Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 5. jún 2017

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/290/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615217150
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7615217150.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr.
Slávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka v právnej veci žalobkyne S.. S. I., X., N. K. XXXX/
XX, zastúpenej Mgr. Jurajom Berčom, advokátom, Spišská Nová Ves, Zimná 59, proti žalovanému
Spoločenstvo vlastníkov bytov JANTÁR, Levoča, Pri prameni 16, IČO: 37 963 239, zastúpenému
Mgr. Adriánom Bobkom, advokátom, Poprad Námestie sv. Egídia 78, IČO: 37 747 371, o náhradu
nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku 10C/203/2015-80 z 21.4.2016 Okresného súdu
Spišská Nová Ves

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.
Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom žalobu zamietol a rozhodol, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania.
2. V odôvodnení rozsudku uviedol, čoho sa žalobkyňa svojou žalobou, doručenou mu 11.9.2015,
domáhala, čím svoju žalobu odôvodnila (reprodukoval podstatný obsah žaloby), čo žalovaný vo svojom
písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, z akého dôvodu zamietol návrh na doplnenie dokazovania v tomto
konaní a to vypočutím svedkov k skutočnostiam intenzity hluku a zásahu tohto hluku do osobnostných
práv žalobkyne, návrh na vypočutie príslušníka polície X. H., aké bolo správanie člena rodiny K. k
žalobkyni, návrh na zabezpečenie nahrávky z relácie Reflex z 19.2.2016 a 25.2.2016, ktorá je súčasťou
vyšetrovacieho spisu Kriminálnej polície Poprad, a tiež pripojenie spisu stavebného úradu Levoča, a
návrh na vyžiadanie správy z regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Poprade, či tento hluk
je spôsobilý zasiahnuť do zdravia žalobkyne, že vvykonaným dokazovaním, zo spisu 9C/200/2010
a v ňom predložených znaleckých posudkov (ďalej len ZP) a ďalších dokladov, z exekučného spisu
10Er/698/2014, výsluchom účastníkov konania zistil tento skutkový a právny stav, konkrétne, čo mal z
potvrdenia o trvalom pobyte vydaného Mestom Levoča preukázané, čo bolo zistené z čiastočného výpisu
z LV č.XXXX k. ú. X., čo mal preukázané zo spisu Okresného súdu (ďalej len OS) Spišská Nová Ves
9C/200/2010 a 10Er/689/2014, na čo žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení z 21.3.2015 (správne
2016; poznámka odvolacieho súdu) a na pojednávaní poukázala a čo žalovaný na pojednávaní uviedol.
Na základe zisteného skutkového stavu právne uzatvára: Cituje znenie časti § 6,§ 7 a § 7b zák.č.182/93
Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov. Spoločenstvo vlastníkov
bytov nemá majetok a hnuteľné veci, ktoré zaobstará pre výkon správy domu z prostriedkov fondu
prevádzky, údržby a opráv sú v spoluvlastníctve jednotlivých vlastníkov bytov a nebytových priestorov
v dome, ktorý majú aj spoluvlastnícky podiel na kotolni. Cituje znenie § 11 O. z. Predmetom ochrany
podľa § 11 O. z. sú také rýdzo osobné práva „občana“, ktoré ovplyvňujú rozvoj jeho osobnosti a sú
s ním úzko späté. Všestranný rozvoj a uplatnenie osobnosti človeka je hlavným zmyslom a cieľom
tejto občianskoprávnej ochrany. Medzi základné hodnoty osobnosti, ktoré výslovne uvádza § 11, patrí

aj právo na ochranu života a zdravia. Prostriedky občianskoprávnej ochrany (§ 13 a n.) prichádzajú
do úvahy vtedy, keď hrozí alebo bola spôsobená ujma v osobnostnej, teda nemajetkovej sfére života
a zdravia. Zák. neposkytuje ochranu proti akémukoľvek zásahu, ale len proti takému zásahu, ktorý
je neoprávnený. Neoprávnený zásah musí byť spôsobilý privodiť ujmu na osobnosti fyzickej osoby z
hľadiska jej postavenia v spoločnosti. Za neoprávnený nemožno považovať zásah do osobnostnej sféry,
ak ide o okolnosti vylučujúce protiprávnosť konania. Cituje znenie § 13 O. z. O. z. § 13 poskytuje ochranu
osobnosti len v prípade takého porušenia občianskej cti, ktoré predstavuje zásah do osobnosti „občana“,
pričom tento zásah musí byť objektívne spôsobilý takúto ujmu spôsobiť. Ide o konanie proti osobnej
a mravnej integrite „občana“, znižujúce jeho dôstojnosť, vážnosť a česť, o konanie, ktoré z hľadiska
vzťahu „občana“ k ostatným „spoluobčanom“ ohrozuje jeho postavenie a uplatnenie v spoločnosti.
