Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. jún 2017

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 7C/282/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815207617
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Melníková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2017:8815207617.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Martinou Melníkovou v právnej veci žalobcu: Prvá

stavebná sporiteľňa, a.s., Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004 proti žalovaným: 1. M. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX V. XXX, Š. A.Č. H. Z., 2. D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX V.
XXX, Š. A. H. Z., o zaplatenie 8917,73 eur s prísl. t a k t o

r o z h o d o l :

V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

Žalovaní v 1. a 2rade sú p o v i n n í nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 84 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa pôvodne podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne
zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 8917,73 eur s 6,59% úrokom za úver zo sumy 7792,40 eur od

01.07.2015 do zaplatenia a 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 8383,55 eur od 01.07.2015 do
zaplatenia a trovy konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o stavebnom sporení č.
2901213 3 01 bola so žalovanými uzatvorená Zmluva o úvere č. 2901213 3 01 zo dňa 08.02.2013, v
súlade s ktorou poskytol žalobca žalovaným medziúver č. 2901213 0 02 vo výške 9000 eur. Žalovaní sa
zaviazali do pridelenia cieľovej sumy splácať úroky medziúveru 6,59 % p. a. pravidelnými mesačnými
splátkami vo výške 49,43 eur a do pridelenia cieľovej sumy vkladať na účet stavebného sporenia
pravidelnémesačnévkladyvovýške9,56eur.Popridelenícieľovejsumyzmluvyostavebnomsporenísa

žalovaní zaviazali splácať stavebný úver vrátane úrokov vo výške 4,70 % p.a. pravidelnými mesačnými
splátkami vo výške 58,99 eur. Žalovaní porušili zmluvne dohodnuté podmienky a medziúver prestali
riadne a včas splácať. Listom zo dňa 21.08.2014 žalobca vyzval žalovaných na doplatenie omeškaných
splátok, pričom ich zároveň upozornil, že v prípade ak omeškané splátky nebudú doplatené, žalobca
bude požadovať splatenie celého zostatku úveru s príslušenstvom pred dohodnutou dobou splatnosti.
Nakoľko omeškané splátky neboli doplatené, žalobca dňa 09.12.2014 vyhlásil mimoriadnu splatnosť
zostatku úveru s príslušenstvom. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru 09.12.2014 bola

celková výška dlžnej sumy 8766,87 eur, pričom pozostáva z istiny 8175,72 eur a z nezaplatených úrokov
za úver a nezaplatených poplatkov ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti v celkovej výške 591,15
eur. Požadovaním predčasného splatenia úveru úverová zmluva nezaniká, žalobca v zmysle čl. IX.
bod 9.3 úverovej zmluvy úročí istinu dohodnutým úrokom za úver vo výške 6,59 % p.a. a zároveň
celý zostatok dlhu ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úrokom z omeškania vo výške 5% p.a. Ku
dňu 30.06.2015 je výška žalobcovej pohľadávky 8917,73 eur, pričom pozostáva z istiny 7792,40 eur,
nezaplatených úrokov za úver a z nezaplatených poplatkov ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti

vo výške 591,15 eur, 6,59% úroku za úver od 10.12.2014 do 30.06.2015, vo výške 294,38, 5% ročného
úroku z omeškania od 10.12.2014 do 30.06.2015 vo výške 239,80 eur.2. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 13.01.2016 žalobca zobral žalobu späť v časti úhrad
vykonaných žalovanými vo výške 63,83 eur dňa 27.07.2015 a vo výške 63,83 eur dňa 29.09.2015, teda
spolu v sume 127,66 eur a žiadal, aby súd zaviazal žalovaných, aby spoločne a nerozdielne zaplatili

žalobcovi sumu vo výške 8790,07 eur, spolu s 6,59% ročným úrokom za úver zo sumy 7792,40 eur od
01.07.2015 do 27.07.2015, zo sumy 7728,57 eur od 28.07.2015 do 29.09.2015, zo sumy 7664,74 eur od
30.09.2015 do zaplatenia, spolu s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 8383,55 eur od 01.07.2015
do 27.07.2015, zo sumy 8319,72 eur od 28.07.2015 do 29.09.2015, zo sumy 8255,89 eur od 30.09.2015
do zaplatenia a trovy konania.

3. Žalovaní požiadali o možnosť úhrady dlžnej sumy v splátkach.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a jej prílohami a to zmluvou o úvere,
Všeobecnými podmienkami pre stavebné sporenie pre fyzické osoby, tarifami sporenia pre fyzické
osoby, sadzobníkom poplatkov pre fyzické osoby, amortizačnou tabuľkou pre medziúver a stavebný

úver, oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru spolu doručenkami, poslednou výzvou na
úhradu spolu s doručenkami, výpisom z účtu odstúpeného medziúveru, písomným vyjadrením žalobcu
spolu s prílohami, výpoveďou žalovaných a zistil tento skutkový stav veci:

5. Žalobca sa na pojednávanie nedostavil.

6. Žalovaný v 2.rade uviedol, že dobrovoľne podpísal zmluvu o medziúvere, pričom pred podpisom si
zmluvu prečítal a so všetkým súhlasil. Následne im bola vyplatená suma 9000 eur s tým, že vykonali
úhrady tak, ako to zaznamenáva žalobca vo výpise. Úver prestali splácať z dôvodu, že poberali iba
sociálne dávky. V ich obci bola zavedená kanalizácia a oni nevedeli o tom, že majú platiť aj nejaký

poplatok za túto kanalizáciu a preto im starosta začal sťahovať vyššiu sumu za nájom. Z tohto dôvodu
si nemohli dovoliť splácať úver riadne a včas. V ďalšom uviedol, že spolu s manželkou majú príjem vo
výške 420 eur a majú šesť detí. Od tohto mesiaca budú pracovať na aktivačných prácach a obaja tak
budú mať príjem z aktivačných prác vo výške 120 eur. Majú bežné výdavky na rodinu a jeden dlh voči
spoločnosti Consumer Finance Holding, s ktorou sa dohodol, že bude platiť po 20 eur mesačne.

7. Žalovaná v 1.rade uviedla, že sa stotožňuje s výpoveďou svojho manžela, pričom potvrdila, že aj ona
podpísala zmluvu o úvere dobrovoľne.

8. Žalobca v písomnom podaní doručenom tunajšiemu súdu dňa 13.01.2016 uviedol, že suma

poskytnutýchpeňažnýchprostriedkovpredstavujeistinužalovanejsumy.Tátozodpovedásúčtupoložiek
označených v špecifikácii žalovanej sumy ako výplata medziúveru a položky naúčtovanej v špecifikácii
dňa 12.02.2013 vo výške 108 eur vzhľadom na čl. VIII. bod 8.1 Zmluvy o úvere zo dňa 08.02.2013,
podľa ktorého sa poplatok za spracovanie úveru zúčtuje pri prvom čerpaní peňažných prostriedkov
úveru tak, že celková výška poukázaných finančných prostriedkov medziúveru bude znížená o výšku

tohto poplatku. Istina predstavovala základ pre výpočet úroku medziúveru, ktorého úroková sadzba bola
v zmluve dohodnutá vo výške 6,59% p.a.. Vzhľadom na postupné vyplácanie medziúveru, istina vo
výške 9 000 eur bola základom pre výpočet úroku medziúveru až dňom poslednej výplaty medziúveru,
t.j. 26.03.2013. V zmysle čl. I. a V. Zmluvy sa žalovaní zaviazali do pridelenia cieľovej sumy splácať
úroky medziúveru 6,59% p.a. pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 49,43 eur a do pridelenia

cieľovej sumy vkladať na účet stavebného sporenia pravidelné mesačné vklady vo výške 9,56 eur.
Vyhlásením mimoriadnej splatnosti zo dňa 09.12.2014 došlo k zaúčtovaniu nasporenej sumy na účte
zmluvy o stavebnom sporení so sumou poskytnutého medziúveru. Istina medziúveru ku dňu vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti bola znížená na sumu 8175,72 eur, čo je rozdiel sumy poskytnutých peňažných
prostriedkov vo výške 9 000 eur a sumy nasporenej na účte zmluvy o stavebnom sporení vo výške

