. Imricha Karvaša 1, Bratislava, IČO: 30 844 789, o náhradu
škody vo výške 17.666,18 eur s prísl., o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava I v Bratislave zo dňa 24.2.2014, č.k. 21C(25C)/217/2011-191, pomerom hlasov 3:0, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 24.2.2014, č.k.

21C(25C)/217/2011-191 v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa (v prvom výroku) rozhodol, že nepožiada Súdny dvor
Európskej únie o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
a návrh navrhovateľky na prerušenie konania zamietol. Zároveň (druhým a tretím výrokom) zamietol
návrh navrhovateľky v celom rozsahu, ktorým sa domáhala voči odporcovi náhrady škody vo výške
17.666,18eursúrokomzomeškaniatitulomnáhradyškodyspôsobenejnesprávnymúradnýmpostupom

Národnej banky Slovenska (ďalej len NBS) podľa § 9 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci, a o trovách prvostupňového konania rozhodol tak, že odporcovi
náhradu trov konania nepriznal.
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd svoje rozhodnutie o zamietnutí návrhu v merite veci odôvodnil
právne ust. § 3 ods. 1, 2, § 9 ods. 1, § 15 ods. 1, a § 17 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za
škoduspôsobenúprivýkoneverejnejmociaozmeneniektorýchzákonov,avecnetým,ženavrhovateľka
v konaní nepreukázala vznik škody, ani namietaný nesprávny úradný postup odporcu, a tým ani príčinnú

súvislosť medzi ňou tvrdenou škodou a nesprávnym úradným postupom odporcu. O trovách konania
rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., a v konaní úspešnému odporcovi ich náhradu nepriznal, nakoľko
ich náhradu si neuplatnil, a v konaní mu ani žiadne trovy nevznikli.

Vykonaným dokazovaním zistil, že Úrad pre finančný trh rozhodnutím zo dňa 21.3.2002 schválil
PODIELOVÉMU DRUŽSTVU SLOVENSKÉ INVESTÍCIE (ďalej len „Družstvo“) Prospekt investície,
pri ktorom Družstvo požiadalo návrhom na začatie konania doručeným úradu dňa 16.4.2003 o

schválenie jeho dodatku. Úrad pre finančný v upozornení zo dňa 13.5.2003 oboznámil Družstvo o
splnení podmienok pre schválenie tohto dodatku a upozornil Družstvo, že nie je povinný preverovať
pravdivosť alebo hodnovernosť údajov uvedených v Prospekte investície, s výnimkou identifikačných
údajov vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt a oprávnenosti osôb podpisujúcich Prospekt,z dôvodu, že vykonáva dohľad nad činnosťou vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt
podľa ust. § 135 ods. 1 zák. č. 566/2001 Z.z., ale nie dohľad nad celkovou činnosťou Družstva.
Dňa 2.6.2008 uzavrelo Družstvo s obchodníkom s cennými papiermi (s obchodnou spoločnosťou

CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s. v likvidácii, Poľná č. 1, Bratislava, IČO: 35 828 749 - ďalej „obchodník
s cennými papiermi“) Zmluvu o riadení portfólia, podľa ktorej sa obchodník s cennými papiermi
ako obhospodarovateľ, zaviazal riadiť portfólio Družstva ako jeho klienta v súlade so schváleným
Prospektom investície a jeho dodatkami, čo v sebe zahŕňalo hospodárenie s portfóliom klienta
na základe rozhodnutia obhospodarovateľa, sledovanie a vyhodnocovanie spravovaného portfólia,

obstarávanie predaja cenných papierov z portfólia klienta, uschovávanie a správu cenných papierov,
optimalizáciu portfólia, poskytovanie konzultácií a finančných analýz. Obchodník s cennými papiermi sa
zaviazal zabezpečiť mieru zhodnotenia portfólia klienta vo výške 8 % ročne. NBS na základe kontroly
vykonanej v roku 2007, rozhodnutím zo dňa 8.1.2008, č. I.-XXXX-X/XXXX, uložila obchodníkovi s
cennými papiermi pokutu vo výške 500.000,- Sk za porušenie v rozhodnutí špecifikovaných ustanovení
zák. č. 566/2001 Z.z., pričom po jeho zrušení v konaní o rozklade, rozhodnutím zo dňa 20.8.2008,

č. I.-XXXX-X/XXXX uložila obchodníkovi s cennými papiermi opätovne pokutu vo výške 300.000,-
Sk za porušenie ustanovení § 54 ods. 2, § 73 ods. 1 písm. a), § 74 ods. 1, ods. 7 písm. b) zák.
č. 566/2001 Z.z.. Medzičasom NBS rozhodnutím zo dňa 22.4.2008, č. I.-XXXX-X/XXXX-T. zmenila
obchodníkovi s cennými papiermi povolenie na poskytovanie investičných služieb, a povolila mu, okrem
iného, poskytovanie investičnej služby podľa ust. § 6 ods. 1 písm. d) v spojení s § 5 ods. 1 písm.

a), b), c) zák. č. 566/2001 Z.z., s obmedzením podľa § 59 ods. 3 tohto zákona a poskytovanie
investičných služieb, investičných činností a vedľajších služieb podľa § 6 ods. 1 a 2 v spojení s § 5
ods. 1 zák. č. 566/2001 Z.z. v špecifikovanom rozsahu. Po obdržaní výpovede obchodníka s cennými
papiermi zo Zmluvy o riadení portfólia požiadalo Družstvo listom zo dňa 15.4.2010 NBS o preskúmanie
postupu obchodníka s cennými papiermi a o výkon dohľadu na mieste, dôvodiac, že výpoveďou zmluvy

sa Družstvo dostalo do zložitej situácie, pretože obchodník s cennými papiermi zabezpečoval pre
Družstvo odbyt výrobkov a iné. Družstvo listom zo dňa 23.4.2010 požiadalo NBS o zjednanie nápravy v
činnosti obchodníka s cennými papiermi, pretože tento si neplnil voči nemu svoje základné povinnosti,
spočívajúce v zabezpečení zhodnotenia finančných prostriedkov jemu zverených do správy. NBS listom
zo dňa 30.4.2010 a následne urgenciou zo dňa 30.6.2010 požiadala predsedu predstavenstva Družstva

a aj Družstvo samotné o predloženie špecifikovanej písomnej informácie a dokumentácie k zmluve
za účelom dohľadu na mieste. V súvislosti s oznámením Družstva zo dňa 10.5.2010 o tom, že ročná
finančná správa Družstva za rok 2009 bola uverejnená na internetovej stránke, NBS upozornila Družstvo
listom zo dňa 14.5.2010, že ročná finančná správa za rok 2009 neobsahuje náležitosti podľa zákona
č. 566/2001 Z.z., žiadala o jej doplnenie a súčasné upozornenie používateľov internetu, že účtovná

