Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. jún 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/24/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6107010517
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Mikluš
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6107010517.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici na verejnom zasadnutí konanom dňa 13. júna 2017 v senáte zloženom z
predsedu senátu JUDr. Jozefa Mikluša a sudcov JUDr. Juraja Babjaka a JUDr. Jána Bobora, v trestnej
veci obžalovaného K.. N. F., stíhaného pre pokračovací trestný čin neodvedenia dane a poistného
podľa § 148a ods. 1, 4 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. a iné, konajúc o odvolaní prokurátora Úradu špeciálnej
prokuratúry a obžalovaného K.. N. F. voči rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4T/47/2007

zo dňa 24.11.2014, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry a obžalovaného
K.. N. F. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4T/47/2007 zo dňa 24.11.2014 bol obžalovaný K..
N. F. uznaný vinným z pokračovacieho prečinu neodvedenia dane a poistného podľa § 148a ods. 1, 4

Tr. zák. č. 140/1961 Zb. a pre pokračovací trestný čin nezaplatenia dane podľa § 148b ods. 1, 3 Tr. zák.
č. 140/1961 Zb., a to za skutky, ktorých sa dopustil tak, že

1/
Ako konateľ spoločnosti s obchodným menom Pivovar URPÍN BB, spol. s.r.o., Lesnícka 12, 976 13
Slovenská Ľupča ( od 18.08.2003 v konkurze) neodviedol Daňovému úradu Banská Bystrica I podľa

zákona č. 366/1999 Z.z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov

zrazené preddavky zo mzdy zamestnancov
za obdobie 3. a 4. štvrťroka 2001 vo výške 38.049,39 € ( 1.146.276,-Sk)
za obdobie 3. a 4. štvrťroka 2002 vo výške 266.548,50 € ( 8.030.040,-Sk)
za obdobie 1.,2. a 3. štvrťroka 2003 vo výške 58.183,00 € ( 1.752.821,-Sk)

zrazenú osobitnú sadzbu dane zo mzdy zamestnancov
za obdobie 3. a 4. štvrťroka 2001 vo výške 963,06 € ( 29.013,-Sk)
za obdobie 3. a 4. štvrťroka 2002 vo výške 781,95 € ( 23.557,-Sk)
spolu na dani z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti a funkčných požitkov za uvedené obdobia
rokov 2001, 2002 a 2003 zrazené preddavky a osobitnú sadzbu dane zo mzdy zamestnancov vo výške

364.525,89 € (10.981.707,-Sk) a

podľa zákona č. 180/1993 Z.z. o spotrebnej dani z piva,
spotrebnú daň z piva za obdobie rokov 1999-2002 najmenej vo výške 264.784,70 € ( 7.976.904,-Sk),

napriek tomu, že tieto zadržané finančné prostriedky na ich odvedenie v čase splatnosti na účtoch v

bankách a v pokladniciach spoločnosti mal.2/
Ako konateľ spoločnosti s obchodným menom Pivovar URPÍN BB, spol. s.r.o., Lesnícka 12, 976 13
Slovenská Ľupča ( od 18.08.2003 v konkurze) nezaplatil Daňovému úradu Banská Bystrica I podľa

zákona NR SR č. 87/1994 Z. z. o cestnej dani v znení neskorších predpisov

cestnú daň za obdobie rokov 2002 a 2003 v celkovej výške 6.724,03 € (202.568,-Sk),

daň z príjmov právnických osôb na základe dodatočného platobného výmeru Daňového úradu Banská

Bystrica I č. 651/2100/47706/01Mal. z júla 2001, ktorým daňový orgán vyrubil podľa § 44 ods. 6 písm.
b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov daňovému subjektu Pivovar Urpín BB,
spol. s.r.o. Slovenská Ľupča ako rozdiel dane z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie 1999
vo výške 8.006,37 € (241.200,-Sk),

napriek tomu, že finančné prostriedky na ich zaplatenie, v čase splatnosti na účtoch v bankách a v

pokladniciach spoločnosti mal.

Za toto konanie ho okresný súd odsúdil podľa § 148a ods. 4 Tr. zák. č. 140/1961 Zb., § 35 ods.1 Tr.
zák. č.140/1961 Zb. s použitím § 40 ods. 1, ods. 5 písm. c) Tr. zák. č. 140/1961 Zb. na úhrnný trest
odňatia slobody v trvaní 2 roky.

Podľa § 58 ods.1 písm. a) Tr. zák. č. 140/1961 Zb. súd výkon trestu podmienečne odložil.

Podľa § 59 ods.1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. určil skúšobnú dobu v trvaní 5 rokov.

Podľa § 49 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. obžalovanému bol uložený aj trest zákazu akejkoľvek
podnikateľskej činnosti vo svojom mene, alebo v mene iného, v trvaní 5 rokov.

