Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. marec 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/346/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812208624
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3812208624.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v spore žalobcu R.. proti žalovaným 1) R., 2)
Y., zastúpených R., 3) T., o určenie vecného bremena, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Prievidza zo dňa 31. marca 2016, č.k. 16C/74/2012-237, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania m e n í tak, že žalovaní 1), 2) m a j

ú proti žalobcovi n á r o k na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 %.

Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov odvolacieho konania p r á v o .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca (po zmene žalobného
petitu) proti žalovaným domáhal určenia, že na nehnuteľnosti zapísanej na LV

č. XXX v k.ú. S. ako parcela č. XXX - zastavané plochy a nádvoria s výmerou 319 m2 viazne v jeho
prospech, ako vlastníka domu súpisné číslo XXX na parcele č. XXX/X o výmere 374 m2 zapísaných
na LV č. XXXX, k.ú. S. a v prospech každého ďalšieho vlastníka týchto nehnuteľností, vecné bremeno
zodpovedajúce právu prechodu a prejazdu cez pozemok parcela č. XXX. Súd prvej inštancie
rozhodol s poukazom na § 80 písm. c) O.s.p., keď dospel k záveru, že na požadovanom určení nie je
daný naliehavý právny záujem, nakoľko v priebehu súdneho konania žalobca nehnuteľnosti zapísané

na LV č. XXXX, k.ú. S. previedol na tretiu osobu (F. A.), ktorá nemala záujem v súdnom konaní
pokračovať. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi uložil povinnosť
nahradiť žalovaným 1), 2) trovy konania vo výške 739,82 Eur titulom právneho zastúpenia, na účet
ich zástupcu. Trovy právneho zastúpenia pozostávali z 10 úkonov právnej služby á 66
Eur (prevzatie veci 10.07.2012, vyjadrenie k návrhu 11.07.2012, stanovisko k mimosúdnej dohode z
02.10.2013, vyjadrenia z 17.03.2014 a 15.10.2015, plus 5 x účasť na pojednávaniach

v dňoch 12.08.2013, 03.07.2014, 02.10.2014, 06.11.2014 a 31.03.2016) + 2 x režijný paušál á 7,63 Eur
(za úkony v roku 2012) + 2 x režijný paušál á 7,81 Eur (za úkony v roku 2013) + 4 x režijný paušál á 8,04
eur (za úkony v roku 2014) + 2 x režijný paušál á 8,39 eur (za úkony v roku 2015 a 2016), čo
predstavuje spolu trovy konania vo výške 739,82 Eur. Povinnosť nahradiť trovy konania uložil žalobcovi
z dôvodu, že bol v konaní v celom rozsahu neúspešný. Za účasť na pojednávaní dňa 25.04.2013
zástupcovi žalovaných náhradu trov konania nepriznal, keďže pojednávanie bolo bez prejednania veci

odročené a zástupca žalovaných sa na toto pojednávanie ani nedostavil. Vyslovil názor, že žalovaní 1),
2)vystupovalivnerozlučnomspoločenstve,keďžepredmetsporumalivbezpodielovomspoluvlastníctve
manželov, preto, pokiaľ ich zástupca robil určitý úkon v ich mene, je potrebné považovať tento úkon za
jeden úkon a nie za spoločný úkon, a preto odmenu za jeden úkon právnej služby nezvyšoval v zmysle
§ 13 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Súd prvej inštancie s prihliadnutím ku skutočnosti, že žalobca
v priebehu súdneho konania previedol nehnuteľnosti na tretiu osobu za kúpnu cenu 46.200 Eur, nevidel

dôvody pre nepriznanie trov konania v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p., trovy je povinný znášať žalobcav celom rozsahu a je povinný ich zaplatiť na účet zástupcu žalovaných v lehote jedného mesiaca od
právoplatnosti rozhodnutia. O trovách konania štátu rozhodol podľa § 148 ods. 1 O.s.p.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca a domáhal sa, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania zmenil podľa § 220 O.s.p.
Dôvodil, že súd prvej inštancie mal na danú vec aplikovať ust. § 150 ods. 1 O.s.p. s poukazom
na dôvody hodné osobitného zreteľa na jeho strane a žalovaným 1), 2) náhradu trov konania celkom
alebo sčasti nepriznať. Vytýkal súdu prvej inštancie, že sa nezaoberal najmä osobnými, majetkovými