závierka za rok 2009 nebola overená audítorom a bude v zmysle rozhodnutia predstavenstva Družstva
prepracovaná. Podľa správy audítora pre predstavenstvo Družstva zo dňa 30.7.2010 pre nedostatok
informácií a pre nemožnosť otvoriť účtovníctvo Družstva za rok 2009, nemohol overiť, či hodnota
finančných investícií uvedených v účtovnej závierke Družstva ku dňu 31.12.2009 bola vykázaná v
reálnej hodnote. Na základe predbežne získaných informácií by mala byť reálna hodnota finančných

investíciínižšiaakobolavykázanávúčtovnejzávierke,pretoaudítormodifikovalvýrokotom,žefinančné
investícieniesúvykázanévúčtovnejzávierkevreálnejhodnote.NBSsilistomzodňa1.6.2010vyžiadala
od Družstva bližšie špecifikované doklady, najmä uzavreté kúpne zmluvy, generálne splnomocnenia pre
K.. N. Č., K.. A. R., Z.. na zastupovanie Družstva, ako aj doklady o finančnom vysporiadaní podľa Zmluvy
o kúpe cenných papierov zo dňa 5.10.2009. Rozhodnutím o predbežnom opatrení zo dňa 12.7.2010, č.

I.-XXXX/XXXX podľa § 25 ods. 1 písm. a) zák. č. 747/2004 Z.z. uložila NBS obchodníkovi s cennými
papiermi povinnosť zdržať sa nakladania s majetkom klientov, ktorý mu bol zverený bez písomného
súhlasu NBS, keďže na základe oznámenia klientov, najmä Družstva, vzniklo dôvodné podozrenie z
možného poškodenia klientov obchodníka s cennými papiermi. Rozhodnutím zo dňa 21.12.2010, č. I.-
XXXX-X/XXXX, potvrdeným Bankovou radou (rozhodnutím zo dňa 1.3.2011, č. J.-XXX/XXXX), NBS

odobrala obchodníkovi s cennými papiermi povolenie na poskytovanie investičných služieb z dôvodov
podľa § 156 ods. 2 písm. a), § 55 ods. 7, 9, § 85 ods. 2 v spojení s ust. § 84 ods. 1 písm. b), § 76 ods. 2
a § 77 ods. 7 zák. č. 566/2001 Z.z.. NBS rozhodnutím zo dňa 26.8.2010, č. I.-XXXX/X-X/XXXX zastavila
konanie o schválenie dodatku k Prospektu investície z dôvodu, že i napriek poskytnutiu dostatočnej
lehoty na odstránenie nedostatkov, žiadosť Družstva neobsahovala náležitosti stanovené zákonom.

Správnosť rozhodnutia potvrdila Banková rada NBS rozhodnutím zo dňa 7.12.2010, č. J.-XXXX/XXXX.
Rozhodnutím zo dňa 30.5.2011, č. I.-XXXXX-X/XXXX, právoplatným dňa 18.7.2011, zakázala NBS
Družstvu, ako vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt predaj majetkových hodnôt s tým, že
zmenou skutočností uvedených v Prospekte investície Družstvo tento Prospekt nedodržiavalo, stal saneaktuálny, a neurobilo žiadne kroky k tomu, aby stav Družstva uviedlo do súladu s údajmi v Prospekte
investície. NBS podala dňa 27.7.2010 trestné oznámenie na neznámeho páchateľa po tom, čo zistila
skutočnosti nasvedčujúce spáchaniu skutku, ktorý by mohol naplniť znaky skutkovej podstaty trestného

činu. NBS podľa zápisu z prerokovania problémov a nezrovnalostí zo dňa 24.8.2007 zistila, že majetok
vložený do investičných nástrojov Družstva je tvorený podielmi v družstvách EDSI, KPDSI a DDSI a
na 98,85 % podielom zmenkami emitenta CI HOLDING, akciová spoločnosť. Keďže v zmysle prijatej
investičnej stratégie v Prospekte investície, by angažovanosť voči jednému emitentovi nemala prekročiť
30 % podielu na celkových aktívach vyhlasovateľa verejnej ponuky, a podiel emitenta CI HOLDING,

akciová spoločnosť na celkových aktívach predstavovala 91,45 %, Družstvo v tomto smere nedodržuje
Prospekt investície. NBS preto považovala za vhodné, aby sa v aktívach Družstva nachádzali finančné
nástroje aj iných subjektov, ako subjektov nachádzajúcich sa v skupine CI HOLDING, a.s. z dôvodu
rozloženia investičného rizika.
NBS odporučila zosúladiť štruktúru aktív Družstva podľa schváleného Prospektu investície najneskôr
do 31.12.2007 a Družstvo sa zaviazalo zaslať písomné stanovisko o spôsobe riešenia daného stavu

do 15.10.2007. Splnomocnený zástupca Družstva Y.. N. Q. v liste zo dňa 10.10.2007 uviedol, že
zo strany Družstva nedošlo k porušeniu zákona ani Prospektu investície, pretože znenie Prospektu
investície umožňovalo rozloženie finančných nástrojov v portfóliu aj tak, že sa v ňom budú nachádzať
iba finančné nástroje jedného eminenta. V rámci systému fungovania Družstva zodpovedal daný stav
dlhoročnej finančnej spolupráci medzi spoločnosťami CI HOLDING, akciová spoločnosť, jej dcérskymi

spoločnosťami a družstvami a jeho narušenie by mohlo spôsobiť značné škody. Následne Družstvo
listom zo dňa 29.1.2008 informovalo NBS, že počnúc od 1.1.2008 nakupuje do portfólia vždy tri zmenky
od troch samostatných právnych subjektov, namiesto doterajšej jednej zmenky jedného emitenta, ktoré
opatrenie zabezpečí súlad v rozložení investičného rizika so schváleným znením Prospektu investície.

Súd prvého stupňa ďalej uviedol, aké skutočnosti zistil z listinných dokladov, a z dokladov, predložených
na CD nosiči, týkajúcich sa najmä postupu Družstva vo vzťahu k obchodníkovi s cennými papiermi.