Všeobecnou podmienkou uplatnenia ochrany podľa tohto ust. a priznania náhrady nemajetkovej ujmy
v peniazoch je vždy v závislosti „na“ individuálnych okolnostiach daného prípadu existencia závažnej
ujmy. Za závažnú ujmu treba považovať ujmu, ktorú fyzická osoba vzhľadom na okolnosti, za ktorých
k porušeniu práva došlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie dopad a dôsledky považuje za ujmu značnú.
Pritom však nie sú rozhodujúce jej subjektívne pocity ale objektívne hľadisko, teda to, či by predmetnú
ujmu v danom mieste a čase vnímala aj každá iná fyzická osoba. Právo na primerané zadosťučinenie
je dvojaké, má 2 formy: ide o primerané zadosťučinenie morálne a primerané zadosťučinenie, náhrada
nemajetkovej ujmy v peniazoch. Morálne zadosťučinenie má obvykle formu ospravedlnenia a jeho
účelom je poskytnutie satisfakcie postihnutej fyzickej osoby, napr. tým, že ospravedlnenie je prednesené
narušiteľom na verejnosti. Pokiaľ mal neoprávnený zásah lokálny charakter - o zásahu sa mohol
dozvedieť konkrétne definovaný okruch osôb, potom sa nemožno domáhať zverejnenia ospravedlnenia
v periodiku s globálnym dosahom na osoby, ktoré sa o neoprávnenom zásahu nemohli dozvedieť.
Pre účely žaloby na ochranu osobnosti proti zásahom spočívajúcim v nadmernom hluku prichádza
„zásade“ do úvahy žaloba zdržovacia, príp. v kombinácii so žalobou satisfakčnou. Z rozsudku OS
Spišská Nová Ves 9C/200/2010 zo 6.8.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu (ďalej len KS) Košice
1Co/533/2013 z 30.4.2014 mal preukázané, že žalovanému bolo uložené zdržať sa obťažovania matky
žalobkyne hlukom z prevádzky kotolne a tiež sa vedie exekučné konanie, kde je ustanovený znalec na
posúdenie, či došlo k zníženiu hlučnosti kotolne. Žalobkyňa žiada ospravedlnenie a nemajetkovú ujmu
od žalovaného z dôvodu nadmerného hluku z kotolne, ktorým ju má žalovaný týrať. Z podanej žaloby
žalobkyne a aj vyjadrení a návrhov na doplnenie dokazovania je zrejmé, že poukazuje v prevažnej
miere a žiada prešetriť nesprávnosť kontrolného znaleckého posudku (ZP), oprávnenosť umiestnenia
kotolne, ktorú považuje za čiernu stavbu a stavebných úprav v bytovom dome. Poukazuje na správanie
niektorých osôb v bytovom dome voči jej osobe. Žalovaný bol zriadený na správu domu a zastupuje
všetkých vlastníkov bytov v bytovom dome. Nie je zodpovedný za správanie jednotlivých vlastníkov
bytov a predmetom sporu nie sú ani vzájomné vzťahy vlastníkov bytov. Znaleckým dokazovaním
bolo preukázané, že hluk v byte spôsobuje jednoznačne prevádzka kotolne. Hluk presahuje najvyššiu
prípustnú hladinu hluku avšak len v noci, prekročenie limitovaných hodnôt nie je výrazné a trvá
veľmi krátko. Na zriadenie kotolne bolo vydané platné stavebné povolenie, teda nemožno hovoriť o
neoprávnenom zásahu. Žalobkyňa odchádzala z uvedeného bytu na chalupu z dôvodu hlučnosti, ale
ako sama uviedla v byte naďalej býva, čo nie je sporné. Intenzita hluku nie je tak vysoká, aby spôsobila
zdravotné problémy, čo je zrejmé aj zo správy z regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Poprade,
ktorý žalobkyňa pripojila do spisu 9C/200/2010. Predmetom skutočnosti či došlo k odstráneniu hlučnosti
je predmetom exekučného konania. Vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že konanie žalovaného
nevykazuje znaky neoprávneného zásahu do osobnostných práv žalobkyne a to, že by hlučnosťou
kotolne znižoval jej dôstojnosť, vážnosť a česť a že by tento zásah ktorý ani nie je neoprávnený by bol
objektívne spôsobilý privodiť jej závažnú ujmu, ktorá ani žalobkyňou preukázaná nebola. Na základe
uvedeného žalobu zamietol. Cituje znenie § 142 ods.1 O. s. p. O trovách konania rozhodol podľa §
150 ods.1 O. s. p. a napriek tomu, že žalobkyňa nebola v konaní úspešná a žalovaný by mal nárok na
náhradu trov konania, avšak v danom prípade má za to, že sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa na
jej strane. Rozhodnutím Centra právnej pomoci Prešov 4N 6969/15 z 27.7.2015 bol žalobkyni priznaný
nárok na poskytovanie právnej pomoci a určený advokát Mgr. J. Berčo.