a sociálnymi pomermi strán sporu. Vyslovil názor, že bol v spore neúspešný len preto, že predmetnú
nehnuteľnosť predal, pričom nemôže za to, že jeho právny nástupca do súdneho sporu nevstúpil. Trval
na tom, že žaloba bola podaná dôvodne, pretože vecné právo zapísané bolo, čo vyplýva z predložených
listinných dôkazov. Vecné bremeno využíval až do dňa, kým nehnuteľnosť nepredal. Nestotožnil sa
so záverom súdu prvej inštancie, že pokiaľ nehnuteľnosť predal za sumu 46.200 Eur, nie sú dané na
jeho strane dôvody pre aplikáciu ust. § 150 ods. 1 O.s.p. Zdôraznil, že súd prvej inštancie neskúmal,

ako boli tieto finančné prostriedky použité, keď 2.200 Eur z uvedenej sumy zaplatil realitnej kancelárii,
sumu 8.305 Eur zaplatil T. ako doplatok za úver a za ostatnú sumu kúpil rodinný dom vo U. G. XX,
čiže uvedená suma bola spotrebovaná na kúpu nehnuteľností, kde v súčasnosti býva a z uvedených
peňazí mu nezostal ani cent. Poukázal na svoje osobné, majetkové a sociálne pomery a dôvodil, že
musel ukončiť lukratívny pracovný pomer vodiča kamiónu po dlhodobej práceneschopnosti,

trvajúcej od júna 2015 do januára 2016, počas ktorej poberal iba sociálne dávky vo výške 410 Eur
mesačne a v súčasnosti je zamestnaný od 20.04.2016, pričom jeho mesačný príjem činí 576 Eur. Býva s
manželkou,ktoránepracuje,pretožejeinvalidnádôchodkyňaavýškajejinvalidnéhodôchodkuje141,30
Eur mesačne, pričom má dve maloleté deti (L., nar. XX.XX.XXXX, L., nar. XX.XX.XXXX), ku ktorým má
vyživovaciu povinnosť. Žiadal preto, aby odvolací súd prihliadol na jeho osobné, majetkové a sociálne

pomery a žalovaným 1), 2) náhradu trov konania nepriznal, resp. priznal iba v časti s poukazom na § 150
ods. 1 O.s.p., nakoľko ide o výnimočný prípad. Výška trov konania 739,82 Eur je pre neho likvidačná a
nevedel by ju zaplatiť ani do pol roka a nie do jedného mesiaca. Vytýkal súdu prvej inštancie i priznanú
výšku náhrady trov konania, na ktorú sumu ho súd prvej inštancie zaviazal, keď jeden úkon právnej
služby stanovil na sumu 66 Eur, pričom sa nezaoberal výpočtom základnej sadzby tarifnej odmeny za 1

úkon právnej služby za roky 2012, 2013, 2014, 2015 a 2016 a vychádzal iba z 1/13-iny za rok 2016, čo
je 66 Eur. Mal za to, že výpočet trov konania nie je správny. Poukázal na § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky
č. 655/2004 Z. z.

3. Žalovaní 1), 2) vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhli rozsudok súdu prvej

inštancie vo výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdiť a zaviazať žalobcu na náhradu trov
odvolacieho konania vo výške 113,64 Eur, spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia. Uviedli, že
žalobca sa domáhal zriadenia vecného bremena práva prechodu, pričom súd prvej inštancie vykonal vo
veci rozsiahle dokazovanie, z ktorého vyplynulo, že pôvodne zriadené vecné bremeno práva prechodu
cez spoločný dvor zaniklo v roku 1939, čo potvrdil i Okresný úrad T., odbor katastrálny. V konaní