824,28 eur. V ďalšom uviedol, že sumu 591,15 eur ďalej predstavovali nezaplatené 6,59% p.a. úroky za
úver a poplatky ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. K nároku na úroky z úveru po vyhlásení
mimoriadnej splatnosti úveru uviedol, že je nepochybné, že zmluva je zmluvou o úvere, na ktorú sa v
zmysle ust. § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka vzťahujú príslušné ustanovenia Obchodného
zákonníka. Žalobca nevylučuje, že ne predmetný právny vzťah sa majú aplikovať ustanovenia § 52

a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj príslušné ustanovenia právnych predpisov upravujúce právne
vzťahy účastníkom, ktorých je spotrebiteľ. Žiadne z uvedených ustanovení nevylučuje nárok veriteľa
na úroky za úver a to ani za obdobie po vyhlásení mimoriadnej splatnosti. Požadovaním predčasného
splatenia úveru zmluva nezaniká. Nezaniká ani povinnosť žalovaných vrátiť poskytnuté peňažnéprostriedky s úrokmi, nakoľko ide o povinnosť, ktorá tu bola ešte pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti
úveru. Vyhlásením mimoriadnej splatnosti sa menia len podmienky, za ktorých sa má uvedená povinnosť
splniť. Táto zmena spočíva predovšetkým v tom, že žalobca je oprávnený požadovať zaplatenie celej

dlžnej sumy bez ohľadu na pôvodne dohodnutú lehotu splatnosti. Vzhľadom na uvedené žalobca má za
to,žejehonárokna6,59%ročnýúrokzaúverzosumyistinymuprináležíoddobyposkytnutiapeňažných
prostriedkov až do ich vrátenia, teda aj za obdobie po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, t.j. od
10.12.2014 do zaplatenia. Žalovaní sa neplnením svojich povinností splácať úver riadne a včas dostali
do omeškania a preto žalobca úročí celú nezaplatenú sumu 5% p.a. úrokom z omeškania od 10.12.2014

až do jej zaplatenie ( čl. IX bod 9.3 zmluvy).

9. Podľa článku I. Základné úverové podmienky zmluvy o úvere (ďalej len „zmluva“) uzatvorenej medzi
žalobcom ako veriteľom a žalovanou v 1.rade ako dlžníčkou a žalovaným v 2.rade ako spoludlžníkom
zo dňa 08.02.2013, žalobca poskytol žalovaným medziúver vo výške 9000 eur. Splatnosť vkladov na
účet stavebného sporenia bola dohodnutá na 15.deň v mesiaci a výška úrokovej sadzby medziúveru

bola dohodnutá na 6,59% ročne.

10. V zmysle čl. II. bod 2.1., 2.2., 2.3. zmluvy na preklenutie obdobia do pridelenia cieľovej sumy zmluvy
o stavebnom sporení poskytne veriteľ dlžníkovi medziúver na základe uzatvorenej zmluvy o stavebnom
sporení. Predmetom tejto zmluvy je poskytnutie medziúveru vo výške 9000 eur. Po pridelení cieľovej

sumy zmluvy o stavebnom sporení, na základe ktorej bol medziúver poskytnutý a súčasne pri dodržaní
všetkých zmluvných podmienok ako aj Všeobecných podmienok pre stavebné sporenie pre fyzické
osoby sa medziúver zúčtuje bez osobitnej dohody s nasporenou sumou na účte stavebného sporenia,
čím sa medziúver zmení na stavebný úver vo výške cca 5916,42 eur.

11. V zmysle článku V. zmluvy - úročenie, splatnosť a splácanie, výška úrokovej sadzby medziúveru
je 6,59% ročne. Dlžník sa zaväzuje splatiť úver pravidelnými mesačnými splátkami jednou sumou vo
výške 62,59 eur. Do pridelenia cieľovej sumy predstavujú sumu vo výške 62,59 eur uvedenú v bode
5.2. vklady na účet sporenia vo výške 9,56 eur a úroky z medziúveru vo výške 49,43 eur a poplatok za
poistenie typu A vo výške 3,60 eur. Po pridelení cieľovej sumy bude suma podľa bodu 5.2. predstavovať

splátku stavebného úveru vrátane úroku vo výške 58,99 eur a poplatku za poistenie vo výške 3,60 eur.

12. V prípade omeškania dlžníka s viac ako dvomi splátkami alebo jednou splátkou po dobu dlhšiu
ako 3 mesiace resp. z iných dôvodov uvedených v čl. X. tejto zmluvy , je veriteľ oprávnený požadovať
zaplatenie celého zostatku dlhu pred dohodnutou dobou splatnosti. V týchto prípadoch má veriteľ právo

účtovať si úrok z omeškania maximálne vo výške ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva,
aktuálne vo výške základnej úrokovej sadzby T. W. Y. platnej k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu zvýšenej o 5 percentuálnych bodov a to až do úplného zaplatenia celého zostatku dlhu
( čl. IX. bod 9.3 zmluvy).

a. V zmysle čl. VIII. zmluvy, dlžník je povinný uhradiť veriteľovi poplatky a náklady súvisiace s úverom
podľa platného Sadzobník a poplatkov pre fyzické osoby, ktorý je prílohou tejto zmluvy.

13. Podľa článku XI. zmluvy - Záverečné ustanovenia - bod 11.1. právny vzťah medzi zmluvnými
stranami sa riadi právnym poriadkom SR, zákonom č. 310/92 Zb. o stavebnom sporení v platnom znení,

Obchodným zákonníkom, Občianskym zákonníkom, zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a
o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v platnom znení a Všeobecnými podmienkami pre zmluvy
o stavebnom sporení pre fyzické osoby.

14. V zmysle Úvodných ustanovení Všeobecných podmienok pre stavebné sporenie pre fyzické osoby,

Stavebná sporiteľňa vydáva v súlade s právnymi normami platnými na území Slovenskej republiky, tieto
Všeobecné podmienky pre stavebné sporenie pre fyzické osoby ( ďalej VPSS), ktorými upravuje vzťahy
medzi stavebnou sporiteľňou a stavebným sporiteľom v súlade so zákonom č.483/2001 Z.z. o bankách v
platnom znení ( ďalej len Zákon o bankách) a zákonom č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v platnom
znení ( ďalej Zákon).

15. V zmysle čl. I bod 2. a 3. časť A) Všeobecných podmienok, zmluva musí byť uzatvorená písomnou
formou na určitú cieľovú sumu a konkrétnu tarifu sporenia. Predmetom zmluvy je záväzok stavebnéhosporiteľa na základe pravidelného sporenia nasporiť zmluvne dohodnutú sumu a jeho nárok na
poskytnutiestavebnousporiteľňounevypovedateľnéhostavebnéhoúveruvsúladesoZákonomaVPSS.

16. Po splnení zákonných a zmluvne dohodnutých podmienok poskytne stavebná sporiteľňa z Fondu
stavebnémusporiteľovistavebnýúver.Úverovývzťahvznikánazákladesamostatneuzatvorenejzmluvy
o stavebnom úvere, resp. medziúvere a stavebnom úvere ( čl. XIV. bod 1 a 5 Všeobecných podmienok).

17. Podľa čl. XVII. body 1. a 2. Všeobecných podmienok, úver zo stavebného sporenia poskytuje

stavebná sporiteľňa s ročnou úrokovou sadzbou. Úročenie istiny stavebného úveru začína dňom
čerpania stavebného úveru alebo jeho časti.

18. V sume splátky úveru uvedenej v úverovej zmluve sú zahrnuté aj úroky zo stavebného úveru ( čl.
XVIII. bod 3. Všeobecných podmienok).

19. Ak nastanú skutočnosti uvedené v bode 2 tohto článku, je stavebná sporiteľňa oprávnená najmä,
jednostranne vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t. j. požadovať splatenie pohľadávky stavebnej
sporiteľne zo zmluvy o úvere pred termínom konečnej splatnosti úveru a stavebný sporiteľ je povinný
splatiť pohľadávku stavebnej sporiteľňa v lehote, ktorú ona určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti
úveru ( čl. XIX. bod 3 písm. b) Všeobecných podmienok ).

20. V zmysle čl. XXIII. bod 1 Všeobecných podmienok stavebný sporiteľ je povinný platiť stavebnej
sporiteľni ceny za služby poskytované stavebnou sporiteľnou v súlade so Sadzobníkom poplatkov.

21. Poslednou výzvou na úhradu zo dňa 21.08.2014 žalobca žalovaných vyzval v lehote do 31.08.2014

na úhradu omeškaných splátok vrátane splátky za mesiac august 2014 a zároveň ich upozornil, že v
prípade nezaplatenia v stanovenej lehote vyhlási mimoriadnu splatnosť celého úveru a bude požadovať
zaplatenie celého zostatku dlhu. Výzvu si žalovaní prevzali dňa 26.08.2014.

