Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. apríl 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/331/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5715209835
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5715209835.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha

a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci žalobcu: Ing. E.
V., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., Ul. D. XXXX/X, zast. JUDr. Tomášom Zbojom, advokátom so sídlom v
D., Ul. U. X, proti žalovanému: Železnice Slovenskej republiky, IČO: 31 364 501, so sídlom v Bratislave,
Ul. Klemensova 8, v konaní o náhradu škody, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Martin č.k. 7C/293/2015-134 zo dňa 07. 03. 2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti, v ktorej súd žalobe vyhovel a v
časti o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie p o t v r d z u j e.

V ostatnej časti, v ktorej súd vo zvyšku žalobu zamietol, ponecháva rozsudok súdu prvej inštancie n
e d o t k n u t ý.

Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania v plnom rozsahu (100 %).

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 11.431 € s
5,25 % ročným úrokom z omeškania od 26.09.2015 až do zaplatenia všetko do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku. Návrh žalobcu na zaplatenie 5,25 % ročného úroku z omeškania zo sumy 11.431 € za obdobie

od 11.07.2015 do 25.09.2015 zamietol. Zároveň žalovanému uložil povinnosť zaplatiť na účet právneho
zástupcu žalobcu vedený v H. H. a.s., č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, VS 019/2015 trovy konania žalobcu v
sume 1.967,38 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd
k záveru, že žalobca utrpel úraz na priechode cez železnicu v Príbovciach - Rakove. Že sa tak stalo mal
preukázanévýpoveďamisvedkovatoN.C.,ktorávidelapádžalobcunaželezničnompriechodeabolaaj
pri ňom. Ďalším svedkom, ktorý túto skutočnosť preukazuje je podľa názoru súdu aj J. Y., ktorý videl pád
žalobcu a neskôr mu to aj sám žalobca hovoril. Tvrdenie žalobcu je nepriamo preukazované aj čestným

prehlásením D. J.. Že sa úraz stal dňa 10.07.2013 taktiež potvrdzuje lekárske potvrdenie od MUDr. M.
D., ktorý sťaženie spoločenského uplatnenia obodoval a vo svojom potvrdení uvádza, že sa jedná o
úraz z 10.07.2013. Súd neuveril obrane žalovaného, ktorý tvrdil, že medzera medzi dvomi panelmi je
maximálne 15 mm a to aj napriek tomu, že predložil záznamy ohľadom kontroly železničného priecestia,
teda neuveril ani výpovedi svedka Ing. M. I., ktorý mal na starosti evidenciu priecestí a ich technický
stav. Týmto tvrdeniam neuveril jednak vzhľadom na predloženú fotodokumentáciu a výpoveď svedka J.
Y., ktorý uviedol, že sa jedná o väčšiu medzeru medzi panelmi, do ktorej sa zmestí koleso bicykla , ale

predovšetkým vzhľadom na ohliadku, ktorú súd vykonal na mieste samom, pri ktorej zistil, že medzera
medzi panelmi, do ktorej vošlo koleso bicykla žalobcu, ktorá je v súčasnej dobe zaliata asfaltom je v šírke
4 a pol centimetra. Z takto vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca utrpel úraz tak, ako
to popísal a ďalej mal preukázané, že za škodu zodpovedá žalovaný, ktorý mal vo vlastníctve a v správeželezničné prechody, nakoľko tento porušil právny predpis a to konkrétne predpis ŽSR, Z 12, prílohu
č. 4, kde je upravená šírka medzery medzi panelmi. Táto má byť pri vyhovujúcom stave do 15 mm.
Žalovaný teda zodpovedá za škodu, keď porušil svoju povinnosť, lebo medzera pri dodržiavaní predpisu

ŽSR Z12 ohľadom medzier medzi panelmi na železničnom prechode bola až 4,5 cm a v súvislosti s tým
žalobca utrpel úraz v dôsledku ktorého utrpel škodu na zdraví. Medzi porušením povinnosti žalovaného
a škodou je príčinná súvislosť. Súd zaviazal žalovaného uhradiť žalobcovi 11.431 €, nakoľko táto suma
bola určená obodovaním bolestného vo výške 510 bodov a sťaženia spoločenského uplatnenia vo
výške 200 bodov. Toto obodovanie vykonal MUDr. M. D.. Potvrdenie o obodovaní nebolo spochybnené