Súd tiež zistil, že Okresný súd Bratislava I uznesením zo dňa 11.4.2011, sp.zn. 3K/95/2010
(právoplatným dňa 5.5.2011), vyhlásil konkurz na majetok Družstva ako úpadcu, a do funkcie správcu

konkurznej podstaty ustanovil Y.. Y. N.. Ten vo vyjadrení na výzvu súdu uviedol, že konkurz nie je
právoplatne skončený. Do konkurzu bolo prihlásených cca 2.450 pohľadávok, približne 2.000 veriteľov,
ktorí si uplatňujú nároky voči úpadcovi v celkovej výške viac ako 32,5 milióna eur. V záujme úpadcu
je vedených približne 200 súdnych konaní, z ktorých väčšina je tvorená uplatnenými nárokmi z
odporovateľných právnych úkonov vykonaných pred vyhlásením konkurzu, ktorými boli niektorí veritelia

úpadcu uspokojení na úkor ostatných veriteľov. Tieto úkony zahŕňajú aj prevody finančných prostriedkov
z úpadcu na niektoré spriaznené spoločnosti patriace do finančnej skupiny okolo spoločnosti CI Holding,
akciová spoločnosť, pričom bol uplatnený i nárok voči advokátskej kancelárii Futej &Partners, s.r.o.,
ktorá vykonávala pre úpadcu pred vyhlásením konkurzu právne zastúpenie a ktorej bolo vyplatených
cca 210.000,- eur v čase, kedy už úpadcovi bezprostredne hrozil úpadok. Najväčšie nároky úpadcu

predstavujú tie uplatnené voči SR - Národnej banke Slovenska, voči poisťovni AIG Europe, organizačná
zložka poisťovne z iného členského štátu, voči členom predstavenstva úpadcu, voči SR - Garančnému
fondu investícií, ako aj obchodníkovi s cennými papiermi. Okrem toho sú vedené i konania, ktorých
cieľom je prinavrátenie majetkového vplyvu úpadcu nad majetkom, ktorý bol spolufinancovaný z
prostriedkov úpadcu a ktorý bol v čase pred vyhlásením konkurzu zo sféry jeho vplyvu odstránený

podozrivými právnymi úkonmi.

Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že navrhovateľka sa stala členom Družstva, vystupovala
pod poradovým číslom člena XXXXX. Navrhovateľka sa dohodla s Družstvom na vystavení 4 zmeniek a
odDružstvaobdržalazmenkyznejúcenasumu3.333,-eur,3.500,-eur,3.380,-eura7.000,-eur,ktoréjej

neboli Družstvom vyplatené. Navrhovateľka tvrdila, že žiadosťou zo dňa 11.2.2011 požiadala Družstvo
o zrušenie členského podielu, a preto jej členstvo v Družstve zaniklo v súlade s článkom 16 ods. 3
Stanov Družstva a jej vznikol nárok na vyplatenie členského podielu (zrejme mala na mysli vyrovnacieho
podielu - pozn. okresného súdu) v sume 643,71 eur. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že
navrhovateľka sa nestala účastníkom konkurzného konania sp. zn. 3K 95/2010.

Vzhľadom na námietku odporcu spočívajúcu v tom, že navrhovateľka nepreukázala doručenie žiadosti o
zrušenie členského podielu Družstvu, bolo povinnosťou navrhovateľky v konaní preukázať relevantným
spôsobom, že jej členstvo v Družstve skutočne zaniklo, a tým jej vznikol nárok na vyplatenievyrovnacieho podielu, ktorý podľa vyjadrenia navrhovateľky predstavoval časť škody v sume 643,71
eur, ktorej náhrady sa navrhovateľka domáhala voči odporcovi. Navrhovateľka však v tomto smere
neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala hodnoverne, že požiadala o vystúpenie z Družstva, pričom

nepreukázala ani existenciu rozhodnutia príslušného orgánu Družstva o tom, že jej členstvo v Družstve
zaniklo. Navrhovateľka teda nepreukázala vznik nároku na vyplatenie vyrovnacieho podielu v sume
643,71 eur, ktorý mal zodpovedať časti škody, ktorej náhrady sa domáhala v konaní.
Súd v tejto súvislosti uviedol, že i keby navrhovateľka hodnoverným spôsobom preukázala zánik jej
členstva v Družstve, v tomto štádiu konania nepreukázala celkovo vznik škody.

Súd prvého stupňa poukázal na ustálenú súdnu judikatúru, podľa ktorej nárok na náhradu škody podľa
zákona č. 58/1969 Zb., ako aj zákona č. 514/2003 Z.z., môže byť v občianskom súdnom konaní úspešne
uplatnený voči štátu až vtedy, ak nemožno dosiahnuť uspokojenie pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi
iným titulom, napr. titulom vydania bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto tento prospech získal a je
povinný ho vydať. Preto, ak má navrhovateľ pohľadávku voči subjektu, ktorý ju získal ako prospech a má

povinnosť tento prospech vydať, resp. kým nepreukázal bezúspešné domáhanie sa úhrady pohľadávky
voči dlžníkovi, nie je daný základný predpoklad zodpovednosti štátu, či už podľa zákona č. 58/1969 Zb.
alebo zákona č. 514/2003 Z.z., a tým ani predpoklad existencie škody.

Podľa súdu sa navrhovateľka mala ako vlastník zmeniek a (v prípade zániku členstva) ako bývalý

člen Družstva, prioritne domáhať vyplatenia svojej pohľadávky voči Družstvu, ktoré je povinné jej vydať
získaný prospech v podobe vyplatenia sumy na jednotlivých zmenkách, príp. hodnoty vyrovnacieho
podielu. Z vykonaného dokazovania však vyplynulo, že navrhovateľka si voči Družstvu žiadne nároky
z titulu výplaty sumy z jednotlivých zmeniek, príp. vyrovnacieho podielu neuplatnila, keďže ako veriteľ
sa nestala účastníkom konkurzného konania vyhláseného na majetok Družstva, a teda nepreukázala

bezúspešné uplatnenie nároku voči Družstvu ako subjektu zodpovednému za vznik škody v sume
17.666,18 eur. Až následne, t.j. až v prípade bezúspešného uplatňovania pohľadávky voči Družstvu,
by bolo totiž zrejmé, či a najmä v akej výške by vznikla vôbec navrhovateľke škoda, ktoré okolnosti
sú rozhodné aj pre plynutie premlčacej doby na uplatnenie nároku na náhradu škody voči štátu (§ 19
zákona č. 514/2003 Z.z.). Túto škodu nemožno v súčasnej situácii ustáliť, pričom škoda v uplatňovanej

výške musí existovať v čase rozhodovania súdu, t.j. v čase vyhlásenia rozsudku súdu (§ 154 O.s.p.).
Ak teda neexistuje škoda v dobe rozhodovania súdu o uplatnenom nároku na jej náhradu, nárok bol
uplatnený predčasne. Navrhovateľka tak nepreukázala hneď prvotný predpoklad zodpovednosti štátu
za škodu, a to vznik škody.

Následne súd vyhodnotil, že navrhovateľka nepreukázala ani namietaný nesprávny úradný postup
odporcu. Nesprávny úradný postup odporcu mal podľa navrhovateľky spočívať: 1/ v oneskorenom
zistení neaktuálnosti údajov zahrnutých do Prospektu investície, a tým neplatnosti Prospektu investície
a následnom oneskorení zakázania činnosti Družstva, 2/ v prijatí nedostatočných opatrení na nápravu
protiprávneho stavu po zisteniach v Prerokovaní nedostatkov podľa zápisu zo dňa 24.08.2007 a 3/

v prijatí nedostatočných opatrení na nápravu protiprávneho stavu po zistení závažných pochybení
obchodníka pri činnosti voči Družstvu.