22. Žalobca listom zo dňa 09.12.2014 žalovaným oznámil, že z dôvodu porušenia povinnosti splácať

úver riadne a včas, ku dňu 09.12.2014 nastáva mimoriadna splatnosť celého úveru stým, že ich vyzval
na vrátenie celej dlžnej sumy vrátane príslušenstva, ktorá ku dňu 09.12.2014 predstavuje -8763,27 eur.
Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru žalovaní prevzali dňa 16.12.2014.

23. Podľa § 96 ods. 1 a ods 3 Občianskeho súdneho poriadku navrhovateľ môže vziať za konania späť

návrh na jeho začatie, a to sčasti, alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Aj
je návrh vzatý späť v časti, súd konanie v tejto časti zastaví. Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu
nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie
návrhu na rozvod manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
24.

Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 13.01.2016 zobral žalobca žalobu späť v časti sumy 127,66
eur, preto súd v tejto časti konanie zastavil.

25. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

26. V zmysle § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,

použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné.

27.Dodávateľjeosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvykonávrámcipredmetusvojej

obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti ( § 52 ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka ).28. Ako vyplýva z § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,

ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

29. Podľa § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak

nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

30. Ako vyplýva z § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

31. Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza
alebo sa prieči dobrým mravom (§ 39 Občianskeho zákonníka).

32. Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v
dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo

právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

33. V zmysle § 796 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ten, kto s poistiteľom uzavrel poistnú zmluvu, je
povinný platiť poistné, a to za dohodnuté poistné obdobia (bežné poistné); možno tiež dohodnúť, že
poistné bude zaplatené naraz za celú dobu, na ktorú bolo poistenie dojednané (jednorazové poistné).

34. Podľa § 517 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len Občiansky
zákonník) dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej
primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné
plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

35. V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z.

36. Ako vyplýva z § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania
sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

37. V zmysle § 3 nariadenia v znení účinnom po 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 5
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba T. W. Y. platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

38. Súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 a

nasl. Občianskeho zákonníka, kde sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý
nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

39. Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona
o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa

v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách

40. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil

dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi

vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

41. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za
neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich
použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských

zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa

ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

42. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej

únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,

ďalej len „smernica“).

43. Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial
SA a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades
a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti

nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné
podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný
vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené,
môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol
použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom

brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní
podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť,
len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.

44. Aj napriek tomu, že ide o úverovú zmluvu, ktorá sa riadi režimom Obchodného zákonníka, ako

už súd uviedol vyššie, v danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl.
Občianskehozákonníka,pretožejuuzatváralžalobcaakododávateľa žalovaníakospotrebitelia,pričom
obsah zmluvy bol daný žalobcom bez možnosti žalovaných privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné
predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, úprava ktorých
je v Občianskom zákonníku pre spotrebiteľa výhodnejšia.

45. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobca a žalovaní ako dlžníci uzavreli dňa
08.02.2013 zmluvu o úvere č. 2901213 3 01, v súlade s ktorou poskytoval žalobca žalovaným medziúver
č. 2901213 0 02. V zmysle zmluvy žalobca ako veriteľ poskytol žalovaným ako dlžníkom medziúver vo
výške 9 000 eur, ktorý sa po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení a súčasne pri dodržaní

všetkých zmluvných podmienok mal zmeniť na stavebný úver pod číslom 2901213301/5900 vo výške
5916,42 eur.

46. Keďže nastali podmienky predpokladané v zmluve tým, že dlžník podstatne porušil zmluvu, žalobca
dňa 09.12.2014 vyhlásil mimoriadnu splatnosť celého úveru a zároveň žiadal žalovaných o vrátenie

celého zostatku úveru.

47. Po čiastočnom späťvzatí zostala predmetom konania suma 8790,07 eur, pričom súd mal za
preukázaný nárok na zaplatenie istiny v sume 8073,89 eur. Jedná sa o istinu úveru, ako aj o úrok zúveru do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. Do uvedenej sumy súd nezarátal poplatky za vedenie
úverovéhoúčtu,poplatkyzaupomienky,zaindividuálneriešenieomeškaniasplátokapoplatkyzaprijatie
do poistenia, ktorými nárokmi sa bude zaoberať nižšie.

48. Nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že úver je odplatným právnym úkonom. Odplatu (cenu)
predstavujú spravidla úroky. Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v
jehoprospechpeňažnéprostriedkydourčitejsumy,adlžníksazaväzujeposkytnutépeňažnéprostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky (§ 497 Obchodného zákonníka).

49. Kauza úverového právneho vzťahu spočíva v poskytnutí peňažných prostriedkov a do vrátenia
peňažných prostriedkov má dlžník (prijímateľ úveru) platiť úroky. Účastníci úveru pritom nemusia
dohodnúť čas, na ktorý sa úver poskytuje (úverové obdobie); v takom prípade vzniká právo na úroky
až do vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov (porov. Štenglová/Plíva/Tomsa a kol., Obchodní
zákonník, komentář 9. vydání C.H.BECK str. 1153).

50. Úverové obdobie teda čas, na ktorý sa peňažné prostriedky poskytujú, medzi podstatné náležitosti
úveru nepatrí. Pokiaľ však si účastníci úveru dohodnú úverové obdobie a dlžník poskytnuté peňažné
prostriedky do dohodnutej doby (do splatnosti úveru) nevráti, prichádzajú do úvahy za obdobie po
splatnosti úveru úroky z omeškania. Ide o odlišný inštitút oproti odplatným úrokom a ten má sankčnú

povahu. Jeho typickým znakom v občianskoprávnych veciach je jeho administratívny strop (limit).

51. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo/143/1998, dohodnuté úroky,
t.j. zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu, resp. jeho splátok. Od
splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania.

52. Takýto záver Najvyššieho súdu SR je logický a je potrebné s ním súhlasiť, pretože v opačnom
prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu, a to jednak v podobe úrokov
zúveru,akoajúrokovzomeškania,čobyspôsobovaloznačnúnerovnováhuvovzťahumedziúčastníkmi
konania.

53. Na základe takto vykonaného dokazovania súd rozhodol tak, že žalovanýchv 1. a 2. rade zavizal
zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi sumu 8073,89 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5% ročne zo sumy 8201,55 eur od 01.07.2015 do 27.07.2015, zo sumy 8137,72 eur od 28.07.2015
do 29.09.2015, zo sumy 8073,89 eur od 30.09.2015 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške

449,40 eur a to všetko sa im povolilo splácať v mesačných splátkach po 100 eur mesačne, počnúc
mesiacom ktorý nasleduje po právoplatnosti tohto rozsudku, vždy do 25-tého dňa toho ktorého mesiaca,
pod následkom straty výhody splátok. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol.

54. Prvoinštančný súd rozsudok odôvodnil tým, že v danej právnej veci žalobca pristúpil k zosplatneniu

celého úveru ku dňu 09.12.2014, teda týmto dňom sa stal splatný celý úver, zo strany žalobcu došlo k
určeniu lehoty predčasnej konečnej splatnosti úveru a súd preto dospel k záveru, že žalobcovi vznikol
nárok na úroky z úveru iba do dňa 09.12.2014, potom už nastupuje režim platenia úrokov z omeškania.
Obdobný názor je vyslovený aj v rozhodnutí Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 29.10.2014 sp. zn.
5Co/223/2014, Krajského súd v Prešove sp. zn. 3Co/85/2013 zo dňa 25.10.2013, Krajského súdu v

Prešove sp. zn. 4Co/83/2013 zo dňa 7.5.2014.

