Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. jún 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/402/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7816201978
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7816201978.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudcov
JUDr. Andreja Šalatu a JUDr. Jána Slebodníka, vo veci žalobcu A. K., nar. XX.X.XXXX, G. XX, zast. Mgr.
Ivicou Štiglitz, advokátkou, Rožňava, Šafárikova 8, proti žalovanej POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava,
Pribinova25,IČO:35807598,ovydaniebezdôvodnéhoobohatenia,oodvolanížalovanejprotirozsudku
11C/129/2016-30 z 27.5.2016 Okresného súdu Rožňava

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok.
Stranám sporu nepriznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom rozhodol, že žalovaná je povinná vydať žalobcovi
bezdôvodné obohatenie vo výške 458,- eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, v prevyšujúcej
časti súd žalobu zamietol a žalovanej uložil povinnosť nahradiť žalobcovi na účet jeho právnej
zástupkyne trovy právneho zastúpenia vo výške 120,36 eur a určil, že žalovaná je povinná zaplatiť na
účet tunajšieho súdu súdny poplatok vo výške 27,- eur.

2.V odôvodnení rozsudku o.i. uviedol, čoho sa žalobca podanou žalobou domáhal a ako ju
skutkovo a právne odôvodnil, že žalovaná s podanou žalobou nesúhlasila a uviedol ako svoje
stanovisko odôvodnila. Ďalej uviedol, aké dokazovanie vykonal, z ktorého zistil nasledovné: Zo
Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 705801428, ktorej súčasťou sú Všeobecné podmienky poskytnutia
spotrebiteľského úveru, uzavretej 12.12.2011 (ďalej len „Zmluva o úvere“), vyplýva, že žalovaná sa
zaviazala poskytnúť žalobcovi bezúčelový spotrebiteľský úver v hotovosti, v sume 350,00 eur a žalobca

ako spotrebiteľ sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spojené
so spotrebiteľským úverom vo výške 346,00 eur, t.j. zaplatiť celkovú čiastku 696,00 eur. Zo zmluvy
ďalej vyplýva, že žalovaná sa so žalobcom dohodla na úhrade celkovej čiastky vo výške 696,00 €
v 12 pravidelných mesačných splátkach vo výške 58,00 eur, a to vždy ku dňu - neuvedenému v
mesiaci, počnúc dňom - 17.1.2012. V zmysle zmluvy ročná percentuálna miera nákladov predstavovala
314,02 %. Z výpisu „Splátky a pokuty“ z 24.5.2015 (ďalej len „výpis“), je zrejmé, že žalobca k
predmetnej zmluve platil splátky takto: 17.1.2012 vo výške 58,- eur, 20.2.2012 vo výške 58,- eur,

28.6.2012 vo výške 80,- eur, 10.7.2012 vo výške 90,- eur, 9.8.2012 vo výške 62,- eur, 25.10.2012
vo výške 60,- eur, 28.3.2013 vo výške 56,- eur, 24.9.2013 vo výške 56,- eur, 3.10.2014 vo výške
288,- eur. Spolu zaplatil žalobca sumu vo výške 808,- eur. Ďalej uviedol, že sa oboznámil aj so
Všeobecnýmipodmienkamiposkytnutiaspotrebiteľskéhoúveru(ďalejVP),soŠtandardnýmieurópskymi
informáciami o spotrebiteľskom úvere, ako aj s dokladmi o úhradách realizovaných v prospech
žalovanej a konštatoval, že táto má charakter zmluvy spotrebiteľskej a v prejednávanej veci sa jedná

o spotrebiteľský úver, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka, ako aj zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, na čom nemení nič ani tvrdenie žalovanej o tom, že žalobcovi nemožnotakéto postavenie priznať, pretože z obsahu zmluvy podľa žalovanej je zrejmé, že žalobca vstúpil do
právneho vzťahu so žalovanou na základe vyhlásenia, že poskytnuté finančné prostriedky použije na
výkon povolania a teda nemá postavenie spotrebiteľa. Uviedol, že poskytovateľ úveru určoval obsah

zmluvy bez možnosti akéhokoľvek ovplyvnenia zo strany žalobcu, sám vypĺňal údaje týkajúce sa
využitia úveru s možnosťami zamestnanie, povolanie, podnikanie, a iný účel a len s označením účelu
poskytnutého úveru zaškrtnutím kolónky povolanie, nie je možné vyvodiť záver ako to tvrdí žalovaná,
že sa nejedná o zmluvu spotrebiteľského charakteru. Nesúhlasí s argumentáciou žalovanej, ktorá sa
dovoláva, že žalobca nemal postavenie spotrebiteľa, pričom poukazuje na súdu známu prax, že pokiaľ

došlo k uzatvoreniu zmluvy o poskytnutom úvere medzi žalovanou ako poskytovateľom a dlžníkom, ktorý
mal charakter podnikateľského subjektu náležitým spôsobom v samotnom záhlaví, takto uzatvorených
zmluvných vzťahov bol dlžník označený IČOm, DIČom, resp. predkladal doklady preukazujúce jeho
bonituakopodnikateľskéhosubjektu(daňovépriznanie),čovdanomprípadeanipriuzatváranísamotnej
zmluvy o úvere nebolo učinené, že žalobca ako dlžník bol označený menom, dátumom, narodenia,
rodným číslom a trvalým bydliskom. Tomu názoru svedčí i vykonané dokazovanie, keď bolo preukázané

že žalobca bol v čase uzavretia zmluvy o úvere zamestnancom Železníc Slovenskej republiky a nebol
podnikateľským subjektom. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba žalobcu o
vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 458,00 eur je dôvodná tak, ako je uvedené vo výroku tohto
rozsudku, a preto jej v tejto časti vyhovel. Nárok žalobcu je v súlade s § 451 a nasl. zák. č. 40/1964
Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 12.12.2011, t.j. v čase uzavretia Zmluvy

o úvere (ďalej len „Občiansky zákonník“) a citoval znenie § 451 ods. 1 a 2, § 456 prvej vety, § 52
ods.1,3,4, § 53 ods.1 prvej vety, § 53 ods.5, § 54 ods.1,2, §1 ods.2, § 9 ods.1,2 písm. a), b), c), d), e),
f), g), h), i), j), k), l), m), n), o), p), q), r), s), t), u), v), w), x), y), ods.3,4,5,6,7,8, § 11 ods.1 písm. a),b)
zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom do 12.12.2011, t.j. ku dňu uzavretia Zmluvy o