Zároveň však okresný súd obžalovaného K.. N. F. podľa § 285 písm. a) Tr. por. oslobodil spod bodu II.
2/ obžaloby prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky pod

sp. zn. VII Gv 274/04-97 zo dňa 30. 04. 2007, doručená súdu dňa 04. 05. 2007 pre pokračovací trestný
čin nezaplatenia dane podľa § 148b ods. 1, ods. 3 Tr. zák. č. 140/1961 Zb.( správne mal byť skutok
kvalifikovaný ako pokračovací trestný čin neodvedenia dane a poistného podľa § 148a ods. 1, ods. 4 Tr.
zák. č. 140/1961 Zb.), ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že

ako konateľ spoločnosti s obchodným menom Pivovar URPÍN BB, spol. s.r.o., Lesnícka 12, 976 13
Slovenská Ľupča ( od 18.08.2003 v likvidácii), ktorá je na Daňovom úrade Banská Bystrica I registrovaná
na dani z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti a funkčných pôžitkov, dani z pridanej hodnoty,
cestnej dani a potrebnej dani z piva

podľa zákona č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, registrovaný
daňovým úradom Banská Bystrica I ako mesačný platiteľ dane z pridanej hodnoty priznal vlastnú daňovú
povinnosť
- za zdaňovacie obdobie 08/1999 v sume 4.572.811,-Sk, ktorú neuhradil Daňovému úradu Banská
Bystrica I, aj keď ku dňu jej splatnosti - 27.09.1999 mal na účtoch v bankách a pokladniach spoločnosti

aktuálny zostatok 5.014.226,-Sk,
- za zdaňovacie obdobie 09/1999 s termínom splatnosti 25.10.1999 v sume 4.572.811,-Sk, ktorú
neuhradil Daňovému úradu Banská Bystrica I, aj keď na účtoch v bankách a pokladniach spoločnosti ku
dňu jej splatnosti - 25.10.1999 mal zostatok 6.709.802,-Sk,
- za zdaňovacie obdobie 10/1999 v sume 2.393.714,-Sk, ktorú neuhradil Daňovému úradu Banská

Bystrica I, aj keď ku dňu jej splatnosti - 25.11.1999 mal na účtoch v bankách a pokladniach spoločnosti
aktuálny zostatok 4.965.150,-Sk,
- za zdaňovacie obdobie 11/1999 v sume 2.631.938,-Sk, ktorú neuhradil Daňovému úradu Banská
Bystrica I, aj keď ku dňu jej splatnosti - 27.12.1999 mal na účtoch v bankách a pokladniach spoločnosti
aktuálny zostatok 7.087.238,-Sk,

teda za obdobie roka 1999 neuhradil Daňovému úradu Banská Bystrica I daň z pridanej hodnoty v
celkovej výške 12.811.110,-Sk napriek tomu, že finančné prostriedky na jej zaplatenie v čase splatnosti
na účtoch v bankách a v pokladniciach spoločnosti mal.- za zdaňovacie obdobie 5/2000 v sume 4.082.731,-Sk, z ktorej neuhradil 3.309.361 Daňovému úradu
Banská Bystrica I, aj keď v čase jej splatnosti - 26.06.2000 mal na účtoch v bankách a pokladniach

spoločnosti aktuálny zostatok 6.287.982,-Sk,
- za zdaňovacie obdobie 6/2000 v sume 4.183.223,-Sk, ktorú neuhradil Daňovému úradu Banská
Bystrica I, aj keď ku dňu jej splatnosti - 25.07.2000 mal na účtoch v bankách a pokladniach spoločnosti
aktuálny zostatok 4.743.720,-Sk,
- za zdaňovacie obdobie 8/2000 v sume 4.761.106,-Sk, ktorú neuhradil Daňovému úradu Banská

Bystrica I, aj keď ku dňu jej splatnosti - 25.09.2000 mal na účtoch v bankách a pokladniach spoločnosti
aktuálny zostatok 4.899.468,-Sk,
- za zdaňovacie obdobie 9/2000 v sume 3.195.426,-Sk, ktorú neuhradil Daňovému úradu Banská
Bystrica I, aj keď ku dňu jej splatnosti - 25.10.2000 mal na účtoch v bankách a pokladniach spoločnosti
aktuálny zostatok 4.225.317,-Sk,
- za zdaňovacie obdobie 10/2000 v sume 3.547.530,-Sk, ktorú neuhradil Daňovému úradu Banská

Bystrica I, aj keď ku dňu jej splatnosti - 27.11.2000 mal na účtoch v bankách a pokladniach spoločnosti
aktuálny zostatok 3.834.815,-Sk,
- za zdaňovacie obdobie 11/2000 v sume 1.945.847,-Sk, ktorú neuhradil Daňovému úradu Banská
Bystrica I, aj keď ku dňu jej splatnosti - 27.12.2000 mal na účtoch v bankách a pokladniach spoločnosti
aktuálny zostatok 3.233.025,-Sk,

teda za obdobie roka 2000 neuhradil Daňovému úradu Banská Bystrica I daň z pridanej hodnoty v
celkovej výške 21.715.863,-Sk, napriek tomu, že finančné prostriedky na jej zaplatenie v čase splatnosti
mal.

- za zdaňovacie obdobie 1/2001 v sume 1.187.996,-Sk, ktorú neuhradil Daňovému úradu Banská
Bystrica I, aj keď ku dňu jej splatnosti - 26.02.2001 mal na účtoch v bankách a pokladniach spoločnosti
aktuálny zostatok v úhrnnej sume 3.443.132,-Sk,
- za zdaňovacie obdobie 2/2001 v sume 2.647.170,-Sk, ktorú neuhradil Daňovému úradu Banská
Bystrica I, aj keď ku dňu jej splatnosti - 26.03.2001 mal na účtoch v bankách a pokladniach spoločnosti

aktuálny zostatok v sume 3.291.805,-Sk,
- za zdaňovacie obdobie 3/2001 v sume 2.258.591,-Sk, ktorú neuhradil Daňovému úradu Banská
Bystrica I, aj keď ku dňu jej splatnosti - 25.04.2001 mal na účtoch v bankách a pokladniach spoločnosti
aktuálny zostatok v sume 2.584.996,-Sk,
- za zdaňovacie obdobie 4/2001 v sume 1.065.635,-Sk, ktorú neuhradil Daňovému úradu Banská