55. V danej súvislosti je potrebné poukázať aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky
IV. ÚS 476/2012-14 zo dňa 18.9.2012, v ktorom sa uvádza: „Ústavný súd v tejto súvislosti nezistil
existenciu takých skutočností, ktoré by nasvedčovali tomu, že by namietané rozhodnutie krajského súdu

bolo možné považovať za svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené, resp. za také, ktoré by popieralo
zmysel práva na súdnu ochranu. Krajský súd sa stotožnil s podrobne odôvodneným právnym názorom
okresného súdu, jasne, zrozumiteľne a presvedčivo objasnil rozdiel, resp. vzťah medzi úrokmi z
dohodnutého úveru a úrokmi z omeškania, ako aj otázku, prečo „zmluvný úrok vo výške 15,8 % ročne
od 26. 8. 2009 do zaplatenia“ patrí sťažovateľke iba do splatnosti dlhu, a tiež výšku sumy (a štruktúru

žalovanej čiastky) prislúchajúcej, resp. priznanej sťažovateľke, rozšíril vecnú argumentáciu na podporu
správnosti odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu, opätovne poukazujúc na štandardnú
obchodnoprávnu judikatúru v tejto oblasti. Súčasne sa tým vyrovnal aj s námietkami sťažovateľky, ktorésú z veľkej časti totožné s tými, ktoré uplatnila aj na ústavnom súde. Tento výklad považuje ústavný súd
za ústavne akceptovateľný.“

56. Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobcovi nepriznal nárok na úrok z úveru vo výške 6,59% ročne
zo sumy 7792,40 eur od 01.07.2015 do 27.07.2015, zo sumy 7728,57 eur od 28.07.2015 do 29.09.2015
a zo sumy 7664,74 eur od 30.09.2015 do zaplatenia a v tejto časti žalobu žalobcu zamietol.

57. Pokiaľ ide o poplatok za vedenie úverového účtu splatný dňa 08.02.2013 v sume 29 eur, súd v tejto

súvislosti považuje za potrebné uviesť nasledovné:

58. V zmysle § 37 ods. 21 zákona NR SR č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov
( ďalej len „Zákon o bankách“ ) banke, zahraničnej banke a pobočke zahraničnej banky sa zakazuje
požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu
alebo správu úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený úver a ktorého zriadenie alebo

vedenie je podmienkou úverového vzťahu; to neplatí, ak ide o účet podľa § 708 až 715 Obchodného
zákonníka,osobitnéhozákonaaleboosobitnúslužbu,ktorániejepodmienkouúverovéhovzťahuaktorej
podmienkou poskytnutia je písomný súhlas spotrebiteľa.

59. Zákaz podľa ustanovenia § 37 ods. 21 sa prvýkrát uplatní na úhradu poplatkov, náhradu nákladov

alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom
je vedený úver a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou úverového vzťahu, splatnú po 9. júni
2013 ( § 122s ods. 4 Zákona o bankách ).

60.ZvyššiecitovanejúpravyobsiahnutejvZákoneobankáchvyplýva,žeúčinnosťounovelyč.132/2013

od 10.6. 2013 priamo zákon zakazuje bankám požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu
nákladov alebo inú odplatu za správu úverových účtov. Možno konštatovať, že predmetná novelizácia
bola akýmsi vyvrcholením v podobe zákonnej úpravy zákazu žiadania poplatkov za správu úverových
účtov ako účtov, ktoré vznikajú na základe úverového vzťahu, ale ľuďom nič neprinášajú a sú dôležité
iba pre finančné inštitúcie.

61. V danej právnej veci sa jedná o poplatky, ktorý sa stali splatnými pred uvedenou novelou zákona
o bankách. Súd však predmetné dojednania o poplatku za vedenie úverového účtu podrobil súdnej
kontrole v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a predmetné dojednanie súd vyhodnotil ako
neprijateľnú podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán

v neprospech spotrebiteľa. Žalovaní boli povinní platiť žalobcovi ako veriteľovi za to, že tento pre
svoju vlastnú potrebu vykonával akúsi správu úverového účtu, teda sledoval prijatie splátok, prípadné
omeškania alebo iné pohyby na účte. Súd má za to, že keď žalobca ako veriteľ poskytol žalovaným
ako dlžníkom úver, bolo len v jeho kompetencii, ako sa rozhodne predmetný úver spravovať, no je
neprípustné, aby náklady s takouto činnosťou znášali žalovaní ako spotrebitelia, ktorí za poskytnutie

úveru, resp. konkrétnej finančnej čiastky zaplatili žalobcovi ako veriteľovi odplatu vo forme úroku z úveru,
preto na žalovaných nemožno prenášať úhradu takýchto nákladov. Na základe uvedeného súd nárok
žalobcu na zaplatenie poplatku za správu úveru uplatneného žalobou v tejto časti zamietol.

62. Ďalším nárokom bol nárok vyplývajúci z titulu prijatia do poistenia spolu v sume 18 eur. Čo sa týka

dojednania poistenia v čl. VI zmluvy súd má za to, že poistenie tak ako bolo v predmetnej úverovej
zmluve dojednané nezodpovedá ustanoveniam § 788 a nasl. Občianskeho zákonníka o poistných
zmluvách. Žalovaní mali písomné súhlasiť s poistením typu A poistenie zostatku dlhu, podľa ktorého
sú prijatý do poistenia ako poistené osoby v životnom rizikovom poistení pre prípad smrti na základe
poistnej zmluvy uzatvorenej medzi veriteľom a spoločnosťou N. H. E., N..H... Žalobca však nijako

súdu nepreukázal, či žalovaní skutočne poskytli písomný súhlas, podľa ktorého boli prijatý do poistenia
a taktiež nepredložil súdu žiaden iný doklad preukazujúci vznik poistenia, prípadne doklad o jeho
nevzniknutí. Uvedenie údajov o prijatí súboru poistenia tak ako bolo uvedené v predmetnej zmluve
bolo už súčasťou vopred pripravenej zmluvy žalobcom a za takého stavu možno potom s najväčšou
pravdepodobnosťoupredpokladať,žežalovanísaprepoistenienerozhodlipouzavretíúverovejzmluvya

prípadnomzváženíistéhorizika,resp.vznikupoistnejudalosti,aležeprijatieužvoprednaformulovaného
poistenia bolo jednou z podmienok uzatvorenia predmetnej úverovej zmluvy. Súd tak nárok žalobcu
uplatňovaný z tohto titulu žalobou zamietol.63. Žalobca si podanou žalobou uplatňoval aj nárok na zaplatenie poplatku vo výške 15 eur za
individuálne riešenie omeškaných splátok. V danom prípade sa jedná o sporové konanie a sporové
konanie je konaním návrhovým. Žalobca je povinný k žalobe pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa

odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu súdneho konania navrhuje vykonať. Jedná sa o jeho
dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené s procesnou
zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených skutočností, to znamená s neunesením tzv. dôkazného
bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normy hmotného práva. Zásadne ho
má ten, v koho záujme je dokázanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky (neúspech v

spore) stíhajú v sporovom konaní práve toho, kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil potrebné
dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané). Súd má za to, že žalobca žiadnym
spôsobom nepreukázal vznik záväzku žalovaných hradiť žalobcovi tento poplatok a teda neuniesol
dôkazné bremeno čo do tvrdenia o oprávnenosti výšky uplatnenej pohľadávky v časti nároku na tento
poplatok, pretože súdu nepreukázal, či skutočne došlo k individuálnemu riešeniu omeškania splátok,
aké reálne náklady mu v súvislosti s vykonaním takéhoto úkonu vznikli, aby súd mohol tieto následne

posúdiť v zmysle ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, preto má súd za to, že v tejto časti
bola žaloba nedôvodná.

64. Súd žalobcovi ďalej nepriznal nárok na poplatky za upomienky spolu v sume 120 eur. Žalobca
nepreukázal súdu zaslanie upomienok a ani nepreukázal, že by mu za zaslanie týchto upomienok vznikli

nejaké reálne náklady v uvedenej výške. Zároveň v prípade poplatku takéhoto typu zaň dodávateľ
spotrebiteľovi neposkytol žiadne protiplnenie. Predmetný poplatok tak predstavuje iba ďalšiu sankciu
v prípade omeškania spotrebiteľa s úhradami dlhu, nie iba skutočnú náhradu nákladov dodávateľa.
Uplatňovanie uvedeného poplatku je možné zároveň považovať za priečiace sa dobrým mravom v
zmysle § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka. V danej súvislosti súd poukazuje aj na rozhodnutie Vrchného

krajinského súdu v Brandenburgu (Brandenburgisches Oberlandesgericht) z 21. júna 2006 č. k. 7 U
17/06, v ktorom sa uvádza, že už také poplatky ako poplatky za vydanie náhradnej kreditnej karty,
vystavenie kvitancie v predpísanej pozemkovoknižnej forme, skúmanie a preverovanie pomerov a
upomienky sú neprijateľné.

65. Súd aj v tejto súvislosti poukazuje na už vyššie citované uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011,
IV.ÚS 55/2011-19.