úvere (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“). Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 705801428 z
12.12.2011 je v rozpore s § 9 ods.2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko neobsahuje
všetky náležitosti vyžadované citovaným ustanovením, t.j. výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným
zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. V samotnej

Zmluve o úvere totiž nie je uvedená výška, počet ani termín splatnosti ani len samotných splátok,
keď je uvedená mesačná splátka sumou 58,00 eur a je tam uvedený počet splátok 12, avšak nie je
uvedený termín ich splatnosti. V Zmluve o úvere bolo určené iba, že celkové náklady spotrebiteľa sú
tvorené súčtom súm vo výške 350, eur ktorá tvorí istinu a 346 eur, ktorá tvorí poplatok za poskytnutie
úveru a vyčíslením RPMN vo výške 314,02%, z uvedeného však nevyplýva, aká je výška splátok

istiny, aká je výška splátok úrokov a aká je výška splátok ďalších poplatkov. Žalovaná totiž do zmluvy
uviedla celkovú splátku, z ktorej nie je možné zistiť jednotlivé zložky, pričom výšku jednotlivých zložiek
mesačnej splátky si priemerný spotrebiteľ nemá možnosť vypočítať. Žalobca ako spotrebiteľ v čase
uzatvárania zmluvy ani v priebehu trvania zmluvného vzťahu nemal vedomosť o tom, z akých položiek,
v akej výške pozostáva navýšenie úveru. Považoval neuvedenie výšky splátok istiny, úrokov a poplatkov

za neprijateľnú podmienku, ako to má na mysli § 53 ods.5 O. z.. Navyše poukázal na § 11 ods.1
písm. b) zák. o spotrebiteľských úveroch, z ktorého vyplýva, že ak zmluva o spotrebiteľskom úvere
neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.2, okrem iných aj písm. k), a to výšku, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

tak sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na konkrétne chýbajúce
údaje v Zmluve o úvere, o tom z akých položiek pozostáva navýšenie úveru, ako aj o výške, počte a
termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, a tiež vzhľadom na to, že žalobca úver čerpal, zmluvu
o spotrebiteľskom úvere uzavretú medzi účastníkmi konania považoval za platnú, avšak poskytnutý úver
považoval podľa citovaného § 11 ods.1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez

poplatkov. Vychádzajúc z uvedeného, dospel k záveru, že žalovaná mala v súlade s § 9 ods. 2 a § 11
ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch v spojení s § 52 a nasl. O. z. nárok len na plnenie,
ktoré poskytla žalobcovi, čo v danom prípade predstavuje 350,00 eur. Žalobca v konaní preukázal, že
žalovaná sa na jeho úkor bezdôvodne obohatila, keď pri úvere, poskytnutom mu vo výške 350,00 eur,
od neho v splátkach prijala sumu spolu vo výške 808,00 eur, a to v rozsahu sumy 458,00 € z titulu úrokov

a poplatkov poskytnutého úveru, napriek tomu, že poskytnutý úver sa v zmysle citovaných ustanovení
zákona o spotrebiteľských úveroch považoval za bezúročný a bez poplatkov a dospel súd k záveru, že
žaloba žalobcu o vydanie bezdôvodného obohatenia je dôvodná, a preto jej v tejto časti vyhovel. Vo
vzťahu k námietke premlčania nároku žalobcu, ktorú vzniesla žalovaná uviedol, že pri práve na vydanieplnenia z bezdôvodného obohatenia plynie jednak subjektívna 2-ročná premlčacia doba plynúca odo
dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil, a
jednak objektívna 3-ročná premlčacia doba plynúca odo dňa, keď došlo k bezdôvodnému obohateniu,

resp. 10 ročná pri úmyselnom bezdôvodnom obohatení. V danom prípade však podľa jeho názoru je
potrebné aplikovať 10 ročnú premlčaciu dobu, pretože bezdôvodné obohatenie žalovanej súd považuje
za úmyselné. Žalovaná má dlhodobo v predmete činnosti ako nebankový subjekt, poskytnutie úverov
a jej povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov.
Preto, ak žalovaná v zmluve o úvere neuviedla podstatné náležitosti v zmysle § 9 ods.2 písm. a/,b/,

c/, f/, i/, j/, k/, 1/, m/, o/, p/, s/, t/, y/ zákona o spotrebiteľských úveroch, o iných úveroch a pôžičkách
týmto obchádzala zákon, a toto jej konanie sa nedá hodnotiť inak, ako úmyselné konanie zamerané na
získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu. Zároveň žalobca sa o svojom bezdôvodnom
obohatení dozvedel až krátko pred podaním žaloby, kedy splnomocnil svoju právnu zástupkyňu na
zastupovanie v tomto konaní. Má za to, že ide o bezdôvodné obohatenie získané úmyselne, nakoľko
žalovaná je nebankovým subjektom pôsobiacim na finančnom trhu v Slovenskej republike, ako taká je si

vedomátoho,aképrávnepredpisyregulujújejčinnosťaneuvedeniepodstatnýchnáležitostívzmysle§9
ods.2 písm. a/,b/, c/, f/, i/, j/, k/, 1/, m/, o/, p/, s/, t/, y/ zákona o spotrebiteľských úveroch, o iných úveroch
a pôžičkách do zmluvy o predmetnom spotrebiteľskom úvere, je nepochybne úmyselným porušením
zákona, čo spôsobuje záver, že taktiež bezdôvodné obohatenie, ktoré takýmto spôsobom vzniklo,
je bezdôvodným obohatením získaným úmyselne. Ďalej je nesporné, že spoločnosť POHOTOVOSŤ,