tiež bolo preukázané, že pôvodná parcela, využívaná ako dvor, mala iný tvar a inú výmeru, pričom
časť pôvodnej parcely bola vo vlastníctve žalobcu. Svedeckými výpoveďami bolo preukázané, že po
predaji nehnuteľností iným osobám boli vybudované prístupové cesty k domovým nehnuteľnostiam,
ktoré predtým neexistovali a došlo k právnym zmenám vo vlastníckych vzťahoch, k zmene výmery i tvaru
pôvodnej nehnuteľnosti, užívanej ako spoločný dvor. Súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie, od

ktorého upustil, pretože žalobca nehnuteľnosti predal a nový majiteľ nehnuteľnosti do konania nevstúpil,
preto žalobca stratil aktívnu legitimáciu, ako aj naliehavý právny záujem na určení vecného bremena
práva prechodu. Žalobcu v konaní zastupoval advokát, preto dôvody uvedené v odvolaní sú účelové,
žalobca nebol v konaní úspešný a je povinný znášať trovy konania.

4. Po vydaní rozhodnutia súdu prvej inštancie a podaní odvolania žalobcom došlo k
zmene právnej úpravy sporového konania, keď dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok (O.s.p.), podľa ktorého súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania
v predmetnom spore. V prechodných ustanoveniach (§ 470 ods. 1, ods. 2) CSP stanovil, že ak

neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti,
avšak s tým, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované. V zmysle tohto ustanovenia odvolací súd posudzoval otázku dôvodov na
priznanie, nepriznanie, alebo krátenie trov konania podľa ustanovení O.s.p., účinných v čase vydaniarozhodnutia súdu prvej inštancie. Procesne postupoval odvolací súd už podľa nových procesných
ustanovení CSP.

5. Krajský súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP
a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné vo výroku o trovách konania zmeniť
podľa § 388 CSP.

6. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá a vo výroku, ktorým bolo

rozhodnutéotrováchkonaniaštátu,nadobudolprávoplatnosť,nakoľkotietovýrokynebolistranamisporu
spochybnené a odvolací súd sa ich preto nedotýkal.

7. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bol výlučne výrok o trovách prvoinštančného konania. Súd
prvej inštancie rozhodol trovách konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť
žalovaným 1), 2) trovy konania, spočívajúce v trovách právneho zastúpenia vo výške 739,82 Eur, pričom

trovykonaniaspočívalivtrováchprávnehozastúpeniaza10úkonovprávnejslužbypo66Eurarežijného
paušálu k uvedeným úkonom. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že nie sú dané dôvody hodné
osobitného zreteľa v zmysle ust. § 150 ods. 1 O.s.p., vzhľadom ku skutočnosti, že v priebehu konania
žalobca nehnuteľnosti predal a obdržal za ne kúpnu cenu vo výške 46.200 Eur.

8. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáhal proti žalovaným 1), 2), 3)
určenia, že na nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX v k.ú. S. ako parcela č. XXX - zastavané plochy a
nádvoriasvýmerou390m2,viaznevjehoprospechakovlastníkadomusúpisnéčísloXXX,postaveného
na parcele č. XXX/X s výmerou 374 m2, zapísaných na LV č. XXXX v k.ú. S. a tiež v prospech každého
ďalšieho vlastníka týchto nehnuteľností vecné bremeno, ktoré zodpovedá právu prechodu a prejazdu

cez pozemok parcela č. XXX. Súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol s poukazom na
§ 80 písm. c) O.s.p., keď dospel k záveru, že na požadovanom určení nie je daný naliehavý právny
záujem. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku vo veci samej nadobudol právoplatnosť, nakoľko nebol
odvolaním spochybnený.

