Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. máj 2017

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17C/219/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316209018
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2017:2316209018.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej

veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom 851 02 Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803,
zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom 851 02 Bratislava, Pajštúnska
5, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: Q. F., nar. X. X. XXXX, trvale bytom XXX XX M. V., P. XXXX, o
zaplatenie 746,68 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Súd žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 18. 5. 2016 domáhal vydania platobného rozkazu na

zaplatenie sumy 746,68 eura spolu s úrokom z omeškania z titulu neuhradených služieb, poplatkov a
zmluvnej pokuty a náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že medzi právnym predchodcom
žalobcu (spoločnosť Slovak Telekom, a.s.) a žalovaným bola dňa 31. 8. 2009 uzavretá Zmluva č.
XXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie telekomunikačných služieb.

2. Právny predchodca žalobcu poskytoval žalovanému služby riadne a včas, za čo vystavil žalovanému
faktúry. Spoločnosť Slovak Telekom, a.s. a žalobca uzavreli dňa 20. 11. 2014 medzi sebou Zmluvu o

postúpení pohľadávok, predmetná pohľadávka sa stala vlastníctvom žalobcu. Na základe tejto zmluvy
došlo aj k postúpeniu pohľadávky (čím je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu) voči žalovanému z
titulu neuhradených faktúr:
1/ číslo XXXXXXXXXX, splatná 9. 4. 2013, na sumu 77,56 eura;
2/ číslo XXXXXXXXXX, splatná 9. 5. 2013, na sumu 44,98 eura;
3/ číslo XXXXXXXXXX, splatná 9. 6. 2013, na sumu 67,73 eura;
4/ číslo XXXXXXXXXX, splatná 9. 7. 2013, na sumu 58,50 eura;

5/ číslo XXXXXXXXXX, splatná 9. 4. 2014, na sumu 497,91 eura (zmluvná pokuta).

3. Na základe zmluvy poskytoval právny predchodca žalobcu žalovanému plnenie riadne a včas. Podľa
účtovných dokladov bolo zistené, že žalovaný faktúry neuhradil. Dlžná suma uhradená nebola, čím sa
žalovaný dostal do omeškania.

4. Uplatnenýúrokzomeškaniajevsúlades§517ods.2Občianskehozákonníkaa§3ods.1nariadenia

vlády SR číslo 87/1995 Z.z. účinného do 31. 1. 2013

5. Súd vo veci postupoval a rozhodol podľa § 177 ods. 2 písm. a/ CSP. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril,
hoci mu bola doručená dňa 8. 10. 2016.6. Súd vykonal dokazovanie špecifikáciou pohľadávky, Zmluvou č. XXXXXXX, dodatok zo dňa 7. 7.
2012 č. XXXXXXX, faktúrami, zmluvou o postúpení pohľadávky a takto vykonaným dokazovaním zistil

nasledovný skutkový a právny stav:

7. Žalobca podal žalobu tak, ako je vyššie popísaná a odôvodnená.

8. Právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným zmluvu tak, ako to žalobca popísal v žalobe a

to dňa 31. 8. 2009 a dodatok zo dňa 7. 7. 2012, ktorý je však absolútne nečitateľný, nakoľko žalobca
predložiltentodôkazlenformálne,vofotokópii,ktorájenečitateľná. Súduniejeanizrejmé,čipredložený
dodatok sa viaže na zmluvu č. XXXXXXX.

9. Predmetom Zmluvy bolo poskytovanie telekomunikačných služieb. Pri uzatvorení zmluvy si účastníci
zmluvného vzťahu dohodli mesačný program služieb „55Viac“, ďalšie dohodnuté podmienky však súdu

nie sú zrejmé zo zmluvy, pravdepodobne tak boli dohodnuté v dodatku uzatvorenom priamo so zmluvou
(ako to vyplýva z praxe), jedná sa najmä o dobu viazanosti, zmluvnú pokutu, výška platieb za služby
a pod. Právny predchodca žalobcu vystavil žalovanému faktúry tak, ako je popísané vyššie (bod 2).
Žalobcova pohľadávka voči žalovanému teda pozostáva z neuhradených služieb, poplatkov, zmluvných
pokút a úrokov z omeškania.

