Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. máj 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/201/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112220995
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Duditš
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7112220995.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Duditša a sudkýň JUDr.
Evy Feťkovej a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcu E.. D. H., F.. X.XX.XXXX, T. R. P., C. XX,
zastúpeného JUDr. Janou Zimmermannovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Trieda KVP 1 proti
žalovaným: X. D. M., T. R. P.O., C. XX, X. P. A., T. R. P., C. XX, X. Z. D., T. R. P., C. XX I. X. E.. E. P., T.
R. P., C. XX, žalovaní zastúpení JUDr. Zsoltom Suverom, advokátom so sídlom v Košiciach, Murgašova

3, v konaní o ochranu osobnosti, o odvolaní žalovaných proti uzneseniu Okresného súdu Košice I z
3.1.2016 č.k. 37C 206/2012-317 takto

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie tak, že žalovaným 1. - 4. p r i z n á v a náhradu trov konania vo výške 2.551,54
eur, ktorú je žalobca povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalovaných 1. - 4. do troch dní do
právoplatnosti tohto uznesenia.

Náhradu trov odvolacieho konania stranám sporu n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej iba „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením priznal žalovaným v 1. a
ž 4. rade náhradu trov konania v výške 1.319,12 eur, ktorú je žalobca povinný zaplatiť na účet právneho
zástupcu žalovaných v 1. až 4. rade JUDr. Zsolta Suvera, advokáta so sídlom Murgašova 3, Košice do
3 dní od právoplatnosti uznesenia.

2. Súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil tým, že rozsudkom č.k. 37C/206/2012-276 zo dňa
19.6.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 26.10.2015 č.k. 3Co/795/2014-311
bola zamietnutá žaloba, ktorou sa žalobca domáhal ochrany osobnosti vo forme písomného
ospravedlnenia a náhrady ujmy v peniazoch. Súd prvej inštancie poukázal na ust. § 142 ods. 1 O.s.p.
podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných a účelné

uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Súd prvej inštancie
uviedol, že predmetom konania sú samostatné nároky žalobcu proti žalovaným v 1. až 4. rade. Ak
dôjde k spojeniu dvoch alebo viacerých vecí v jednom konaní (tzv. objektívna kumulácia) má to za
následok, že nedochádza k súčtu základných tarifných odmien za jednotlivé veci, ale k osobitnému
postupu predpokladanému právnou normou. Súd prvej inštancie určil základnú sadzbu tarifnej odmeny
z tarifnej hodnoty veci 2.000,- eur (91,29 eur) zvýšenej o 1/3 základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorá by

advokátovi patrila v ostatných spojených veciach. Sadzba tarifnej odmeny podľa § 13 ods. 3 vyhl. č .
655/2004 Z.z. je 182,58 eur. Takto určená základná sadzba sa zníži o 50%, keďže ide o spoločné úkony
pri zastupovaní dvoch osôb na sumu 91,29 eur. Súd prvej inštancie tak priznal náhradu trov za jednotlivé
úkony právnej služby podrobne vyčíslené v odôvodnení uznesenia, vrátane režijného paušálu.

3. Proti uzneseniu podali odvolanie žalovaní, ktorí namietajú nesprávne právne posúdenie veci a

navrhujú, aby odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie tak, že žalobcu zaviaže zaplatiť
žalovaným v 1. až 4. rade spoločne a nerozdielne na účet ich právneho zástupcu trovy konania vsume 2.551,54 eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia a zároveň si uplatnili náhradu trov odvolacieho
konania.