3. Žalobkyňa podala včas toto odvolanie proti rozsudku. Odôvodnenie: Toto odvolanie odôvodňuje tým,
že: - Účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom [§ 205 ods.2 písm.
a) v spojení s § 221 ods.1 písm. f) O. s. p.] - Súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností [§ 205 ods.2 písm. c) O. s. p.], - Súd
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam [§ 205 ods.2 písm. d) O.
s. p.] - Doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené [§ 205 ods.2 písm. e) O. s. p.] a - Rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci [§ 205 ods.2 písm. f) O. s. p.] Súd žalobu zamietol s odôvodnením, že zásah
žalovaného do jej osobnostných práv nevykazuje znaky neoprávneného zásahu a tento zásah nie
je spôsobilý privodiť závažnú ujmu, ktorá ani ňou preukázaná nebola. S týmto záverom nemožno v
žiadnom prípade súhlasiť. Je zrejmé, že v konaní vedenom na OS pod sp. zn. 9C/200/2010 (ďalej len
konanie o zdržanie sa zásahu do práv; poznámka žalobkyne) súd právoplatne uzavrel, že žalovaný
je povinný sa zdržať obťažovania jej matky hlukom z prevádzky kotolne, pričom vo vzťahu k tomuto
výroku je aj vedené exekučné konanie. Takýto výrok súdu by nebol daný, ak by zásah do práv jej
matky bol oprávnený. Celkom jednoznačne sa jedná o zásah neoprávnený. V tomto konaní je dcérou
žalobkyne v konaní o zdržanie sa zásahu do práv, pričom trvalý pobyt má presne v tom istom byte, ako
jej matka, ktorá je výlučnou vlastníčkou daného bytu. Preto bola práve jej matka aktívne legitimovaná v
konaní o zdržanie sa zásahu do práv. V tomto konaní je však osobou, ktorej práve týmto neoprávneným
zásahom zo strany žalovaného bolo zasiahnuté do jej osobnostných práv. Vzhľadom na to, že rozsudok
v konaní o zdržanie sa zásahu do práv je právoplatný, je zrejmé, že zásah do práv je neoprávnený a
toto konštatovanie je záväzné aj pre rozhodovanie súdu v tomto konaní. Súd v tomto konaní nemôže,
a to až do dňa právoplatnosti rozsudku v konaní o zdržanie sa zásahu do práv konštatovať čokoľvek
iné. Uvedené odôvodnenie súdu je prekvapujúce v tom, že na jedinom pojednávaní, ktoré sa v tejto
veci konalo 21.4.2016 sudkyňa konštatovala, že v tejto veci bude vychádzať zo skutočnosti, že existuje
zásah do jej práv, keďže ten jasne túto skutočnosť potvrdzuje. Rozhodnutím v tomto konaní je tento
súd viazaný. Súd v tomto konaní môže posudzovať otázku spôsobilosti tohto neoprávneného zásahu
privodiť jej závažnú ujmu. K tomu je však potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, čo však súd odmietol.