10. Nová právna úprava v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú
povinnosť,ktorejnesplneniejesankcionovanéprocesnýmiprostriedkami,predovšetkýmvoformerýchlej
straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové
tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace

s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv.
sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 CSP). Keďže žalobca je v konaní
zastúpený advokátskou kanceláriou, je nutné konštatovať, že advokátska kancelária musí poznať právo
asúdztohtofaktuvychádza,musípoznať,akénáležitostimusíobsahovaťžalobaarovnakomusívedieť,
že k žalobe je potrebné doložiť všetky listinné dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v žalobe. Preto

súd nemôže vyzývať (s poukazom na dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti strán)
stranu na preukázanie svojich tvrdení, a pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo strana
v konaní preukáže a to ku dňu, kedy rozhoduje. Tu súd poukazuje aj na to, že na dôkazy predložené
po vyhlásení rozsudku nie je možné prihliadať.

11. SpoukazomnanálezÚstavnéhosúduSRpodčíslomkonaniaI.ÚS38/2013-50zodňa24.10.2013
súd konštatuje, že k odňatiu možnosti konať pred súdom nedochádza ani údajným porušením zásady
kontradiktórnosti ako základnej súčasti práva na spravodlivý proces. Táto zásada znamená, že obom
stranám konania musí byť daná možnosť zoznámiť sa so stanoviskami a dôkazmi predloženými súdu
s cieľom ovplyvniť jeho rozhodnutie - či už protistranou alebo na konaní nezúčastneným subjektom, od

ktorého si prípadne súd takéto vyjadrenie alebo dôkaz môže vyžiadať - a vyjadriť sa k nim (porovnaj
Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl, J., Bobek, M. Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. 1. Vydání.
Praha : C. H. Beck, 2012, s. 740). Kontradiktórnosť je prenos dôkazného bremena zo súdu na strany,
resp. rokovací spôsob súdneho procesu. Právo na kontradiktórny proces nemá absolútny charakter
a jeho rozsah sa môže líšiť najmä v závislosti na zvláštnostiach daného konania. Nebráni súdu, aby

od tohto pravidla v záujme procesnej ekonómie upustil, ak je zrejmé, že nezoznámenie strán napr. so
stanoviskom iných strán nemôže mať akýkoľvek vplyv na výsledok konania pred nimi.

12. Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán, urobil
tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz

Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9.
decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19.
februára 1998).

13. Súd dáva žalobcovi do pozornosti, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy

Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudskýchprávaslobôdnepatrídožadovaťsanímnavrhnutéhospôsobuhodnoteniavykonanýchdôkazov
(I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov,
ktorý predkladá strana (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).14. Na podklade vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je podaná nedôvodne.
Zmluva je zmluvou spotrebiteľskou podľa § 52 OZ. Právny predchodca žalobcu konal v rámci predmetu

svojej obchodnej činnosti. Žalovaný vystupuje ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri
uzatvorení zmluvy nekonala v rámci svojej obchodnej činnosti.

15. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovaným vznikol záväzkový právny vzťah, a to nepomenovaná zmluva v zmysle § 51 OZ. Z pohľadu

právnej kvalifikácie ide o zmluvu uzavretú podľa zák. č. 610/2003 Z.z. a zároveň o spotrebiteľskú zmluvu
podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

16. Podľa § 52 ods. 1 a 2 OZ, účinného k dátumu uzatvorenia Zmluvy (t. j. 31. 8. 2009), (1)
Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. k/ OZ, (1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
(2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ

možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
(3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a
spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
(4) Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako

sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa§54ods.1a2OZ,(1)Zmluvnépodmienkyupravenéspotrebiteľskouzmluvousanemôžuodchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

(2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 544 ods. 1 OZ, Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu,
je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi
porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 42 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/, b/ a ods. 4 písm. a/, b/ zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických
komunikáciách, účinného k 26. 11. 2010, (1) Podnik má právo a) na zaplatenie ceny za poskytnutú
verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od
posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

(2) Účastník má právo na
a) uzavretie zmluvy s podnikom, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c),
b) poskytnutie verejnej služby v rozsahu dohodnutom v zmluve a za cenu podľa tarify.
(4) Účastník je povinný
a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom, so zmluvou o pripojení a so všeobecnými

podmienkami,
b) platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby
umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.

17. Súd z predložených listinných dôkazov nemal za preukázané, že žalovaný využil služby právneho

predchodcu žalobcu tak, ako to žalobca popísal v žalobe, pretože z faktúr nie je zrejmé, na základe ktorej
zmluvy a dodatku boli účtované tieto služby, pretože dodatok nie je dodatkom k predloženej zmluve č.
XXXXXXX, ale je dodatkom k zmluve č. XXXXXXX, ktorá však súdu nebola predložené a neuvádza
sa ani v rámci skutkových tvrdení uvedených v žalobe. Z doterajšej praxe je súdu známe, že zmluvyboli uzatvárané na 24 mesiacov a z listinných dôkazov nie je zrejmé, či pôvodná zmluva z 31. 8. 2009
bola viackrát dodatkom predĺžená, a či dodatok č. XXXXXXX je dodatkom k uvedenej zmluve. Je preto
sporné, či služby neboli poskytnuté ako bezdôvodné obohatenia, čo má vplyv na posúdenie premlčania

pohľadávky žalobcu.

18. Súd z predložených listinných dôkazov nemal za preukázané, z ktorého zmluvného vzťahu
boli fakturované služby (faktúry pod č. 1/ až 4/) a či vôbec nejaký zmluvný vzťah vôbec existuje,
keďže chýbajú dodatky k základnej zmluve, na základe ktorých by súd posúdil trvanie základného

záväzkového vzťahu vzniknutého na základe zmluvy č. XXXXXXX, rovnako súd nemal za preukázané,
akú zmluvnú povinnosť žalovaný porušil a kedy sa tak malo stať, aké dôsledky malo porušenie zmluvy
na ďalšie trvanie záväzkového vzťahu a ktorého záväzkového vzťahu, preto žaloba aj v tejto časti bola
nepreskúmateľná z dôvodu, že žalobca neuniesol bremeno tvrdenia a ani bremeno dôkazu (teda či
žalovanému bola oprávnene uložená zmluvná pokuta vo výške 497,91 eura - faktúra 5/). Súd potom
nemohol ani preskúmať a dospieť k jednoznačnému záveru, či dojednanie o zmluvnej pokute je alebo nie

je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Súd preto nemohol žalobcovi priznať právo na zaplatenie sumy
746,68 eura a zároveň ani úroku z omeškania z tejto sumy (príslušenstvo nasleduje osud pohľadávky).
Žalobca vo svojej žalobe vôbec neuviedol skutkové tvrdenia ohľadne vzniku a trvania záväzkového
vzťahu ako ani porušenia povinnosti, túto skutočnosť vôbec neuvádza. Súd, vzhľadom k uvedenému,
teda nemal za preukázanú a skutkovo zdôvodnenú žalovanú sumu, preto žalobu zamietol, pretože

žaloba bola nepreskúmateľná. Súd vyhodnocuje skutkový stav s predloženými listinnými dôkazmi, nie je
to vyšetrujúci orgán, ktorý by mal či mohol prispôsobovať listinné dôkazy k žalobnému petitu a domýšľať
si skutkový stav.