s.r.o., zneužíva svoje právo ako veriteľ, viackrát v priebehu rokov boli judikované všetkými súdmi
rôznych stupňov porušenia práv spotrebiteľov, vrátane upozornenia Európskej komisie vo vzťahu k
Slovenskej republike na riešenie ochrany spotrebiteľov práve v otázke zneužívania veriteľských práv
touto spoločnosťou. Preto v obdobných spotrebiteľských veciach je potrebné vychádzať zo všeobecnej
desaťročnej objektívnej premlčacej lehoty, kde úmysly spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. obohacovať

sa na úkor spotrebiteľov sú zrejmé, kde táto spoločnosť má vedomosť z judikovaných rozhodnutí o
svojomzneužitípráva,čivyužívaníneprijateľnýchzmluvnýchpodmienokapretovpredmetnomprávnom
vzťahu účastníkov tohto konania je potrebné aplikovať objektívnu 10-ročnú premlčaciu lehotu na vydanie
bezdôvodného obohatenia v zmysle § 107 ods. 2. Súd zastáva názor, že žaloba bola podaná v rámci
premlčacej subjektívnej 2-ročnej lehoty. Obdobne premlčanie posúdili napr. aj Okresný súd Svidník v

spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Prešove v rozsudku sp. zn. 20/79/2010-260 z 23.10.2013,
Okresný súd Humenné v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Prešove v rozsudku sp. zn.
5C/184/2014-79 zo 14.12.2015. V prevyšujúcej časti týkajúcej sa úrokov z omeškania žalobu zamietol,
nakoľko z dokazovania nevyplynulo, že sa žalovaná dostala do omeškania s vydaním bezdôvodného
obohatenia, nakoľko žalobca žalovanej neadresoval kvalifikovanú výzvu k plneniu. Ďalej citoval znenie

§ 488, § 489, § 517 ods.1 vety prvej, ods.2 O. z. a uzavrel, že z vyššie citovaných zákonných ustanovení
je zrejmé, že záväzkovo právne vzťahy pre ktoré je charakteristické, že veriteľovi zakladajú právo na
plnenie a dlžníkovi povinnosť plniť vznikajú nielen z dvojstranných právnych úkonov (zmlúv), ale aj
mimozmluvne pri splnení zákonom stanovených podmienok a teda okrem iného i z bezdôvodného
obohatenia. Bezdôvodné obohatenie predstavuje teda záväzkovo právny vzťah, z ktorého pohľadávka

vzniká tomu, na koho úkor sa iný bezdôvodne obohatil a dlh tomu, kto obohatenie získal. Pokiaľ tento
dlh (povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie) nie je v povinnosti vydať vec, ale v povinnosti platobnej
je nepochybné, že ide o dlh peňažný, z ktorého riadnym a včasným nesplnením spája § 517 O. z.
nepriaznivý dôsledok vzniku omeškania na strane dlžníka s právom veriteľa požadovať okrem plnenia
aj úroky z omeškania (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 29.3.2001, sp. zn. 25 Cdo 2895/99).

V prejednávanej veci je zrejmé, že žalovanej vzniklo na úkor žalobcu bezdôvodné obohatenie, ktoré
je povinná vydať formou peňažného plnenia. Podľa § 563 O. z., ak čas splnenia nie je dohodnutý,
ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa
po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Nepriaznivým právnym dôsledkom porušenia povinností
zaplatiť peňažný dlh podľa tejto úpravy je vznik omeškania spojený s nárokom veriteľa na úrok z

omeškania.Rozhodujúcejetedakedynastalasplatnosťdlhu.Osobazodpovednázozodpovednostného
záväzkovoprávneho vzťahu sa dostáva do omeškania zásadne vtedy, ak dlh nesplní v deň nasledujúci
po dni, kedy bola veriteľom o plnenie požiadaná a od toho dňa môže požadovať úroky z omeškania.
Doba splatnosti záväzku z bezdôvodného obohatenia nie je ustanovená právnym predpisom, ak nebolo
ani dohodnuté, platí podľa § 563 O. z., dlžník je povinný splniť dlh v prvý deň po tom, kedy bol o

plnenie veriteľom požiadaný. O trovách konania účastníkov bolo rozhodnuté podľa § 142 ods.1 O.s.p.
a úspešnému žalobcovi bola priznaná náhrada trov konania na trovách právneho zastúpenia vo výške
120,36 eur za 3 úkony právnej služby (prevzatie a príprava, písomné podanie na súd zo 14.3.2016,
účasť na pojednávaní 27.6.2016, jeden úkon po 31,54 eur + 3x režijný paušál 8,58 eur) podľa vyhláškyč. 655/2004 Z.z.. Keďže žalobca je oslobodený od súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. za) zákona
č. 71/1992 Zb. a mal v konaní plný úspech, súd uložil žalovanej v súlade s § 2 ods.2 citovaného zákona
povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Rožňava súdny poplatok vo výške 27 eur podľa položky 1

písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu Zákona o súdnych poplatkoch.
3.Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalovaná vo výrokoch I., III. a IV. z nasledovných
dôvodov: v konaní došlo k vade uvedenej v § 365 ods.1 písm. d), f) a h) CSP tým, že súd rozsudok
nedostatočne odôvodnil (najmä tým, že sa nevysporiadal s argumentáciou žalovanej a iba nekriticky
prevzal argumentáciu žalobcu), čím odňal žalovanej možnosť konať pred súdom, súd dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a napokon rozhodnutie súdu vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. I. K nepreskúmateľnosti rozhodnutia - V súlade s § 157 ods.2 a §
167 ods.2 O.s.p. mal súd v odôvodnení rozhodnutia stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti
považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazov riadil a ako vec právne posúdil. Zároveň mal súd dbať na to, aby odôvodnenie rozhodnutia
bolo presvedčivé. Odôvodnenie predmetného rozhodnutia však tieto zákonom stanovené podmienky

nespĺňa. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 09.
decembra 1994, séria A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993,
sťažnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu SR (nález z 12. mája 2004, sp. zn. I ÚS 226/03) treba za
porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho
odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom

práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa
vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka. Porušením uvedeného práva účastníka na jednej
strane a povinnosti súdu na strane druhej sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť
sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležíte skutkovo aj právne
argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych opravných prostriedkov.

