Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. marec 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/1080/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6308207110
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Ďurian
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6308207110.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľky X. I., nar. XX.XX.XXXX,
bytom vo C., R. K. č. XX, zastúpenej JUDr. Zuzanou Miadokovou, advokátkou so sídlom v Banskej
Bystrici, Kalinčiakova č. 2, proti odporkyni O. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v D., V. č. XXXX/XX, v
skutočnosti bytom v U. nad H., V. č. XX, zastúpenej JUDr. Františkom Vavráčom, advokátom so sídlom
v Banskej Bystrici, Horná č. 51, o určenie priebehu hranice medzi pozemkami, o odvolaní odporkyne

proti rozsudku Okresného súdu Brezno č.k. 4C/179/2008-231 zo dňa 29.07.2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že priebeh hranice pozemkov parc. č. KNC XXX (zastavané
plochy a nádvoria) o výmere XXX m2, parc. č. KNC XXX (záhrady) o výmere 283 mX a parc. č. J. 260
(záhrady) o výmere XXX m2, všetky pozemky v k.ú. U. nad H. zapísané na LV č. XXX vo vlastníctve

navrhovateľky na jednej strane a medzi pozemkami parc. č. KNC XXX (záhrady) o výmere XXX m2,
parc. č. KNC XXX (záhrady) o výmere XXX m2 a parc. č. KNC XXX (zastavané plochy a nádvoria) o
výmere XXX m2, všetky pozemky v k.ú. U. nad H. zapísané na LV č. XXX vo vlastníctve odporkyne,
prechádza bodmi 12 - 170, 12 - 171, 12 - 174 a ďalej bodmi 12 - 516 a 12 - 496 tak, ako sú zakreslené
vo vytyčovacom náčrte znaleckého posudku č. 36/2010 zo dňa 22.06.2010 vypracovaného znalcom
Ing. Pavlom Krišpinským (prvý výrok); odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke trovy konania

v sume 862,71 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet právnej zástupkyne navrhovateľky (druhý
výrok) a súčasne vyslovil, že o náhrade trov konania štátu rozhodne samostatným uznesením po
právoplatnosti rozsudku (tretí výrok). V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že v prejednávanej
veci sa pôvodná navrhovateľka K. A. domáhala po čiastočnom zastavení konania a pripustení zmeny
návrhu určenia priebehu hranice medzi svojimi pozemkami parc. č. KNC XXX (zastavané plochy a
nádvoria) o výmere XXX m2, parc. č. KNC XXX (záhrady) o výmere XXX mX a parc. č. KNC XXX

(záhrady) o výmere XXX m2 zapísanými na LV č. XXX vedenom pre k.ú. U. nad H. (ďalej aj „pozemky
navrhovateľky“) na jednej strane a pozemkami odporkyne parc. č. KNC XXX (záhrady) o výmere
XXX m2 , parc. č. J. XXX (záhrady) o výmere XXX m2 a parc. č. KNC XXX (zastavané plochy a
nádvoria) o výmere XXX mX zapísaných na LV č. XXX vedenom pre k.ú. U. nad H. na strane druhej
(ďalej aj „pozemky odporkyne“). V priebehu konania darovala pôvodná navrhovateľka svoje pozemky
súčasnejnavrhovateľke(svojejdcére)aokresnýsúdzmenuúčastníkovkonanianastranenavrhovateľky

pripustil osobitným uznesením. Okresný súd mal v konaní preukázané, že vlastnícke právo k pozemkom
navrhovateľky v prospech pôvodnej navrhovateľky bolo v celosti určené rozsudkom Okresného súdu
Banská Bystrica č.k. 16C/194/1993-67 zo dňa 30.11.1994 (ďalej aj „rozsudok z roku 1994“), ktorého
technickým podkladom bol geometrický plán vyhotovený geodetom Albertom Bugárom č. 42-Bg-93
zo dňa 16.06.1993 (ďalej aj „geometrický plán z roku 1993“); ďalej mal okresný súd preukázané,
že vlastnícke právo k pozemkom odporkyne bolo v prospech odporkyne v celosti určené rozsudkom

Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 9C/180/1989-14 zo dňa 15.09.1989 (ďalej aj „rozsudok z roku
1989“), ktorého technickým podkladom bol geometrický plán vyhotovený Geodéziou, štátny podnikŽilina, oddiel EN 2013 Banská Bystrica č. 244-201-885-89 zo dňa 09.08.1989, opravený dňa 14.09.1989
(ďalej aj „geometrický plán z roku 1989“); v obidvoch prípadoch bolo titulom určenia vlastníckeho práva
k sporným pozemkom v prospech navrhovateľky aj odporkyne vydržanie. Na zistenie spornej hranice

medzi pozemkami navrhovateľky a pozemkami odporkyne nariadil okresný súd znalecké dokazovanie
znalcom geodetom, keď podľa výsledkov znaleckého dokazovania správna hranica medzi pozemkami
prebieha podľa geometrického plánu z roku 1993, pretože tento rešpektoval stav katastra nehnuteľností
spred roka 1989. Z tohto dôvodu okresný súd návrhu navrhovateľky v plnom rozsahu vyhovel a
odporkyni uložil povinnosť nahradiť navrhovateľke trovy konania. Okresný súd rozhodol s poukazom

na ustanovenia § 123, § 124 a § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka; o trovách konania rozhodol s
poukazom na § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“).

Proti rozsudku okresného súdu ešte pred doručením jeho písomného vyhotovenia podala odporkyňa
odvolanie zo dňa 12.09.2013 (č.l. 219 spisu), v ktorom uviedla, že s rozsudkom nesúhlasí, pretože
určený priebeh spornej hranice nezodpovedá priebehu pôvodnej majetkovej hranice, ktorá prebiehala v

priamke a nebola lomená ako to vyplýva z rozhodnutia okresného súdu.

Po doručení písomného vyhotovenia rozsudku podala odporkyňa proti rozsudku okresného súdu
prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas odvolanie zo dňa 19.11.2013 (č.l. 252-255 spisu),
ktorým navrhla, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil a návrh navrhovateľky v celom

rozsahu zamietol alebo, aby podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. napadnutý rozsudok okresného súdu
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odvolaní uviedla, že rozsudok okresného súdu považuje
za nesprávny. V prvom rade vyčítala okresnému súdu, že sa nezaoberal existenciou naliehavého
právneho záujmu navrhovateľky na požadovanom určení spornej hranice medzi pozemkami. Vyjadrila
názor, že navrhovateľka nemá naliehavý právny záujem na požadovanom určení, pretože samotné

určenie spornej vlastníckej hranice medzi pozemkami neodstraňuje tvrdené zásahy do vlastníckeho
právanavrhovateľky,pretožetátovnávrhutvrdí,žeodporkyňadojejvlastníckehoprávazasahujejednak
neoprávnene postaveným plotom na pozemku navrhovateľky a jednak nazhromaždenou suťou na
pozemku navrhovateľky; správne sa preto mala podľa odporkyne navrhovateľka domáhať odstránenia
neoprávnene postaveného plota, resp. uloženia povinnosti zdržať sa neoprávnených zásahov do jej

vlastníctva s tým, že v obidvoch prípadoch by prejudiciálnou otázkou bola otázka hranice medzi
pozemkami navrhovateľky a pozemkami odporkyne; len samotné určenie spornej hranice neodstráni
tvrdenézásahyapretonavrhovateľkanemánapožadovanomurčenípriebehuspornejhranicenaliehavý
právny záujem. Ďalším dôvodom nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení
priebehu spornej hranice na strane navrhovateľky je podľa odporkyne skutočnosť, že sporná hranica,

ako sa jej určenia domáhala navrhovateľka, je v súčasnosti už riadne vedená v katastri nehnuteľností; v
konanísatedanavrhovateľkavpodstatedomáhaladuplicitnéhourčeniapriebehuspornejhraniceapreto
na takomto určení nemôže mať naliehavý právny záujem. Pokiaľ ide o meritórne posudzovanie veci,
keďže v posudzovanom prípade došlo k spornosti a súbehu dvoch nadobúdacích titulov vlastníckeho
práva na strane navrhovateľky a na strane odporkyne, odporkyňa poukázala na skutočnosť, že jej

