Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. apríl 2017

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17C/206/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316208384
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2017:2316208384.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci

žalobcu: Exprestech, s.r.o., so sídlom 925 55 Vinohrady nad Váhom, Hlavná 41, IČO: 36 719 412, proti
žalovanému: O. O., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom XXX XX V. A., Z. XXX, o zaplatenie 299,42 eura
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 139,42 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05
% ročne z dlžných súm :
- 20,- eur od 16. 10. 2015 do zaplatenia,
- 20,- eur od 16. 11. 2015 do zaplatenia,

- 20,- eur od 16. 12. 2015 do zaplatenia,
- 20,- eur od 16. 1. 2016 do zaplatenia,
- 20,- eur od 16. 2. 2016 do zaplatenia,
- 20,- eur od 16. 3. 2016 do zaplatenia,
- 19,42 eura od 21. 8. 2015 do zaplatenia,
a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

III. Súd žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 10. 5. 2016 domáhal vydania platobného rozkazu na
zaplatenie sumy 299,42 eura spolu s úrokom z omeškania z neuhradených služieb a náhrady trov
konania.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaný si dňa 4. 8. 2015 objednal internetové pripojenie, ktoré mu
bol riadne a včas namontované, čo žalovaný potvrdil svojim podpisom na objednávke č. XXXXXXX
a na zmluve o poskytovaní verejných služieb uzatvorenej v zmysle § 44 zákona č. 351/2011 Z.z. o
elektronickýchkomunikáciách,číslozmluvyXXXXXXX.Nazákladeposkytovaniaslužieb-internetového
pripojenia, boli žalovanému vystavené faktúry s nasledovnými číslami:
- faktúra č. XXXXXXXX, splatná 20. 8. 2015, na sumu 19,42 eura;

- faktúra č. XXXXXX, splatná 15. 10. 2015, na sumu 20,- eur;
- faktúra č. XXXXXX, splatná 15. 11. 2015, na sumu 20,- eur;
- faktúra č. XXXXXXX, splatná 15. 12. 2015, na sumu 20,- eur;
- faktúra č. XXXXXX, splatná 15. 1. 2016, na sumu 20,- eur;- faktúra č. XXXXXX, splatná 15. 2. 2016, na sumu 20,- eur;
- faktúra č. XXXXXX, splatná 15. 3. 2016, na sumu 20,- eur;
- faktúra č. XXXXXXXX, splatná 24. 3. 2015, na sumu 160,- eur.

3. Žalovaný v lehote splatnosti faktúry neuhradil a nereagoval na písomné, telefonické výzvy k úhrade
pohľadávok.

4. Úrok z omeškania si žalobca uplatnil podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1

nariadenia vlády SR číslo 87/1995 Z.z. účinného od 1. 2. 2013

5. Súd vo veci postupoval a rozhodol podľa § 177 ods. 2 písm. a/ CSP. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril,
hoci mu bola doručená dňa 28. 7. 2016.

6. Súd vykonal dokazovanie špecifikáciou pohľadávky, Zmluvou, objednávkou, faktúrami, výpoveď

zmluvy a takto vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový a právny stav:

7. Žalobca podal žalobu tak, ako je vyššie popísané a odôvodnené.

8. Žalovaný si dňa 4. 8. 2015 objednal internetové pripojenie Expres 14 Mbps / 3 Mbps s dobou

viazanosti 24 mesiacov, za zriaďovateľský poplatok 1,- euro, s mesačným poplatkom 20,- eur, s
dodávkou wifi routera v počte 1 ks za cenu 1,- euro. Táto služba mu bola riadne a včas namontovaná.
Zároveň strany uzatvorili dňa 4. 8. 2015 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. XXXXXXX v zmysle
§ 44 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách. V zmluve sa strany dohodli, že služba
bude poskytovaná od 4. 8. 2015, viazanosť 24 mesiacov, platobné podmienky ako v objednávke.

9. Podľa čl. 3 bod 2 zmluvy, cena je splatná do pätnásteho dňa v mesiaci na účet poskytovateľa, v
ktorom dôjde k uskutočneniu zdaniteľného plnenia.

Podľačl.3bod4zmluvy,zakaždýzačatýdeňomeškaniaužívateľasplatenímjeposkytovateľoprávnený

účtovať zmluvnú pokutu vo výške 0,05 %.

Podľa čl. 6 bod 4 zmluvy, pokiaľ užívateľ vypovie zmluvu počas doby minimálnej platnosti tejto zmluvy
(podľa článku 6, odsek 3) vzniká poskytovateľovi právo účtovať zmluvnú pokutu vo výške 50 % z celkovej
sumy, ktorá by bola účtovaná do konca tohto obdobia. Toto ustanovenie neplatí iba v prípade, že užívateľ

zmluvu vypovie z dôvodov závažného porušenia zmluvy.

10. Nová právna úprava v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú
povinnosť,ktorejnesplneniejesankcionovanéprocesnýmiprostriedkami,predovšetkýmvoformerýchlej
straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové

tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace
s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv.
sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 CSP). K žalobe je potrebné doložiť všetky
listinné dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v žalobe. Preto súd nemôže vyzývať (s poukazom na
dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti strán) stranu na preukázanie svojich tvrdení,

a pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo strana v konaní preukáže a to ku dňu, kedy
rozhoduje. Tu súd poukazuje aj na to, že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku nie je možné
prihliadať.

11. SpoukazomnanálezÚstavnéhosúduSRpodčíslomkonaniaI.ÚS38/2013-50zodňa24.10.2013

súd konštatuje, že k odňatiu možnosti konať pred súdom nedochádza ani údajným porušením zásady
kontradiktórnosti ako základnej súčasti práva na spravodlivý proces. Táto zásada znamená, že obom
stranám konania musí byť daná možnosť zoznámiť sa so stanoviskami a dôkazmi predloženými súdu
s cieľom ovplyvniť jeho rozhodnutie - či už protistranou alebo na konaní nezúčastneným subjektom, od
ktorého si prípadne súd takéto vyjadrenie alebo dôkaz môže vyžiadať - a vyjadriť sa k nim (porovnaj

Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl, J., Bobek, M. Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. 1. Vydání.
Praha : C. H. Beck, 2012, s. 740). Kontradiktórnosť je prenos dôkazného bremena zo súdu na strany,
resp. rokovací spôsob súdneho procesu. Právo na kontradiktórny proces nemá absolútny charakter
a jeho rozsah sa môže líšiť najmä v závislosti na zvláštnostiach daného konania. Nebráni súdu, abyod tohto pravidla v záujme procesnej ekonómie upustil, ak je zrejmé, že nezoznámenie strán napr. so
stanoviskom iných strán nemôže mať akýkoľvek vplyv na výsledok konania pred nimi.

12. Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán, urobil
tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz
Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9.
decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19.
februára 1998).

13. Súd dáva žalobcovi do pozornosti, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudskýchprávaslobôdnepatrídožadovaťsanímnavrhnutéhospôsobuhodnoteniavykonanýchdôkazov
(I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov,
ktorý predkladá strana (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

14. Napodkladevykonanéhodokazovaniasúddospelkzáveru,žežalobajepodanáčiastočnedôvodne.
Zmluva je zmluvou spotrebiteľskou podľa § 52 OZ. Žalobca konal v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti. Žalovaný vystupuje ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatvorení zmluvy
nekonala v rámci svojej obchodnej činnosti.

15. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol
záväzkový právny vzťah, a to nepomenovaná zmluva v zmysle § 51 OZ. Z pohľadu právnej kvalifikácie
ide o zmluvu uzavretú v zák. č. 351/2011 Z.z. a zároveň o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1
Občianskeho zákonníka.

16. Podľa§52ods.1a2OZ,účinnéhokdátumuuzatvoreniaZmluvy(t.j.4.8.2015),(1)Spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,

ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva.

Podľa § 53c OZ, Ak je spotrebiteľská zmluva vyhotovená písomne, predmet a cena nesmú byť uvedené
menším písmom ako iná časť takejto zmluvy s výnimkou názvu zmluvy a označení jej častí. Ustanovenia
spotrebiteľskej zmluvy, ako aj ustanovenia obsiahnuté vo všeobecných obchodných podmienkach alebo
v akýchkoľvek iných zmluvných dokumentoch, ktoré so spotrebiteľskou zmluvou súvisia, nesmú byť
uvedené pre spotrebiteľa nečitateľným a menším písmom, ako ustanoví vykonávací predpis. Zmluva

uzatvorená v rozpore s týmto ustanovením je neplatná.

Podľa§54ods.1a2OZ,(1)Zmluvnépodmienkyupravenéspotrebiteľskouzmluvousanemôžuodchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť

svoje zmluvné postavenie.
(2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 1b nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ako aj ustanovenia

obsiahnuté vo všeobecných obchodných podmienkach alebo v akýchkoľvek iných zmluvných
dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou musí dodávateľ uviesť písmom, ktorého výška je
najmenej 1,9 mm.

17. Ustanovenie § 53c OZ bolo doplnené do Občianskeho zákonníka novelou (zákonom č. 129/2010

Z.z.) s účinnosťou od 1. 6. 2010. Zákon zavádza absolútnu neplatnosť spotrebiteľskej zmluvy z dôvodu
formálnej chyby, za ktorú sa považuje skutočnosť, že predmet a cena v spotrebiteľskej zmluve, ktorá
sa vyhotovuje v písomnej forme, sú uvedené menším písmom ako iná časť takejto zmluvy, okrem
veľkosti písma použitého pri názve zmluvy alebo pri označení jej častí (článkov). Takto formulovanápožiadavka znamená, že veľkosť písma pri uvádzaní predmetu a ceny sa bude porovnávať s tým typom
písma, ktorý sa v zmluve v akejkoľvek časti použije ako najmenší. Novela Občianskeho zákonníka
vykonaná zákonom č. 106/2014 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky

zákonník v znení neskorších predpisov, a o zmene a doplnení niektorých zákonov, s účinnosťou od
1. 6. 2014 doplnila toto ustanovenie o novú druhú vetu. V tejto vete sa rieši otázka veľkosti písma,
aká musí byť použitá pri tvorbe spotrebiteľských zmlúv vrátane všeobecných obchodných podmienok,
príp. iných dokumentov, ktoré so spotrebiteľskou zmluvou súvisia. V § 53c sa odkazuje na úpravu vo
vykonávacom predpise. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým

sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré bolo novelizované nariadením vlády
SR č. 141/2014 Z.z., účinným od 1. 6. 2014. Podľa tejto úpravy (§ 1b) ustanovenia spotrebiteľskej
zmluvy, ako aj ustanovenia obsiahnuté vo všeobecných obchodných podmienkach alebo v akýchkoľvek
iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou musí dodávateľ uviesť písmom,
ktorého výška je najmenej 1,9 mm. Tomu zodpovedá napríklad typ písma „Times New Roman“ s
veľkosťou 12. V prípade použitia menšieho písma bude zmluva absolútne neplatná, na ktorú súd

prihliada ex offo.

18. Vzhľadom na odôvodnenie bodu 17 súd musí konštatovať, že predložená zmluva č. 2015204 je
absolútne neplatná, nakoľko text zmluvy je písaný písmom o veľkosti 1 mm, s výnimkou veľkých písmen,
predĺžených písmen typu y, j, d, k, l. a pod., názvu zmluvy a označenia článkov. Písmená normálnej

veľkosti ako napr. a, u, i, o, e, m, n ,v , c, s, w, r a pod. sú však veľkosti 1 mm, preto s poukazom na §
54 ods. 2 OZ je zmluvu nutné posúdiť ako absolútne neplatnú.

19. K plneniu so strany žalobcu tak došlo z titulu bezdôvodného obohatenia.

20. Podľa § 451 ods. 1 a 2 OZ, účinného k dátumu poskytnutia bezdôvodného obohatenia, (1) Kto sa
na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
(2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 veta prvá OZ, Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa
získal.

Podľa § 457 OZ, Ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť

druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa § 458 ods. 1 OZ, Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je
dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

21. Z neplatnej alebo zrušenej zmluvy je každá zo strán povinná vrátiť druhému všetko, čo na základe
nej dostal. Táto povinnosť je vzájomná, pričom strany majú možnosť dohodnúť sa o čase a spôsobe
vrátenia toho, čo navzájom dostali. Ak k takejto dohode nedôjde, strana je povinná vrátiť to, čo dostala,
v prvý deň po tom, čo ho druhá strana o vrátenie požiadala.

22. Vystavené faktúry je možné vyhodnotiť ako žiadosť žalobcu o vrátenie bezdôvodného obohatenia
s uvedením dátumu, do kedy žiada vrátiť bezdôvodné obohatenie. Keďže žalovaný nijako nespochybnil
poskytovanie internetových služieb, súd vyhovel žalobe v rozsahu 139,42 eura (výrok I.). Súd žalobu
zamietol (výrok II.) v rozsahu sumy 160,- eur (faktúra č. 16150443) aj s príslušenstvom (príslušenstvom
nasleduje osud svojej pohľadávky), nakoľko sa jednalo o dohodnutú zmluvnú pokutu podľa čl. 6 bod 4

zmluvy, ktorá je absolútne neplatnou, teda aj dojednanie o zmluvnej pokute ja absolútne neplatné.

24. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

25. Omeškanie dlžníka je najčastejším porušením záväzku, hoci z hľadiska realizácie záväzku nejde o
najzávažnejšie porušenie, a to z toho dôvodu, že ešte neznamená zmarenie záväzku. Ide tu o prípad,
keď záväzok síce nebol splnený v dobe splatnosti, ale splnenie obligačnej povinnosti nie je vylúčenéa predpokladá sa jej dodatočné splnenie. Je to samostatná forma nesplnenia v tom zmysle, že ide o
nesplnenie dočasné. Omeškanie dlžníka sa nevzťahuje len na prípady nesplnenia záväzku včas, ale
zahŕňa aj prípady, keď síce záväzok bol splnený včas, ale toto plnenie nemá náležitosti riadneho

plnenia, t. j. plnenie je vadné. Na vadné plnenie sa teda hľadí ako na nesplnenie záväzku. Žalovaný
podľa listinných dôkazov je v omeškaní tým, že neplnil riadne a včas (dostal sa do omeškania uplynutím
času plnenia podľa jednotlivých faktúr); omeškanie teda spočíva v porušení záväzku vo vzťahu k času
plnenia.

26. Nárok na úroky z omeškania (zo všetkých faktúr uvedených v bode 2 tohto odôvodnenia mimo
faktúru č. XXXXXXXX) vznikol odo dňa nasledujúcom po splatnosti jednotlivých faktúr (ktoré súd
považuje za výzvu žalobcu) a výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako
základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu (§ 3 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. účinný od 1. 2. 2013, keďže k poskytnutiu bezdôvodného
obohatenia došlo po tomto dátume).

27. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola stanovená pre dané obdobie omeškania
vo výške 0,05 % p.a., potom úrok z omeškania je 5,05 % p.a., preto súd žalobe vyhovel aj v tejto časti
(výrok I.).

28. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako to vyplýva z enunciátu.

29. O nároku žalovaného na náhradu trov konania súd rozhodol (výrok III.) podľa § 255 ods. 2 CSP.
V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu. Úspech vo
veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo.

Ak strana nemá plný úspech vo veci, vždy má čiastočný úspech vo veci, t.j. každá strana (žalobca aj
žalovaný) je sčasti úspešná a sčasti neúspešná. Vo všeobecnosti platí, že ak mala strana vo veci úspech
len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22. júna
2011, sp. zn. 8 Sžo 215/2010). Ak mala teda strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov buď
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Žalovaný

bol v konaní úspešnejší ako žalobca, a preto by mu prináležala po pomernom rozdelení náhrada trov
konania, avšak žiadne trov konania mu nevznikli, preto mu ich náhradu súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej

neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.