Z uvedeného je evidentné, že súd predmetné rozhodnutie neodôvodnil spôsobom vyplývajúcim z §
157 ods.2 O.s.p. Zároveň je toho názoru, že nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia, ktoré bráni jej
účinne sa brániť je možné považovať za odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom v zmysle
§ 221 ods.1 písm. f) a teda je daný aj odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. a) O.s.p.. II. K
premlčaniu - Citovala znenie § 100 ods.1 O. z. a uviedla, že námietka premlčania predstavuje spravidla

efektívny postup - obranu povinnej osoby proti hrozbe, že až po neúmerne dlhej dobe si veriteľ
uplatní svoje právo; na druhej strane možnosť tejto námietky donucuje (vedie) veriteľa k včasnému
vykonaniu svojho práva. Ide tu o predvídané právne postupy účastníkov záväzkových právnych vzťahov,
ktoré zodpovedajú účelu premlčania. Účelom právnej úpravy inštitútu premlčania v občianskoprávnych
vzťahoch je, aby oprávnený subjekt pod hrozbou sankcie premlčania uplatnil (vykonal) svoje právo

v stanovenej premlčacej dobe - teda včas. Účinné vznesenie námietky premlčania práva znamená,
že súd oprávnenej osobe nemôže premlčané právo priznať, keďže vznesením námietky premlčania
zaniká nárok na autoritatívnu vynútiteľnosť uplatneného práva. Tento inštitút poskytuje východisko,
ako predísť, resp. riešiť situácie, kedy až po dlhej dobe dochádza k uplatneniu majetkového práva
zo strany veriteľa a tak sa vznáša do záväzkových právnych vzťahov účastníkov právna neistota,

resp. hrozba, že dlžník môže byť vystavený bez zreteľa na čas (bez obmedzenia doby) úspešnej
žalobe zo strany veriteľa. V inštitúte premlčania sa premieta pravidlo vigilantibus iura scripta sunt (že
zákony sú písané pre bdelých, teda pre tých, ktorí o svoje práva dbajú; alebo inak povedané, že
právo patrí bdelým). Vydania bezdôvodného obohatenia sa žalobca v zmysle ustanovení „CSP“ môže
domáhať v subjektívnej (dvojročnej) lehote. Zdôraznila, že vo vyjadrení k návrhu na začatie konania

vzniesla námietku premlčania a poukázala na to, že požadovaný nárok žalobcu sa stal premlčaný.
Vydaniabezdôvodnéhoobohateniasažalobcavzmysleustanovení„CSP“môžedomáhaťvsubjektívnej
(dvojročnej) lehote, najneskôr však do uplynutia 3 ročnej objektívnej premlčacej lehoty. Ich začiatok je
upravený odlišne. Tieto dve premlčacie doby začínajú plynúť, plynú a končia sa nezávisle od seba. Ich
vzájomný vzťah je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že

poškodenému ešte plynie druhá premlčacia doba. Navyše k 18.5.2016 boli uhradené splátky a uviedla
ako. Nakoľko bola podaná žaloba na Okresnom súde Rožňava 16.3.2016, možno hodnotiť, že došlo k
premlčaniu nároku vo výške 408,00 eur v objektívnej premlčacej lehote. Suma 112,00 eur bola uhradená
ako poplatok za posun splátkového kalendára, a to na žiadosť klienta, preto sa nestáva predmetom
nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia (ku ktorému nedošlo). Premlčanie subjektívnej lehoty

je možné odôvodniť presne tak ako to vo svojom rozhodnutí vedenom pod sp. zn. 17Co/372/2015
uviedol Krajský súd v Trenčíne, 27.4.2016. Svoje rozhodnutie oprel o vedomosť dlžníka o bezdôvodnom
obohatení spočívajúcom v platbách na úroky a poplatky úveru, vzniká v zásade v okamihu prvej platby
dlžníka nad rámec poskytnutej istiny. Žalobca nijako skutkovo nepreukázal možnosť uplatnenia 10- ročnej premlčacej lehoty. Rovnakou problematikou sa už zaoberal Krajský súd Banská Bystrica v
nasledovných prípadoch (okrem iných) - Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 22.9.2015, sp.
zn. 13Co/567/2015, Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 22.9.2015, sp. zn. 13Co/557/2015,

Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 15.3.2016, sp. zn. 13Co/90/2015. Na základe vyššie
uvedeného sa nestotožňuje ani s uloženou povinnosťou nahradiť trovy konania a súdny poplatok. III.
Žiadala, aby odvolací súd na základe vyššie uvedených dôvodov napadnutý I., III. a IV. výrok rozsudku
zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konania a žalobcu zaviazal k úhrade trov konania.
4.K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že žalovaná v odvolaní namieta, že 1/ súd

nedostatočne odôvodnil rozhodnutie (nevysporiadal sa s argumentáciou žalovanej), 2/ súd na základe
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a tým odňal žalovanej možnosť konať
pred súdom. S právnymi a vecnými argumentmi žalovanej v odvolaní z 8.7.2016 sa nestotožňuje a
má za to, že sú účelové a neopodstatnené. Je toho názoru, že súd rozhodnutie vo veci odôvodnil
dostatočne, presvedčivo a že sa vyrovnal v odôvodnení rozhodnutia so všetkými právnymi argumentmi,
ktoréžalovanápočaskonanianamietalavosvojompísomnomvyjadrení(pojednávaniasanezúčastnila).

