Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 22. august 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2To/53/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4616010129
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomíra Kubáňová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4616010129.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a sudkýň
JUDr. Ľubice Libantovej Medveckej, PhD. a JUDr. Lenky Kováčovej, v trestnej veci proti obžalovanému
A. Y., pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno a), písmeno
b) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného A. Y., proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany
z 22.06.2016, sp. zn. 2T/45/2016 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Topoľčany z

01.07.2016 sp. zn. 2T/45/2016, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 22. augusta 2016, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného A. Y. z a m i e t a , pretože
nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

NapadnutýmrozsudkomOkresnýsúdTopoľčany(ďalejlensúdI.stupňa)uznalobžalovanéhoA.Y.(ďalej
len obžalovaný) vinným zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2

písmeno a), písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno a) Trestného zákona, § 139
odsek 1 písmeno c) Trestného zákona, § 127 odsek 4 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že :
dňa XX.XX.XXXX, približne o XX.XX hod. v H., v jednoizbovom byte na X poschodí, na ul. D. M. č. XXXX/
XX, v kuchyni, sa opakovane vyhrážal zabitím poškodenému A. O. a svojej matke - poškodenej I. Y. tak,
že do pravej ruky chytil kuchynský nôž, s ktorým sa následne priblížil k poškodenému A. O., ktorý v tom
časesedelnagaučianožomhoohrozovaltak,ženímrobilrôznepohybyprikrkuabruchupoškodeného,

pričom sa obom poškodeným vyhrážal podrezaním, zabitím a dopichaním, následne pristúpil s nožom
v ruke k svojej matke - poškodenej I. Y., ktorá sedela na gauči vedľa poškodeného A. O. a nožom
ju ohrozoval tak, že ním robil rôzne pohyby v blízkosti jej krku a súčasne sa jej vyhrážal zabitím a
dopichaním, čím u poškodených vzbudil dôvodnú obavu o ich život a zdravie.

Súd I. stupňa za to podľa § 360 odsek 2 Trestného zákona, postupom podľa § 38 odsek 2 Trestného

zákona, zistiac jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona a zistiac priťažujúcu
okolnosťpodľa§37písmenom)Trestnéhozákona,uložilobžalovanémutrestodňatiaslobodyvovýmere
1 rok a 6 mesiacov, na výkon ktorého ho podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona zaradil do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Uvedený rozsudok ihneď po vyhlásení rozhodnutia napadol odvolaním obžalovaný iba čo do výroku o

treste, ktoré zdôvodnil prostredníctvom svojej obhajkyne.
Výrok o treste považoval za neprimerane prísny. Mal za to, že súd I. stupňa nesprávne postupoval pri
ukladaní trestu, keď nevzhliadol poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno n)
Trestného zákona, nakoľko priznanie sa k spáchaniu skutku v priebehu vyšetrovania sa považuje za
napomáhanie pri objasňovaní trestnej činnosti. Svoj názor oprel aj o súdnu prax odvolacích súdov, a to
rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 4To/3/2015 zo dňa 29.01.2015 a uznesenie Krajského súdu v

Trenčíne sp. zn. 23To/8/2013.Súčasne nesúhlasil s názorom súdu I. stupňa, ktorý u neho vzhliadol priťažujúcu okolnosť podľa §
37 písmeno m) Trestného zákona, nakoľko bol naposledy stíhaný a odsúdený v roku 2007 a vo
výkone trestu odňatia slobody v roku 2013 za inú trestnú činnosť, pričom tento uložený trest už riadne

vykonal. Poukázal aj na to, že poškodené osoby popíjali spoločne s obžalovaným, po požití alkoholu mu
poškodený podával lieky, ktoré v kombinácii s alkoholom vyvolali u obžalovaného agresívne správanie
a viedli k spáchaniu predmetného trestného činu a teda možno konštatovať, že poškodení dopomohli
obžalovanému k spáchaniu skutku.
Upozornil aj na skutočnosť, že súd I. stupňa v predmetnej veci rozhodol trestným rozkazom, ktorým

obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov. Podal proti nemu odpor, nakoľko mal
za to, že súd I. stupňa pri ukladaní trestu nesprávne vzhliadol priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno
h) Trestného zákona. V napadnutom rozsudku však súd I. stupňa obžalovanému navýšil trest viac ako
dvojnásobne.
Ďalej v odvolaní uviedol, že je dôvod na postup podľa § 38 odsek 3 Trestného zákona, nakoľko podľa
jeho názoru prevažujú poľahčujúce okolnosti.

Navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu I. stupňa vo výroku o treste a sám rozhodol tak, že uloží
obžalovanému trest odňatia slobody podľa § 360 odsek 2 Trestného zákona za zistenia poľahčujúcich
okolností podľa § 36 písmeno l) a písmeno n)
Trestného zákona a postupom podľa § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona na dolnej hranici takto
upravenej trestnej sadzby.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obhajkyňa obžalovaného plne zotrvala na písomných
dôvodochpodanéhoodvolaniaakokolnostiamskutkuuviedla,žeobžalovanýsinapriebehskutkuvôbec
nepamätá. K stavu v akom bol, mu dopomohli poškodení, pretože keď bol pod vplyvom alkoholu podali
mu lieky, ktoré užíval na epilepsiu a v dôsledku toho si vôbec nepamätal čo robil a došlo k agresívnemu

správaniu. Vzhľadom k týmto skutočnostiam navrhla odvolaniu obžalovaného vyhovieť.

Obžalovaný zotrval na podanom odvolaní. V konečnom návrhu žiadal, aby odvolací súd jeho odvolaniu
vyhovel a znížil trest odňatia slobody, ktorý mu bol súdom I. stupňa uložený.

Zástupkyňa krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí uviedla, že odvolanie obžalovaného nepovažuje
za dôvodné. Trest, ktorý mu bol uložený považovala za primeraný a v súlade so všetkými kritériami
pre ukladanie trestov. V konečnom návrhu žiadala, aby odvolací súd odvolanie obžalovaného ako
nedôvodné zamietol.

Krajský súd, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou
- obžalovaným, preskúmal podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutého výroku rozsudku o treste, proti ktorému odvolateľ podal odvolanie ako aj správnosť
postupu konania, ktoré mu predchádzalo, rešpektujúc zásadu „reformatio in peius“ zákaz zmeny k
horšiemu (pretože odvolanie v neprospech obžalovaného prokurátor nepodal) a zistil, že odvolanie

obžalovaného nie je dôvodné. Preskúmaním veci neboli zistené ani iné chyby odvolaním nevytýkané,
ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku.

Proti výroku o vine obžalovaný odvolanie nepodal, navyše proti tomuto výroku ani nie je prípustné
odvolanie podľa § 257 odsek 5 Trestného poriadku, nakoľko obžalovaný na hlavnom pojednávaní

konanom dňa 22.06.2016 urobil vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku a preto odvolací súd výrok
o vine nepreskúmaval.

V odôvodnení napadnutého rozsudku súd I. stupňa v súlade s ustanoveniami § 168 odsek 1 Trestného
poriadku v dostatočnom rozsahu uviedol svoje úvahy, akými sa spravoval pri hodnotení vykonaných

dôkazov pokiaľ ide o ukladanie trestu, a to v súlade so zásadami vyplývajúcimi z ustanovenia § 2
odsek 12 Trestného poriadku, s ktorými aj odvolací súd súhlasí a dodržal všetky zásady ukladania
trestov uvedené v § 34 Trestného zákona, odvolací súd na úvahy súdu I. stupňa ako na správne v
podrobnostiach len poukazuje.

Odvolací súd zistil, že po ustálení viny obžalovaného (po prijatí vyhlásenia podľa § 257 Trestného
poriadku), súd I. stupňa správne právne kvalifikoval konanie obžalovaného ako prečin nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno a), písmeno b) Trestného zákona s poukazom na
§ 138 písmeno a) Trestného zákona, § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona, § 127 odsek 4Trestného zákona, pretože obžalovaný sa inému vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť
dôvodnú obavu a spáchal taký čin závažnejším spôsobom konania - so zbraňou a na chránenej osobe
(blízkej osobe, príbuznom v priamom pokolení).

K odvolaniu obžalovaného ohľadne uloženého trestu je nutné uviesť, že prokurátorka považovala
uložený trest za zákonný a správny.