vlastnícke právo bolo určené skorším rozsudkom z roku 1989 a neskorším rozsudkom z roku 1994 v
prospech pôvodnej navrhovateľky nie je viazaná, preto sa tento nemôže týkať jej vlastníckych práv.
Svoje vlastnícke právo určené rozsudkom z roku 1989 považovala za silnejšie, pretože k určeniu
vlastníckeho práva v jej prospech došlo skôr ako v prípade navrhovateľky. Poukázala na to, že podaný
znalecký posudok v priebehu konania mohol byť len technickým podkladom pri definovaní jednotlivých

do úvahy prichádzajúcich hraníc medzi pozemkami navrhovateľky a pozemkami odporkyne, preto
vyčítala okresnému súdu, že v napadnutom rozsudku absentuje právne posúdenie ohľadne priebehu
vlastníckej hranice medzi spornými pozemkami ako aj posúdenie, prečo práve hranica, ktorej priebeh
okresný súd určil, je hranicou vlastníckou.

Navrhovateľka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne vo vyjadrení zo dňa 09.12.2013 (č.l. 259-260
spisu) k odvolaniu uviedla, že s napadnutým rozsudkom okresného súdu sa stotožňuje a považuje ho
za vecne správny. S poukazom na ustanovenie § 219 O.s.p. navrhla rozsudok okresného súdu potvrdiť.
Poukázala na to, že má naliehavý právny záujem na požadovanom určení spornej hranice, pretože tento
spočíva v odstránení právnej neistoty tejto hranice, ktorá je vyznačená aj v katastri nehnuteľností na

príslušných listoch vlastníctva. Poukázala na to, že k oprave geometrického plánu z roku 1989 došlo na
základežiadostiodporkyne.Pôvodnáhranicamedzipozemkaminavrhovateľkyapozemkamiodporkyne
však prechádzala tak, ako bola pôvodne určená geometrickým plánom z roku 1989 pred opravou;
túto hranicu akceptovali a rešpektovali aj právni predchodcovia sporných strán. Poukázala na to, ževlastnícke právo k svojim pozemkom nadobudla na základe rozsudku z roku 1993, ktorý je právoplatný
a vykonateľný už 18 rokov.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p.,
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods. 1
písm. h) O.s.p. zrušil a v zmysle § 221 ods. 2 O.s.p. vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie; v zmysle § 212 ods. 2 písm. b) O.s.p. odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok okresného
súdu aj v závislom výroku o trovách konania.

Podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec
právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový
stav.

Odvolanie odporkyne je dôvodné.

Vzhľadom na námietku odporkyne v odvolaní bolo potrebné v prvom rade zaoberať sa naliehavým
právnym záujmom navrhovateľky na požadovanom určení priebehu hranice medzi pozemkami
navrhovateľky na jednej strane a pozemkami odporkyne na strane druhej. Odporkyňa vyjadrila názor,
že naliehavý právny záujem navrhovateľky na požadovanom určení nie je daný, pretože sporná

hranica medzi pozemkami (tak ako jej priebeh určil aj okresný súd v napadnutom rozsudku) je už
súčasťou katastra nehnuteľností. Naliehavý právny záujem na určovacom návrhu je spravidla daný
v prípade, ak by bez požadovaného určenia bolo právo navrhovateľa ohrozené alebo ak by sa bez
požadovaného určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Určovací návrh má preventívny charakter.
Ak sa určovacím návrhom dosiahne zhoda medzi skutočným stavom a stavom zapísaným v katastri