Rozhodnutie súdu je arbitrárne, z odôvodnenia absolútne nevyplýva, na základe akých dôkazov dospel
k záveru, že zásah je neoprávnený a že nie je spôsobilý privodiť závažnú ujmu. Ani súd nekonštatuje,
na základe akých právnych úvah a akých dôkazov k tomu záveru dospel. Týmto postupom bola odňatá
možnosť účastníka konať pred súdom. Súd odmietol vykonať všetky dôkazy, ktoré v konaní navrhla
vykonať na preukázanie svojich tvrdení. Svoju návrhovú povinnosť splnila riadne a včas v zmysle 118a
O. s. p., pričom je toho názoru, že súd žiadnym spôsobom neodôvodnil svoje rozhodnutie v tejto časti.
Aj preto je rozhodnutie arbitrárne a je potrebné ho zrušiť. Odvolací súd nemôže nahrádzať chýbajúce
odôvodnenie súdu prvého stupňa, pretože by tým bol porušený princíp dvojinštančnosti konania. Je
presvedčená, že z navrhovaných dôkazov, príp. z ďalších návrhov na doplnenie dokazovania, ktoré by
boli v konaní prípustné v zmysle § 118a ods.2 O. s. p. by vyplynulo, že nárok uplatnený „žalovanou“
je dôvodný. Je presvedčená, že konštatovaním súdu, že bez ďalšieho nemá nárok na ochranu svojej
osobnosti v tomto konaní, je predčasný a preto nesprávny. Nestotožňuje sa ani s názorom, ktorý súd
prezentoval na súdnom pojednávaní 21.4.2016, že pre rozhodnutie v tejto veci je podstatný iba skutkový
stav do dňa podania žaloby. Ak aj po podaní žaloby na súd nastali úkony, ktorými žalovaný zasiahol
do jej osobnostných práv, má byť aj toto konanie žalovaného predmetom tohto konania, keďže pre súd
je rozhodujúci stav ku dňu vyhlásenia rozsudku. Preto ak žalovaný prostredníctvom svojej štatutárnej
zástupkyne aj počas tohto konania sa verejne v celoslovenskom médiu vyjadril na jej adresu, mali byť aj
tieto vyjadrenia súdom pri rozhodovaní v tejto veci zohľadnené. Súd však ani len nezabezpečil nahrávku
vysielanú v celoslovenskom médiu, z ktorej by zistil rozsah týchto vyjadrení. Aj týmto spôsobom súd jej
odňal možnosť konať pred súdom. Vzhľadom na skutočnosť, že zásah do jej osobnostných práv bol a
stále je neoprávnený, vzhľadom na to, že sa jedná o zásah, ktorý je spôsobilý privodiť jej ujmu, a to najmä
preto, že trvá dlhodobo a žalovaný odmieta prijať relevantné opatrenia na odstránenie tohto zásahu,
je dôvodné domáhať sa ochrany osobnostných práv ňou. Bude potom na úvahe súdu, aké nároky z
porušenia jej osobnostných práv jej prizná a v akom rozsahu. Nie je však dôvodné konštatovať, že v tejto
veci nemá nárok na ochranu svojich osobnostných práv. Záverom ako prílohu k tomuto odvolaniu pripája
aj listinu z 18.5.2016 s názvom Odvolanie - 10C/203/2015, v ktorej sama zhrnula svoje výhrady voči
napadnutému rozsudku a v ktorej je rovnako uvedené odôvodnenie odvolania. Na základe uvedeného
žiada zrušiť napadnutý rozsudok súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
4. Žalovaný podal k odvolaniu žalobkyne nasledujúce vyjadrenie: Opakuje čoho sa žalobkyňa podanou
satisfakčnou žalobou pred súdom dožadovala, a z čoho nárok odvodzuje (čo v podstate tvrdila). V celom
rozsahu naďalej neuznáva nárok žalobkyne uplatnený satisfakčnou žalobou. Má za to, že z jeho strany
nedošlo k takému zásahu, ktorý by vyvolal ňou uvádzanú ujmu, a to nemožnosť bývania v označenom
byte a nutnosť jeho opustenia a dočasného bývania v provizórnych podmienkach pre hluk z kotolne.