66. Aj napriek tomu, že úverová zmluva je absolútny obchod a je nutné na ňu aplikovať Obchodný
zákonník,prednosťmajúosobitné ustanoveniaprávnehoporiadku,ktorésúsúčasťoušpeciálnejprávnej

úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až §54 Občianskeho zákonníka.

67. Dualistický systém záväzkového práva na Slovensku je určitá anomália medzi právnymi poriadkami
(dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod). Aplikačná
prax síce ukazuje, že aj takýto stav môže dlhodobo fungovať (od 1.1.1992), avšak niet rozumného

dôvodu na skonštatovanie, že na vadnosť právneho úkonu vrátane odstúpenia v spotrebiteľsko-právnej,
a teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi
podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a je
pre nepodnikateľov výhodnejšia. (porov. tiež Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.
5MCdo 20/09).

68. Žalovaní sa s plnením svojho peňažného záväzku dostali do omeškania. V súlade s príslušným
ustanovením Občianskeho zákonníka v spojení s nariadení vlády mal žalobca nárok požadovať úrok z
omeškania vo výške 5,05% ročne, žalobca si však uplatnil úrok z omeškania vo výške 5% a preto mu
súd priznal predmetný úrok len v takej výške ako požadoval a to zo sumy 8201,55 eur od 01.07.2015 do

27.07.2015, zo sumy 8137,72 eur od 28.07.2015 do 29.09.2015, zo sumy 8073,89 eur od 30.09.2015
do zaplatenia.

69. Podľa § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku druhá veta súd môže určiť, že peňažné plnenie
sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s

plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.70. Súd vzhľadom na osobné, rodinné a majetkové pomery žalovaných povolil im zaplatiť peňažné
plnenie, na zaplatenie ktorého boli v rozsudku zaviazaní, v mesačných splátkach v sume a za podmienok
uvedených vo výroku tohto rozsudku.

71. trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého
ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

72. Žalobca mal v konaní úspech v časti, v ktorej súd žalobe vyhovel a teda v časti o zaplatenie
8073,89 eur, v časti späťvzatia žaloby v sume 127,66 eur sa takisto jedná o úspech žalobcu, nakoľko
dôvodom späťvzatia žaloby bolo plnenie žalovaných po podaní žaloby. Žalobca tak mal úspech v sume
o zaplatenie 8201,55 eur, čo predstavuje 92%, neúspech 8%, čo predstavuje úspech žalovaných, preto
žalobcovi po odpočítaní úspechu žalovaných vznikol nárok na náhradu trov konania v pomere 84%.

73. Keďže žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov konania v pomere 84%, súd zaviazal žalovaných
na zaplatenie iných trov konania pozostávajúcich z poplatku z návrhu na začatie konania, pričom
žalobca uhradil poplatok v sume 535 eur a preto mu vznikol nárok na náhradu trov v sume 449,40 eur
( 84% zo sumy 535 eur ).

II.

74. Proti rozsudku včas podal odvolanie žalobca a to proti III. výroku, ktorým súd žalobu v prevyšujúcej
časti zamietol. Namietal nesprávne právne posúdenie veci. V odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie
nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka namiesto toho, aby aplikoval ustanovenia

Obchodného zákonníka. Mal za to, že použitie Obchodného zákonníka na právnu úpravu zmluvy o úvere
vyplýva priamo z kogentného ustanovenia § 261 Obchodného zákonníka, nejde o zmluvnú podmienku.
Na úverovú zmluvu bez ohľadu na povahu účastníkov je preto nutné aplikovať ustanovenia Obchodného
zákonníka. Vzhľadom na to, že súd nesprávne posudzoval uvedený záväzkový vzťah podľa ustanovení
Občianskeho zákonníka, nesprávne posúdil žalobcov nárok na úroky za úver, keď nevzal do úvahy

príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka (§ 497, § 502, § 503 Obchodného zákonníka), z ktorých
vyplýva nárok na úrok za úver až do vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov, teda aj po splatnosti
úveru, keď peňažné prostriedky ešte žalobcovi vrátané neboli. Splatnosťou úveru nezaniká povinnosť
vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky, menia sa len podmienky za ktorých je dlžník
povinný uvedenú povinnosť splatiť. Účelom ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka je poskytnúť

veriteľovi právne prostriedky na jeho ochranu pre prípad omeškania dlžníka s plnením splátok, nie
zhoršenie postavenia, ktoré mal pred uplatnením práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka. Žalobca
ďalej poukázal na ust. § 16 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., ktoré zakotvuje povinnosť spotrebiteľa
uhradiť úroky a náklady vzniknuté za časové obdobie od poskytnutia spotrebiteľského úveru až do
jeho splatenia v prípade, ak spotrebiteľ splatí spotrebiteľský úver pred lehotou splatnosti. Bolo by teda

nelogické a v rozpore s dobrými mravmi, požadovať od dlžníka, ktorý neplní svoje zmluvné a zákonné
povinnosti menej ako od toho, ktorý plní v súlade so zmluvou o úvere. Súd prvej inštancie vychádzal lez
z rozhodovacej činnosti súdov, ktoré nemožno považovať za záväznú a nevzal do úvahy právnu úpravu
zmluvy o úvere obsiahnutú v Obchodnom zákonníku. Žalobca je preto toho názoru, že jeho nárok na
6,59 % za úver mu prináleží zo sumy istiny od poskytnutia peňažných prostriedkov až do ich reálneho

vrátenia, teda aj za dobu od 10.12.2014 do zaplatenia. Ďalej poukázal na nedostatočné odôvodnenie
zamietnutého nároku žalobcu na zaplatenie sumy 716,18 Eur. Poplatky, ktoré žalobcovi súd prvej
inštancie nepriznal predstavujú len sumu 182,- Eur, teda nie je zrejme ako súd prvej inštancie dospel
k sume 8.703,89 Eur a prečo zamietol žalobcov nárok na zaplatenie sumy 716,18 Eur. Odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia tak odporuje princípom spravodlivého procesu, pokaľ ide o jeho úplnosť,

zrozumiteľnosť a presvedčivosť, v dôsledku čoho je nepreskúmateľne. Zároveň žalobca uviedol, že
otázka, či veriteľovi prináleží úrok za úver aj za obdobie po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, je
otázkou zásadného významu. Navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok v III. výroku a v uvedenom
rozsahu vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V prípade, ak bude rozsudok potvrdený,
vyslovil odvolací súd, že je dovolanie prípustné.

75. O tomto odvolaní rozhodol druhoinštančný súd, ktorý rozhodol tak, že potvrdil rozsudok vo výroku o
zamietnutí žaloby vo výške 182,- Eur a úroku z úveru zo sumy 7.792,40 Eur od 01.07.2015 do zaplateniavo výške 6,59 % p.a. V prevyšujúcej zamietavej časti a vo výroku o trovách konania sa rozsudok zrušil
a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

76. Druhoinštančný súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že odvolateľ v odvolaní vytýka súdu prvej
inštancie, že na právny vzťah medzi stranami sporu aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka
a neaplikoval ustanovenia Obchodného zákonníka upravujúce zmluvu o úvere. K tomu odvolací súd
uvádza: Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže

vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa
priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Popretím úveru ako absolútneho obchodu
sa nemôže rozumieť stav, ak súd aplikuje ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré
má svoj obsah a ktorým zákonodarca sledoval dôležitý cieľ v spotrebiteľských zmluvách bez ohľadu
na typ zmluvy, teda aj v prípade absolútnych obchodov (absolútne obchody sú vzťahy regulované
Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvy). Zo žiadneho ustanovenia zákona

nevyplýva, že by z pôsobnosti ustanovenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka boli vylúčené niektoré
typyspotrebiteľskýchzmlúv.Tedaustanovenie§54ods.1Občianskehozákonníka regulujeajabsolútne
obchody. Ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka je ustanovením lex specialis s dopadom na
všetky spotrebiteľské zmluvy, a teda aj na odložené platby v spotrebiteľských vzťahoch vrátane úverov.
Odvolací súd sa domnieva, že ak by z pôsobnosti ustanovenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka mali

byť vyňaté niektoré typy spotrebiteľských zmlúv, zákonodarca by to explicitne upravil. To platí aj na
zmluvné typy upravené v Obchodnom zákonníku.