nehnuteľností, bude naliehavý právny záujem na požadovanom určení vlastníckeho práva daný vždy;
podľa odvolacieho súdu to rovnako platí aj v prípade, ak sa určovacím návrhom nepochybne odstráni
pochybnosť o právnom stave zapísanom v katastri nehnuteľností vyplývajúca z verejnej listiny (z
hľadiska prejednávanej veci pochybnosť vyplývajúca z dvoch súdnych rozhodnutí, t.j. rozsudku z roku
1989arozsudkuzroku1994,ktorésinavzájomfaktickyvposudzovanejotázkepriebehuspornejhranice

obsahovo odporujú); nakoľko pochybnosť o právnom stave priebehu spornej hranice je vyznačená na
samotných listoch vlastníctva, na ktorých sú zapísané pozemky navrhovateľky a pozemky odporkyne,
má podľa odvolacieho súdu navrhovateľka naliehavý právny záujem na požadovanom určení, pretože
len súd v sporovom občianskom súdnom konaní môže túto spornosť zápisu odstrániť; príslušný okresný
úrad nemá právomoc rozhodnúť, či sú správne údaje v katastri nehnuteľností alebo v predloženej

verejnej listine, takúto právomoc má len súd v občianskom súdnom konaní (§ 70 ods. 1 zákona č.
162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení
neskorších predpisov a contrario; ďalej len „zákon č. 162/1995 Z. z.“). Vzhľadom na uvedené, nie je
už potrebné posudzovať, či sa podaným návrhom odstránia tvrdené zásahy do vlastníckeho práva
navrhovateľky(navyšekonanieouloženiepovinnostiodstrániťplotboloprávoplatnezastavené),pretože

naliehavý právny záujem navrhovateľky na požadovanom určení je daný už samotnou spornosťou
zápisu hranice medzi pozemkami navrhovateľky a pozemkami odporkyne na príslušných listoch
vlastníctva; tento záver podporuje aj vyjadrenie bývalej Správy katastra Brezno zo dňa 17.04.2009 (č.l.
21 spisu).

Odporkyňa v podanom odvolaní argumentuje, že nie je viazaná rozsudkom z roku 1994, pretože nebola
účastníčkou konania, v ktorom bol vydaný a jej vlastnícke právo k pozemkom bolo určené skorším
rozsudkom z roku 1989. Je pravda, že právoplatný rozsudok z roku 1989 je verejnou listinou (§ 134
O.s.p.) a ako taký je vo výroku záväzný pre účastníkov konania ako aj všetky orgány (§ 159 ods. 2 časť
vety pred bodkočiarkou O.s.p.); tento záver však rovnako platí aj pre právoplatný rozsudok z roku 1994,

ktorý je tiež verejnou listinou (§ 134 O.s.p.) a ako taký je vo výroku záväzný pre účastníkov konania
ako aj všetky orgány (§ 159 ods. 2 časť vety pred bodkočiarkou O.s.p.). Keďže navrhovateľka (resp. jej
právni predchodcovia) neboli účastníkmi konania, ktorého výsledkom bol právoplatný rozsudok z roku
1989 a ani odporkyňa (resp. jej právni predchodcovia) neboli účastníkmi konania, ktorého výsledkom
bol právoplatný rozsudok z roku 1994, ani jedna z nich nie je viazaná rozsudkom, ktorý určil vlastnícke

právo k príslušným pozemkom v prospech protistrany. Riešením priebehu spornej (vlastníckej) hranice
medzi pozemkami navrhovateľky na jednej strane a pozemkami odporkyne na strane druhej nie je
ani odporkyňou uvádzané akési pravidlo priority, pretože obidva rozsudky (z roku 1989 aj 1994) majú
rovnakú právnu silu a samotné časové hľadisko priznania vlastníckeho práva podľa niektorého z nich nieje rozhodujúce (rozhodujúce preto bude posúdenie splnenia podmienok daných právnym poriadkom na
nadobudnutie vlastníckeho práva k sporným pozemkom buď na strane navrhovateľky alebo na strane
odporkyne v závislosti od výsledkov dokazovania vo vzťahu k tejto otázke).

Súdna prax slovenských súdov pripúšťa konanie o určenie hranice medzi pozemkami (v prípade, že
ide len o sporný priebeh inak existujúcej hranice medzi pozemkami; v ďalšom texte neuvažujeme o
prípadeurčeniapriebehuhranicemedzipozemkami,ktorejpriebehniejeznámyajehopotrebnénanovo
konštituovať).Opodstatnenosťtejtosúdnejpraxesazvýraznilazrušenímustanovení§48až§51zákona

č. 162/1995 Z. z. o konaní o určení priebehu hranice pozemkov s účinnosťou od 15.04.2004, pretože v
súčasnosti okrem sporového občianskeho súdneho konania neexistuje spôsob ako určiť priebeh spornej
hranice medzi pozemkami. Ako však už zdôraznil Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn.
1Cdo/11/1997 zo dňa 26.08.1997 v prípade určenia priebehu hranice medzi susediacimi pozemkami
ide vo svojej podstate o určenie, komu z vlastníkov susediacich pozemkov patrí sporná plocha. V tejto
súvislosti odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že na rozdiel od praxe slovenských súdov, české

súdy v podstate z totožnej právnej úpravy vyvodili opačný záver a návrhy na určenie priebehu hranice
medzi pozemkami nepripúšťajú, pretože podľa ich názoru je aj v tomto prípade potrebné navrhovaný
výrok rozhodnutia súdu (petit) formulovať na určenie vlastníckeho práva presne určenej časti pozemku,
resp. na vypratanie presne určenej časti pozemku (porovnaj napríklad rozsudok Najvyššieho súdu
Českej republiky sp. zn. 22Cdo/1908/2000 zo dňa 30.05.2002 alebo uznesenia Najvyššieho súdu

Českej republiky sp. zn. 22Cdo/2035/2003 zo dňa 29.07.2004 a sp. zn. 22Cdo/2028/2008 zo dňa
02.03.2010). Z uvedeného vyplýva, že návrh na začatie konania o určenie hranice pozemku je vo
svojej podstate návrhom na určenie vlastníckeho práva, keď jedným zo základných hmotnoprávnych
podmienok úspechu v súdnom konaní je preukázanie vlastníckeho práva k pozemku, ktorého sa návrh
týka. V tomto smere je dôvodná odvolacia námietka odporkyne, že napadnutý rozsudok okresného súdu

neobsahuje právne posúdenie priebehu spornej vlastníckej hranice medzi pozemkami navrhovateľky na
jednej strane a pozemkami odporkyne na strane druhej.

V ďalšom konaní bude preto úlohou okresného súdu doplniť dokazovanie na určenie priebehu spornej
hranice medzi pozemkami navrhovateľky na jednej strane a pozemkami odporkyne na strane druhej.

Samotný vytyčovací náčrt podaný v konaní ustanoveným súdnym znalcom nie je dôkazom o priebehu
vlastníckej hranice medzi spornými pozemkami. Právnou skutočnosťou, od ktorej možno bez ďalšieho
pre účely konania v prejednávanej veci odvodiť vlastnícke právo k sporným pozemkom nie sú ani
rozsudky z roku 1994 v prospech navrhovateľky a z roku 1989 v prospech odporkyne, pretože ani jedna
z protistrán nie je tým ktorým rozsudkom viazaná z dôvodu, že navrhovateľka ani odporkyňa (resp.

ich právni predchodcovia) neboli účastníkmi obidvoch konaní, v ktorých boli uvedené rozsudky vydané;
rovnako právnou skutočnosťou, od ktorej možno bez ďalšieho pre účely konania v prejednávanej veci
odvodiť vlastnícke právo k sporným pozemkom nie sú ani geometrický plán z roku 1989 ako podklad k
rozsudkuzroku1989anigeometrickýplánzroku1993akopodkladkrozsudkuzroku1994.Okresnýsúd
bude vychádzať zo skutočnosti, že titulom nadobudnutia vlastníckeho práva podľa obidvoch rozsudkov