Bystrica I, aj keď ku dňu jej splatnosti - 25.05.2001 mal na účtoch v bankách a pokladniach spoločnosti
aktuálny zostatok v sume 3.108.287,-Sk,
- za zdaňovacie obdobie 6/2001 v sume 2.045.884,-Sk, ktorú neuhradil Daňovému úradu Banská
Bystrica I, aj keď ku dňu jej splatnosti - 25.07.2001 mal na účtoch v bankách a pokladniach spoločnosti
aktuálny zostatok v sume 2.691.503,-Sk,

- za zdaňovacie obdobie 7/2001 v sume 2.000.349,-Sk, ktorú neuhradil Daňovému úradu Banská
Bystrica I, aj keď ku dňu jej splatnosti - 27.08.2001 mal na účtoch v bankách a pokladniach spoločnosti
aktuálny zostatok v sume 4.337.005,-Sk,
- za zdaňovacie obdobie 9/2001 v sume 1.328.927,-Sk, ktorú neuhradil Daňovému úradu Banská
Bystrica I, aj keď ku dňu jej splatnosti - 25.10.2001 mal na účtoch v bankách a pokladniach spoločnosti

aktuálny zostatok v sume 3.762.420,-Sk,
- za zdaňovacie obdobie 10/2001 v sume 1.694.905,-Sk, ktorú neuhradil Daňovému úradu Banská
Bystrica I, aj keď ku dňu jej splatnosti - 26.11.2001 mal na účtoch v bankách a pokladniach spoločnosti
aktuálny zostatok v sume 4.173.764,-Sk,
- za zdaňovacie obdobie 11/2001 v sume 1.077.454,-Sk, ktorú neuhradil Daňovému úradu Banská

Bystrica I, aj keď ku dňu jej splatnosti - 27.12.2001 mal na účtoch v bankách a pokladniach spoločnosti
aktuálny zostatok v sume 4.906.457,-Sk,

teda za obdobie roka 2001 neuhradil Daňovému úradu Banská Bystrica I daň z pridanej hodnoty v
celkovej výške 15.236.956,-Sk, napriek tomu, že finančné prostriedky na jej zaplatenie v čase splatnosti

na účtoch v bankách a pokladniach spoločnosti mal.- za zdaňovacie obdobie 2/2002 v sume 1.822.830,-Sk, z ktorej neuhradil 501.752,-Sk Daňovému úradu
Banská Bystrica I, aj keď v čase jej splatnosti - 25.03.2002 mal na účtoch v bankách a pokladniach
spoločnosti aktuálny zostatok v sume 2.319.279,-Sk,

- za zdaňovacie obdobie 3/2002 v sume 2.316.695,-Sk, ktorú neuhradil Daňovému úradu Banská
Bystrica I, aj keď v čase jej splatnosti - 25.04.2002 mal na účtoch v bankách a pokladniach spoločnosti
aktuálny zostatok v úhrnnej sume 2.671.036,-Sk,
- za zdaňovacie obdobie 5/2002 v sume 2.611.109,-Sk, ktorú neuhradil Daňovému úradu Banská
Bystrica I, aj keď v čase jej splatnosti - 25.06.2002 mal na účtoch v bankách a pokladniach spoločnosti

aktuálny zostatok v úhrnnej sume 2.924.252,-Sk,
- za zdaňovacie obdobie 6/2002 v sume 2.698.866,-Sk, ktorú neuhradil Daňovému úradu Banská
Bystrica I, aj keď v čase jej splatnosti - 25.07.2002 mal na účtoch v bankách a pokladniach spoločnosti
aktuálny zostatok v úhrnnej sume 2.941.166,-Sk,
- za zdaňovacie obdobie 7/2002 v sume 2.556.901,-Sk, ktorú neuhradil Daňovému úradu Banská
Bystrica I, aj keď v čase jej splatnosti - 26.08.2002 mal na účtoch v bankách a pokladniach spoločnosti

aktuálny zostatok v úhrnnej sume 4.456.010,-Sk,
- za zdaňovacie obdobie 8/2002 v sume 1.439.700,-Sk, ktorú neuhradil Daňovému úradu Banská
Bystrica I, aj keď v čase jej splatnosti - 25.09.2002 mal na účtoch v bankách a pokladniach spoločnosti
aktuálny zostatok v úhrnnej sume 3.223.750,-Sk,
- za zdaňovacie obdobie 10/2002 v sume 2.469.981,-Sk, ktorú neuhradil Daňovému úradu Banská

Bystrica I, aj keď v čase jej splatnosti - 25.11.2002 mal na účtoch v I. I. pob. D. D. č.ú. XXXXXXXXXX/
XXXX a č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX a vo C., pob. D. D., na č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX aktuálny zostatok
v úhrnnej sume 2.640.448,-Sk
- za zdaňovacie obdobie 11/2002 v sume 2.042.430,-Sk, ktorú neuhradil Daňovému úradu Banská
Bystrica I, aj keď v čase jej splatnosti - 27.12.2002 mal na účtoch v bankách a pokladniach spoločnosti

aktuálny zostatok v úhrnnej sume 2.372.159,-Sk,
- za zdaňovacie obdobie 12/2001 priznal dodatočnú povinnosť v sume 61.328,-Sk, ktorú neuhradil
Daňovému úradu Banská Bystrica I, aj keď v čase jej splatnosti - 02.04.2002 mal na účtoch v bankách
a pokladniach spoločnosti aktuálny zostatok v úhrnnej sume 2.739.728,-Sk,
- za zdaňovacie obdobie 5/2002 priznal dodatočnú povinnosť v sume 55.122,-Sk, ktorú neuhradil