žiadnym z účastníkov a preto sa súd ním bližšie nezaoberal.V zmysle ust. § 517 ods. 2 O.z. súd ďalej
zaviazal žalovaného uhradiť žalobcovi aj 5,25 % ročný úrok z omeškania od 26.09.2015, t.j. deň po
tom, ako obdržal žalovaný návrh žalobcu, ktorý mu bol zaslaný zo súdu. Od tej doby podľa názoru
súdu je žalovaný s plnením v omeškaní. Pokiaľ sa týka uplatnených úrokov z omeškania žalobcom
od 11.07.2015 do 25.09.2015, tak v tejto časti súd návrh žalobcu zamietol. Mal za to, že nemožno,
resp. by bolo nespravodlivé postihovať žalovaného úrokmi z omeškania od výzvy, ktorú zaslal právny

zástupca žalobcu žalovanému. Nakoľko jeho postoj, teda že nezaplatil požadovanú sumu súd považoval
za logický postup, keď predtým, ako obdržal výzvu na zaplatenie žalovanej sumy nevedel o žiadnom
úraze na jeho priecestí, lebo žalobca to predtým nikde nehlásil. Z toho dôvodu mohol mať žalovaný
dôvodné pochybnosti o návrhu žalobcu. Prakticky žalobca svojím neskorým riešením danej situácie
skoro po 2 rokoch od úrazu zapríčinil, že celá záležitosť sa musela riešiť až súdnou cestou. O trovách

konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p., zaviazal žalovaného uhradiť na účet právneho
zástupcu žalobcu trovy konania žalobcu v sume 1.967,38 €, pretože žalobca mal plný úspech vo veci.

2. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalovaný. V podanom odvolaní uviedol, že s
právnym názorom súdu, ako aj so spôsobom hodnotenia dôkazov súdom nesúhlasí. Rozhodnutie súdu

v predmetnej veci považuje za rozhodnutie v rozpore s vykonaným dokazovaním, s dobrými mravmi
a so zákonom č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a Občianskym zákonníkom. Žalovaný má za to,
že z výpovedí svedkov súd nemohol mať preukázané, že žalobca spadol z bicykla spôsobom, ako
to uviedol v návrhu, t.j. že mu koleso z bicykla vbehlo do fúgy v medzikoľajovom priecestí. Svedok
Y. videl pád žalobcu zo vzdialenosti 150-200 m a z takej diaľky nemohol vidieť koleso bicykla. Na

priecestí sa bol pozrieť až po cca 2 mesiacoch po páde a po rozhovore so žalobcom, to znamená, že
nevidel stav priecestia v deň úrazu. Svedkyňa N. C. taktiež videla žalobcu ležať a nevidela samotný
pád žalobcu a ani stav priecestia. Vo svojej výpovedi uviedla: „Ja bližšie neviem nič uviesť, ako
spadol, prečo spadol. " Čestné prehlásenie D. J. taktiež neobjasňuje pád žalobcu a ani technický stav
priecestia. Fotodokumentácia žalobcu, ktorú predložil súdu, nemá žiadnu dôkaznú hodnotu, pretože

nedokumentuje technický stav priecestia dňa 10.07.2013, prípadne nasledujúci deň. Uvedené fotky
žalobcu urobila jeho dcéra a predovšetkým z nich nie je zrejmé, kedy boli urobené, neobsahujú deň,
mesiac ani rok fotenia, ktorý je podstatný pre zistenie technického stavu priecestia v deň úrazu.
Záverečným dôkazom, o ktorý okresný súd oprel svoju vieru, bola obhliadka priecestia zo dňa 11.2.2016,
ktorú vykonal bez prítomnosti žalobcu (osoby, ktorá na priecestí spadla). V ten deň súd zistil na priecestí

špáru v šírke 4 a pol centimetra. Na základe toho konštatoval, že zo záznamov predložených žalovaným
ohľadom kontroly priecestia bolo zistené, že v týchto záznamoch sa konštatuje, že priecestie je bez
závad. Vykonanie tejto prehliadky bolo absolútne zbytočné a nepotrebné, pretože bolo vykonané až v
roku 2016, 30 mesiacov po páde žalobcu. Priecestie sa bežne používa na cestnú premávku a počas
30 mesiacov sa mení aj jeho technický stav a nie je právne relevantné, aký je výsledok merania špáry

v roku 2016, ale bolo by podstatné meranie špáry dňa 10.07.2013, ktoré mala vykonať polícia a nie
súd, čo však svojím neoznámením znemožnil žalobca. Z predložených Evidenčných listov priecestia je
zrejmé, že hodnotenie priecestia sa menilo podľa jeho technického stavu. Tvrdenie súdu, že záznamy
predložené žalovaným ohľadom kontroly priecestia, v ktorých sa konštatuje, že priecestie je bez závad,
sú v rozpore s jeho obhliadkou, je nepravdivé, pretože súd mohol porovnávať výsledky jeho kontroly

iba so stavom v roku 2016 a nie s rokom 2013, kedy došlo k úrazu. Súd neuviedol a nedokázal
konkretizovať rozpor medzi záverom jeho obhliadky a výsledkom konkrétnych prehliadok vykonaných
žalovaným od roku 2011 až do roku 2015, o ktorých žalovaný doložil písomné záznamy. Z prehliadok
vykonávaných podľa predpisu ŽSR Z 12, siedma časť, je zrejmé, že stav priecestia sa menil až v
roku 2014 a nie v roku 2012 a 2013, kedy bolo hodnotené stupňom 1, teda zodpovedalo technickým

parametrom v zmysle predpisu. Záver okresného súdu, že záznamy predložené žalovaným ohľadom
kontroly priecestia, v ktorých sa konštatuje, že priecestie je bez závad, sú v rozpore s jeho obhliadkou,
absolútne spochybňuje písomná komunikácia medzi obcou Raková zo dňa 23.3.2015 a žalovaným, z
ktorej je zrejmé, že až v roku 2015 obec požadovala opravu priecestia. Žalovaný na to reagoval tak, žesa zaviazal k dosýpaniu medzier medzi priecestnými panelmi. Táto komunikácia potvrdzuje skutočnosť,
že výsledky prehliadok žalovaného korešpondovali s technickým stavom priecestia. Komunikácia
potvrdzuje aj tú skutočnosť, že priecestie bolo v roku 2013 v poriadku, pretože obec Raková namietala

stav priecestia až v roku 2015. žalovaný namietal zo strany žalobcu porušenie ustanovení § 65 a § 66
ods. 1, 2, 3 zákona o cestnej premávke ako účastníka dopravnej nehody. Žalobca nesplnil žiadnu z
povinností, ktoré mu stanovuje zákon, neohlásil nehodu polícii, nezotrval na mieste nehody, nezdržal
sa premiestnenia vozidla. Splnením týchto povinností by bol úraz vyšetrený príslušnými orgánmi už
v roku 2013 za vykonania právne relevantných dôkazov (fotodokumentácie, dychová skúška žalobcu,

výpovede svedkov). Žalobca svojím konaním takto znemožnil vykonanie príslušných dôkazov okamžite
po jeho úraze. Žalobca taktiež nenahlásil úraz ani na železničnej stanici a z toho dôvodu zamestnanci
žalovaného nemohli vykonať šetrenie na priecestí po páde z bicykla v roku 2013. Príčinnú súvislosť
medzi povinnosťami žalovaného a škodou sa v konaní nepodarilo preukázať. Žalovaný preukázal
listinnými dôkazmi (päťročná komisionálna prehliadka z roku 2011 a každoročné bežné prehliadky,
komunikácia s obcou Rakovo) výpoveďou svedka Ing. M. I., že priecestie bolo v zmysle predpisu ŽSR

Z 12 kontrolované, bolo hodnotené v rokoch 2012 a 2013 stupňom 1, teda zodpovedalo technickým
parametrom v zmysle predpisu. Žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno a nedokázal preukázať
v konaní svoje tvrdenia. Ním navrhnutí svedkovia a fotodokumentácia nebola schopná preukázať tú
skutočnosť, že žalobca dňa 10.07.2013 pri prechádzaní železničným priecestím v obci Rakovo na bicykli
spadol z toho dôvodu, že predným kolesom vbehol medzi štrbiny v medzikoľajovom priestore. Taktiež

vykonanie prehliadky súdom nepreukázalo žiadne porušenie povinností žalovaného dňa 10.07.2013,
pretože bolo vykonané až v roku 2016, 30 mesiacov po páde žalobcu. Z dokazovania vykonaného
súdom bolo preukázané len porušenie zákona o cestnej premávke zo strany žalobcu. S poukazom na
vyššie uvedené žalovaný žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a návrh v plnom
rozsahu zamietol, resp. rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil vec tomuto súdu na ďalšie konanie.

3. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca, ktorý rozsudok napadnutý odvolaním považuje
za vecne správny, vydaný v súlade s vykonaným dokazovaním. Zo strany žalovaného je rozporované
výlučne skutkové zistenie súdu prvého stupňa o existencii súdom vykonanou obhliadkou na mieste
samom zistenej špáry o rozmere 4,5 cm. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na vyhotovené fotografické

snímky zabezpečené žalobcom 22.10.2013 a nezmenený stav špáry zo dňa 11.02.2016 t.j. tri roky
po úraze, kedy nedošlo ku zmene nevyhovujúceho stavu priecestia. Podľa záznamov predložených
samotným žalovaným mal byť stav priecestia vyhovujúci počas celej tejto doby a to aj v roku 2015 ako
aj v roku 2013, pričom podľa predloženého predpisu žalovaného č. 12 a jeho prílohy č. 4 vyhovujúci
stav priecestia nesmie mať medzery väčšie ako 1,5 cm t.j. 3 krát menšie ako boli obhliadkou miesta

samého zistené skutočnosti. Žalovaný nevyvrátil skutočnosť, že s panelmi nebolo počas celej doby
manipulované, práve naopak celý čas potvrdzoval, že s priecestím sa nemanipulovalo až do roku 2015
a tak, ako zistil súd prvého stupňa, správne žalobca preukázal svedeckými výpoveďami a predloženými
listinnými dôkazmi, že ku škode došlo v dôsledku skutočností tak, ako boli tieto uvedené v podanej
žalobe. Pokiaľ ide o žalovaným uvádzanú opravu priecestia vyplnením asfaltom toto bolo realizované

podľa tvrdení žalovaného a svedka Ing. I. v roku 2015. Od vzniku škody a ani od podania žaloby až do
roku 2015 sa s priecestím nedialo nič, neopravovalo sa, panely sa neprekladali a teda stav priecestia
nebol okrem zaliatia asfaltom v roku 2015 zmenený, čo vychádza z vyjadrení žalovaného a v konaní
vypočutých svedkov. Žalovaný aj napriek existujúcej nevyhovujúcej špáre považoval stav priecestia
za vyhovujúci a to minimálne od 20.10.2011, kedy bola vykonaná päťročná komisionálna prehliadka.

Menšia oprava a to len zaliatím asfaltom sa realizovala až na základe podanej žaloby žalobcom, avšak
aj takáto oprava je vzhľadom na plánovanú opravu priecestia žalovaným nedostatočným riešením.
Pokiaľ žalovaný poukazuje na skutočnosť, že žalobca bezprostredne po škodovej udalosti nenahlásil
úraz na polícii, je potrebné uviesť, že žalobca bezprostredne po udalosti bol dlhodobo PN a sám
nemohol komunikovať z dôvodu oceľových výstuží v tvárovej a ústnej časti, čo mu umožňovalo výlučne

príjem tekutej stravy. Z dôvodu značného poškodenia zdravia bolo nevyhnutné, aby sa bezprostredne
po udalosti dostal do lekárskeho ošetrenia. Uvedené však nespôsobuje zánik nároku žalobcu a
nespôsobuje vyvinenie sa žalovaného z porušenia právnej povinnosti. Na základe vyššie uvedeného
navrhol žalobca odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil za súčasného
priznania náhrady trov právneho zastúpenia odvolacieho konania za vyjadrenie k odvolaniu v sume

279,12 €.

4.Kvyjadreniužalobcuzaslalvyjadreniežalovaný,kdeopätovnenamietalfotodokumentáciupredloženú
žalobcom, ktorú predložil súdu, pretože nemá žiadnu hodnovernú dôkaznú hodnotu, nedokumentujetechnický stav priecestia dňa 10.07.2013, prípadne nasledujúci deň. Žalovaný nemal povinnosť vyvracať
v konaní skutočnosť, že s priecestím sa nemanipulovalo (s predpokladom, že žalobca považoval za
manipuláciu vykonanie opravy) až do roku 2015. Žalovaný preukázal prostredníctvom svojich dôkazov

predložených súdu (listinné dôkazy - päťročná komisionálna prehliadka z roku 2011 a každoročné
bežné prehliadky, písomná komunikácia s obcou Rakovo, výpoveďou svedka Ing. M. I.), že priecestie
bolo v zmysle predpisu ŽSR Z 12 kontrolované, bolo hodnotené v rokoch 2012 a 2013 stupňom 1,
teda zodpovedalo technickým parametrom v zmysle predpisu. Žalovaný nemal taktiež povinnosť v
konaní vyvracať skutočnosť , že s priecestím sa nemanipulovalo až do roku 2015, pretože uvedené

priecestieboloprevádzkovanéododňaúrazuaždoobhliadkypriecestiadňa11.2.2016,toznamenábolo
vystavené každodennej cestnej premávke, vplyvu počasia. Z tohto dôvodu opätovne žalovaný poukázal
na skutočnosť, že vykonanie tejto prehliadky bolo zbytočné a nepotrebné, pretože bolo vykonané až v
roku 2016, 30 mesiacov po páde žalobcu. Čo sa týka vyjadrenia žalovaného, že oznámenie skutočností
o páde polícií, mu znemožnil jeho zdravotný stav, opätovne žalovaný poukázal na tú skutočnosť, že
žalobca bol účastníkom cestnej premávky a túto povinnosť mu stanovuje § 65 a § 66 ods. 1, 2, 3 zákona

o cestnej premávke. Z uvedených ustanovení je zrejmé, že žalobca nesplnil žiadnu z povinností, ktoré
mu stanovuje zákon, neohlásil nehodu polícii, nezotrval na mieste nehody, nezdržal sa premiestnenia
vozidla. žalobca svojím konaním takto znemožnil vykonanie príslušných dôkazov okamžite po jeho
úraze. Žalobca taktiež nenahlásil úraz ani na železničnej stanici a z toho dôvodu nemohla polícia ako aj
ŽSR vykonať šetrenie na priecestí po páde z bicykla v roku 2013.

5. V dôsledku podaného odvolania bol spis predložený na rozhodnutie o odvolaní odvolaciemu
Krajskému súdu v Žiline. Odvolací súd predovšetkým konštatuje, že pokiaľ súd prvej inštancie
rozhodoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (zák. č. 99/1963 Zb. v znení zmien a
doplnkov), tento stratil účinnosť ku dňu 30.6.2016 v dôsledku nadobudnutia účinnosti nových civilných

procesných kódexov, a to zák. č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a zák. č.
161/2015 Z.z. - Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“). Odvolací súd bol potom povinný pri
svojom procesnom postupe a rozhodovaní aplikovať uvedenú novú právnu úpravu (§ 470 ods. 1 CSP)
s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP). Zároveň
v ďalšej časti odôvodnenia krajský súd prispôsobil terminológiu novej právnej úprave

6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania
v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení
s ust. § 219 ods. 3 CSP) napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2

CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti. V odvolaním nenapadnutej časti ostáva rozhodnutie
nedotknuté.
7. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

8. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

9. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými
vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v
odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s
podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

10. Odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné
pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220
ods. 2 CSP v spojení s ust. § 234 ods. 2 CSP, pričom výstižne a dostatočne odôvodnil, čo ho viedlo k
vydaniurozhodnutiaavyporiadalsasrozhodujúcimi skutočnosťami.Rozhodnutieprvostupňovéhosúdu
zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení

svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne
predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne
závery primerane vysvetlil. Odvolateľ v podanom odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorým by saokresný súd nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav a následne prijaté
právne závery.

11. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný.
Žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie preukázal, že došlo k nehode na dotknutom železničnom
priecestí v obci Rakovo na trati Zvolen - Vrútky v km 296,700, ktorým trať križuje cesta III. triedy
č. 5197. Žalobca uniesol dôkazné bremeno ohľadom vzniku škody na zdraví a príčinnej súvislosti
medzi vzniknutou škodou a porušením zákonnej povinnosti žalovaného ako zodpovedného subjektu za

technický stav priecestia, práve ktorého nevyhovujúci stav bol príčinou vzniku škody na zdraví. Tvrdenia
žalobcu boli podporené aj predloženými dôkazmi - fotodokumentáciou, potvrdením o bolestnom a
sťažení spoločenského uplatnenia, svedeckými výpoveďami svedkov. Navyše v konaní pred súdom
prvej inštancie bola vykonaná ohliadka na mieste samom, ktorá aj napriek časovému odstupu podporila
tvrdenia žalobcu o existencii medzier medzi loženými železobetónovými panelmi.