77. Súd prvej inštancie uvedené ustanovenie aplikoval podľa názoru odvolacieho súdu v súlade so
zmyslom a cieľom predpokladaným zákonom.

78. Odvolací súd nijako nepopiera argumenty, že úver je absolútnym obchodom; predmetná vec sa
však týka záväzkovo - právneho vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou, ktorá je regulovaná
osobitnou právnou úpravou obsiahnutou v Občianskom zákonníku (§ 52 a nasl.). Ide o vzťah medzi
obchodníkom a spotrebiteľom, ktorý prijíma úver na spotrebu. Ide teda o typický občianskoprávny

vzťah a niet dôvodu nechrániť dobromyseľnosť spotrebiteľa vychádzajúcu z dôvery v objektívne
občianske právo. V prípade dualistickej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je
dôvodnéaplnevsúladesprincípmiochranyspotrebiteľaaplikovaťobčianskoprávnuúpravuanieúpravu
obchodnoprávnu. Presadzovanie obchodného práva na inštitúty upravené v kódexe o občianskych
právach len s poukazom na argumentáciu o úveroch ako absolútnych obchodoch je argumentačne

zjednodušené. O dualistickej úprave záväzkového práva na Slovensku, vyslovili svoj názor odvolacie
súdy vo viacerých rozhodnutiach, ktoré sa týkajú obdobných právnych vzťahov. Aplikačná prax je
v súčasnej dobe zjednotená tak, že záväzkové vzťahy, ktoré upravujú spotrebiteľský vzťah medzi
dodávateľom služby a spotrebiteľom, je potrebné upraviť v prípade netotožnej právnej úpravy v prospech
nepodnikateľa, teda spotrebiteľa. Tieto závery vyplývajú z viacerých rozhodnutí Krajského súdu v

Prešove (sp. zn. 6Co/81/2012, 2Co/13/2014). Rovnako dospel k takémuto záveru Ústavný súd SR v
svojom rozhodnutí I. ÚS 402 2005/13. Tieto závery nepochybne podčiarkujú správnosť postupu súdu
prvej inštancie, ktorý vychádzal práve z takto ustálenej judikatúry a vychádzal z Občianskeho zákonníka,
ktorý je právnym predpisom pre práve inštitút spotrebiteľských vzťahov (§ 54 ods. 1 Občianskeho
zákonníka a to v dôsledku transpozície čl. 8 smernice EHS 93/13).

79. Vo vzťahu ku odvolacej námietke žalobcu ohľadne nepriznania nároku na úroky za úver až
do vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov, odvolací súd uvádza, že aplikačná prax súdov sa
otázkou priznania úrokov za úver po splatnosti pohľadávky a teda či popri úroku z omeškania a iných
sankciách tieto patria už zaoberala. Ako správne súd prvej inštancie poukázal, Najvyšší súd SR vo veci

sp. zn. 4Obo/143/98 uviedol, že dohodnuté úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti
dlhu. Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. Existuje však aj odlišný názor,
podľa ktorého dispozitívna norma neobsahuje dobu na poskytnutie finančných prostriedkov a kým úroky
z omeškania sú sankciou, tak úroky sú odmenou za užívanie peňazí a preto ich treba platiť až do ich
vrátenia (napr. NS ČR z 27.06.2007 sp. zn. 33Odo/657/2005).

80. .Zásadný posun v uvedenej otázke však predstavuje v spotrebiteľských právnych veciach judikatúra
Súdneho dvora Európskej únie. Výkladom smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách súdny dvor stanovil zásadné pravidlo pre kvalifikáciu zmluvnej podmienkyza nekalú, ak sa odkláňa od dispozičných noriem zákona v neprospech spotrebiteľa (napr. C-416/11,
AZI), čl. 3 ods. 1 uvedenej smernice sa má vykladať tak, že pojem „značná nerovnováha“ (poškodiť
spotrebiteľa) treba posúdiť na základe analýzy vnútroštátnych právnych predpisov uplatňovaných v

prípade absencie dohody medzi zmluvnými stranami s cieľom posúdiť, či a prípadne v akej miere je
právne postavenie spotrebiteľa vyplývajúce zo zmluvy nevýhodnejšie, než právne postavenie zakotvené
v platnom vnútroštátnom práve; a na účely určenia, či dôjde k nerovnováhe napriek požiadavke dôvery
treba preveriť, či predajca alebo dodávateľ, ktorý zaobchádza so spotrebiteľom čestne a rovnocenne,
mohol rozumne očakávať, že by tento spotrebiteľ súhlasil s dotknutou podmienkou po individuálnom

dojednaní. Bez pochýb je to, že za úver možno dohodnúť úroky a že možno dohodnúť aj obdobie na
užívanie finančných prostriedkov, t.j. úverové obdobie. Zákon teda umožňuje dodávateľovi na určitú
dobu, teda do splatnosti podľa jeho predstáv poskytnúť úver a žiadať si za to dohodnuté úroky. Od
počiatku sú v záujme dodávateľa úroky na dohodnutú dobu, a to až do splatnosti úveru. Rovnako so
zákonom stanovených dôvodov (napr. nesplácanie úveru) má dodávateľ právo splatnosť posunúť. Niet
však zákonného kogentného pravidla, podľa ktorého by dlžník mal povinnosť zo zákona platiť úroky

popri úrokoch z omeškania aj po dobe splatnosti. Ak úrok nie je splatný do splatnosti, zákon priznáva za
zadržiavanie finančných prostriedkov sankcie a to či už zákonné napr. úroky z omeškania s kogentne
stanoveným limitom) alebo zmluvné (napr. dohodnutú zmluvnú pokutu).

81. Je nepochybné, že prípadná dohoda o úrokoch po splatnosti popri ďalších úrokoch za omeškania

a ďalších sankciách indikuje neprimeraný nárast dlhu v neprospech spotrebiteľa. Je potom nevyhnutná
otázka vykonania súdnej kontroly prijateľnosti takejto dohody ohľadom úrokov popri úrokoch z
omeškania a prípadných ďalších sankciách. Takýto odklon od dispozície právnej normy, ktorý sleduje
úroky popri úrokoch z omeškania či iných sankciách, je v neprospech žalovanej. Zákon totiž umožňuje
po splatnosti priznať úroky z omeškania v zmysle § 3a nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.

82. Odvolací súd uvádza, že predčasné zosplatnenie úveru predstavuje vo svojej podstate jednostranný
sankčný právny inštitút, ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové a okamžité
vrátenie celej požičanej istiny. Kým dohodnutý úrok predstavuje cenu za ktorú veriteľ poskytuje dlžníkovi
istinu k dispozícii. Tento zisk predstavuje práve dohodnutý úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru

v režime dojednaného záväzku. Takýto úrok predstavuje kapitalizovanú odplatu za celé obdobie
postupného splácania úveru v splátkach. Pri predčasnom a mimoriadnom zosplatnení úveru vzniká
veriteľovi nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu
zosplatnenia úveru. Teda zosplatnením úveru nastáva stav, keď veriteľ má právo získať okamžite späť
celúsumupožičanýchpeňažnýchprostriedkov,vdôsledkučohonajehostraneodpadáobmedzeniejeho

práva na dispozíciu s istinou úveru, s ktorou môže disponovať. Tým teda stráca nárok veriteľ na úroky
za požičané peňažné prostriedky od spotrebiteľa. Ak teda spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné
prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ požadoval od neho úroky, ktoré
by mu patrili, ak by spotrebiteľ mal právo držby finančných prostriedkov. Inak by nastal nespravodlivý
a ústavne nekonformný stav pre spotrebiteľa, ktorý by bol vystavený sankciám vynútenia povinnosti a

plnenia a veriteľ by naďalej mal nárok na úroky zo zmluvy. Išlo by teda o stav, podľa ktorého by sa
popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by mal nárok na dohodnuté úroky,
ako keby k zmene záväzku nedošlo. Spotrebiteľ by nemal žiadne garantované práva, ktoré mu plynuli zo
zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Navyše došlo by k hrubej nadváhe veriteľa, ak by bol
tento nečinný pri vymáhaní svojej pohľadávky, a odplatné úroky by si nárokoval aj pri svojej potenciálnej

nečinnosti. Takáto správanie dodávateľa nemôže byť podporované a nemôže požívať právnu ochranu.