Daňovému úradu Banská Bystrica I, aj keď v čase jej splatnosti - 02.09.2002 mal na účtoch v bankách
a pokladniach spoločnosti aktuálny zostatok v úhrnnej sume 2.025.988,-Sk,
- za zdaňovacie obdobie 6/2002 priznal dodatočnú povinnosť v sume 252.097,-Sk, ktorú neuhradil
Daňovému úradu Banská Bystrica I, aj keď v čase jej splatnosti - 02.09.2002 mal na účtoch v bankách
a pokladniach spoločnosti aktuálny zostatok v úhrnnej sume 2.025.988,-Sk,

teda za obdobie 12/2001 a roka 2002 neuhradil Daňovému úradu Banská Bystrica I dňa z pridanej
hodnoty v celkovej výške 17.005.981,-Sk, napriek tomu, že finančné prostriedky na jej zaplatenie v čase
splatnosti na účtoch v bankách a pokladniach spoločnosti mal.

- za zdaňovacie obdobie 4/2003 v sume 1.771.786,-Sk, z ktorej neuhradil 935.199,-Sk Daňovému úradu
Banská Bystrica I, aj keď v čase jej splatnosti - 26.05.2003 mal na účtoch v bankách a pokladniach
spoločnosti aktuálny zostatok v úhrnnej sume 2.405.833,-Sk,
- za zdaňovacie obdobie 5/2003 v sume 2.434.886,-Sk, ktorú neuhradil Daňovému úradu Banská
Bystrica I, aj keď v čase jej splatnosti - 25.06.2003 mal na účtoch v bankách a pokladniach spoločnosti

aktuálny zostatok v úhrnnej sume 2.697.698,-Sk,

teda za obdobie roka 2003 neuhradil Daňovému úradu Banská Bystrica I daň z pridanej hodnoty v
celkovej výške 3.370.085,-Sk, napriek tomu, že finančné prostriedky na jej zaplatenie v čase splatnosti
mal,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Okresný súd v dôvodoch svojho rozhodnutia potom podrobne rozviedol, ktoré skutočnosti vzal za
preukázané a akými dôkazmi sa riadil, keď vo veci takto rozhodol.

Uvedený rozsudok však nenadobudol právoplatnosť, keďže ho svojím odvolaním napadol jednak
prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry, ako aj cestou zvoleného obhajcu obžalovaný K.. N. F..Podľa prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry hodnotenie vykonaných dôkazov súdom podľa jeho
názoru vyznieva tendenčne a jednoznačne len v prospech obžalovaného F.. Naďalej prokurátor zastáva
názor, že vina obžalovaného F. je zo spáchania trestného činu spoľahlivo a presvedčivo preukázaná

najmä zápisnicami z daňovej kontroly, výpoveďami pracovníčok Daňového úradu Banská Bystrica,
svedeckými výpoveďami svedkov, ale predovšetkým znaleckými posudkami znalca X.. N. C., znalca
v odbore ekonómia, ktoré boli vypracované v prípade existencie minimálnych pochybností v prospech
obžalovaného. Podľa prokurátora znalec v týchto posudkoch spoľahlivo a jednoznačne potvrdil, že
spoločnosť Urpín od svojho založenia počas celého obdobia hospodárila so stratou. Dokazoval ďalej,

že spoločnosť netvorila opravné položky v súlade so Zákonom o účtovníctve a tým vykazovala vyššie
vlastné imanie ako v skutočnosti mala. V spoločnosti obžalovaného bolo zrejmé a preukázané, že
dane neboli hradené aj preto, že finančné prostriedky boli použité aj na také účely, ktoré nesúviseli
s podnikaním, išlo o pôžičky a niektoré boli vo veľkej neprimeranej výške účelu ich použitia aj dané
ako odmeny konateľom. Ďalej prokurátor v odvolaní dokazoval, že spoločnosť pri vzniku spoločnosti
prebrala aj daňové záväzky aj s majetkom od živnostníka, tieto splatila zrejme v roku 1998. Znamenalo

to, že živnostník neodvádzal spotrebnú daň už v roku 1994 a v roku 1998 túto daň uhradila za neho
spoločnosť Pivovar Urpín BB, s.r.o. Ak súd potom takéto konanie uzavrel v prospech obžalovaného,
podľa prokurátora by z takéhoto záveru bolo zrejmé, že nie je trestné, ak podnikatelia nebudú platiť
svoje dane, ale budú platiť tieto dane za niekoho iného. Zaplatia raz, ale dlžoba bola dvakrát a jedna
ostane beztrestná. Preto vyhodnotenie dôkazov súdom v prospech obžalovaného je podľa prokurátora

neprijateľné a v rozpore so zákonom.

Podľa dôvodov odvolania prokurátora ďalej zo znaleckého posudku X.. C. sa dajú vyvodiť závery, že
podľa účtovníctva spoločnosti spoločnosť neodviedla a nezaplatila dane vo výške viac ako 180 mil. Sk,
pričom z listu Daňového riaditeľstva vyplynulo, že daň bola väčšinou vybratá, ale nebola odvedená. To,

že spoločnosť dane vyberala, ale ich neodvádzala oprávnenému subjektu je nepochybne preukázané z
účtovníctva spoločnosti. Znalec X.. C. celkovo skúmal 85 dátumov, kedy mala byť uhradená daň, pričom
v 47 dátumoch mal obžalovaný dostatok finančných prostriedkov na zaplatenie všetkých daní v deň,
kedy tieto dane boli splatné a v prípade 38 nemal dostatok prostriedkov na zaplatenie všetkých v ten
deň splatných daní, pričom napriek tomu si svoju daňovú povinnosť neplnil.