Naproti tomu obžalovanému sa tento trest javil ako neprimerane prísny a v odvolaní sa domáhal jeho

zníženia, prihliadnuc na dve poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písmeno l) a písmeno n) Trestného
zákona a absenciu priťažujúcich okolností uvedených v ustanovení § 37 Trestného zákona a žiadal
o aplikáciu ustanovenia § 38 odsek 3 Trestného zákona.

Ako bolo zistené z odpisu registra trestov, obžalovaný bol v minulosti pred spáchaním trestného činu, za
ktoré sa mu ukladá trest, 6-krát súdne trestaný, naposledy pre spáchanie prečinu krádeže podľa § 212

odsek 2 písmeno a), odsek 3 písmeno a), písmeno b) Trestného zákona trestným rozkazom Okresným
súdom Topoľčany pod sp. zn. 2T/49/2013, kde mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v
trvaní 1 rok a 8 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom
stráženia, ktorý trest dňa 21.02.2015 vykonal.

Pri preskúmavaní zákonnosti a primeranosti uloženého trestu odvolací súd zistil, že súd I. stupňa
dôsledne prihliadol pri ukladaní trestu na ustanovenie § 34 Trestného zákona, podľa ktorého trest má
zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a
vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania
trestných činov, keď uložený trest zároveň vyjadruje aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou,

pričom pri ukladaní trestu prihliadol na spôsob spáchania skutku, jeho následok, zavinenie, pohnútku,
priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Súd I. stupňa pri rozhodovaní o treste tiež správne prihliadal na určenie pomeru poľahčujúcich a
priťažujúcich okolností na strane páchateľa a miery ich závažnosti vzhľadom na znenie § 38 odsek 2

Trestného zákona, nakoľko ich pomer bol rovnaký. Podrobne tiež poukázal na dôkazy, o ktoré opieral
svoje rozhodnutie vo výroku o treste. Pri osobe obžalovaného súd I. stupňa správne zistil len jednu
poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona, že sa priznal ku spáchanému skutku a
svoje konanie úprimne oľutoval a zistil aj jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno m) Trestného
zákona, že bol už za trestný čin odsúdený.

Odvolací súd poukazuje na správne odôvodnenie súdu I. stupňa, že vychádzal pri ukladaní trestu podľa
trestnej sadzby uvedenej v § 360 odsek 2 Trestného zákona, s poukazom na ustanovenie § 38 odsek
2 Trestného zákona, v trvaní 6 mesiacov až 3 roky, pričom trest uložil obžalovanému presne v polovici
základnej trestnej sadzby vo výmere 1 rok a 6 mesiacov, ktorý trest nie je možné ani podľa názoru

odvolacieho súdu považovať za neprimerane prísny.

Iný druh trestu ako nepodmienečný trest odňatia slobody aj podľa názoru odvolacieho súdu u
obžalovaného neprichádzal do úvahy vzhľadom na jeho osobu, ako aj charakter a spôsob
spáchania trestnej činnosti, poukazujúc i na skutočnosť, že sa jedná o recidivistu, ktorý sa opätovne

dopúšťa trestnej činnosti rôzneho charakteru.

Obžalovaný vo svojom odvolaní namietal, že súd I. stupňa pochybil, keď pri ukladaní trestu u neho
nevzhliadol aj ďalšiu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno n) Trestného zákona, že napomáhal pri
objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. Odvolací súd sa v danom prípade plne stotožnil s

názorom súdu I. stupňa, ktorý správne skonštatoval, že táto poľahčujúca okolnosť sa priznáva len tým
páchateľom, ktorí napomáhali skutočnou pomocou pri objasňovaní trestnej činnosti spočívajúcou, napr.
v podrobnom objasňovaní priebehu trestnej činnosti, opisom ním páchanej trestnej činnosti a zavinenia
ostatných spolupáchateľov, čo však nie je prejednávaný prípad, nakoľko obžalovaný si nepamätal na
priebeh skutku a doznal sa až po tom, ako bol jednoznačne usvedčovaný svedkami (poškodenými O.

a Y.).Aj podľa odvolacieho súdu súd I. stupňa u obžalovaného správne vzhliadol iba jednu poľahčujúcu
okolnosť podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona, že sa ku spáchanému skutku priznal a svoje konanie
úprimne oľutoval.