12. Na strane druhej sa žalovaný vo svojich vyjadreniach odvolával na závery v evidenčných listoch
o vykonaných pravidelných prehliadkach na dotknutom priecestí, v zmysle ktorých bolo priecestie
kontrolované a hodnotené podľa predpisu ŽSR „Železničné priecestia a priechody“ Z 12, konkrétne
v rokoch 2012 a 2013 s výsledkom - stupeň 1- dobrý. Podľa prílohy č. 4 „Klasifikácia stavu
technických parametrov na priecestí“ (č.l. 99) je pre celkové zaradenie priecestia rozhodujúca najhoršia

klasifikácia zo všetkých jednotlivých hľadísk. Pritom v rámci vykonanej kontroly a priradenia stupňa
zodpovedajúceho technickému stavu priecestia sa posudzovali nasledovné hľadiská:
1. Stav koľajového lôžka, odvodnenie a geometrická poloha koľaje: chyby v geometrickej polohe koľaje,
chyby koľajníc, zvarov, stav upevňovadiel, podvalov, koľajového lôžka ovplyvňujú stav priecestia, sú ale
sledované a odstraňované v rámci údržby a opravy geometrickej polohy koľaje (železničného zvršku).

2. Niveleta priecestia vrátane nivelety cestnej komunikácie v nadväznosti napriecestie, chyby v
konštrukcii vozovky priecestia: ojazdenie povrchu vozovky, korózia povrchu obrusnej vrstvy (plošný
rozpad),výtlky,priečnyalebomiestnyhrboľ(pokles),trhliny(priečne,pozdĺžne,sieťové,vlasové,staticky
závažné), pľuzgiere v obnovenej vrstve, pozdĺžny pokles (ojazdené koľajnice), uvoľnená výdreva,
uvoľnené prvky konštrukcie (železobetónové panely) a pod.

Nerovnosti merané latou dĺžky 1,2 m sú bežne považované:
do hĺbky 15 mm a dĺžky min. 40 mm - stav dobrý,
do hĺbky 30 mm a dĺžky min. 40 mm - stav vyhovujúci,
hĺbky nad 30 mm a dĺžky min. 40mm - stav nevyhovujúci.
Medzery medzi prvkami (výdrevou, panelmi) v závislosti na hĺbke:

pri šírke do 5 mm - stav dobrý,
pri šírke do 15 mm - stav vyhovujúci,
pri šírke nad 15 mm - stav nevyhovujúci,
podobne vzniknuté medzery medzi hlavou koľajnice a priecestnou vozovkou, narušená kompletnosť a
funkcia priecestnej konštrukcie (panely, nábehové kliny) a pod.

3. Stav rozhľadových pomerov v rozhľadových trojuholníkoch priecestia, na pozemkoch ŽSR,
cestného podniku a na ostatných pozemkoch.
4. Stav príslušných dopravných značiek, závor, zábran, zvodových zábradlí, turniketov a ďalších
doplňujúcich konštrukcií.
5.Odvodneniecestnejkomunikácievblízkostipriecestia(odvodňovaciežľabyarošty,krajnice,priekopy)

13. V predložených evidenčných listoch, ktorých obsahom bolo práve hodnotenie technických
parametrov priecestia v súlade s vyššie uvedenou prílohou č. 4 predpisu Z 12 nie sú zaznamenané
žiadne podrobné merania parametrov uvedených v bode 2, t.j. konkrétne nerovnosti, či medzery medzi
prvkami. Pripojené písomné záznamy z pravidelných kontrol v rokoch 2012-2015 (č.l. 39-41) obsahujú

stručné zápisy o vyhovujúcom stave bez podrobnejšieho opisu kontrolovaných prvkov. Rovnako tak
zápis z 5-ročnej komisionálnej prehliadky priecestí z 30. 11. 2011 (č.l. 44) obsahuje pri jednotlivých
kontrolovaných hľadiskách len stručný záver bez podrobného popisu. Predmetné zápisy vzhľadom na
ich obsah neboli spôsobilé vyvrátiť tvrdenia žalobcu o technickom stave priecestia a ani spochybniť
dôkazy ním predložené.

14. Rovnako tak obrana žalovaného založená na spochybnení celého nároku žalobcu z dôvodu, že
žalobca nehodu z 10. 07. 2013 nenahlásil na polícii a ani spoločnosti Železnice SR, nespôsobujevyvinenie sa žalovaného z porušenia právnej povinnosti ako subjektu zodpovedného za stav
železničného priecestia.

15. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne
potvrdil. Úvahy okresného súdu v prejednávanej veci neboli ľubovoľné, ale vychádzali z dostatočne
zisteného skutkového stavu a zodpovedali skutočnostiam, ktoré dokazovaním boli zistené. Okresný súd
v prejednávanej veci teda na základe vykonaného dokazovania zistil správne skutkový stav a následne
vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami uvedenými v § 191 ods. 1 CSP a správne vo veci

rozhodol.

16. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262
ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal v plnom rozsahu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

17. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)