19. Čo sa týka faktúr 1/ číslo XXXXXXXXXX, splatná 9. 4. 2013, na sumu 77,56 eura; 2/ číslo

XXXXXXXXXX, splatná 9. 5. 2013, na sumu 44,98 eura; súd dospel k záveru, že táto suma (spolu vo
výške 122,54 eura) je premlčaná.

20. Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
(§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,

nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 100 ods. 2 veta prvá OZ, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva.

Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a

plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku

predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

21. Účelom premlčania je pobádať oprávnený subjekt k tomu, aby pod sankciou premlčania uplatnil

svoje právo v ustanovených lehotách na príslušných orgánoch a aby tak donekonečna neodďaľoval
požiadavku splnenia od povinného subjektu. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych
vzťahoch, a to prípadne aj za cenu straty vynutiteľnosti práva. Premlčaním sa rozumie kvalifikované
uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok (súdnu vymáhateľnosť) možno odvrátiť námietkou. Premlčanie
je teda uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by právo

bolobývalovykonané,vdôsledkučohopovinnýsubjektmôžečeliťsúdnemuuplatneniuprávanámietkou
premlčania. Použitie tejto námietky má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, t. j. zánik
jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému súdne priznať.
Táto zmena (oslabenie) pôvodného práva, vzniknutá premlčaním, spočíva v skutočnosti, že dlžník
môže po uplynutí premlčacej doby privodiť zánik vynutiteľnosti tohto subjektívneho práva tým, že sa s

úspechom premlčania dovolá pred príslušným orgánom. Premlčaním teda právo samo osebe nezaniká
(narozdielodpreklúzie),lensaoslabuje,atoprávevtejzložke,ktorápredstavujenárok.Avšakaninárok
premlčaním sám osebe nezaniká a oprávnený sa môže svojho premlčaného práva domáhať žalobou,
na základe ktorej dlžník môže byť na splnenie pohľadávky zaviazaný, ak sa premlčania nedovolá. Akvšak žalovaný vznesie námietku, nárok zaniká, ale subjektívne právo trvá ďalej vo forme naturálneho
(prirodzeného) záväzku (obligácie), čo znamená, že jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné
splnenie zo strany povinného subjektu. Ale ak povinný premlčané právo splní, hoci o premlčaní ani

nevedel, nemôže plnené požadovať späť ako bezdôvodné obohatenie.

22. Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. súd musí prihliadať na premlčanie ex offo, teda naň prihliada v
spotrebiteľských vzťahoch aj bez námietky žalovaného.

23. Súd sa môže zaoberať premlčaním bez toho, aby skúmal samotnú existenciu subjektívneho práva
veriteľa. Prax súdov v danom prípade uprednostňuje hľadisko procesnej ekonómie. Ak súd zistí, že
uplatnený nárok je premlčaný a dlžník vzniesol námietku premlčania (v danom spotrebiteľskom vzťahu
aj bez námietky), súd už bližšie neskúma existenciu subjektívneho práva veriteľa. Vychádza z toho, že
tak či tak by žaloba s uplatnenou premlčanou pohľadávkou bola v takom prípade zamietnutá.

24. V danom prípade sa jedná o premlčaciu dobu, nie lehotu a preto sa na počítanie doby premlčania
neuplatní § 122 ods. 3 OZ. K uplynutiu premlčacej doby dôjde v posledný deň doby bez ohľadu na to,
či posledným dňom je sviatok alebo sobota, či nedeľa. K uplynutiu premlčacej doby dôjde v posledný
deň doby bez ohľadu na to, či posledným dňom je sviatok alebo sobota, či nedeľa. Ustanovenie § 122
OZ obsahuje výkladové pravidlá na počítanie hmotnoprávnych lehôt obsiahnutých najmä v Občianskom

zákonníku, ale aj v ostatných občianskoprávnych predpisoch patriacich do systému súkromného
práva. Tieto pravidlá sa použijú napr. na počítanie lehôt na plnenie záväzkov vzniknutých na základe
občianskoprávnych skutočností, ako aj na počítanie lehôt, ktoré sú ustanovené v zmluvách. Soboty,
nedele a sviatky nemožno považovať za posledné dni lehôt predovšetkým z praktických dôvodov, ktoré
súvisia s hmotnoprávnou povahou lehôt. Preto sa posledný deň lehoty, ktorý by mal pripadnúť na sobotu,

nedeľu alebo sviatok posúva na najbližší nasledujúci pracovný deň.