Podľa prokurátora potom z týchto dôvodov možno jednoznačne konštatovať, že obhajoba obžalovaného
je tendenčná a účelová, vôbec neobstojí a je vyvrátená výpoveďami svedkov, ale najmä listinnými
dôkazmi. Z konkrétnych svedeckých výpovedí potom vyplýva, že za chod spoločnosti výlučne
rozhodoval obžalovaný, a to aj o všetkých významných finančných operáciách spoločnosti, teda aj o

daňových povinnostiach spoločnosti Pivovar Urpín s.r.o.

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody je preto prokurátor presvedčený, že súd nesprávne vyhodnotil
produkované dôkazy a obžalovaného v napadnutej časti rozsudku neodôvodnene oslobodil podľa § 285
písm. a) Tr. por.

Ďalej v ďalšej časti odvolania, keď sa už prokurátor zaoberal výrokom o treste v časti, kde bol obžalovaný
uznaný vinným, poukázal na to, že podľa judikatúry Európskeho súdu tento uznal za primeranú lehotu
konaniapredvnútroštátnymiorgánmidobuvtrvaní 6rokov.Vdanomprípadejetedazrejmé,žetrestné
konanie trvalo viac ako 6 rokov, pričom kompenzáciou porušenia práva na rýchlosť konania sa zaoberalo

aj uznesenie Ústavného súdu, pričom aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd hovorí, že formu kompenzácie, ako použil okresný súd, je možné považovať za dostatočnú
nápravu porušeného práva, a to z toho dôvodu, že bolo porušené právo na prejednanie veci v primeranej
lehote a pokiaľ ide o zmiernenie trestu, uvedie, v akej miere bol trest z tohto dôvodu zmiernený. V
danom prípade vzhľadom na tieto skutočnosti musel potom skutočne okresný súd konštatovať, že u

obžalovaného bolo porušené jeho právo na prejednanie veci v primeranej lehote, avšak zmiernenie
trestu o 60 % z trestnej sadzby nie je správne a preto sa takýmito úvahami súdu nemohol prokurátor ani
stotožniť. Prieťahy zo strany vyšetrovateľa, prokurátora, ani prípravného konania do podania obžaloby
neboli spôsobené týmito orgánmi a preto závery súdu prvého stupňa v tomto smere sú v hrubom rozpore
so zákonom. V tomto smere prokurátor konštatoval, že práve z dôvodu neprítomnosti obžalovaného a

jeho obhajcu na pojednávaniach, dokazovanie na hlavných pojednávaniach trvalo neprimerane dlho.
Obžalovaný sa k trestnému činu nepriznal, svoje konanie neoľutoval a preto súd prvého stupňa pri
ukladaní trestu nemohol zobrať do úvahy žiadnu poľahčujúcu okolnosť, ako ani žiadne mimoriadne
pomery, ktoré by odôvodňovali použitie zmierňujúceho ustanovenia § 40 Tr. zák. č. 140/1961 Zb.Z uvedeného dôvodu je preto prokurátor presvedčený, že pokiaľ došlo k oslobodeniu obžalovaného v
časti obžaloby, toto rozhodnutie je nesprávne a navrhol v tejto časti napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť

vec prvostupňovému súdu a pokiaľ ide o časť, kde došlo k odsúdeniu obžalovaného, navrhol tiež toto
rozhodnutieprvostupňovéhosúduzrušiťaobžalovanémuuložiťnepodmienečnýtrestodňatiaslobodyna
dolnej hranici trestnej sadzby a pre výkon tohto trestu ho zaradiť do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia.

Obžalovaný K.. N. F. cestou svojho zvoleného obhajcu taktiež v písomných dôvodoch odvolania
napádal rozsudok prvostupňového súdu, avšak len v časti, kde došlo k jeho odsúdeniu, teda kde bol
uznaný vinným. Podľa názoru obhajcu obžalovaného je úplne jasné a prirodzené, že za určitej tiesnivej
ekonomickej situácie podniku musí štatutárny orgán na odvrátenie nebezpečenstva vzniku škody na
majetku alebo na záujmoch chránených Trestným zákonom odvracať toto nebezpečenstvo aj postupom,
ktorý je naplnením skutkovej podstaty trestného činu. Touto otázkou sa však orgány činné v trestnom

konaní vôbec nezaoberali. Zjednodušený postup zameraný na kontrolu virtuálneho iluzórneho stavu
pokladní z hľadiska kontroly formálnej správnosti vedenia účtovníctva nemusel potom viesť a v tomto
prípade ani neviedol k zisteniu a objasneniu skutkového stavu veci a okolností, za akých k formálnemu
porušeniu právnej povinnosti došlo. Tomuto predpokladu nasvedčujú aj svedectvá všetkých svedkov, či
už z prostredia podniku, alebo daňových orgánov, ktorí sa zhodli na tom, že finančná situácia spoločnosti

bola kritická a že došlo k strate solventnosti ak stratovému hospodárskemu výsledku.