4. Žalovaní zdôrazňujú, že v danej veci sa nejedná o objektívnu kumuláciu, teda o kumuláciu v
predmetekonania,ktorámôžebyťdanáajprizastúpenílenjednéhoúčastníka,aleosubjektívnupasívnu
kumuláciu na strane žalovaných. O objektívnu kumuláciu sa jedná, ak na strane žalobcu a na strane
žalovanéhovystupujeibajedensubjekt,avšakpredmetomkonaniasúviacerénároky.Vtakomtoprípade
sa postupuje podľa § 13 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.. V prejednávanej veci však žalobca uplatňoval

na tom istom skutkovom základe právo na ochranu osobnosti, vrátane práva na náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch voči štyrom žalovaným, ide teda o pasívnu subjektívnu kumuláciu. V takomto prípade
je namieste aplikácia ust. § 13 ods. 2 vyhlášky, v zmysle ktorej sa základná sadzba tarifnej odmeny
znižuje o 50%, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb, čo znamená,
že odmena za každý jeden spoločný úkon právnej služby sa určí znížením základnej sadzby tarifnej
odmeny o 50% a jej vynásobením počtom zastúpených účastníkov. Tento princíp sa uplatňuje v prípade,

ak jeden a ten istý nárok uplatňujú viacerí žalobcovia alebo sa uplatňuje proti viacerým žalovaným.
Pokiaľ súd prvej inštancie poukázal v argumentácii na odôvodnenie uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 2Sžf/51/2010 uvádzajú odvolatelia, že v tejto veci sa posudzovala otázka aplikácie ust. § 11 ods. 4
vyhlášky. Odvolatelia ďalej dodávajú, že aj pri uplatnení princípu výpočtu odmeny pri aplikácii § 13 ods. 3
vyhlášky, čo inak nie je správne, bez spojenia s ust. § 13 ods. 2 vyhlášky by celková odmena advokáta vo

veci bola rovnaká. Z uvedeného odvolatelia vyvodzujú, že súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania
nesprávne právne vec posúdil, keď aplikoval ust. § 3 ods. 3 vyhlášky namiesto ust. § 13 ods. 2 vyhlášky.

5. Žalobca sa k odvolaniu žalovaných nevyjadril.

6. Odvolateľ podal odvolanie za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.), preto krajský súd ako
súd odvolací posudzoval odvolanie z hľadiska jeho prípustnosti a odvolacích dôvodov podľa ustanovení
predchádzajúceho procesného predpisu v súlade s ust. § 40 ods. 1,2 CSP. Po zistení, že boli splnené
podmienky prípustnosti odvolacieho konania prejednal odvolací súd vec bez nariadenia odvolacieho
pojednávania a preskúmal uznesenie v rozsahu uvedenom v § 379 a § 380 CSP spolu s konaním, ktoré

mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných je dôvodné.

7. Odvolateľ namieta výšku priznanej náhrady trov konania s odôvodnením, že súd prvej inštancie vec
nesprávne právne posúdil, ak nároky žalobcu proti žalovaným posúdil ako objektívnu kumuláciu nároku,
hoci podľa názoru odvolateľa mal vec posúdiť ako kumuláciu subjektívnu.

8. Odvolací sa stotožňuje s odvolacími námietkami odvolateľa a konštatuje, že súd prvej inštancie
nesprávne posúdil otázku procesného spoločenstva na strane žalovaných, ktoré spôsobuje, že pri
rozhodovaní o náhradu trov právneho zastúpenia je potrebné vychádzať zo zásady subjektívnej
kumulácie, pri ktorej sa spôsob výpočtu tarifnej odmeny spravuje ust. § 13 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z.

(ďalej iba „vyhláška“). Na rozdiel od nej pri tzv. objektívnej kumulácii sa pre výpočet tarifnej odmeny
aplikuje ust. § 13 ods. 3 cit. vyhlášky.

9. Pre rozlíšenie, či v danej veci ide o subjektívnu alebo objektívnu kumuláciu je rozhodujúci žalobný
návrh uplatnený žalobcom. Žalobca, ktorý ako dominus litis disponuje žalobným návrhom je oprávnený

v každom štádiu konania vymedziť, čoho sa žalobou domáha a voči komu žaloba smeruje. Z pohľadu
teórie procesného práva je možné konštatovať, že ak žalobca uplatňuje jednou žalobu niekoľko nárokov,
a to buď voči tej istej osobe, alebo voči rozličným subjektom, pričom každý tento nárok môže byť
predmetom osobitného konania, ide o tzv. objektívnu kumuláciu. O subjektívnej kumulácii hovoríme v
prípade, ak žalobca uplatňuje žalobou ten istý nárok voči viacerým osobám. Na strane žalovanej tak