9. V občianskom súdnom konaní sa o náhrade trov konania rozhoduje podľa zásady zodpovednosti
za výsledok alebo zodpovednosti za zavinenie alebo za náhodu. Princíp zodpovednosti za výsledok
(princíp úspešnosti) bol zakotvený v ust. § 142 ods. 1 O.s.p., účinnom do 30.06.2016, v dôsledku ktorého
účastníkovi, ktorý mal plný úspech vo veci, súd priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie,
alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

10. V danej veci z obsahu spisu bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že žaloba žalobcu bola v celom
rozsahu zamietnutá, z čoho vyplýva, že žalovaní boli v konaní v celom rozsahu úspešní, a pokiaľ súd
prvej inštancie postupoval v danej veci pri rozhodovaní o trovách konania s poukazom na § 142 ods.
1 O.s.p., účinného do 30.06.2016 a priznal žalovaným proti žalobcovi náhradu trov konania, bolo jeho

rozhodnutie vecne správne. Námietky žalobcu v tom smere, že by bol v konaní úspešný, keby nový
vlastníknehnuteľnostídokonaniavstúpil,nebolidôvodné,nakoľkotakýtostavvkonanínenastalažaloba
bola právoplatne v celom rozsahu zamietnutá.

11. Súd prvej inštancie priznal žalovaným náhradu trov konania spočívajúcu výlučne v trovách právneho

zastúpenia s tým, že pri určení hodnoty jedného úkonu právnej služby vychádzal zo sumy 66 Eur za
1 úkon právnej služby.
12. Žalobca podaným odvolaním hodnotu jedného úkonu právnej služby namietal, keď poukazoval
na skutočnosť, že jednotlivé úkony boli vykonané v rokoch 2012, 2013, 2014, 2015 a 2016, kedy s
poukazom na § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 bola základná sadzba tarifnej odmeny za 1 úkon

právnej služby vždy 1/13-ina výpočtového základu, čiže bola v každom uvedenom roku rozdielna.

13. Z ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. vyplýva, že základná sadzba tarifnej
odmeny za 1 úkon právnej služby je 1/13-ina výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu
veci alebo práva v peniazoch, ale ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami.

14. Výpočtovým základom pre účely citovanej vyhlášky je priemerná mesačná mzda zamestnanca
hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka (§ 1 ods. 3
vyhlášky č. 655/2004 Z. z.).15. Vzhľadom na uvedené základná sadzba tarifnej odmeny podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č.
655/2004 bola v roku 2012 vo výške 58,69 Eur, v roku 2013 vo výške 60,07 Eur, v roku 2014 vo výške

61,87 Eur, v roku 2015 vo výške 64,53 Eur, v roku 2016 vo výške 66 Eur.

16. Pokiaľ žalobca dôvodil, že výška trov konania nebola vypočítaná správne podľa ust. §
11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z. z., vzhľadom na výšku základnej sadzby tarifnej odmeny za
1 úkon právnej služby za jednotlivé úkony právnej služby advokáta žalovaných v rôznych rokoch, bola

táto odvolacia námietka dôvodná.

17. Keďže o trovách konania (o nároku, aj o výške) rozhodoval súd prvej inštancie za účinnosti
O.s.p. a aj odvolanie podal žalobca za účinnosti O.s.p., právnym účinkom odvolania, ktorý musí zostať
zachovaný (§ 470 ods. 2 CSP), je aj to, že odvolací súd preskúmava nárok aj výšku trov (kým podľa CSP
už len nárok). Odvolací súd preto aj v danom prípade okrem nároku na náhradu trov konania preskúmal

aj to, či súd prvej inštancie správne vypočítal a priznal ich výšku. Odvolací súd zistil, že výšku trov súd
prvej inštancie vypočítal nesprávne z dôvodov uvedených v predchádzajúcej časti tohto rozhodnutia
(bod 13 -16). V dôsledku zmeny procesnej úpravy odvolací súd nemohol túto nesprávnosť opraviť a o
výške náhrady trov sám rozhodnúť zmeňujúcim výrokom (keďže podľa § 262 ods. 2 CSP už o výške
náhrady trov konania rozhoduje súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie

končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník). Preto odvolací súd zmenil výrok súdu prvej
inštancie o trovách konania tak, aby obsahoval len rozhodnutie o nároku, kým o výške, po právoplatnosti
tohto uznesenia, rozhodne opätovne súd prvej inštancie.