Podľa obhajoby sa dokazovanie nevykonalo v tomto zameraní, ale sústredilo sa na zistenie cestou
znalcazodboruúčtovníctva,čipodnikvykazovalnasvojichúčtochapokladniachfinančnéprostriedkyku
dňu splatnosti výplat a k iným relevantným termínom. Ak podnik nevytváral v inkriminovaných obdobiach

vlastnou činnosťou dostatok zdrojov na zamestnancov a na odvody do verejných fondov, vrátane
daňových fondov, tak je principiálne vylúčená aj objektívna a aj subjektívna stránka konania štatutárneho
orgánu podniku. Svedkovia z radov zamestnancov podniku opakovane dosvedčili insolventnosť podniku
a stotožnili sa s tým aj svedkovia z radov správcu daní.

Finančnú nesolventnosť spoločnosti nespôsobil obvinený, ale jeho obchodní partneri, pričom v danom
prípade ide o zásadnú trestno-právnu otázku dôležitú pre posúdenie naplnenia subjektívnej stránky.
Základným úmyslom obžalovaného bolo predovšetkým udržať výrobu a uspokojiť daňové požiadavky
správcu dane. Samotné zistenie súdu, že v čase splatnosti daňovej povinnosti spoločnosť nemala
finančné prostriedky na účte je nespôsobilé pre úsudok o subjektívnej stránke konania obžalovaného. V

danom prípade pri otázke oprávnenia na nakladanie s financiami nie je postačujúce zistenie, že takéto
oprávnenie mal len obvinený, ale ide o oveľa podstatnejšie dokázanie, či by obžalovaný nepostupoval
protiprávne, ak by rozhodol v daných okamihoch práve tak, že by bez ohľadu na všetky vyššie
konštatované skutočnosti rozhodol o poslaní hoci aj cudzích peňazí správcovi dane, čím by sa dopustil
trestného činu voči iným oprávneným subjektom.

Naviac je zrejmé z viacerých výpovedí, že správca dane pripisoval za daňovú povinnosť, ktorú mal
obžalovaný ako fyzická osoba prostriedky, ktoré odvádzal z účtov spoločnosti Pivovar Urpín s.r.o. Tu
je podľa názoru obhajoby nevyhnutné zabezpečiť, spárovať a preskúmať všetky daňové povinnosti
a všetky platby od subjektov, v ktorých mal účasť obžalovaný, lebo len tvrdil, že daňové povinnosti

boli zamerané a splátky započítavané za plnenie daňového subjektu, ktorý nie je totožný s podnikom,
za ktorý boli uhrádzané. Preto takúto zodpovednosť za neuhrádzanie dlhov nie je možné pripísať na
zodpovednosť obžalovanému, ak za takéto konanie zodpovedal niekto iný.

V konečnom dôsledku obhajca namietal aj porušenie práv obhajoby u obžalovaného, keď obžalovaný

stratil dôveru v správnosť postupu pôvodného obhajcu a pred posledným pojednávaním si zvolil nového
obhajcu, pričom súd neumožnil novému obhajcovi sa riadne oboznámiť so spisom a vykonať obhajobu
podľa jeho zámeru, keď odmietol odročiť vytýčené hlavné pojednávanie a na tomto pojednávaní potom
aj v konečnom dôsledku vo veci rozhodol.

Za daného stavu potom je obžalovaný presvedčený, že je vylúčená subjektívna aj objektívna stránka
v konaní obžalovaného a preto bolo potrebné obžalovaného oslobodiť aj v tej časti, kde ho súd uznal
vinným.Na verejné zasadnutie, kde krajský súd konal o odvolaní procesných strán sa obžalovaný F. nedostavil,
predložil však písomnú žiadosť, aby sa verejné zasadnutie vykonalo v jeho neprítomnosti, keďže jeho
zdravotný stav mu neumožňuje zúčastniť sa verejného zasadnutia.

Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry prítomný na verejnom zasadnutí v konečnom návrhu súdu
uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava písomných dôvodov jeho odvolania, je toho názoru, že
obžalovaný mal byť uznaný vinným aj v 2/ bode obžaloby, ako to uvádzal už v písomných dôvodoch
odvolania a v konečnom dôsledku mu mal byť uložený nepodmienečný trest odňatia slobody na dolnej

hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby a preto navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť
okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie.

Obhajca obžalovaného prítomný na verejnom zasadnutí naopak uviedol, že sa v celom rozsahu
pridržiava podrobne vypracovaného a predneseného odvolania, celá trestná činnosť obžalovaného je
daňzavtedajšiespoločensképomery,obžalovanýnikdynemalúmyseldopúšťaťsaprotiprávnejčinnosti,

ale chcel, aby spoločnosť tvorila zisk, aby ľudia zarobili a aby mohol predávať svoj tovar a pokiaľ sa
prvostupňový súd pri rozhodovaní riadil právnym názorom vysloveným v predchádzajúcom rozhodnutí
krajského súdu, tak sa domnieva, že mohol rozhodnúť tiež tak, ako prvýkrát a teda obžalovaného mal
spod obžaloby v celom rozsahu oslobodiť. Preto navrhol, aby tomuto odvolaniu obžalovaného bolo
vyhovené.

Na podklade týchto odvolaní potom Krajský súd v Banskej Bystrici v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por.
preskúmalzákonnosťaodôvodnenosťvšetkýchvýrokovnapadnutéhorozsudku,protiktorýmodvolatelia
mohli podať odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru,
že tak odvolanie prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry, ako aj odvolanie obžalovaného K.. N. F. nie

sú dôvodné.