Predpokladom vzniku občianskoprávnej zodpovednosti spôsobenej zásahom do osobnosti fyzickej
osoby je existencia zásahu, ktorý je objektívne spôsobilý vyvolať nemajetkovú ujmu a ktorý spočíva v
porušení alebo v ohrození osobnosti fyzickej osoby v jej fyzickej a morálnej integrite. Tento zásah musí
nastať objektívne, tzn., že musí byť vylúčená negatívna individualistická psychická reakcia dotknutej
fyzickej osoby. Žalobkyňa v satisfakčnej žalobe a rovnako na pojednávaní poukázala na rozsudok OS

Spišská Nová Ves z 9.6.2011, č. k. 9C/200/2010-339 v spojení s rozsudkom KS v Košiciach z 30.04.2014
č. k. lCo/533/2013-414. Je síce pravda, že súd ho zaviazal k povinnosti zdržať sa obťažovania hlukom z
prevádzky kotolne, avšak znaleckou organizáciou - Technickým a skúšobným ústavom stavebným, n. o.
bolo zistené, že k prekročeniu prípustnej hodnoty maximálnej hladiny hluku došlo len v 1 prevádzkovom
režime, s tým, že trvalo len krátku dobu (len počas prevádzky čerpadla 2 až 5 sekúnd), a navyše
prekročenie limitovanej hladiny hluku nebolo nijako výrazné (len v rozsahu 32 dB až 35,1 dB). Žalobkyňa
sa podanou satisfakčnou žalobou domáhala okrem peňažnej náhrady aj morálneho plnenia, a to vo
forme ospravedlnenia v celoslovenskej TV JOJ a TA3. K odčineniu spôsobenej nemajetkovej ujmy
má dochádzať tými istými alebo podobnými prostriedkami, akým bola táto ujma vyvolaná. Z podanej
satisfakčnej žaloby nevyplýva skutočnosť, že by žalobkyňou tvrdená nemajetková ujma mala byť
vyvolaná práve odvysielaním v celoslovenskej TV. Má zato, že morálne plnenie vo forme ospravedlnenia
v celoslovenskej TV JOJ a TA3, ani za predpokladu existenciu nemajetkovej ujmy by neplnilo svoju
funkciu, dokonca sa domnieva, že by bolo kontraproduktívne. Dôkazy, ktoré žalobkyňa navrhovala
vykonať neboli spôsobilé preukázať existenciu zásahu, ktorý by bol objektívne spôsobilý vyvolať ňou
tvrdenú nemajetkovú ujmu. Súd správne postupoval, keď návrhy žalobkyne na doplnenie dokazovania
zamietol. Súd nemusí vykonávať všetky účastníkom navrhnuté dôkazy. Výber dôkazov, ktoré sa budú v
rámci dokazovania vykonávať, je výlučne na súde (§ 120 O. s. p.). Žiadny z dôkazov, ktoré navrhovala
žalobkyňa vykonať nemal potenciál preukázať rozhodujúcu skutočnosť. Dôkazy navrhnuté žalobkyňou
sa týkajú skutočností nerozhodných a právne bezvýznamných a viedli by len k predĺženiu súdneho
konania. Stotožňuje sa so záverom súdu, že jeho konanie nevykazuje znaky neoprávneného zásahu do
osobnostných práv žalobkyne a to, že by hlučnosťou kotolne znižoval jej dôstojnosť, vážnosť a česť a
že by tento zásah ktorý ani nie je neoprávnený by bol objektívne spôsobilý privodiť jej závažnú ujmu. S
poukazom na uvedené má za to, že súd správne zistil skutkový stav, na ktorý správne aplikoval príslušnú
hmotnoprávnu normu a vydal rozhodnutie v súlade s ust. procesného práva, a preto navrhuje, podľa §
219 ods.1 O. s. p., odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu potvrdiť. V súvislosti s podaným odvolaním
žalobkyne si uplatňuje náhradu trov odvolacieho konania a navrhuje, v zmysle § 142 ods.1 s poukazom
na § 224 ods.4 O. s. p., zaviazal žalobkyňu zaplatiť mu trovy odvolacieho konania, pozostávajúce z
odmeny advokáta za 1 právny úkon, a to písomné podanie na súd vo veci samej - vyjadrenie k odvolaniu
a režijný paušál 8,58 € podľa § 16 ods.3 Vyhl.č.655/04 Z. z.), a to na účet jeho zástupcu, v lehote 3 dní
od právoplatnosti rozhodnutia o priznaní trov konania.