Pokiaľ ide o nesprávny úradný postup spočívajúci v oneskorenom zistení neaktuálnosti údajov
zahrnutých do Prospektu investície a tým neplatnosti Prospektu investície a následnom oneskorení

zakázania činnosti Družstvu, súd prvého stupňa uviedol, že dohľad NBS nad činnosťou Družstva
ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, bol regulovaný zákonom č. 566/2001
Z.z. v obmedzenom, resp. vymedzenom rozsahu, spočívajúcom v kontrole povinností uložených
vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt zákonom, a k takým povinnostiam patrila až od
1.1.2009 i povinnosť aktualizácie Prospektu investície podľa ust. § 125c ods. 1 v spojení s ust. § 127

ods. 4 zák. č. 566/2001 Z.z. a až od 1.6.2010 povinnosť dodržiavania Prospektu investície podľa ust.
§ 129 ods. 3 zák. č. 566/2001 Z.z.. V prípade nastania novej významnej skutočnosti, vecnej chyby
alebo nepresnosti týkajúcej sa údajov zahrnutých do Prospektu investície, ktorá by mohla ovplyvniť
správne hodnotenie majetkových hodnôt, malo Družstvo tieto uviesť v dodatku Prospektu investície.
Povinnosť aktualizácie Prospektu investície sa vzťahovala primárne na Družstvo, ktoré malo v takom

prípade vypracovať dodatok Prospektu investície a predložiť ho na schválenie NBS. Ak štatutárny orgán
Družstva nesplnil povinnosť a o nových významných skutočnostiach nepredložil dodatok k Prospektu
investície, NBS mohla tieto skutočnosti zistiť až s určitým časovým odstupom, najmä pri plnení zákonom
uloženej periodickej informačnej povinnosti Družstva. Nemožno pritom opomenúť, že štatutárny orgánDružstva počas celej doby verejnej ponuky zodpovedal za pravdivosť a úplnosť údajov v Prospekte
investície (§ 128 ods. 1 písm. h) zákona č. 566/2001 Z.z.), pričom schválenie Prospektu investície
nemalo za následok aj schválenie Zmluvy o riadení portfólia, ktorá bola zaradená do zoznamu zmlúv

zabezpečujúcich odbyt výrobkov vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt alebo realizáciu
poskytovaných služieb, ktoré poskytuje (§ 128 ods. 1 písm. a/ bod 10 zákona č. 566/2001 Z.z.); NBS
totiž nemala právomoc vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou Družstva. Družstvo až do 15.4.2010,
kedy požiadalo o preskúmanie postupu obchodníka s cennými papiermi, nesignalizovalo NBS zhoršenie
jeho finančnej situácie, príp. nedostatky v činnosti obchodníka s cennými papiermi. Pri výkone dohľadu

na mieste samom v dňoch 20.4. do 6.5.2010 NBS zistila zmeny v údajoch v Prospekte investície, ktoré
by mohli ovplyvniť hodnotenie majetkových hodnôt, s následkom neaktuálnosti Prospektu investície,
nie však jeho neplatnosti (ako sa mylne domnievala navrhovateľka), pretože zo žiadnych ustanovení
zákona č. 566/2001 Z.z. nevyplýva neplatnosť Prospektu investície pre neaktuálnosť jeho údajov (tá
sa vzťahuje len na Prospekt cenných papierov podľa § 123 zákona č. 566/2001 Z.z.). NBS vyzvala
Družstvo na predloženie žiadosti o schválenie dodatku Prospektu investície. Ako vyplýva z rozhodnutia

NBS zo dňa 26.8.2010, č. I.-XXXX/X-X/XXXX, Družstvo predmetnú žiadosť Národnej banke Slovenska
sícepredložilo,tátovšakneobsahovalavšetkynáležitostipodľazákonač.747/2004Z.z.,pričomrovnaké
nedostatky mal aj dodatok Prospektu investície v zmysle zákona č. 566/2001 Z.z., a tieto neboli i napriek
viacnásobnémupredĺženiulehotynadoplneniežiadostiadodatkuodstránenéakonaniebolozastavené.
Medzičasom NBS iniciovala konanie o uložení sankcie podľa § 144 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z.

za porušenie ustanovení § 129 ods. 3 citovaného zákona, ktoré ukončila vydaním rozhodnutia dňa
30.5.2011, č. I.-XXXXX-X/XXXX, ktorým zakázala Družstvu predaj majetkových hodnôt. Je teda zrejmé,
že NBS konala v rámci svojich oprávnení stanovených zákonom a súd v jej postupe nezistil namietaný
nesprávny úradný postup.

Pokiaľ ide o nesprávny úradný postup spočívajúci v prijatí nedostatočných opatrení na nápravu
protiprávneho stavu po zisteniach v Prerokovaní nedostatkov podľa zápisu zo dňa 24.8.2007, súd v
prvom rade uviedol, že predmetom konania je nesprávny úradný postup odporcu, a nie obchodníka s
cennými papiermi; preto v priamej príčinnej súvislosti s ním mohla vzniknúť škoda len Družstvu, a nie
navrhovateľke. Navrhovateľka totiž nebola v žiadnom záväzkovom, ani inom vzťahu s obchodníkom s

cennými papiermi. Účastníkom takého vzťahu vzniknutého na základe zmluvy o riadení portfólia bolo
len Družstvo, a preto z tohto právneho vzťahu potom vyplývali práva a povinnosti len jeho účastníkom.
Dohľad NBS bol limitovaný zákonom č. 566/2001 Z.z., a preto informácie a podklady, ktoré mala NBS
zisťovať v rámci predmetu dohľadu podľa § 135 ods. 2 a § 137 ods. 2 zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade,
sa vzťahovali výlučne ku konkrétnemu druhu dohliadaného subjektu, v danom prípade Družstvu ako

vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt, so zohľadnením jemu zákonom vymedzených
povinností. Zákon Družstvu neukladal povinnosti v oblasti obmedzenia a rozloženia rizika, prípadne
krytia rizika. NBS na základe údajov o štruktúre majetku Družstva k 31.12.2005 a 31.12.2006 síce zistila
nedostatky v oblasti dodržiavania Prospektu investície, avšak podľa právnej úpravy platnej v danom
období roka 2007 nemohla uložiť Družstvu sankciu, pretože povinnosť dodržiavať Prospekt investície

sa v tom čase na vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt nevzťahovala. NBS ako štátny
orgán, ktorého činnosť je všeobecne regulovaná článkom 2, ods. 2 Ústavy SR, nemohla konať nad
rámec, rozsah a spôsob stanovený zákonom, a preto zistené nedostatky a nezrovnalosti v činnosti
Družstva prerokovala na stretnutí s členmi štatutárneho orgánu Družstva dňa 24.8.2007 a súčasne dala
odporúčania na nápravu tohto stavu. NBS v danom období (po 24.8.2007) preto nemohla pristúpiť k

uloženiu peňažnej sankcie, pozastaviť alebo zakázať predaj majetkových hodnôt za nedodržiavanie
Prospektu investície podľa § 144 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z., ktoré oprávnenia použila pri zistení
neaktuálnosti Prospektu investície po 1.6.2010.