Z predloženého trestného spisu jednoznačne vyplýva, že v uvedenej trestnej veci prvostupňový súd
rozhodoval dvakrát rozsudkom. Prvý rozsudok vyhlásil dňa 01.10.2012 pod sp. zn. 4T/47/2007, kedy
v celom rozsahu obžalovaného podľa § 285 písm. b) Tr. por. oslobodil spod obžaloby pre pokračovací

trestný čin neodvedenia dane a poistného podľa § 148a ods. 1, 4 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. a pre
pokračujúci trestný čin nezaplatenia dane podľa § 148b ods. 1, 3 Tr. zák. č. 140/1961 Zb.

V dôsledku odvolania prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry následne Krajský súd v Banskej Bystrici
svojim uznesením sp. zn. 5To/137/2012 zo dňa 23.12.2013 tento rozsudok prvostupňového súdu zrušil

podľa § 321 ods. 1 písm. b), c) Tr. por. a postupom podľa § 322 ods. 1 Tr. por. mu vrátil vec, aby ju v
potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. V konečnom dôsledku dôvody, pre ktoré tak krajský súd
urobil, sú uvedené na stranách 5 a 6 toho uznesenia.

V dôsledku tohto konania potom opätovne Okresný súd v Banskej Bystrici rozsudkom sp. zn. 4T/47/2007

dňa 24.11.2014 rozhodol tak, ako je to uvedené vo vyššej časti odôvodnenia tohto uznesenia, kedy
čiastočne uznal obžalovaného vinným a čiastočne ho spod obžaloby oslobodil.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol riadne zistený skutkový
stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy

obstarávajú orgány z úradnej povinnosti, pričom právo obstarať dôkazy majú aj strany. Orgány činné
v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj
okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech a v oboch smeroch vykonávali dôkazy tak, aby umožnili súdu
spravodlivé rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo, ako aj v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v
trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa § 168 ods. 1 Tr. por., ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie, ktoré
skutočnosti vzal za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa
spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí byť
zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazova akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných
ustanovení zákona v otázke viny a trestu.
Krajský súd v Banskej Bystrici potom po preskúmaní všetkých okolností prípadu dospel k záveru, že

okresný súd vykonal na hlavných pojednávaniach všetky dostupné a potrebné dôkazy na objasnenie
skutkového stavu veci tak, aby tomuto súdu umožnili spravodlivé rozhodnutie v súlade s § 2 ods. 10 Tr.
por. a tieto dôkazy aj správne vyhodnotil jednotlivo, ako aj v ich súhrne tak, ako mu to ukladá ustanovenie
§ 2 ods. 12 Tr. por.

Taktiež je z napadnutého rozsudku zrejmé, že okresný súd sa v súlade s § 168 ods. 1 Tr. por. v
odôvodnení svojho rozsudku vysporiadal so všetkými skutočnosťami zistenými vo veci, poukázal na to,
ktoré skutočnosti vzal za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých
skutočností pokladal so zreteľom na výsledky vykonaného dokazovania za vylúčené alebo pochybné a
akými úvahami sa súd spravoval pri hodnotení dôkazov, najmä tým, ktoré si vzájomne odporovali.

Vzhľadom na to, že na skutkové zistenia, ako aj na právne posúdenie konania obžalovaného sa
podrobneadostatočnepresvedčivopoukazujevodôvodnenínapadnutéhorozsudku,odvolacísúdnemá
o týchto dôkazoch pochybnosti a preto si úvahy a závery súdu prvého stupňa v celom rozsahu osvojuje
a v podrobnostiach na ne odkazuje.

Keďže tak obžalovaný, ako aj prokurátor vo svojich odvolaniach poukazovali na dôkazy a skutočnosti,
ktoré namietali už v priebehu konania pred okresným súdom, krajský súd poukazuje na to, že nie je jeho
povinnosťou odôvodňovať svoje rozhodnutie tak, aby reagoval na všetky výčitky odvolateľov, pričom
podľa doterajšej judikatúry aj Ústavného súdu SR, ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva možno
vyvodzovať, že dôvody uvedené súdom v prvostupňovom rozhodnutí sa nemusia v odvolacom konaní

rozoberať každý zvlášť, ak aj niektorí z účastníkov konania tieto môže považovať za zásadné pre svoju
argumentáciu. Odvolací súd pri potvrdení prvostupňového rozhodnutia sa môže v princípe obmedziť na
prevzatie odôvodnenia súdu nižšieho stupňa.

Tak to aj krajský súd urobil, keďže sa s dôvodmi napadnutého rozsudku v celom rozsahu stotožnil.

Zákonu zodpovedá rozhodnutie prvostupňového súdu o tom, keď uznal obžalovaného vinným v prvom
a druhom bode obžaloby z pokračovacieho trestného činu neodvedenia dane a poistného podľa § 148a
ods. 1, 4 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. a pokračovacieho trestného činu nezaplatenia dane podľa § 148b
ods. 1, 3 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. Dôvody, pre ktoré tak okresný súd urobil, sú podrobne uvedené v

napadnutom rozsudku.