5. K vyjadreniu žalovaného k odvolaniu žalobkyňa uvádza: Žalovaný v podanom odvolaní, ako aj v
celom konaní tvrdí, že neoprávnený zásah - prekročenie prípustnej hodnoty maximálnej hladiny hluku je
„iba“ (úvodzovky žalobkyňa) v jednom prevádzkovom režime a iba po krátku dobu. Uvedenú okolnosť je
síce dôvodné v tomto konaní zvažovať, ale iba za účelom zistenia intenzity neoprávneného zásahu. Je
toho názoru, že požadovaná náhrada 10 € denne za obdobie špecifikované v žalobe plne zodpovedá
tejto intenzite zásahu. Je potrebné brať do úvahy, že tento neoprávnený zásah trvá od 2.10.2007 až
doposiaľ, pričom v tomto konaní je uplatnený nárok za neoprávnený zásah do podania žaloby. Aj keby
sa jednalo iba o nepatrný neoprávnený zásah, jeho dlhodobé pretrvávanie (ku dňu podania žaloby
to bolo takmer 8 rokov) z neho robí tak intenzívny zásah do jej osobnostných práv, že odôvodňuje
uplatnenie nároku v tomto konaní. Práve na preukázanie vplyvu neoprávneného zásahu do svojich
osobnostných práv spočívajúceho v dlhodobom pretrvávaní nadmerného hluku z kotolne pod bytom, v
ktorom má trvalé bydlisko, pričom tento nadmerný hluk sa prejavuje práve v tomto byte, boli navrhnuté
dôkazy, a to jednak v samotnej žalobe a jednak do skončenia prvého pojednávania vo veci, ako to
vyžadoval vtedy účinný § 118 a ods.2 O. s. p. Spôsob, akým sa s týmito „návrhami“ vysporiadal súd,
považuje za nezákonný, keďže ním došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom a bola ním spôsobená
arbitrárnosť napadnutého rozsudku. Rovnako tak tvrdenia žalovaného vo vyjadrení k odvolaniu, že
navrhnuté dôkazy neboli spôsobilé preukázať existenciu zásahu, ktorý by bol objektívne spôsobilý
vyvolať ňou tvrdenú nemajetkovú ujmu. Pre zjednodušenie si dovolí zopakovať, príkladmo o ktoré
dôkazy (okrem dôkazov pripojených alebo navrhnutých v samotnej žalobe) sa malo jednať: - výsluch
svedkov Márie I., M. G., X. I. a H. I., a to k otázke, ako oni subjektívne vnímajú nadmerný zásah hlukom
do bytového priestoru, - spis stavebného úradu Mesta Levoča - k preukázaniu skutočností, že kotolňa
podľa projektovej dokumentácie a vydaného stavebného povolenia nemala byť umiestnená tam, kde sa
nachádza, teda pod bytom, v ktorom býva so svojou matkou - nahrávku z relácie Reflex z 19.2.2016
a 25.2.2016, ktorá je súčasťou vyšetrovacieho spisu OR PZ v Poprade - aby súd zistil, či v tejto relácii
verejne došlo k neoprávnenému zásahu do jej osobnostných práv a v akej intenzite - ohliadka na
mieste samom - za účelom subjektívneho vnímania intenzity zásahu - výsluch svedka F.. H. - k otázke
intenzity, ako nameraný hluk pôsobí na zdravie - vyžiadať z príslušného Regionálneho úradu verejného
zdravotníctva správu, ako nameraný hluk pôsobí na zdravie Je toho názoru, že tieto navrhnuté dôkazy

mohli celkom zreteľne a jednoznačne stanoviť, akým spôsobom sa prejavuje neoprávnený zásah z
kotolne žalovaného do jej osobnostných práv, najmä práva na zdravie, občianskej cti, ľudskej dôstojnosti,
ako aj súkromia. Osobitne si dovoľuje uviesť, že v exekučnom konaní, kde oprávnenou je jej matka,
vedenom súdnym exekútorom Mgr. Ing. Radoslavom Kešeľom pod EX 1089/14 pre vymoženie uloženej
povinnosti, kde exekučným titulom je rozsudok OS Spišská Nová Ves, 9C/200/2010, bolo vykonané
znalecké dokazovanie a Technický a skúšobný ústav stavebný, n. o. vyhotovil ZP č.10-06/2017 z
31.3.2017, z ktorého záverov cituje. Z uvedeného ZP je zrejmé, že ani do dňa jeho vypracovania, teda
k 31.3.2017, nedošlo k odstráneniu neoprávneného zásahu a splneniu povinnosti uloženej rozhodnutím
súdu. Na základe uvedeného navrhuje odvolaniu v celom rozsahu vyhovieť.