Zároveň súd zhodnotil aj všetky dôkazy predložené na podporu svojich tvrdení žalobcom. Uviedol tiež,
ktoré z nich považoval za preukázané (originál zmluvy o spotrebiteľskom úvere a doklady o prevzatí
finančných prostriedkov), akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a z akých právnych noriem
pri rozhodnutí vychádzal. Len z dôvodu, že súd nerozhodol podľa predstáv žalovanej nemôže ísť o
odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom tak, ako to žalovaná v odvolaní z 8.7.2016 uvádza. K

odňatiu možnosti žalovanej konať pred súdom dôjsť v predmetnej veci nemohlo a to z dôvodu, že v
konaní, ktoré sa začalo doručením žaloby na Okresný súd Rožňava mala žalovaná vytvorený dostatočný
časový priestor na tvrdenie skutočností, označovanie a predkladanie dôkazov v sporovej právnej veci a
v neposlednom rade aj právo zúčastniť sa pojednávania. Žalovaná nakoniec ani v odvolaní z 8.7.2016
nedoložila žiadny dôkaz, ktorým by vyvrátila tvrdenia a dôkazy uvedené v žalobe. V konečnom dôsledku

v konaní pred súdom prvého stupňa boli produkované také dôkazy zo strany žalobcu, z ktorých súd
ustálildôvodnosťjehonároku.Doručenímžalobyadôkazovpripojenýchkžalobebolažalovanápoučená
o svojich procesných právach a povinnostiach v zmysle ustanovení O. s. p., že ako účastník konania
je povinná označiť a predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a k tomu boli žalovanej súdom
vytvorené podmienky. Pokiaľ toto právo žalovaná nenaplnila prípadne nevyužila, tak bol správny postup

okresného súdu, ktorý je povinný aplikovať aj § 6 O. s. p., a to postupovať v súčinnosti so všetkými
účastníkmikonaniatak,abyochranaprávbolarýchlaaúčinná.Podľanázoružalovanejnedošlokžiadnej
forme bezdôvodného obohatenia a to z dôvodu, že zmluva nebola nikdy vyhlásená za neplatnú, právny
dôvodnaplneniezozmluvynikdyneodpadolamajetkovýprospechzískalažalovanázpoctivýchzdrojov.
Ani s uvedeným argumentom žalovanej žalobca nesúhlasí. Súd v priebehu konania dokazovaním z

originálu zmluvy o spotrebiteľskom úvere zistil, že zmluva nespĺňa podstatné náležitosti zák. č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch uvedené v § 9 ods.2 a/, b/, c/, f/, i/, j/, k/, l, m/, o/, p/, s/, t/, y/ cit.
zákona a následkom je sankcia vo forme bez poplatkovej a bez úročnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Žalovaná vo svojom odvolaní ani počas konania na prvostupňovom súde neuviedla, z akého dôvodu
nerešpektovala vyššie citovaný zákon a v zmluve, ktorú predložila spotrebiteľovi na podpis a neuviedla

náležitosti, ktoré bola podľa zákonná uviesť povinná ako strana so silnejším postavením na trhu, od
ktorej sa právom očakáva dodržiavanie platných právnych predpisov a hlavne v prípade, ak vstupuje
do právneho vzťahu so slabšou stranou - spotrebiteľom. Žalovaná zmluvy, ktoré nespĺňajú základné
a zákonné náležitosti (hlavne RPMN a iných náležitostí) podľa cit. zákona predkladá spotrebiteľom od
začiatku svojej existencie a do zmlúv vyznačuje nepravdivé údaje napr. o účele použitia finančných

prostriedkov na výkon povolania (na nákup počítačovej techniky) a to aj napriek tomu, že mnohí z nich
sú evidentne ľudia v dôchodkovom veku alebo trvalo nezamestnaní spotrebitelia s príjmom na hranici
biedy. Žalovaná tak koná, aby zámerne vylúčila použitie ustanovení na ochranu spotrebiteľa. Dôkazom
týchto tvrdení sú spotrebiteľské spory vedené na Okresnom súde Rožňava proti žalovanej. Žalovaná
tiež predkladala na podpis spolu so zmluvami o spotrebiteľskom úvere aj zmenky a to aj napriek tom,

že zabezpečenie spotrebiteľského úvere zmenkou je zákonom zakázané od 11.6.2010. Zároveň je toho
názoru, že nekorektné správanie veriteľa (žalovanej) na finančnom trhu už niekoľko rokov nemôže byť
hodnotené inak, ako zámerné a protiprávne konanie na získanie bezdôvodného obohatenia na úkor
spotrebiteľov. V zmysle vyššie citovaného zákona aj napriek tomu, že bol zaviazaný zmluvou k plneniu
v určitej výške, ale žalovaná vlastným konaním - resp. nekonaním alebo opomenutím (neuvedenie

podstatných náležitosti zákona do zmluvy o spotrebiteľskom úvere) spôsobila, že zmluva sa zo zákona
stala bez úročná a bez poplatkov. A z toho dôvodu si žalovaná nemá právo nárokovať plnenie v plnej
výške od žalobcu tak, ako sa v zmluve zaviazal. Malo byť v prvoradom záujme a neopomenuteľnou
povinnosťou žalovanej, aby si počas fungovania na finančnom trhu zmluvy uzatvárané so spotrebiteľmidala do súladu s právnym poriadkom Slovenskej republiky. Žalovanej patrí nárok z predmetnej zmluvy
len vo výške istiny a to práve z dôvodu neuvedenia podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, ktoré zákon vyžaduje a ich nesplnenie primerane sankcionuje. Ak zmluva náležitosti nespĺňa

ex lege nieje žalobca povinný zaplatiť žalovanej viac ako je výška istiny. Vzhľadom na to, že zaplatil
žalovanej o 458,- eur viac ako bol povinný (čo mal súd preukázané originálnymi potvrdeniami, ktoré
vydala žalovaná) je žalovaná v zmysle § 451 ods.2 O. z. zaplatenú sumu, ktorá prevyšuje výšku istiny
vydať žalobcovi. Súdu predložil dôkazy - Potvrdenia o prevzatí finančných prostriedkov a tým súdu
preukázal, že zaplatil vyššiu sumu ako žalovaná do dnešného dňa akceptuje a ktorú uviedla v odvolaní,