Taktiežsakrajskýsúdvcelomrozsahustotožnilajstým,pokiaľbolobžalovanýzboduII.bod2/obžaloby
postupom podľa § 285 písm. a) Tr. por. oslobodený, keďže aj podľa názoru odvolacieho súdu nebolo
dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Na tomto mieste je potrebné skutočne poukázať na argumentáciu nielen obžalovaného, ale aj
prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry, že správca dane, napriek tomu, že daňový subjekt posielal
splátky a úhrady svojich záväzkov, tieto pripisoval na účet iného daňového subjektu, čím fakticky došlo
k tomu, že obžalovaný v daňovom subjekte, kde vystupoval ako fyzická osoba, uhradil z titulu úhrady

záväzkov zo spoločnosti Pivovar Urpín s.r.o. všetky svoje záväzky za fyzickú osobu a tým fakticky došlo
k navyšovaniu sa jeho nedoplatkov na dani za spoločnosť, kde takýto spôsob úhrady toleroval aj správca
dane. Tento postup potom nie je možné pričítať na vinu obžalovanému, ale práve správca dane spôsobil,
že obžalovaný ako fyzická osoba má uhradené všetky záväzky a ako podnikateľ za spoločnosť Pivovar
Urpín s.r.o. mu vznikol dlh na dani.

Práve tento postup spôsobil oslobodzujúce rozhodnutie okresného súdu a krajský súd sa s takýmto
postupom, tak ako je to vyššie uvedené, stotožnil.

Naopak nie je možné sa stotožniť s obranou obžalovaného, že celé jeho konanie nie je protiprávne, ale

musel dať odvolací súd za pravdu prvostupňovému súdu, ktorý za časť konania obžalovaného uznal
vinným z dôvodov uvedených v napadnutom rozsudku.Pokiaľ došlo k uloženiu trestu a odsúdeniu obžalovaného za takto uznanú vinu, tu musí krajský súd
konštatovať, že skutočne vzhľadom na výšku spôsobenej škody sa javí byť uložený trest neprimerane
mierny. Na druhej strane je však nutné poukázať na to, že skutky, ktorých sa mal obžalovaný dopustiť,

sa stali za obdobie rokov 2001 až 2003, to znamená takmer 16 rokov pred tým, ako došlo ku konečnému
rozhodnutiuodvolaciehosúdu.VtomtosmeresprávnepoukázalprokurátorÚradušpeciálnejprokuratúry
na znenie čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv.

Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo na

spravodlivé súdne konanie a má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo verejne a v
primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne
o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia
proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po
dobu celého, alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v
demokratickej spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života

účastníkov alebo v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by, vzhľadom na osobitné
okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom spoločnosti.

Je nepochybné, že rýchlosť konania a rozhodnutie súdu v primeranej lehote nebolo dodržané.

Z predloženého trestného spisu jednoznačne vyplýva, že prvýkrát vo veci rozhodol prvostupňový súd
rozsudkom dňa 01.10.2012 a trestný spis s odvolacími dôvodmi predložil krajskému súdu na odvolacie
konanie dňa 06.12.2012. Krajský súd potom o odvolaní prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry
rozhodoval na neverejnom zasadnutí až dňa 23.12.2013, pričom po tom, čo bol napadnutý rozsudok
zrušený a vec bola okresnému súdu vrátená na nové konanie, stalo sa tak až dňa 02.04.2014.

Druhýkrát vo veci rozhodoval Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom zo dňa 24.11.2014, a po tom,
ako vo veci vypracovali odvolania procesné strany, teda prokurátor a obžalovaný, spis bol predložený na
krajskýsúdkodvolaciemukonaniudňa27.02.2015,pričomkrajskýsúdvovecikonalažpotom,akodošlo
k výmene predsedu senátu v danej veci, a to na verejnom zasadnutí dňa 13.06.2017, teda po takmer

vyše 2 a pol roku. Tieto skutočnosti nie je možné pričítať na ťarchu konania obžalovaného. Za takýchto
okolností potom uloženie akéhokoľvek trestu odňatia slobody nepodmienečne by bolo nespravodlivé a
ani neústavné. Samotný podmienečný trest odňatia slobody, bez ohľadu na jeho výmeru, po 16 rokoch
od spáchania prvej časti trestnej činnosti nemôže mať žiadny výchovný účinok. Z uvedeného dôvodu
preto odvolanie prokurátora do výroku o treste pri takýchto pochybeniach orgánov činných v trestnom

konaní je nelogické a odporujúce zásadám spravodlivého procesu a ukladania sankcií.

V osobe obžalovaného naviac ide o páchateľa, ktorý v čase konania krajského súdu už dovŕšil 71 rokov
života a už vôbec nepodniká a je na starobnom dôchodku.

Za týchto okolností potom musel krajský súd všetky tieto dôkazy a okolnosti vziať do úvahy a riadiac
sa aj zásadami spravodlivého procesu potom dospel k záveru, že ani odvolanie prokurátora ohľadne
výroku o uloženom treste nie je dôvodné.

Pokiaľ v odvolaní obhajca obžalovaného namietal porušenie práva obžalovaného na obhajobu, keď

prvostupňový súd po výmene obhajcu obžalovaným odmietol hlavné pojednávanie odročiť, tak s takouto
argumentáciou obhajoby sa ani odvolací súd nestotožnil. Podľa zaužívanej súdnej praxe je zrejmé, že
za včasnosť prevzatia obhajoby zodpovedá obžalovaný a je vecou obhajcu, či za takých okolností, keď
je požiadaný jeden deň pred pojednávaním o prevzatie obhajoby, takisto obhajobu prevezme. Naviac za
viac ako 2 roky, čo bol spis spolu s odvolaním obžalovaného na krajskom súde, nový obhajca nebol do

tohto spisu vôbec nahliadnuť, z čoho pre odvolací súd jednoznačne vyplýva, že spis poznal dokonale.

Z týchto všetkých dôvodov preto potom krajský súd postupom podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné
zamietol odvolania tak prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry, ako aj obžalovaného K.. N.B..

Z týchto dôvodov preto krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.