Pokiaľ ide o nesprávny úradný postup odporcu spočívajúci v prijatí nedostatočných opatrení na nápravu

protiprávneho stavu po zistení závažných pochybení obchodníka s cennými papiermi pri činnosti voči
Družstvu, súd mal za to, že ani v tomto smere sa nemožno stotožniť s argumentáciou navrhovateľky, a
to v prvom rade pre absenciu priamej príčinnej súvislosti s prípadnou škodou na strane navrhovateľky.
Zároveň súd poukázal na to, že z listinných dôkazov, najmä jednotlivých rozhodnutí NBS o uložení
pokuty vo výške 500.000,-Sk (rozhodnutie zo dňa 8.1.2008, č. I. XXXX/X/XXXX), vo výške 300.000,-Sk

(rozhodnutie zo dňa 20.8.2008, č. I.-XXXX-X/XXXX) je zrejmé, že NBS činnosť obchodníka s cennými
papiermi sledovala, pričom nebolo jej povinnosťou informovať Družstvo o výsledných zisteniach. Zákon
č. 747/2004 Z.z. o dohľade totiž ustanovuje v § 2 ods. 2, že dohľad nad dohliadanými subjektmi je
neverejný a konanie pred NBS vo veciach dohľadu rovnako neverejné. Preto je účastníkom konania vkonaní o uložení pokuty alebo inej sankcie alebo opatrenia na nápravu len dohliadaný subjekt alebo
iná osoba, ktorej sa má pokuta, prípadne sankcia uložiť. Naviac, vzhľadom na záväzkový vzťah medzi
obchodníkom s cennými papiermi a Družstvom založený Zmluvou o riadení portfólia, bolo primárne

povinnosťou Družstva, ktoré malo všetky dostupné informácie o činnosti obchodníka, aby zabezpečilo
priamu kontrolu plnenia jeho povinností a dohľad nad jeho činnosťou voči Družstvu. V tomto smere
potom nemožno zanedbať ani povinnosti samotnej navrhovateľky, ktorá sa ako členka Družstva mala
aktívne a včas zaujímať o svoje práva a ich výkon voči Družstvu a jeho orgánom v zmysle zásady „práva
patria bdelým“ a zamedziť tak znehodnoteniu, príp. nevymožiteľnosti svojich majetkových a iných práv

súvisiacich s Družstvom.

Pretoženavrhovateľkavkonanínepreukázalaexistenciupredpokladovzodpovednostiodporcuzaškodu
podľa zák. č. 514/2003 Z.z., súd jej návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.

Proti tomuto rozsudku (jeho zamietavému výroku vo veci samej) podala v zákonom stanovenej

lehote odvolanie navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhla, aby odvolací súd
napadnutý výrok rozsudku zmenil tak, že návrhu navrhovateľky na náhradu škody vyhovie, alebo, aby
rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Namietla, že súd pri rozhodovaní nezohľadnil, že odporca nepostupoval v súlade s princípom právneho

štátu, ktorého súčasťou je aj princíp právnej istoty. V tejto súvislosti uviedla niektoré citáty z rozhodnutí
súdov, a to z nálezu Ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 341/07, nálezu Ústavného súdu I. ÚS 243/07, ako aj
z nálezu Ústavného súdu ČR sp. zn. PL. ÚS 21/96. Odporcov argument o tom, že upozornil Družstvo,
že odporca vykonáva dohľad nad činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových
hodnôt podľa § 135 ods. 1 zák. č. 566/2001 Z.z., ale nie dohľad nad celkovou činnosťou Družstva,

je úplne irelevantný, ak navrhovateľka nemohla o takto zúženom dohľade orgánu dohľadu vedieť. V
tejto súvislosti poukázala na zák. č. 566/2001 Z.z., ktorý nepoužíva rozlíšenie medzi „činnosťou“ a
„celkovou činnosťou“ dohliadaného subjektu, pričom takéto rozlíšenie neobsahovalo ust. § 135 ods. 1
tohto zákona ani v čase, keď odporca schválil projekt Investície (2002) a Družstvo sa stalo dohliadaným
subjektom ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt. Má za to, že predmet dohľadu

nebol menený a navrhovateľka sa dôvodne spoliehala, že v rámci dohľadu bude odporca dohliadať
na dodržiavanie podmienok ustanovených povoleniami podľa zák. č. 566/2001 Z.z.. Z toho dôvodu
nie je pravdou, že neexistuje príčinná súvislosť medzi škodou navrhovateľky a porušením zákonných
povinností odporcom, spočívajúce v nesprávnom výkone dohľadu, ktorým bol porušený zák. č. 566/2001
Z.z.. Za nepochopiteľné preto považuje konštatovanie súdu prvého stupňa, že navrhovateľka sa mala

viac starať o svoje záležitosti v rámci zásady, že „právo patrí bdelým“. Navrhovateľka nemala zákonom
stanovené právomoci dohľadu nad činnosťou Družstva, ani obchodníka s cennými papiermi, ktorými
mohol zabezpečiť dodržiavanie zák. č. 566/2001 Z.z.. Tým, že došlo k zamietnutiu jej návrhu aj z dôvodu
nedostatku príčinnej súvislosti, resp. z dôvodu, že k nezákonnému postupu zo strany odporcu nedošlo,
súd odobril výklad zák. č. 566/2001 Z.z., ktorý úplne popiera zmysel právnej úpravy dohľadu.

Navrhovateľka poukázala na to, že povinnosťou NBS podľa § 137 ods. 2 zák. č. 566/2001 Z.z. je a
bolo zisťovanie a vyhodnocovanie informácií, pričom podľa § 135 ods. 1 zák. č. 566/2001 Z.z., ktorý
platí v tomto znení už od 1.5.2007, Družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt,
ako aj obchodník s CP, patrili a patria k povinne dohliadaným subjektom zo strany NBS, hoci odporca

tvrdil celý čas v konaní opak. Podľa § 135 ods. 2 zák. č. 566/2001 Z.z. mal odporca zisťovať všetky
informácie a podklady o dodržiavaní, resp. nedodržiavaní povolení na činnosť vydaných NBS Družstvu a
obchodníkovi s CP. Zároveň NBS má podľa § 135 ods. 2 zák. č. 566/2001 Z.z. zisťovať všetky informácie
a podklady, a to aj o iných rizikách, ako tých vyplývajúcich z povolení na činnosť, vrátane rizík, ktorým
sú, resp. mohli byť vystavené dohliadané subjekty, v rámci nich aj Družstvo činnosťou obchodníka s