zároveň dochádza k vzniku procesného spoločenstva (§ 91 ods. 1,2 O.s.p.) Pri procesnom spoločenstve
sa pritom rozlišuje spoločenstvo samostatné (§ 91 ods. 1 O.s.p.) a spoločenstvo nerozlučné (§ 91 ods.
2 O.s.p.). O samostatnom spoločenstve hovoríme v prípade, ak každý zo spoločníkov má samostatný
procesnýnárok,resp.povinnosťvočisvojmuprocesnémunáprotivku.Okaždomnárokunárokujemožné
rozhodnúť aj samostatne. Z hľadiska hospodárnosti konania však súd spravidla rozhoduje o nárokoch

viacerýchvzájomnepostavenýchsubjektovvjedinomrozhodnutívovecisamej.Obdobnúprávnuúpravu
procesného spoločenstva obsahujú aj ustanovenia § 76 a § 77 CSP.10. V prejednávanej veci sú žalovaní zastúpení jediným právnym zástupcom, ktorý vykonával spoločné
úkony právnej služby pre všetkých zastúpených. Pokiaľ súd prvej inštancie pri rozhodovaní o náhrade
trov právneho zastúpenia vychádzal zo záveru, že ide o tzv. objektívnu kumuláciu, teda o spojenie dvoch

alebo viacerých vecí, je jeho právny názor nesprávny. Odvolací súd teda konštatuje, že v prejednávanej
vecidošloktzv.subjektívnejkumulácii,kdeprávnyzástupcazastupovalštyrisubjektyvskutkovototožnej
veci. Pre tento prípad je potrebné výpočet jedného úkonu právnej služby vykonať podľa § 10 ods. 8
s použitím § 13 ods. 2 vyhlášky. Predmetom konania bol nárok na ochranu osobnosti so žiadosťou
o náhradu nemajetkovej ujmy, pri ktorom podľa § 10 ods. 8 vyhlášky sa vychádza z tarifnej hodnoty

2.000,- eur. Odmena pri tarifnej hodnote 2.000,- eur je 91,29 eur. Rovnaký nárok uplatnil žalobca proti
štyrom žalovaným, u ktorých došlo k subjektívnej kumulácii. V prípade subjektívnej kumulácie platí,
že hodnota tarifnej odmeny sa znižuje o 50%, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo
viacerých osôb (§ 13 ods. 2 vyhlášky). Platí teda, že tarifná odmena u každého zo žalovaných je 45,645
eur za jeden úkon právnej služby. Pri zastupovaní štyroch žalovaných je tarifná hodnota jedného úkonu
právnej služby 182,58 eur.

11. Pokiaľ sa týka počtu úkonov právnej služby odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením uznesenia (č.l. 3 písomného vyhotovenia uznesenia). Jediný rozdiel spočíva v tom, že
pri každom úkone právnej služby namiesto sumy 91,29 eur je správna suma 182,58 eur. V prípade
dvojnásobnej odmeny 182,58 eur je správna hodnota tarifnej odmeny 365,16 eur.

12. Pri rovnakom počte úkonov právnej služby z rozdielne určenou tarifnou odmenou tak patrí právnemu
zástupcovi žalovaných tarifná odmena v celkovej sume 2.464,84 eur. K odmene patrí režijný paušál v
celkovej sume 86,70 eur. Celková výška odmeny advokáta tak predstavuje sumu 2.551,54 eur.

13. Vzhľadom na uvedené dôvody odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie podľa § 388 CSP a uložil
žalobcovi nahradiť žalovaným trovy konania v sume 2.551,54 eur.

14. Vzhľadom na skutočnosť, že nesprávnosť rozhodnutia o výške trov nezapríčinil žalobca, odvolací
súd prihliadol na dôvody hodné osobitného zreteľa a napriek úspechu žalovaných v odvolacom konaní

nepriznal im náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi.

15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 - § 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ

domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.