83. Odvolací súd preto má za to, že prípadná dohoda, podľa ktorej má spotrebiteľ popri úrokoch z
omeškaniaplatiťďalšiesankcieajposplatnostipohľadávkyatoajúrokyzaposkytnutieúveru,spôsobuje
značnú nerovnováhu ku škode spotrebiteľa, a tým zhoršuje postavenie spotrebiteľa oproti zákonnej

úprave, ktorá chráni spotrebiteľa v úverových vzťahoch pred nadmerným navýšením dlhu vo vzťahu k
výške úveru. Je preto viac než nepravdepodobné, aby si spotrebiteľ takúto dohodu individuálne vyjednal
s dodávateľom, ktorý by zaobchádzal so spotrebiteľom čestne a rovnocenne.

84.Podľanázoruodvolaciehosúdunietpretokogentnejúpravy,podľaktorejbybolomožnépriznaťúroky

dohodnuté popri úrokoch z omeškania. Dohodnuté úroky za úver zákon reguluje bez časovej úpravy a
preto dohoda o takýchto úrokoch je odklonom od dispozitívnej úpravy a je v neprospech spotrebiteľa a
tiežvyvolávahrubúnerovnováhuvneprospechslabšejzmluvnejstrany.Odvolacísúdsapretostotožňujes názorom súdu prvej inštancie, že žalobcovi nepatrí nárok na dohodnutý úrok zo zmluvy po zosplatnení
úveru.

85. V odvolacej námietke žalobcu poukazujúc na ustanovenie § 16 zákona 129/2010 Z.z., odvolací súd
uvádza, že zákon v citovanom ustanovení § 16 ods. 1 upravuje povinnosť platiť úroky pri predčasnom
splatení spotrebiteľského úveru a nehovorí o úrokoch po splatnosti úveru.

86. Pokiaľ súd prvej inštancie nepriznal žalobcovi nárok vo výške 182,- Eur na zaplatenie poplatkov za

vedenie účtu, za poistenie, individuálne riešenie omeškania a za upomienky z dôvodu neprijateľnosti,
ako aj neunesenia povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti, žalobca v odvolaní proti rozsudku súdu
prvej inštancie neuviedol žiadne významné právne skutočnosti, ktorými by spochybnil dôvodnosť
vyslovených skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie. Odvolací súd sa stotožňuje s
hodnotením predmetných zmluvných podmienok a na doplnenie správnosti uvádza :

87. Poplatky za uzavretie zmluvy za vedenie a správu úverového účtu, sú bez akýchkoľvek pochybností
aj podľa názoru odvolacieho súdu takými zmluvnými podmienkami, ktoré vyjadrili finančný záväzok
spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané, a slúži v skutočnosti záujmom
dodávateľa. Zdá sa, že aj zákonodarca v rámci zák. č. 132/2013 Z.z., na ktorý poukazuje súd prvej
inštancie, reagoval na súdnu prax a aj v súlade s dôvodovou správou k označenému zákonu bolo

cieľom aj vyslovene zakázať stavebnej sporiteľni požadovať od stavebných sporiteľov, ktorí sú fyzickými
osobami - nepodnikateľmi, poplatky alebo akúkoľvek odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu úveru
alebo účtu, na ktorom je úver vedený a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou úverového
vzťahu. Poplatky za vedenie účtu sú neprijateľnou zmluvnou podmienkou tak, ako to napokon posúdil
výslovným zákazom označenom v zákonnej norme aj samotný zákonodarca. Znaky neprijateľnej

zmluvnejpodmienkynapĺňaliajneprimeranépoplatkyzaupomienky, ktorésúpredmetomtohtokonania.
Poplatky, ktoré umožňujú žalobcovi (poskytovateľovi úveru) získať objektívne vyššiu čiastku, ako sú
skutočné náklady za upomienku narušujú rovnováhu zmluvných strán. Objektívne takto účtované
poplatky upravené jednostranne len sadzobníkom spracovaným dodávateľom sú spôsobilé získať od
spotrebiteľa čiastku prevyšujúcu skutočné náklady na takéto výdavky dodávateľa úveru.

88. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené dôvody rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o
zamietnutí žaloby vo výške 182 Eur a úroku z úveru zo sumy 7.792,40 Eur od 01.07.2015 do zaplatenia
vo výške 6,59 % p.a. postupom podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

89. V prevyšujúcej zamietavej časti pristúpil k zrušeniu rozsudku v tejto časti z nasledovných dôvodov.
Podľa §220ods.2C.s.p.,vodôvodnenírozsudkusúduvedie,čohosažalobcadomáhal,akéskutočnosti
tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a
aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové
tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy

vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy
a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie
rozsudku bolo presvedčivé.

90. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami

účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia
v zmysle citovaného § 220 ods. 2 C.s.p., pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné
zásadné otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné
rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo strany a povinnosť súdu na náležité odôvodnenie
súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou

náležitosťou každého rozhodnutia. Citované zákonné ustanovenie sa totiž chápe aj z hľadiska práv
strany na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR, ktorého imanentnou súčasťou je aj právo
na súdne konania spĺňajúce garancie spravodlivosti a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj
s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ESĽP, porovnaj napr.
rozsudok Garciaruiz v Španielsko z 21.01.1999) tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a

dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené, rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy
rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na
každý argument účastníka bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorýje pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c.
Grécko z 29.05.1997, Hikgins c. Francúzsko z 19.02.1998.

91. Ústavný súd vo svojom uznesení z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04 vyslovil, že „súčasťou obsahu
základnéhoprávanaspravodlivékonaniepodľačlánku46ods.1ÚstavySRačlánku6ods.1Dohovoruo
ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu.

Všeobecný súd však nemusí dať odpovede na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na
tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia.“

92. Riadne a presvedčivo vyargumentované odôvodnenie súdneho rozhodnutia je logicky jedna z
nevyhnutných podmienok preskúmateľnosti a zrozumiteľnosti rozhodnutia súdu, pričom súd je povinný

jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov
vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy
a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé (§ 220 ods. 2
C.s.p.) a v neposlednom rade odôvodnenie musí nevyhnutne zodpovedať výroku rozsudku. Nedostatok
riadneho odôvodnenia rozhodnutia je porušením práva strany sporu na spravodlivé súdne konanie, lebo

sa mu tým odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu.

93. poukazom na vyššie uvedené je zrejmé, že súd prvej inštancie dôsledne a riadne neodôvodnil
zamietnutie žaloby v prevyšujujúcej časti nad sumu 182,- Eur a úroku z úveru zo sumy 7.792,40 Eur
od 01.07.2015 do zaplatenia vo výške 6,59 % p.a. Z odôvodnenia rozsudku nevyplývajú jasné a

zrozumiteľné argumenty pre ktoré zamietol nárok žalobcu na zaplatenie sumy 716,18 Eur. Súd prvej
inštanciesíceuviedol,žesuma8.073,89Eurpozostávazistinyúveru,akoajúrokuzúverudovyhlásenia
mimoriadnej splatnosti úveru, no tieto položky nešpecifikoval.

94. Po odvolaní ostala predmetom konania ešte suma 716,18 eur spolu s úrokom z úveru zo sumy

7792,40 eur od 01.07.2015 do zaplatenia.

95. Pre prehľadnosť odôvodnenia rozsudku súd opätovne odôvodňuje celú pôvodne žalovanú sumu
po čiastočnom späťvzatí, aby zamietnutý nárok bol prehľadný:

96. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobca a žalovaní ako dlžníci uzavreli dňa
08.02.2013 zmluvu o úvere č. 2901213 3 01, v súlade s ktorou poskytoval žalobca žalovaným medziúver
č. 2901213 0 02. V zmysle zmluvy žalobca ako veriteľ poskytol žalovaným ako dlžníkom medziúver vo
výške 9 000 eur, ktorý sa po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení a súčasne pri dodržaní
všetkých zmluvných podmienok mal zmeniť na stavebný úver pod číslom 2901213301/5900 vo výške

5916,42 eur.

97. Keďže nastali podmienky predpokladané v zmluve tým, že dlžník podstatne porušil zmluvu, žalobca
dňa 09.12.2014 vyhlásil mimoriadnu splatnosť celého úveru a zároveň žiadal žalovaných o vrátenie
celého zostatku úveru.

98. Po čiastočnom späťvzatí zostala predmetom konania suma 8790,07 eur, a úroky z úveru a úroky
z omeškania. Súd mal za preukázaný nárok na zaplatenie istiny v sume 8073,89 eur. Jedná sa o
istinu úveru, ako aj o úrok z úveru do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. Do uvedenej sumy
súd nezarátal poplatky za vedenie úverového účtu, poplatky za upomienky, za individuálne riešenie

omeškania splátok a poplatky za prijatie do poistenia, ktorými nárokmi sa bude zaoberať nižšie.

99. Nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že úver je odplatným právnym úkonom. Odplatu (cenu)
predstavujú spravidla úroky. Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v
jehoprospechpeňažnéprostriedkydourčitejsumy,adlžníksazaväzujeposkytnutépeňažnéprostriedky

vrátiť a zaplatiť úroky (§ 497 Obchodného zákonníka).

100. Kauza úverového právneho vzťahu spočíva v poskytnutí peňažných prostriedkov a do vrátenia
peňažných prostriedkov má dlžník (prijímateľ úveru) platiť úroky. Účastníci úveru pritom nemusiadohodnúť čas, na ktorý sa úver poskytuje (úverové obdobie); v takom prípade vzniká právo na úroky
až do vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov (porov. Štenglová/Plíva/Tomsa a kol., Obchodní
zákonník, komentář 9. vydání C.H.BECK str. 1153).

101. Úverové obdobie teda čas, na ktorý sa peňažné prostriedky poskytujú, medzi podstatné náležitosti
úveru nepatrí. Pokiaľ si však účastníci úveru dohodnú úverové obdobie a dlžník poskytnuté peňažné
prostriedky do dohodnutej doby (do splatnosti úveru) nevráti, prichádzajú do úvahy za obdobie po
splatnosti úveru úroky z omeškania. Ide o odlišný inštitút oproti odplatným úrokom a ten má sankčnú

povahu. Jeho typickým znakom v občianskoprávnych veciach je jeho administratívny strop (limit).

102. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo/143/1998, dohodnuté
úroky, t.j. zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu, resp. jeho splátok.
Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania.

103. Takýto záver Najvyššieho súdu SR je logický a je potrebné s ním súhlasiť, pretože v opačnom
prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu, a to jednak v podobe úrokov
zúveru,akoajúrokovzomeškania,čobyspôsobovaloznačnúnerovnováhuvovzťahumedziúčastníkmi
konania.

104. V danej právnej veci žalobca pristúpil k zosplatneniu celého úveru ku dňu 06.02.2015, teda týmto
dňom sa stal splatný celý úver, zo strany žalobcu došlo k určeniu lehoty predčasnej konečnej splatnosti
úveru a súd preto dospel k záveru, že žalobcovi vznikol nárok na úroky z úveru iba do dňa 9.12.2014,
potom už nastupuje režim platenia úrokov z omeškania. Obdobný názor je vyslovený aj v rozhodnutí
Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 29.10.2014 sp. zn. 5Co/223/2014, Krajského súd v Prešove sp. zn.

3Co/85/2013 zo dňa 25.10.2013, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4Co/83/2013 zo dňa 7.5.2014.

105. V danej súvislosti je potrebné poukázať aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky
IV. ÚS 476/2012-14 zo dňa 18.9.2012, v ktorom sa uvádza: „Ústavný súd v tejto súvislosti nezistil
existenciu takých skutočností, ktoré by nasvedčovali tomu, že by namietané rozhodnutie krajského súdu

bolo možné považovať za svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené, resp. za také, ktoré by popieralo
zmysel práva na súdnu ochranu. Krajský súd sa stotožnil s podrobne odôvodneným právnym názorom
okresného súdu, jasne, zrozumiteľne a presvedčivo objasnil rozdiel, resp. vzťah medzi úrokmi z
dohodnutého úveru a úrokmi z omeškania, ako aj otázku, prečo „zmluvný úrok vo výške 15,8 % ročne
od 26. 8. 2009 do zaplatenia“ patrí sťažovateľke iba do splatnosti dlhu, a tiež výšku sumy (a štruktúru

žalovanej čiastky) prislúchajúcej, resp. priznanej sťažovateľke, rozšíril vecnú argumentáciu na podporu
správnosti odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu, opätovne poukazujúc na štandardnú
obchodnoprávnu judikatúru v tejto oblasti. Súčasne sa tým vyrovnal aj s námietkami sťažovateľky, ktoré
sú z veľkej časti totožné s tými, ktoré uplatnila aj na ústavnom súde. Tento výklad považuje ústavný súd
za ústavne akceptovateľný.“

106. Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobcovi iba sumu 8073,89 eur, ktorá pozostáva zo sumy
skutočného úveru a úroku z úveru do zosplatnenia. Žalovaným bol poskytnutý úver vo výške 9000 eur,
podľa výpisu z účtu zaplatili spolu žalobcovi sumu 1979,79 eur plus po podaní žaloby sumu 127,66
eur. Zároveň súd priznal žalobcovi aj úrok z úveru z požičanej sumy 9000 eur od 26.3.2013, tj. od dňa

posledného vyplatenia úveru do zosplatnenia, tj. do 9.12.2014 vo výške 6,59 % tj. vo výške 1181,34 eur.
Zároveň súd nepriznal aj úrok z úveru od zosplatnenia ako je uvedené v odseku 104 tohto rozsudku.

107. Poplatky vo výške 182 eur neboli priznané odvolacím súdom ako je uvedené v odseku 86 a
87 tohto rozsudku. Žalobca si žiadal priznať poplatky vo výške 18 ,60 eur. Rozdiel nepriznanej sumy

predstavuje 3,60 eur, čo je vo výpise účtované ako prijatie do poistenia. súd túto sumu nepriznal
z dôvodu, že Čo sa týka dojednania poistenia v čl. VI zmluvy súd má za to, že poistenie tak ako
bolo v predmetnej úverovej zmluve dojednané nezodpovedá ustanoveniam § 788 a nasl. Občianskeho
zákonníka o poistných zmluvách. Žalovaní mali písomné súhlasiť s poistením typu A poistenie zostatku
dlhu, podľa ktorého sú prijatý do poistenia ako poistené osoby v životnom rizikovom poistení pre prípad

smrti na základe poistnej zmluvy uzatvorenej medzi veriteľom a spoločnosťou N. H. E., N..H... Žalobca
však nijako súdu nepreukázal, či žalovaní skutočne poskytli písomný súhlas, podľa ktorého boli prijatý
do poistenia a taktiež nepredložil súdu žiaden iný doklad preukazujúci vznik poistenia, prípadne doklad o
jeho nevzniknutí. Uvedenie údajov o prijatí súboru poistenia tak ako bolo uvedené v predmetnej zmluvebolo už súčasťou vopred pripravenej zmluvy žalobcom a za takého stavu možno potom s najväčšou
pravdepodobnosťoupredpokladať,žežalovanísaprepoistenienerozhodlipouzavretíúverovejzmluvya
prípadnomzváženíistéhorizika,resp.vznikupoistnejudalosti,aležeprijatieužvoprednaformulovaného

poistenia bolo jednou z podmienok uzatvorenia predmetnej úverovej zmluvy. Súd tak nárok žalobcu
uplatňovaný z tohto titulu žalobou zamietol.

108. Zvyšok žalovanej sumy predstavuje úroky z omeškania. Keďže súd mal za to, že žalobcovi patrí
iba úrok z omeškania z priznanej sumy dlžného úveru tj. zo sumy 8073,89 eur, a teda priznal žalobcovi

úrok z omeškania vo výške 5% ročne a to zo sumy 8201,55 eur od 01.07.2015 do 27.07.2015, zo sumy
8137,72 eur od 28.07.2015 do 29.09.2015, zo sumy 8073,89 eur od 30.09.2015 do zaplatenia, kedy
zohľadnil, že dve splátky po 127,66 eur boli vykonané po podaní žaloby.

109. V zmysle § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

110. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku,
podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Žalobca mal v konaní
úspech v časti, v ktorej súd žalobe vyhovel a teda v časti o zaplatenie 8073,89 eur, v časti späťvzatia

žaloby v sume 127,66 eur sa takisto jedná o úspech žalobcu, nakoľko dôvodom späťvzatia žaloby
bolo plnenie žalovaných po podaní žaloby. Žalobca tak mal úspech v sume o zaplatenie 8201,55 eur,
čo predstavuje 92%, neúspech 8%, čo predstavuje úspech žalovaných, preto žalobcovi po odpočítaní
úspechu žalovaných vznikol nárok na náhradu trov konania v pomere 84%.

111. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník. .

112. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia písomne na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody )
a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia

domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.