že eviduje v záznamoch o platbách. Podotkol, že predmetné splátky odovzdal do rúk finančnému
agentovi žalovanej (J. Gajdošová) na mieste k tomu určenom a to v pobočke žalovanej v Rožňave
na Šafárikovej ulici oproti dokladu o prevzatí finančných prostriedkov. Nemôže preto právne obstáť
argument žalovanej, že žalovaná nikdy neobdržala finančné sumy na zmluvu tak, ako sú uvedené v
dôkazoch, ktoré žalobca predložil a táto skutočnosť ani nemôže byť v jeho neprospech. Má za to, že
predložil prvostupňovému súdu dôkazy, z ktorých je jednoznačné, že finančné prostriedky odovzdal a

dostal potvrdenie o ich prijatí a že jeho nárok je opodstatnený. Súd pri hodnotení dôkazov vychádzal z
predložených originálnych listinných dôkazov. Z doložených listinných dôkazov je zrejmé aj v súvislosti
so zákonom o spotrebiteľských úveroch, že svoj záväzok voči žalovanej splnil a naviac preplatil o
sumu vo výške 458,- eur a z toho dôvodu je žalovaná povinná túto sumu mu vydať. V prejednávanej
spotrebiteľskej veci na pojednávaní výslovne uviedol, že sa stotožňuje s vyjadreniami jeho právnej

zástupkyne a že o skutočnosti, že svoj úver preplatil sa dozvedel od svojej právnej zástupkyne, ktorá
mu túto skutočnosť, po preštudovaní predmetnej zmluvy a po zistení absencie podstatných náležitostí
v zmysle zák. č. 129/2010 Z. z. oznámila a on sa rozhodol na základe týchto informácií podať žalobu
o vydanie preplatenej sumy od žalovanej. Z týchto dôvodov je toho názoru, že neuplynula subjektívna
premlčacia doba odo dňa kedy sa dozvedel, že k bezdôvodnému obohateniu došlo a kto sa na jeho úkor

obohatil. Žalobca v prípade úspechu v odvolacom konaní navrhol, aby odvolací súd priznal žalobcovi
náhradu trov odvolacieho konania vo výške celkom 40,12 eur (ak 1 ÚPP = 31,54 eur + 8,58 eur titulom
RP) za podané vyjadrenie. Uvedenú sumu si žalobca účtuje v zmysle ustanovení vyhlášky č. 655/2004
Z. z. o odmenách a náhradách advokátov. V zmysle vyššie uvedených skutočností navrhol, aby odvolací
súd rozhodnutie Okresného súdu Rožňava sp. zn. 11C/129/2016 z 27.5.2016 ako vecne správne potvrdil

a zaviazal žalovanú k náhrade trov právneho zastúpenia vo výške 40,12 eur.
5.Podľa § 470 ods.1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.
6.Podľa § 470 ods.2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.
7.Rozsudok, bol odvolaním napadnutý vo výrokoch I., III. a IV. ostatný výrok (II.) nadobudol
právoplatnosť(§367ods.1,3CSP),pretonebolvuvedenomrozsahuvodvolacomkonanípreskúmavaný.

8.Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - Na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 CSP a rozsudok
ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods.1,2 CSP, lebo odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom
rozsahu stotožňuje, na čom nič nemení ani podané odvolanie.

9.Žalovanou uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. b) CSP (súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces), spočíva v tom, že vady konania postihujú chybný postup súdu
prvej inštancie pri dokazovaní, nesprávne posudzovanie procesných otázok v priebehu konania (ktoré
neboli predmetom samostatného rozhodovania), chybné poučovanie účastníkov a ďalšie nedostatky v

jeho činnosti, ku ktorým došlo v priebehu konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým
odvolacím dôvodom nie sú samy o sebe (bez ďalšieho), ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého
porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Vada konania, ktorá môže mať vplyv na správnosť rozhodnutia, v konkrétnom prípade nemusí mať
za následok vecne nesprávne rozhodnutie a odvolací súd tu posudzuje otázku, či by obsah výroku

rozhodnutia bol iný, keby k vade konania nedošlo. Typickou vadou, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci je také porušenie práv účastníka konania, v dôsledku ktorého mu
bola odňatá možnosť konať pred súdom [napr. nedostatok vyrozumenia účastníka o pojednávaní
súdu (vrátane oneskoreného predvolania či vyrozumenia), v dôsledku ktorého bol účastník vylúčenýz prednesu, z práva vyjadriť sa k dokazovaniu a p., neposkytnutie odvolateľovi poučenia o povinnosti
tvrdenia (§ 157 ods.2 CSP) ale aj (v čase rozhodovania súdu § 100 ods.1 O. s. p. (teraz § 171 ods.1
CSP) alebo poučenia o dôkaznej povinnosti (§ 132 ods.1 CSP), aj keď to bolo podľa stavu konania

potrebné, rozhodnutie o veci bez nariadenia pojednávania (§ 177 ods.2 CSP), i keď pre to neboli splnené
podmienky]. Vadnosť konania môže účastník preukazovať nielen na základe skutkového a dôkazného
stavu, ktorý tu bol v konaní pred súdom, ale tiež s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli
pred súdom uplatnené [§ 205a ods.1 písm. b) O. s. p.]. Vadou konania (dôkazného) je i okolnosť, že pri
vykonávaní dokazovania nebolo postupované v súlade s príslušnými ust. CSP (predtým O. s. p.), napr.

osoba, ktorá mala byť vyslúchaná ako svedok, bola vyslúchnutá ako účastník konania, svedok nebol o
svojich povinnostiach riadne poučený, listinný dôkaz bol vykonaný v rozopre s § 204 CSP a p..
10.Odvolací dôvod § 365 ods.1 písm. b) CSP spočíva aj v tom, že procesným postupom alebo aj
rozhodnutím súdu došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom, v dôsledku ktorého účastník nemôže
uplatniť konkrétne procesné práva priznané mu CSP.
11.Podľa čl. 46 ods.1 úst. zák. 460/1992 Zb. (ďalej len Ústava SR) každý sa môže domáhať zákonom

ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
12.Podľa čl. 47 ods.3 Ústavy SR všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.
13.Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na to, aby jeho
záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti
akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť
môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku
alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo
ochrana súkromného života účastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný,

pokiaľ by, vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom spoločnosti.
14.Podľa čl.6 ods.1,2 CSP strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere
možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak
povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene
nerovnovážne postavenie strán sporu. Súd zohľadňuje špecifické potreby strán sporu vyplývajúce z ich

zdravotného stavu a sociálneho postavenia.
15.V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že právo na spravodlivý proces je bezprostredne spojené s
ústavným právom zakotveným v čl. 46 ods.1 Ústavy SR a čl. 47 ods.3 Ústavy SR a tak ako citované
ústavné práva ako aj právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd neznačí právo na úspech v konaní pred všeobecným súdom (viď Uznesenie ÚS

SR sp. zn. II.ÚS 4/1994 z 19.1.1994, I. ÚS 50/04). Tieto ústavné práva sa premietajú aj v čl. 6 ods.1,2
CSP, ktorým sa zakotvuje princíp rovnosti, ktorý garantuje rovnaké postavenie účastníkov v konaní. Pod
rovnakým postavením treba rozumieť také procesné práva účastníkov, ktoré zabezpečia spravodlivý
súdny proces.
136.Pod spravodlivým súdnym procesom treba rozumieť povinnosť súdu zabezpečiť rovnosť zbraní,

t.j. možnosť uplatnenia práv, teda možnosť navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom,
zúčastniť sa na procesných úkonoch, možnosť oboznámiť sa s obsahom spisu a pod. .K naplneniu
tohto odvolacieho dôvodu dôjde, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces. K neprávnym procesným postupom možno zaradiť aj taký procesný postup alebo aj rozhodnutie

súdu, v dôsledku ktorého účastník nemôže uplatniť konkrétne procesné práva priznané mu CSP.
Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie procesný postup alebo aj rozhodnutie súdu, v dôsledku
ktorého účastník nemôže uplatniť konkrétne procesné práva priznané mu CSP (napr. právo zúčastniť
sa konania vo veci, byť vypočutý ako účastník konania, robiť prednesy, navrhovať vykonanie dôkazov
a pod.) ale aj právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho

odôvodnenia súdneho rozhodnutia je preto porušením práva na spravodlivé súdne konanie. Súčasťou
obsahu základného práva na spravodlivé konanie (obsiahnutého v základnom práve na súdnu ochranu)
podľa čl. 46 ods.1 ústavy a v čl. 6 ods.1 Dohovoru (napr. III. ÚS209/04, III. ÚS 95/06, III. ÚS260/06,
III. ÚS153/07).
17.Podľa § 220 ods.2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké

skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnutédôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
18.Z cit. ust. vyplýva, že súd prvej inštancie je povinný v odôvodnení uviesť, ktoré skutočnosti

(skutkové zistenia) boli dokazovaním, zhodnými tvrdeniami účastníkov alebo iným zák. predpísaným
spôsobom - podľa jeho názoru - preukázané a ktoré nie, príp. tiež, ktoré z nich sú pre rozhodnutie
veci bezvýznamné. Pri každej jednotlivej, preukázanej i nepreukázanej, skutočnosti (skutkovom zistení)
musí stručne a jasne uviesť, ako k tomuto záveru dospel, teda z akých dôkazov - podľa jeho názoru
- záver vyplýva, ako tieto dôkazy podľa § 191 - 194 CSP hodnotil, a to najmä vtedy, ak šlo o dôkazy

protichodné, a prečo nevyhovel všetkým návrhom účastníkov na vykonanie dôkazov, pričom svoj výklad
musí prispôsobiť konkrétnym okolnostiam prejednávanej veci, najmä rozsahu dokazovania, zložitosti
zisťovania skutkového stavu veci, množstvu návrhov účastníkov na vykonanie dôkazov a p. a uviesť ho
tak,abyjehozáveryorozhodujúcichskutočnostiach(skutkovýchzisteniach)neboliprenezrozumiteľnosť
alebo nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Jednotlivé preukázané skutočnosti (skutkové zistenia) je
potrebné premietnuť do záverov o skutkovom stave veci (do tzv. skutkovej vety), ktorý stručne a výstižne

vyjadruje skutkový stav veci (§ 215 CSP) a ktorý je rozhodujúci pre právne posúdenie. Posúdením veci
poprávnejstránketrebapritom rozumieťvýkladotom,zktorýchust.zák.aleboinéhoprávnehopredpisu
vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké
majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania
práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. Prakticky nepreskúmateľný je preto rozsudok, v

ktorom nie sú vysvetlené prípadné rozpory medzi konkrétnymi dôkazmi, na základe ktorých sa to ktoré
skutkové zistenie robí. Podľa ustálenej súdnej praxe rozhodnutie nie je preskúmateľné predovšetkým v
prípade, že z jeho odôvodnenia nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení
dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej, resp., keď sú právne závery v extrémnom
nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia

nevyplývajú.
19.Ústavný súd Slovenskej republiky opakovane judikoval, že súčasťou obsahu základného práva
na spravodlivý proces (konanie) podľa Čl.46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky (uverejnenej pod
č.460/92 Zb., v znení neskorších ústavných zákonov), Čl.36 ods.1 Listiny základných práv a slobôd
(úst.zák.č.23/91Zb.)aČl.6ods.1Dohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôd(uverejneného

oznámením č.209/92 Zb. a č.102/99 Z. z.) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.
Pre účastníka konania, v ktorom bolo vydané nepreskúmateľné rozhodnutie to znamená odňatie jeho
možnosti konať pred súdom, lebo mu neumožňuje - ak s rozhodnutím nie je spokojný - efektívne využitie

jehoprocesnéhoprávananapadnutierozhodnutiasúduodvolaním(§355CSP),t.j.abymoholodvolanie
odôvodniť z hľadiska § 365 ods.1 CSP, lebo ak rozhodnutie neobsahuje žiadne dôvody, resp. obsahuje
ibanedostatočnédôvody,vtakomprípadestranasporuobjektívnenemáanimožnosťposúdiťsprávnosť,
resp. nesprávnosť rozhodnutia (postupu súdu) a teda ani sa kvalifikovane rozhodnúť, ktorým odvolacím
dôvodom má odvolanie odôvodniť, aby bol v odvolacom konaní úspešný.