18. Žalobca sa domáhal v danej veci aplikácie ust. § 150 ods. 1 O.s.p. keď mal za to, že dôvody hodné

osobitného zreteľa v danej veci spočívajú v jeho osobných, majetkových, zárobkových a sociálnych
pomeroch.

19. Podľa § 150 ods. 1 prvá veta O.s.p., účinného do 30.06.2016, ak sú tu dôvody hodné osobitného
zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať.

20. Aplikácia ust. § 150 ods. 1 prvá veta O.s.p., účinného do 30.06.2016, umožňovala súdu výnimočne
náhradu trov konania celkom alebo sčasti nepriznať, ak boli pre takéto rozhodnutie dané dôvody hodné
osobitnéhozreteľa.Pritakomtorozhodovanímuseloísťocelkomvýnimočnýprípad,pričomvýnimočnosť
mohla spočívať v okolnostiach danej veci alebo v okolnostiach na strane účastníkov.

21. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca podal žalobu o určenie existencie vecného bremena voči
žalovaným 1), 2), 3), pričom na podanej žalobe trval i za situácie, že nehnuteľnosti, ktoré mal v čase
začatia konania vo svojom vlastníctve, a v prospech ktorých mal súd určiť existenciu vecného bremena,
v priebehu súdneho konania predal tretej osobe, čím stratil aktívnu legitimáciu v spore.

22.Niejepotommožnéuzavrieť,žeaplikáciaust.§150ods.1prvávetaO.s.p.,účinnéhodo30.06.2016,
by mohla v danej veci spočívať v okolnostiach danej veci.

23. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa pri rozhodovaní o náhrade trov

konania podľa § 150 ods. 1 O.s.p., účinného do 30.06.2016, bolo potrebné prihliadať na osobné,
majetkové, zárobkové, sociálne a iné pomery všetkých účastníkov konania . Pri hodnotení pomerov
účastníkov bolo nevyhnutné vziať do úvahy nielen pomery toho účastníka, ktorý by mal trovy konania
zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad tohto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávneného
účastníka. Významnými z hľadiska aplikácie citovaného zákonného ustanovenia boli tiež okolnosti, ktoré

viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a podobne.

24. Pokiaľ žalobca tvrdil, že aplikácia ust. § 150 ods. 1 O.s.p. spočíva v okolnostiach hodných osobitného
zreteľa, vzhľadom na jeho osobné, majetkové a sociálne pomery účastníkov, odvolací súd sa v celom
rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, ktorý aplikáciu citovaného zákonného ustanovenia

v danej veci vylúčil z dôvodu, že v priebehu súdneho konania žalobca predal nehnuteľnosti za kúpnu
cenu 46.200 Eur, a preto nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa pre použitie tohto zákonného
ustanovenia. K dôvodom, uvádzaným žalobcom, že z uvedenej sumy zaplatil čiastku realitnej kancelárii,
zostatok úveru a za zvyšok kúpil rodinný dom, preto nemá žiadne finančné prostriedky okrem príjmu 576Eur mesačne, odvolací súd udáva, že skutočnosť, že žalobca plní svoje povinnosti voči tretím subjektom
- realitnej kancelárii, peňažnému ústavu (T.), nepochybne svojmu právnemu zástupcovi v tomto súdnom
konaní, nemôže mať za následok nemožnosť plnenia si povinnosti účastníka tohto

súdneho konania zaplatiť trovy súdneho konania. Okolnosť, že došlo zo strany žalobcu k spotrebovaniu
značnej finančnej sumy na iný účel ako platenie trov konania, nie je možné považovať za dôvody hodné
osobitného zreteľa pre rozhodnutie podľa ust. § 150 ods. 1 O.s.p., účinného do 30.06.2016.

25. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dôvody hodné osobitného zreteľa pre aplikáciu ust. § 150 ods.

1 veta prvá O.s.p., účinného do 30.06.2016, na strane žalobcu, nevzhliadol.

26. Z týchto dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

27. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 2, § 396 ods. 1 CSP tak,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo pri čiastočnom úspechu každej zo

sporových strán v odvolacom konaní.

28. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).