25. SamotnýObčianskyzákonník(OZ)rozlišujepojmydobaalehotaatietoniejemožnézamieňať,resp.
stotožňovať,napríkladajprávevdôsledkuuplynutiapremlčacejdoby.Pokiaľzákonodarcajenedôsledný
v legislatívnej činnosti a nezjednotí používanie právnickej terminológie tak, aby boli tieto odlišnosti

odstránené, a pokiaľ zákon stále používa pojmy doba a lehota, je nutné, aby súd toto rešpektoval a
v praxi dôsledne aplikoval, nakoľko nemôže svojou rozhodovacou činnosťou meniť znenie ustanovení
zákona a tak nahrádzať činnosť zákonodarcu (súd zákony aplikuje, neprijíma ich v legislatívnom
procese).PridržiavajúcsacitátuCicera„Argumentumestratioquaereidubiaefaciatfidem.“(argumentje
vysvetlenie, ktoré činí pochybnú vec vierohodnou), pokiaľ OZ upravuje premlčaciu dobu a nie lehotu a jej

počítanie nie je upravené priamo v OZ, súd si musí cez analogiu iuris (použitie inej normy, podľa ktorej sa
prípad posudzuje, aj keď dispozícia normy naň priamo nedopadá, upravuje však vzťah podobný) pomôcť
pri počítaní doby ustanoveniami Zákonníka práce, ktorý to upravuje v § 37. V teoretickoprávnej rovine
sa dobou, na rozdiel od lehoty ako časového priestoru na uplatnenie práva alebo nároku vymedzeného
začiatkom a koncom možnosti jeho uplatnenia na súde alebo u právnickej alebo fyzickej osoby, rozumie

časové obdobie, v rámci ktorého zákonom ustanovené práva a povinnosti vznikajú a trvajú, alebo na
uplynutie ktorého zákon viaže ich zánik.

26. Súd mal zo žaloby za preukázané, že povinnosť žalovaného na zaplatenie faktúry č. 7303156459
nastala dňa 9. 4. 2013 a táto sa premlčala podľa § 101 OZ dňom 9. 4. 2016, povinnosť žalovaného na

zaplatenie faktúry č. XXXXXXXXXX nastala dňa 9. 5. 2013 a táto sa premlčala podľa § 101 OZ dňom
9. 5. 2016, pričom žaloba bola podaná na súd až dňa 18. 5. 2016, t.j. po uplynutí premlčacej doby.
Súd preto žalobu zamietol aj v tejto časti. Pokiaľ by k poskytnutiu služieb došlo z titulu bezdôvodného
obohatenia, k premlčaniu by došlo podľa § 107 ods. 1 OZ v dvojročnej subjektívne premlčacej dobe,
teda k premlčaniu by došlo už o rok skôr a zároveň premlčané by boli aj pohľadávky vyplývajúce z faktúr

pod č. 3/ až 5/ (premlčanie by nastalo v dňoch 9. 6. 2015, 9. 7. 2015 a 9. 4. 2016).

27. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako to vyplýva z enunciátu, pretože žalobca neuniesol
bremeno tvrdenia ani bremeno dôkazu podľa § 150 CSP.

28. O nároku žalovaného na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, pričom
žalovaný bol v konaní plne úspešný, žalovanému však žiadne trovy konania nevznikli, preto mu ich
náhradu súd nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej

neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.