CP, ako i vrátane rizík, ktoré mohli viesť k ohrozeniu záujmov dokonca klientov dohliadaných subjektov,
teda v tomto prípade samotnej navrhovateľky. Poukázala na skutkovo a právne totožné konanie
vedené na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 7C/206/2011, v ktorom bolo výpoveďou svedka
K.. A. R. CSc. preukázané, že NBS už v roku 2007 pri kontrole Družstva zistila, že Družstvo má z
hľadiska rizikovosti portfólia nedostatočne rozložené portfólio, ktoré bolo tvorené zmenkou jediného

emitenta, a to spoločnosti CI HOLDING a.s., ktorá v tom čase akcionársky vlastnila obchodníka s CP,
t.j. že Družstvo malo všetky peňažné prostriedky získané od navrhovateľov investované v subjekte
personálne a majetkovo prepojenom s obchodníkom s CP a Družstvom. V uvedenom konaní bolo
ďalej zistené, že NBS sa po zistení rizikovosti portfólia Družstva uspokojila s tým, že toto portfólio bolonásledne rozložené namiesto jednej do troch zmeniek vystavených spoločnosťou CI HOLDING a.s., CI
REALITY s.r.o. a GLOBAL production, s.r.o., pričom posledné dve spoločnosti boli opäť stopercentnými
dcérskymi spoločnosťami CI HOLDING, a.s., a vo všetkých troch spoločnostiach bol navyše či už členom

predstavenstva, alebo konateľom, K.. N. Č., vtedajší predseda predstavenstva obchodníka s CP. Teda
NBS aj naďalej akceptovala stav, že celé portfólio Družstva je rozložené a investované do prepojených
subjektov s CI HOLDING a.s. a obchodníkom s CP. Následne v roku 2008 NBS vydala právoplatné
sankčné rozhodnutie voči obchodníkovi s CP, v ktorom konštatovala, že obchodník s CP vo svojej
činnosti, pre svojich klientov a v rámci nich aj výslovne pre Družstvo, porušil zák. č. 566/2001 Z.z. vo

viacerých podstatných ohľadoch. Ani po vydaní tohto rozhodnutia NBS, okrem bezvýznamnej pokuty
vo výške 10.000,- eur, rovnako ani po zisteniach vo vzťahu k samotnému Družstvu z roku 2007, NBS
nevyužila svoje kompetencie v zmysle zák. č. 566/2001 Z.z. existujúce už od roku 2007, a neprijala
žiadne následné kontrolné alebo významnejšie opatrenia, ktoré podľa zák. č. 566/2001 Z.z., ako i
zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom, mala a stále má. Týmto podcenením situácie
NBS umožnila ďalšiu činnosť Družstva, aj obchodíka s CP, čo vyústilo v roku 2010 do nedostupnosti

navrhovateľkou vložených prostriedkov do Družstva, pričom NBS svojou nečinnosťou a ľahostajným
prístupom k svojim kompetenciám zapríčinila tiež to, že navrhovateľka už skôr nemohla rozpoznať
riziko svojej investície, resp., že túto investíciu jej NBS svojim zanedbaným dohľadom ani v minimálnej
možnej miere neochránila. NBS rozhodnutím zo dňa 30.5.2011 pod číslom I.-XXXXX-X/XXXX, ktorý bol
vydaný v rámci výkonu dohľadu nad Družstvom, zakázala družstvu predaj majetkových hodnôt (ďalej

len rozhodnutie o zákaze činnosti) z dôvodu neaktuálnosti prospektu vzhľadom k tomu, že sa zmenili
skutočnosti v ňom uvedené. Navrhovateľka tiež uviedla, že z výpočtu uvedených nedostatkov prospektu
Družstva uvedených v rozhodnutí o zákaze činnosti je nepochybné, že prospekt bol neaktuálny, pričom
samotná NBS uviedla, že na základe neaktuálneho prospektu nie je možné uskutočňovať verejnú
ponuku majetkových hodnôt. Údaje zahrnuté do prospektu boli v skutočnosti neaktuálne dlhodobo pred

májom roku 2010, a táto neaktuálnosť siahala až spätne k 31.12.2006, kedy došlo v sídle NBS dňa
27.8.2008 k stretnutiu s poverenými členmi predstavenstva Družstva K.. A. R. E. K.. Y. T. za účelom
prerokovania problémov činnosti Družstva z dôvodu nedodržiavania prospektu. I na základe takéhoto
prerokovania nedostatkov vyplynulo, že Družstvo svojím konaním porušovalo ust. § 129 ods. 3, v spojení
s ust. § 128 ods. 1 písm. b), c) a h), a ust. § 125c ods. 1 v spojení s ust. § 127 ods. 4 zák. č. 566/2001

Z.z. od 31.12.2006, avšak NBS voči Družstvu zasiahla až v máji roku 2011, kedy mu zakázala činnosť.

K predčasnosti žalobného návrhu navrhovateľka uviedla, že žiadna platná právna norma neumožňuje
vysloviť záver o predčasnosti podania žaloby, a to ani vtedy, ak navrhovateľka doposiaľ nemala možnosť
vymôcť plnenie od subjektu, ktorý jediný je podľa názoru odporcu ako aj prvostupňového súdu povinný

mu dané plnenie vrátiť. Zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci v platnom znení neustanovuje, nevyžaduje a ani nepripúšťa žiadne predchádzajúce vysporiadanie
súkromnoprávnych vzťahov, ale pripúšťa regresnú náhradu. Ak škoda predstavuje majetkovú ujmu v
podobeskráteniamajetkovéhostavupoškodeného,nedásavznikškodybezďalšiehospojiťsformálnym
ukončením konkurzného konania tak, ako to tvrdí odporca. Pokiaľ by sa pripustil názor, že prebiehajúce

konkurzné konanie vylučuje podanie občianskoprávnej, či inej žaloby o náhradu škody, potom by
zákon č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii fakticky suspendoval Občiansky zákonník, zákon o
zodpovednosti za škodu, ale i zákon č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon v platnom znení, a to až do doby
právoplatného skončenia konkurzného konania, čo by mohlo trvať i niekoľko rokov. Znamenalo by to,
že občianskoprávna zodpovednosť, zodpovednosť štátu, či trestnoprávna zodpovednosť je subsidiárna

voči zodpovednosti úpadcu podľa zákona o konkurze. Tento záver je celkom neprijateľný a scestný.

Zároveň navrhovateľka v odvolaní namietla, že listinné dôkazy vyžiadané prvostupňovým súdom,
resp. predložené účastníkmi konania v značnom počte a rozsahu, neboli riadne vykonané spôsobom
ustanoveným v § 129 ods. 1 O.s.p., keď v zápisniciach nie je uvedené, že boli prečítané určité presne

označené listiny, alebo ich presne označené časti. V tejto súvislosti poukázala na uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 6M Cdo 11/2010 s tým, že takéto dôkazy preto nemôžu byť podkladom pre právne
posúdenie veci o základe uplatneného nároku.