Obžalovaný vo svojom odvolaní namietal tiež, že súd I. stupňa nemal prihliadať ani na priťažujúcu
okolnosť uvedenú v § 37 písmeno m) Trestného zákona, pretože bol naposledy stíhaný a odsúdený v
roku 2007 a naposledy bol vo výkone trestu odňatia slobody v roku 2013 za inú trestnú činnosť, pričom
tento uložený trest už riadne vykonal a tiež aj s poukazom na to, že poškodení čiastočne dopomohli

obžalovanému k spáchaniu prejednávanej trestnej činnosti (spoločne popíjali a poškodený mu následne
podal lieky, ktoré u neho vyústili k agresívnemu správaniu a k spáchaniu skutku).

S uvedeným tvrdením odvolací súd nesúhlasí. Pokiaľ ide o pričinenie poškodených k spáchaniu
skutku, táto nevyplýva zo žiadneho vykonaného dôkazu, a to ani z výpovede obžalovaného, ktorý
tvrdil, že si na okolnosti spáchania skutku nepamätá. Naopak v konaní bol preukázané, že obžalovaný

skutok spáchal v stave prostej alkoholovej opitosti s poruchami správania, ktorý si privodil sám požitím
alkoholu v kombinácii s liekmi, pričom vzhľadom na svoju závislosť od viacerých psychoaktívnych látok
a i predchádzajúcu liečbu, musel mať vedomosť, že nesmie kombinovať predpísané lieky na epilepsiu
s alkoholom.

Súd I. stupňa nepochybil a správne vzhliadol u obžalovaného priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno
m)Trestnéhozákona,nakoľkozodpisuregistratrestovvyplýva,žeobžalovanýbol6-krátsúdnetrestaný,
pričom naposledy bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Topoľčany pod sp. zn. 2T/49/2013
zo dňa 05.04.2013, právoplatným dňa 18.04.2013, pre prečin krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno a),
odsek 3 písmeno a), písmeno b) Trestného zákona, za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia

slobody v trvaní 1 rok a 8 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so
stredným stupňom stráženia, ktorý vykonal dňa 21.02.2015.
Okrem vyššie uvedeného bol trikrát odsúdený pre spáchanie trestného činu krádeže, za ktoré mu
bol vždy uložený nepodmienečný trest odňatia slobody a jedenkrát pre prečin výtržníctva taktiež s
nepodmienečným trestom odňatia slobody. V neposlednom rade treba prihliadnuť na skutočnosť, že

už bol odsúdený aj pre spáchanie obdobného skutku nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1,
odsek 2 písmeno b) Trestného zákona Okresným súdom Topoľčany sp. zn. 1T/180/2007, a to taktiež
vo vzťahu k svojim rodičom, za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 10
mesiacov, z ktorého výkonu bol podmienečne prepustený a ktorého výkon mu bol nakoniec nariadený a
vykonal ho dňa 05.07.2011. Pre úplnosť je potrebné dodať, že u obžalovaného sa jedná o osobu, ktorá

sa opakovane v krátkych časových intervaloch dopúšťa trestnej činnosti a prejednávaného skutku sa
dopustil už 11 mesiacov a 5 dní po tom, čo bol prepustený z posledného výkonu trestu odňatia slobody
a teda ani predchádzajúce výkony trestov nemali na neho výraznejší výchovný vplyv.

Správne preto súd I. stupňa uložil obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 1

rok a 6 mesiacov (bez ohľadu na to, aký trest mu bol uložený v pôvodne vydanom trestnom rozkaze)
a súčasne nepochybil ani keď ho zaradil na výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so
stredným stupňom stráženia podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona, keďže v posledných
desiatich rokoch pred spáchaním predmetného trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody,
ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd mal za to, že trest uložený obžalovanému je zákonný
a spravodlivý a nie je vzhľadom na rovnaký pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností žiadny
dôvod aplikovať ustanovenie § 38 odsek 3 Trestného zákona, ani mu trest zmierniť, a preto odvolanie
obžalovaného ako nedôvodné podľa § 319 Trestného poriadku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok