Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava II
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Bianka Gelačíková
Oblasť právnej úpravy – Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/170/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1416201702
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1416201702.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek
senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:
Q. K., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Bratislava, T. 7/A, dieťa rodičov: matka - J. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, XXX XX U., zastúpená
advokátomJUDr.VladimíromŠtefekom,Škultétyho1,83104Bratislavaaotec-R.K.,nar.XX.XX.XXXX,
trvale bytom P. F. XX, XXX XX U., toho času bytom S. XXX, okres Malacky, o návrhu matky na zvýšenie
výživného, na odvolanie otca proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 25P/50/2016-142 zo
dňa 24.11.2016, takto
r o z h o d o l :
r o z h o d o l
Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1.Súd prvej inštancie zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú Q. K., nar. XX.X.XXXX zo sumy
3.500.- Sk (116,17 eur) mesačne na sumu 180 eur mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť k
rukám matky maloletej, vždy do 15-teho dňa v mesiaci, počínajúc dňom 01.09.2015. Zročné výživné za
obdobie od 01.09.2015 do 24.11.2016 vo výške 1.647 eur uložil otcovi zaplatiť k rukám matky maloletej
do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd prvej inštancie otcovi do zročného výživného započítal sumu
1.053 eur. Vo zvyšku návrh matky zamietol. Týmto zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č. k.
23C 109/2005-23 zo dňa 26.10.2005, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 07.12.2005 v časti výživného
na maloletú Q.. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.
2.Súdprvejinštancievecprávneposúdilpodľa §62ods.1,2,§75ods.1vetaprvá, §78ods.1veta
prvá Zákona o rodine, keď mal preukázané, že od poslednej úpravy výživného v rámci konania o rozvode
manželstva rodičov a úprave rodičovských práv a povinností k maloletej v roku 2005, uplynula doba
11 rokov, počas ktorých došlo k podstatným zmenám majúcim vplyv na výšku vyživovacej povinnosti,
keďže v čase posledného rozhodnutia o výživnom maloletá ešte nenavštevovala základnú školu a v
čase rozhodnutia súdu prvej inštancie bola študentkou 2. ročníka strednej školy. Súd prvej inštancie mal
rovnako preukázané, že maloletá má závažné zdravotné problémy, ktoré vyžadujú zvýšené náklady.
Konštatoval, že zmena pomerov u maloletej je daná jej podstatne vyšším vekom, je už vo veku blízkom
dospelosti, a prechodom na vyššie stupne vzdelávania. Matkou preukázané výdavky na dieťa považoval
za opodstatnené. Súd prvej inštancie nevyhovel návrhu matky v celom rozsahu dospejúc k záveru, že
výživnévovýške180eur mesačnejeprimeranévekuapotrebámmaloletejazodpovedáajmožnostiam,
schopnostiam a majetkovým pomerom otca. Súd prvej inštancie zohľadnil preukázané zmeny pomerovna strane otca pribudnutím dvoch vyživovacích povinností, avšak vyslovil názor, že je v možnostiach a
schopnostiach otca dosahovať vyšší príjem a riadne na výživu maloletej prispievať a to aj na úkor svojich
potrieb. Nezohľadnil finančnú situáciu na strane otca s konštatovaním, že do nepriaznivej finančnej
situácie sa dostal svojim nezodpovedným správaním sa vo finančnej oblasti. Dal do pozornosti otca
potrebu vyvinúť maximálne úsilie na to, aby dosahoval vyšší príjem, keďže neboli preukázané ani žiadne
zdravotné obmedzenia, ktoré by mu bránili pracovať. Súd prvej inštancie zvýšil výživné na maloletú od
01.09.2015, majúc za preukázanú zmenu pomerov dieťaťa nástupom na strednú školu. Do zročného
výživného započítal dlh otca, ktorý mu vznikol za obdobie od 01.09.2015 do 24.11.2016 spolu vo výške
1.647 eur. Aplikujúc ust. § 232 ods. 3 C.s.p. otcovi uložil lehotu na zaplatenie zročného výživného do
30 dní od právoplatnosti rozsudku, s ohľadom na výšku dlhu. Zároveň započítal otcovi do zročného
výživného zaplatené výživné za obdobie od septembra 2015 do apríla 2016 sumou po 117 eur mesačne
v celkovej výške 1.053 eur.
3.Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie otec maloletej. Navrhol zmeniť rozhodnutie súdu prvej
inštancie a výživné na maloletú zvýšiť na sumu 140 eur mesačne, ktorá suma pokryje tak potreby
dieťaťa , ako aj jeho potreby. Namietal, že súd prvej inštancie nezohľadnil pri rozhodovaní jeho príjmové
a majetkové pomery a skutočnosť, že má dve ďalšie vyživovacie povinnosti. Poukázal na výšku svojho
príjmu, ktorý činí 512 eur mesačne netto, z ktorých musí hradiť výdavkami na ďalšie maloleté deti a svoje
náklady na zabezpečenie základných potrieb a splátku úveru vo výške 342 eur mesačne.
4.Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za právne
a vecne správny. Poukázala na vyhýbanie sa platieb výživného otcom od samého počiatku, aj pred
podaním návrhu na rozvod manželstva. Dala do pozornosti, že otec nikdy neprispel na výživu dieťaťa
naviac, ani na mimoriadne výdavky, na lieky, či liečenie dieťaťa v súvislosti s jej trvalým zhoršeným
zdravotným stavom. Súhlasila s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie pokiaľ ide o hodnotenie
čerpania úveru otca a jeho nezodpovednosť vziať si úver pri dosahovanom ním prezentovanom príjme.
Podľa jej názoru je otázne, či je možné zo strany banky v časti splnenia podmienok predložením
mesačného príjmu žiadateľa o úver, povoliť takúto splátku úveru. Spochybnila, či banka nebola otcom
uvedená do omylu. Poukázal na to, že 12 rokov nebolo výživné upravované, napriek zmenám na
strane maloletej. Nesúhlasí s návrhom otca na zvýšenie výživného na sumu 140 eur mesačne,
uvedenom v odvolaní, čo nepokrýva mieru inflácie za uvedené obdobie. Dala do pozornosti, že otec
nevyvíja žiadnu snahu o zvýšenie svojho príjmu.Považuje za špekulatívne konanie otca súvisiace s jeho
práceneschopnosťouvmáji2015,tesnepredpojednávaním,keďboloujehoošetrujúcejlekárkyzistené,
že liečbu odmietal a práceneschopnosť bola ukončená z disciplinárnych dôvodov otca. Namietala, že
otec nebol dlhodobo práceneschopný, napriek úrazu spôsobenému pri dopravnej nehode vo februári
2016. Poukázala na to, že otec napriek predbežnej vykonateľnosti rozsudku prispieva na výživu dieťaťa
sumou 117 eur mesačne, dlžné výživné neuhradil, pričom je spoluvlastníkom štyroch nehnuteľností,
rodinného domu v S., chalupy v k.ú. S. a dvoch bytov v U., D..
4.Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.
5.Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, podľa § 65 zák. č. 161/15 Z.z. Civilný
mimosporový poriadok (ďalej C.m.p.) v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 219 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok (ďalej C.s.p.), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 C.s.p., a dospel k
záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne, odvolaniu otca maloletej nie je možné vyhovieť.
6.Súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, vec správne, právne posúdil a vyvodil z
nej aj správny právny záver. V odvolaní neboli uvedené žiadne skutočnosti, ktoré by mali za následok
zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie.
7.Súd prvej inštancie správne postupoval, ak zvýšil vyživovaciu povinnosť, keď aj podľa názoru
odvolacieho súdu nastala zmena pomerov odôvodňujúca zvýšenie výživného. Tak, ako konštatuje súd
prvej inštancie naposledy bolo rozhodované o výživnom v roku 2005 a v čase, keď mala maloletá
nižšie odôvodnené potreby ako v súčasnosti, kedy je študentkou strednej školy, pričom náklady na
dieťa vo veku 17 rokov sú porovnateľné s výdavkami dospelej osoby. Pod odôvodenými potrebami
maloletého je treba vidieť potreby na stravovanie, bývanie, ošatenie, zdravotnú starostlivosť, potreby
súvisiace so vzdelávaním, mimoškolskými aktivitami, ako aj mimoriadne potreby, ktoré sa v jeho živote
vyskytnú. Uvedenú skutočnosť súd prvej inštancie správne posúdil, pričom odvolací súd súhlasí aj sjeho stanoviskom, že výška výživného v sume 180 eur mesačne je primeraná veku a potrebám maloletej
a zodpovedá schopnostiam a možnostiam otca. Neobstojí odvolacia námietka otca, ktorou poukazuje
na výšku svojho mesačného príjmu a splátku úveru, keďže prvoradou povinnosťou každého rodiča je
prispievať na výživu maloletého dieťaťa, ktoré nie je schopné samo sa živiť. Výživné má prednosť pred
akýmikoľvek pohľadávkami. Rovnako odvolací súd neprihliadal na zmenu pomerov na strane otca a
jeho ďalšie dve vyživovacie povinnosti k maloletým deťom, ktorá skutočnosť, nemôže byť dôvodom na
zvýšenie výživného nižšou čiastkou na úkor maloletej Q., ktorá je vo veku 17 rokov. Odvolací súd sa
taktiež stotožňuje s hodnotením osoby otca ako nezodpovedného , ktorý sa do nepriaznivej finančnej
situácie dostal vlastným zavinením a ktorý si musí byť vedomý svojich záväzkov k maloletým deťom.
Odvolací súd zdôrazňuje, že otec je v produktívnom veku, schopný vykonávať prácu a zabezpečiť si tak
vyšší príjem, pričom žiadnym spôsobom nepreukázal, že by ho zdravotný stav obmedzoval vo výkone
práce. Správne určil súd prvej inštancie aj výšku vyživovacej povinnosti, kde dôsledne zohľadnil všetky
okolnosti potrebné pre posúdenie vyživovacej povinnosti a vo zvyšku návrh na zvýšenie výživného
zamietol.
8.Rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne, odvolací súd ho potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p..
9.O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 C.m.p..
10.Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 Cs.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.