6. Podľa § 474 CSP tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2016.
7. Podľa § 470 ods.1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.
8. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP, a rozsudok potvrdil
podľa § 387 ods.1 CSP, lebo je vecne správny, aj jeho dôvody sú správne, preto sa v celom rozsahu
stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, na čom nič nemení ani odvolanie, v ktorom sa iba
opakujú skutočnosti tvrdené už počas konania na súde prvej inštancie, s ktorými sa súd výstižné a
presvedčivo vyporiadal.
9. Žalobkyňou uplatnené odvolacie dôvody nie sú dané.
10. Odvolacím dôvodom upraveným v § 205 ods.2 O. s. p. zodpovedajú (v základných rysoch) odvolacie
dôvody podľa § 365 ods.1 CSP.
11. Podľa § 221 ods.1 písm. f) O. s. p. [teraz § 389 ods.1 písm. b) CSP] súd rozhodnutie zrušil, len ak
účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.
12. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumel procesný postup alebo aj rozhodnutie súdu, v
dôsledku ktorého účastník nemohol uplatniť konkrétne procesne práva priznané mu O. s. p.
13. Podľa § 157 ods.2 O. s. p. (teraz § 220 ods.2,3 CSP) v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa
žalobca domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, príp. iný účastník konania, stručne,
jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov
vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy
a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
14. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len ÚS SR) opakovane judikoval, že súčasťou obsahu
základného práva na spravodlivý proces (konanie) podľa Čl.46 ods.1 Ústavy SR (uverejnenej pod
č.460/92 Zb., v znení neskorších ústavných zákonov),Čl.36 ods.1 Listiny základných práv a slobôd
(úst.zák.č.23/91 Zb.) a Čl.6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (uverejneného
oznámením č.209/92 Zb. a č.102/99 Z. z.) je aj právo účastníka konania (strany sporu) na také
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a
skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou
proti takému uplatneniu. Pre účastníka konania (stranu sporu), v ktorom bolo vydané nepreskúmateľné
rozhodnutie to znamená odňatie jeho (jej) možnosti konať pred súdom, lebo mu (jej) neumožňuje -
ak s rozhodnutím nie je spokojný (á) - efektívne využitie jeho (jej) procesného práva na napadnutie
rozhodnutia súdu odvolaním, t. j. aby mohol (mohla) odvolanie odôvodniť z hľadiska § 205 ods.1,2
O. s. p., lebo ak rozhodnutie neobsahuje žiadne dôvody, resp. obsahuje iba nedostatočné dôvody,
v takom prípade účastník konania (strana sporu) objektívne nemá ani možnosť posúdiť správnosť,
resp. nesprávnosť rozhodnutia (postupu súdu) a teda ani sa kvalifikovane rozhodnúť, ktorým odvolacím
dôvodom má odvolanie odôvodniť, aby bol (a) v odvolacom konaní úspešný (á).
15. Ak žalobkyňa považuje napadnutý rozsudok za nepreskúmateľný a arbitrárny, ide len o jej ničím
nepodložený subjektívny názor.
16. Podľa ustálenej súdnej praxe rozhodnutie nie je preskúmateľné predovšetkým v prípade, že z jeho
odôvodnenia nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane
jednej a právnymi závermi na strane druhej, resp., keď sú právne závery v extrémnom nesúlade s
vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia nevyplývajú.
17. Napadnutý rozsudok zodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z § 157 ods.2 O. s. p. (teraz § 220
ods.2,3 CSP) a zásadám súdnej praxe, preto nie je nepreskúmateľný, ani arbitrárny.
18. Neúplnosť zistenia skutkového stavu [§ 205 ods.2 písm. c) O. s. p., teraz § 365 ods.1 písm. e) CSP]
je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení
bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal účastníkom konania (stranou sporu) navrhnutý dôkaz,
spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť (napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre

vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi konania (stranami sporu) navrhnuté,
nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že účastník
konania (strana sporu), ktorý (á) v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz,
ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli
tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej,
že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.