(z roku 1989 aj z roku 1994) je vydržanie. Z doterajších skutkových zistení okresného súdu vyplýva, že
geometrickýplánzroku1993zameralpôvodnýstavkatastranehnuteľností,kýmgeometrickýplánzroku
1989 bol v časti priebehu spornej hranice medzi spornými pozemkami zmenený na žiadosť odporkyne
zo dňa 14.09.1989 (č.l. 23 spisu), ktorú tak bude v ďalšom konaní zaťažovať dôkazné bremeno na
preukázanie, že zmena spornej hranice bola v súlade so záverom o vydržaní vlastníckeho práva aj k

častiam pozemkov, ktoré vyrovnaním pôvodnej hranice získala. Iba po takto doplnenom dokazovaní
bude možno vo veci opätovne rozhodnúť a odstrániť tak rozpor medzi právoplatnými rozsudkami z roku
1989 a z roku 1994 a súčasne odstrániť spornosť hranice medzi pozemkami navrhovateľky na jednej
strane a pozemkami odporkyne na strane druhej.

Podľa § 212 ods. 3 O.s.p., na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliada odvolací súd, len ak
mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Okresný súd sa podľa zistenia odvolacieho súdu dopustil vady konania, ktorá mala za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, t.j. nevykonateľnosť napadnutého rozsudku. Napadnutým rozsudkom

okresný súd určil priebeh hranice medzi pozemkami navrhovateľky a odporkyne podľa vytyčovacieho
náčrtu znaleckého posudku č. 36/2010 zo dňa 22.06.2010 vypracovaného znalcom Ing. Pavlom
Krišpinským. Okresný súd však tento vytyčovací náčrt neurobil súčasťou svojho rozsudku. V rozsudku
o určení vlastníckeho práva k pozemku (ktorého druhom je na základe vyššie uvedeného aj rozsudoko určení priebehu hranice) je potrebné tento vytyčovací náčrt urobiť súčasťou tohto rozsudku, inak bez
jeho pripojenia k rozsudku je rozsudok nevykonateľný, čo je vada, ktorá má za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Vytyčovací náčrt urobí súd výrokovou súčasťou svojho rozsudku tým, že v

osobitnomvýrokuuvedie,žekonkrétnešpecifikovanýnáčrttvoríneoddeliteľnúsúčasťrozsudku(ideteda
o obsahovú súčasť rozsudku); súčasne je potrebné uviesť, že pre účely doručenia rozsudku účastníkom
konania, resp. ich právnym zástupcom, je potrebné vytyčovací náčrt k rozsudku fyzicky pripojiť (ide
teda o fyzickú súčasť rozsudku). Odvolací súd pokladá obsahové a fyzické pripojenie predmetného
vytyčovacieho náčrtu k rozsudku za nevyhnutné pre jeho vykonateľnosť. Absencia vytyčovacieho náčrtu

ako obsahovej a fyzickej súčasti napadnutého rozsudku predstavuje prekážku jeho vykonateľnosti a
súčasne samostatný dôvod na jeho zrušenie.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p.
a vec mu podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pretože okresný súd vec
nesprávne právne posúdil v otázke splnenia podmienok nadobudnutia vlastníckeho práva k sporným

pozemkom zo strany navrhovateľky a odporkyne, v dôsledku čoho nepoužil správne ustanovenie
právneho predpisu (ustanovenia týkajúce sa nadobudnutia vlastníckeho práva k sporným pozemkom
platné v čase splnenia podmienok, ktoré právny poriadok vyžadoval na nadobudnutie vlastníckeho
práva) a nedostatočne zistil skutkový stav (nakoľko návrh z tohto hľadiska neposudzoval). Okresný súd
sa dopustil aj vady konania, ktorá by mala (pri vecnej správnosti rozsudku) za následok nevykonateľnosť

napadnutého rozsudku a na túto vadu bol odvolací súd povinný prihliadať (§ 212 ods. 3 O.s.p.).

V dôsledku zrušenia rozsudku okresného súdu zrušil odvolací súd aj závislý výrok o trovách konania (§
212 ods. 2 písm. b/ O.s.p.). V novom rozhodnutí rozhodne okresný súd aj o trovách odvolacieho konania
(§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.