K odvolaniu navrhovateľky sa písomne vyjadril odporca, a toto vyjadrenie bolo navrhovateľke doručené

dňa 27.8.2014. Odporca v ňom navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne
a právne správny potvrdil. Podľa odporcu súd prvého stupňa v prejednávanej veci vykonal rozsiahle
dokazovanie, riadne zabezpečil listinné dôkazy, dostatočne a správne zistil skutkový stav a dospel
aj k správnemu a riadne odôvodnenému rozhodnutiu. Poukázal na to, že podstatou na spravodlivékonanie nie je právo na úspech v konaní, teda na rozhodnutie zodpovedajúce názorom a predstavám
navrhovateľky a jej právneho zástupcu. Navrhovateľkou uvádzané tvrdenia nesvedčia o žiadnej
predčasnosti napadnutého prvostupňového rozhodovania, pretože pojednávania v skutkovo a právne

identických veciach sa konali pravidelne už od 2.7.2012. Naopak, tvrdenia navrhovateľky nasvedčujú,
že táto sa účelovo snaží dodatočne navrhovať ďalšie právne irelevantné dôkazy, ktoré odďaľujú
rozhodnutie vo veci, pričom navrhovateľka nevyužila všetky možnosti na vymoženie svojho nároku, keď
nepodala žiaden návrh proti členom predstavenstva, ani členom kontrolnej komisie družstva, ktorí by
boli zodpovední za riadenie Družstva a tiež za hospodárenie a nakladanie s majetkom Družstva. K

námietke navrhovateľky, že odporca nepostupoval v súlade s princípom právneho štátu uviedol, že jeho
kompetencie sú dané platnými právnymi predpismi, vrátane Ústavy SR a mal za to, že postupoval v
súlade s ústavou, nebol nečinný, a ani nespôsobil žiadne zbytočné prieťahy pri svojom postupe voči
Družstvu, ale aj obchodníkovi s CP, dodržiaval zákonné pravidlá ustanovené zákonom o dohľade a
zák. č. 566/2001 Z.z.. Zároveň odporca uviedol, že od účinnosti novelizovaného ust. § 129 ods. 3
zák. č. 566/2001 Z.z., teda až od 1.6.2010 boli povinnosti vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových

hodnôt rozšírené tak, že Družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt malo zákonom
uloženú aj povinnosť dodržiavať schválený prospekt investície. Až odvtedy mohol odporca dohliadať,
či družstvo dodržiava schválený prospekt investície. Pri prospekte investície nešlo o také rozhodnutie
odporcu, ktorým by odporca určil, alebo stanovil vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt
nejaké podmienky, ktoré by vyhlasovateľ mal dodržať. Taktiež povinnosť aktualizovať prospekt investície

podľa § 125c ods. 1, v spojení s § 127 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z.z. bola stanovená vyhlasovateľovi
verejnej ponuky majetkových hodnôt až od 1.1.2009 na základe novelizovaného ust. § 127 ods. 4
zák. č. 566/2001 Z.z. v znení zák. č. 558/2008 Z.z.. Počas celej doby od vyhlásenia verejnej ponuky
majetkovýchhodnôtštatutárnyzástupcavyhlasovateľaverejnejponukymajetkovýchhodnôtzodpovedal
a zodpovedá investorom za pravdivosť a úplnosť údajov v prospekte investície v zmysle § 128 ods. 1

písm. h) zák. č. 566/2001 Z.z.. Žiaden zákon neukladal vyhlasovateľom verejnej ponuky majetkových
hodnôt,aniDružstvu,žiadnepovinnostivoblastiobmedzeniarozloženiarizíkanikrytiarizík,narozdielod
iných dohliadaných subjektov, napr. Správcovskej spoločnosti pre kolektívne investovanie a niektorých
ďalších dohliadaných subjektov, a preto údajné (reálne neexistujúce povinnosti) Družstva nemohol
odporca kontrolovať. Za činnosť Družstva celkovo zodpovedá a v mene Družstva koná predstavenstvo

Družstva ako štatutárny a výkonný orgán Družstva, ktorý riadi jeho činnosť, rozhoduje o všetkých
záležitostiach, pokiaľ nie sú zákonom, stanovami a rozhodnutím členskej schôdze vyhradené inému
orgánu Družstva, t.j. za dodržiavanie prospektu investície Družstva bolo aj voči členom Družstva vždy
zodpovedné predstavenstvo ako štatutárny orgán, a to bez ohľadu na fakt, či vyhlasovateľovi verejnej
ponuky majetkových hodnôt táto povinnosť bola alebo nebola osobitne uložená v zák. č. 566/2001

Z.z.. Odporca nevykonával dohľad nad finančnými ukazovateľmi Družstva, ktoré malo široký predmet
činnosti. Odporca mohol kontrolovať len to, či si Družstvo plní informačné povinnosti podľa bývalých ust.
§ 126 až § 130 zák. č. 566/2001 Z.z., a to, či informácie zverejňované Družstvom obsahujú náležitosti
predpísané bývalým ust. § 129 zák. č. 566/2001 Z.z., a či Družstvo zverejňuje finančné správy v zmysle
bývalého ustanovenia § 130 zák. č. 566/2001 Z.z.. Odporca nebol a ani nie je príslušný potvrdzovať

správnosť finančných ukazovateľov.

Navrhovateľka v odvolaní úplne zmätočne tvrdí, že nie je možné vznik škody spojiť s formálnym
ukončením konkurzného konania. Z obsahu súdneho spisu, ako aj napadnutého rozhodnutia
prvostupňového súdu jednoznačne vyplýva, že navrhovateľka nie je účastníkom konkurzného konania.

Navrhovateľka si neprihlásila tvrdenú pohľadávku do konkurzu vyhláseného na majetok Družstva,
a teda nepreukázala bezúspešné uplatnenie nároku voči Družstvu. Navrhovateľka tak nepreukázala
hneď prvotný predpoklad zodpovednosti štátu za škodu, a to vznik škody. Navrhovateľka v danom
prípade svoje zákonné možnosti nevyužila ani nevyčerpala. Nebola dostatočne bdelá a aktívna pri
ochrane a uplatňovaní svojich práv, a z uvedeného dôvodu by mala znášať dôsledky svojho ne-

konania. V tejto súvislosti poukázal odporca na ustálenú a existujúcu judikatúru súdov. K tvrdeniu
navrhovateľky, že listinné dôkazy neboli riadne vykonané spôsobom upraveným v ustanovení v §
129 ods. 1 O.s.p., odporca uviedol, že aj keď v zápisnici z pojednávania nie je osobitne uvedené,
že na tomto pojednávaní boli prečítané určité listiny, alebo ich presne označené časti, zo zápisnice
jasne vyplýva (a skutočnosťou je), že súd oboznámil (vykonal) jednotlivé dôkazy nachádzajúce sa v

súdnom spise, pričom pri oboznamovaní týchto dôkazov presne špecifikoval, o aké jednotlivé doklady
išlo a oboznámil ich obsah. Zo zápisnice z pojednávania z 29.1.2014 (strana 7) jednoznačne vyplýva,
že „k oboznámenému právna zástupkyňa navrhovateľa a splnomocnená zástupkyňa odporcu zhodne
udávajú, že obsah oboznámených listinných dôkazov a vyjadrení je im známy, nakoľko ich majú kdispozícii, nie je potrebné detailne ich oboznamovať čítaním.“ Obsah všetkých listinných dôkazov bol
dobre známy súdu, právnemu zástupcovi navrhovateľky, aj odporcovi. Na Okresnom súde Bratislava I
sa vedú voči odporcovi stovky sporov na rovnakom skutkovom a právnom základe, pričom vo všetkých

sporoch je právnym zástupcom navrhovateľov (veriteľov Družstva) advokátska kancelária FUTEJ &
Partners s.r.o..

Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
(§ 212 ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa bez nariadenia pojednávania (§ 214

ods. 2 O.s.p.). Vo veci dňa 6.10.2015 verejne vyhlásil rozsudok podľa § 156 ods. 3, v spojení s § 211
ods. 2 O.s.p., nakoľko preskúmaním napadnutého rozsudku a konania, ktoré mu predchádzalo zistil,
že odvolaniu navrhovateľky nemožno priznať úspech, keďže prvostupňový súd na základe vykonaného
dokazovania riadne zistil skutkový stav veci (§ 153 ods. 1 O.s.p.), vec správne právne posúdil, a svoje
rozhodnutie tiež náležitým spôsobom odôvodnil tak, ako to má na mysli ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. Podľa
§ 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že v konaní nebol preukázaný vznik škody
navrhovateľke, ani nesprávny úradný postup zo strany NBS pri vykonávaní dohľadu nad činnosťou

Družstva. V tomto smere odvolací súd poukazuje na podrobné odôvodnenie napadnutého rozsudku.

Jenesporné,žeNBSbolapovinnávykonávaťdohľadnadčinnosťouDružstvaakovyhlasovateľaverejnej
ponuky majetkových hodnôt, v predmetnom konaní bol však sporný rozsah takéhoto dohľadu. Odvolací
súd v tejto súvislosti poukazuje na tú skutočnosť, že až od účinnosti novelizovaného ust. § 129 ods. 3

zák. č. 566/2001 Z.z. (zákonom č. 129/2010 Z.z.), teda až od 1.6.2010, boli povinnosti vyhlasovateľa
verejnej ponuky majetkových hodnôt rozšírené tak, že Družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky
majetkových hodnôt malo zákonom uloženú povinnosť dodržiavať schválený prospekt investície. Teda
až od uvedeného dňa mohla NBS dohliadať, či Družstvo dodržiava schválený prospekt investície. Tiež
povinnosť aktualizovať prospekt investície v zmysle § 125c ods. 1, v spojení s ust. § 127 ods. 4 zák. č.

566/2001 Z.z. bola vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt stanovená až od 1.1.2009 na
základe novelizovaného ust. § 127 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z.z. (zákonom č. 558/2008 Z.z.).

Počas celej doby od vyhlásenia verejnej ponuky majetkových hodnôt zodpovedal investorom za
pravdivosť a úplnosť údajov v prospekte investície štatutárny zástupca vyhlasovateľa verejnej ponuky

majetkových hodnôt (§ 128 ods. 1 písm. h) zák. č. 566/2001 Z.z.). Pokiaľ ide o rizikovosť portfólia, zák.
č. 566/2001 Z.z. neukladal vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt, a teda ani Družstvu,
žiadne povinnosti v oblasti rozloženia rizík, na rozdiel od iných dohliadaných subjektov. Je preto správny
názor súdu prvého stupňa, že tieto neexistujúce povinnosti Družstva nemohla NBS kontrolovať a
nevykonávala ani dohľad nad finančnými ukazovateľmi Družstva. Podľa platnej právnej úpravy mohla

kontrolovať len to, či Družstvo plní informačné povinnosti v zmysle § 126 až 130 zák. č. 566/2001 Z.z..

V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že navrhovateľka si musela byť vedomá toho, že s jej
investíciou je spojené riziko, a že dovtedajší, alebo propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov
(ust. § 129 ods. 1 písm. b) zák. č. 566/2001 Z.z. v znení platnom do 21.7.2013, § 126 až 130 boli zo

zák. č. 566/2001 Z.z. vypustené novelou - zákonom č. 206/2013 Z.z. účinným dňa 22.7.2013). Nemožno
pričítať na ťarchu NBS, ak si týchto skutočností navrhovateľka nebol vedomá. To isté platí, aj pokiaľ ide
o jej argumentáciu, že o rozsahu dohľadu NBS nad činnosťou Družstva nemala vedomosť.

Je nesporné, že v predmetnom konaní nebol preukázaný základný predpoklad vzniku zodpovednosti za

škodu, ktorá mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom štátu v zmysle § 9 zák. č. 514/2003 Z.z.,
v danom prípade NBS.

V postupe súdu prvého stupňa odvolací súd nezistil ani procesné pochybenia alebo vady, ktoré by
mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, keď sa nestotožnil s námietkou navrhovateľky, že súd

nevykonal riadne dokazovanie listinnými dôkazmi. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 24.2.2014 (č.l.
143, 144 spisu) jednoznačne vyplýva, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi,
založenými v súdnom spise, ako aj opakujúcimi sa dôkazmi, spoločnými pre všetky konania o náhradu
škody proti Slovenskej republike - Národnej banke Slovenska, predloženými právnym zástupcomnavrhovateľky. Tvrdenie navrhovateľky o riadnom nevykonaní listinných dôkazov súdom prvého stupňa
odvolacísúdvyhodnotilakoúčelovéanemajúceoporuvpredloženomspise.Navyše,ajkebysúdprvého
stupňavšetkylistinnédôkazypodrobnenečítal,vzmysleust.§121O.s.p.netrebadokazovaťskutočnosti

všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti. V posudzovanej veci je nepochybné, že obsah
listinných dôkazov je účastníkom konania, ich zástupcom i súdu prvého stupňa (i odvolaciemu súdu)
všeobecne známy z jeho činnosti, nakoľko bývalí, resp. súčasní členovia Družstva vedú pred Okresným
súdom Bratislava I desiatky, ba až stovky sporov voči rovnakému odporcovi, na rovnakom skutkovom a
právnom základe, v zastúpení rovnakým právnym zástupcom, a poukazujúc na rovnaké listinné dôkazy,

takže dokazovanie ich podrobným čítaním, ani nebolo potrebné vykonať.

S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu ako
vecne správny podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1, v spojení s ust. § 142

ods. 1 O.s.p., a v odvolacom konaní úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal, pretože mu
žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.