19. Súd správne nevykonal žalobkyňou označené dôkazy a to z dôvodov, ktoré uviedol v odôvodnení
napadnutého rozsudku, ako aj so zreteľom na skutočnosť, že skutkový stav bol dostatočne zistený z
vykonaných dôkazov.
20. Odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. d) O. s. p. [teraz § 365 ods.1 písm. f) CSP] sa týka chyby
v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré
bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe
ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom
dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka
vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže
byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam
prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok
hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O. s. p. (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,
čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.), teraz § 191 ods.1 CSP (Dôkazy súd
hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti;
pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.) a to vzhľadom na to, že buď vzal
do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak
nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na
chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi
porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo, ktoré
vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo,
keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z §
132-§ 135 O. s. p. (teraz § 185-§ 211 CSP). Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj iné okolnosti,
ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného dôkazu
vyplývajú a p. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne správne, ak
hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá § 132 (teraz § 191 ods.1 CSP), lebo hodnotil
každý dôkaz len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy,
ak medzi vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom,
je zrejmý nesúlad.
21. Všetky skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke sú
správne, lebo majú oporu vo vykonanom dokazovaní.
22. Odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. e) O. s. p. [teraz § 365 ods.1 písm. g) CSP] je daný vtedy, ak
vo svetle nových skutočností alebo dôkazov, ktoré účastník konania (strana sporu) uplatnil (a) v súlade
s § 205a O. s. p., nemôže obstáť súdom prvej inštancie zistený skutkový stav. Ide najmä o skutočnosti
a dôkazy, ktoré nastali (vznikli) po vyhlásení (vydaní) rozsudku súdu prvej inštancie, preto skutočnosti
a dôkazy, ktoré tu boli v konaní pred súdom prvej inštancie (ďalej len súd) a účastník konania (strana
sporu) ich neuplatnil (a), hoci len preto, že o nich nevedel (a), nemôžu byť v sporovom konaní odvolacím
dôvodom. Predpokladá sa, že účastníkom konania (stranou sporu) uplatnené skutočnosti a dôkazy sú
nové (v porovnaní s tým, aké tu boli v konaní pred súdom prvej inštancie) a v danej veci sú právne
významné.
23. Žalobkyňou uvedené skutočnosti v odvolaní neumožňujú záver o existencii uvedeného odvolacieho
dôvodu.
24. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci
konania (strany sporu) podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci
je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii
právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval
správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval
[z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a
povinnostiach účastníkov konania (strán sporu)] a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho
dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením

veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu
vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom,
aké majú účastníci konania (strany sporu) na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo
vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá.
25. Súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho
i správne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o
právach a povinnostiach strán sporu.
26. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku možno doplniť (§ 387 ods.3 CSP):
27. Právo na súdnu ochranu nie je právom na úspech v súdnom konaní (v občianskoprávnom spore).
Toto základné právo nezahŕňa ani právo na to, aby súd v civilnom konaní v celom rozsahu rešpektoval a
uznával procesné úkony každej zo strán sporu bez zreteľa na ich povahu, dôsledky a vzťah k predmetu
konania (Uznesenie ÚS SR II. ÚS 37/01 z 31.5.2001).
28. Právo na spravodlivý súdny proces neznamená nárok na to, aby bola strana sporu (v prejednávanej
veci žalobkyňa) pred súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami, resp. s
jej právnymi názormi a neúspech v súdnom konaní nie je možné bez ďalšieho považovať za porušenie
základného práva strany sporu, lebo je v právomoci súdu vykladať a aplikovať zák. (Uznesenie ÚS SR
I. ÚS 50/04-11 z 3.3.2004).
29. Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.
30. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.
31. Žalovaný mal v odvolacom konaní plný úspech vo veci, preto by mal právo na náhradu jeho trov,
avšak tá mu nebola priznaná, lebo na strane žalobkyne, ktorá by bola inak, keďže nemala vo veci
úspech, povinná mu trovy odvolacieho konania nahradiť, existujú dôvody hodné osobitného zreteľa,
konštatované už súdom prvej inštancie.
32. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 19. 12. 2018. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.