20.Preto ak je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, lebo neobsahuje žiadne dôvody alebo obsahuje iba
nedostatočné dôvody, prichádza do úvahy len zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nie je potrebné skúmať existenciu aj prípadných ďalších uplatnených odvolacích
dôvodov.
21.Napadnutý rozsudok zodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z § 220 ods.2 CSP a zásadám súdnej

praxe a je preskúmateľný.
22.Súd jasne a zrozumiteľne zaujal stanovisko k zmluve o úvere, jednotlivé preukázané skutkové
zistenia premietol do záverov o skutkovom stave veci a k zistenému a vyjadrenému skutkovému stavu
veci priradil právne normy podľa, ktorých spor právne posúdil, s čím sa aj odvolací súd stotožňuje. Ak
žalovaná tvrdí, že rozhodnutie je nepreskúmateľné ide len o jej subjektívny pocit.

23.Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci). Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia,
aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym
posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom

o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť
alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne
aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach
a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale ijeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej
stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo
pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na

základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti
a ako bola preto vec rozhodnutá.
24.Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne
aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a
povinnostiach stranách sporu.

25.Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom
prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je
nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a
ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami
skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou

nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové
zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s §
191 CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v
ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.) a to

vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán
sporunevyplynuli,aniinaknevyšlipočaskonanianajavo,aleboopomenulrozhodujúceskutočnosti,ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové
zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení
dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov

účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,
event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z § 191-§ 194 CSP.
26.Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu

skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové
zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp.
poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti
(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá
tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 - § 194 CSP.

27.Žiaden z uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný.
28.Na zdôraznenie správnosti odvolací súd dodáva, že otázka, či uzatvorená zmluva je spotrebiteľskou
je v napadnutom rozhodnutí jednoznačne vyriešená, s čím sa stotožňuje aj odvolací súd. Žalovaná
zakladá svoje tvrdenia, z ktorých následne odvíja vzniknutý vzťah, na skutočnosti, že žalobca sám
uviedol, že financie použije za účelom výkonu zamestnania. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že

súd v konaní presne zistil a aj odôvodnil, prečo považuje vzniknutý vzťah za spotrebiteľský, a že zmluvu
vyhotovila pre žalobcu žalovaná tak, aby vedela a posudzovala ju podľa § 2 písm. a) zák. č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, podľa ktorého sa
na účely tohto zákona rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho
podnikania alebo povolania. Svojim úmyselným konaním jednoznačne obchádzala zákon s úmyslom

vyhnúť sa vzniku spotrebiteľského vzťahu. Popísané konanie žalovanej je nekalou obchodnou praktikou
a spôsob, ako uzatvorila žalovaná so žalobcom predmetnú zmluvu uviedla žalobcu do omylu. V konaní
bolo nesporne preukázané, že žalobca neuzatváral zmluvu s tým, že finančné prostriedky použije na
povolanie. Žalovaná uzatvorila zmluvu, o ktorej v čase uzatvorenia vedela, že údaje v nej uvedené sú
nepravdivé.

29.Rovnako súd správne vyhodnotil okolnosť vzniku bezdôvodného odôvodnenia, keď potom ako
vyslovil, že zmluva je bez úrokov a poplatkov (viď uznesenie súdneho dvora EÚ zo 16.11.2010,
Pohotovosť, C-76,2010) určil, že žalovaná sa na úkor žalobcu obohatila a pre absenciu obligatórnych
náležitostí zmluvy, žalobca mal povinnosť vrátiť len výšku poskytnutého úveru (350 eur) a sumu, ktorú
žalovaná získala navyše (458,- eur) predstavuje výšku jej bezdôvodného obohatenia. V tomto smere je

nedôvodná aj námietka žalovanej týkajúca sa poplatku za odloženú splátku 112,00 eur bol uhradený ako
poplatok za posun splátkového kalendára, na ktorý žalovaná v súlade s uvedeným tiež nemala nárok.30.K námietke premlčania odvolací súd poukazuje na § 107 ods.1 O. z., podľa ktorého právo na vydanie
plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo
k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

31.Podľa § 107 ods.2 O. z. najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí
za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
32.V súdenej veci žalovaná získala bezdôvodné obohatenie plnením, ktorého právny dôvod neskôr
odpadol (§ 451 ods.2), ktoré vzniká a objektívna doba pre premlčanie práva na jeho vydanie začína
plynúť okamihom odpadnutia právneho dôvodu poskytnutého plnenia. Začiatok subjektívnej premlčacej

doby sa zhoduje s okamihom, keď sa oprávnený dozvedel o tom, komu plnil a o odpadnutí právneho
dôvodu tohto plnenia. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutia publikované pod R
26/1975, R 11/1977, R 37/1982. Na začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie
práva na vydanie bezdôvodného obohatenia sa vyžaduje skutočná, a nie iba predpokladaná vedomosť
oprávneného o tom, kto na jeho úkor získal majetkový prospech. Nie je rozhodujúce, že oprávnený sa
mohol o tom dozvedieť pri vynaložení potrebnej starostlivosti. Súd v konaní ako predbežnú otázku riešil,

či zmluva je bezúročná a bez poplatkov. Teda až okamihom odpadnutia právneho dôvodu, na základe
ktorého bolo takéto plnenie realizované, rozhodnutím súdu, začína plynúť objektívna ale aj subjektívna
lehota na vydanie takéhoto plnenia, preto nárok žalobcu nie je premlčaný.
33.Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na
odvolacie konanie.

34.Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
35.Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
36.Žalovaná nemala v odvolacom konaní úspech a žalobcovi účelne vynaložené trovy v súvislosti s
odvolacím konaním nevznikli, lebo vyjadrenie žalobcu obsahuje len skutočnosti uvádzané v žalobe a

v konaní pred súdom prvej inštancie. Preto žiadnej strane nebola priznaná náhrada trov odvolacieho
konania.
37.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej

veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.