Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. jún 2017

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 18P/3/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316222864
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Tischlerová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2017:2316222864.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Erikou Tischlerovou vo veci starostlivosti

súdu o maloleté dieťa: H. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, dieťa rodičov - matky: Y.. K. V., nar.
XX.XX.XXXX, bytom W. X, v konaní zastúpená: Advokátska kancelária FARDOUS PARTNERS s.r.o.,
so sídlom Hlavná 6, Šaľa, a otca: A. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXXX/XX, J., o návrhu matky na
zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Zvyšuje sa vyživovacia povinnosť otca k maloletej H. zo sumy 66,39 eura na sumu 200 eur mesačne
od 22.12.2016, kde výživné je splatné vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky

maloletej.

II. Zaostalé výživné za obdobie od 22.12.2016 do 07.06.2017 vo výške 405,18 eura súd povoľuje otcovi
zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach po 30 eur spolu s bežným výživným po právoplatnosti tohto
rozsudku, pod stratou výhody splátok.

III. Týmto dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu Šaľa č.k. 4C/82/2003-15 zo dňa 28.11.2003

v časti výživného.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 22.12.2016, domáhala vydania rozhodnutia,
ktorým by súd zvýšil výživné na maloletú H. zo sumy 66,39 eura na sumu 500 eur mesačne. Svoj
návrh odôvodnila nárastom odôvodnených potrieb maloletej, ktorá je od poslednej úpravy vyživovacej
povinnosti staršia o viac ako 13 rokov, pričom jej bežné mesačné výdavky vyčíslila na sumu 342 eur
a jej jednorazové výdavky počas školského roka na sumu 700 eur ročne. Matka ďalej poukázala na

to, že otec nejaví patričný záujem o maloletú a nezabezpečuje jej taký životný štandard, aký svojmu
synovi. Ďalej uviedla, že v spoločnej domácnosti žije s maloletou a so svojim aktuálne nezamestnaným
partnerom v rodinnom dome, ktorý zdedila po svojich rodičoch. Pracuje ako riaditeľka základnej školy
s priemerným čistým mesačným príjmom 1.100 eur.

2. Otec maloletej vo svojom vyjadrení, ktoré bolo doručené súdu dňa 15.02.2017 uviedol, že nie je
v jeho schopnostiach a možnostiach prispievať na výživu maloletej v matkou požadovanej výške.

Výživné platí pravidelne vo výške 100,- Eur s tým, že pokiaľ si to mohol v minulosti dovoliť, prispieval
aj s vyššou sumou. Poukázal na to, že v roku 2014 prekonal infarkt myokardu, a preto bol skoro
pol roka práceneschopný, pričom kvôli nesprávnemu výpočtu mzdy musel zamestnávateľovi na konci
zúčtovacieho obdobia vrátiť sumu 660 eur. Od tej doby je vo veľmi zložitej situácii. Ďalej uviedol, žejeho mesačný príjem tvorí výsluhový dôchodok vo výške 460 eur, plat vo výške 650 eur a odmena za
vykonanie funkcie trénera vo výške 180 eur. Svoje mesačné výdavky vyčíslil na sumu 961,74 eura (úver
na bývanie 239 eur, spotrebiteľský úver 178 eur, ďalšie dva úvery od spoločnosti Home Credit Slovakia,

a.s. spolu vo výške 279,74 eura, plyn 5 eur, elektrika 30 eur, výživné na maloletú 100 eur, telefón 30 eur,
TV a internet 25 eur, lieky 10 eur). Okrem toho platí poplatok za odvoz komunálneho odpadu vo výške
40 eur ročne, poistenie domu 36 eur ročne a daň z nehnuteľnosti 18 eur ročne. Poukázal aj na to, že
nežije v spoločnej domácnosti so svojou manželkou, aj keď žijú pod jednou strechou. Na výchovu syna
dáva svojej manželke 120 eur mesačne. Žiadne úspory nemá. Zdôraznil, že neuprednostňuje svojho

syna pred dcérou, s ktorou je v kontakte, niekedy chodia aj na ryby, kúpalisko, boli aj na výlete, pričom
jej kupuje veci na narodeniny a Vianoce.

3. Matka vo svojom vyjadrení, ktoré bolo doručené súdu dňa 23.05.2017, uviedla, že vo svojom návrhu
poukazovala pomerne vysoké výdavky na maloletú iba preto, aby vysoké výdavky na syna otca nešli
na úkor maloletej. Poukázala na to, že syn otca je futbalistom v klube FC W., kde sa náklady pohybujú

približne v sume 200 až 250 eur, pričom ak vie otec zabezpečiť takýto štandard svojmu synovi, mal
by brať rovnaký ohľad aj na aktuálne zvýšené výdavky na maloletú v podobe zvýšeného výživného.
V súvislosti s výdavkami otca uviedla, že otec okrem úveru na bývanie pri ďalších pôžičkách resp.
úveroch neuviedol ich účel. Mala však za to, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodiča. Ďalej
poukázala na to, že maloletá má problémy s chrbticou, a preto s ňou chodieva na plávanie, s čím sú

tiež spojené výdavky.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca a kolízneho opatrovníka, čítaním sa
oboznámil s podstatným obsahom spisu Okresného súdu Šaľa sp. zn. 4C/82/2003, listinnými dôkazmi a
torodnýmlistommaloletéhodieťaťa,potvrdeniamiasprávamiohľadnerodičovamaloletéhodieťaťa,ako

aj ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

5. Maloletá Dóra pochádza z manželstva rodičov, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu
Šaľa zo dňa 28.11.2003, č.k. 4C/82/2003-15, ktorý súd schválil aj dohodu rodičov, na základe ktorej
sa maloletá zverila do starostlivosti matky a otec sa zaviazal na platenie výživného vo výške 66,39

eura mesačne. V čase tohto rozhodovania matka bola zamestnaná ako učiteľka na základnej škole s
priemerným čistým mesačným príjmom 356,80 eur a poberala aj rodičovský príspevok vo výške 39,82
eura. Otec bol zamestnaný ako železničný policajt s priemerným čistým mesačným príjmom 449,91
eura. Maloletá H. mala 1 rok a 11 mesiacov, bola zdravá, pričom jej výdavky boli bežné a veku primerané.

6. Matka na pojednávaní dňa 07.06.2017 zotrvala na svojom návrhu v celom rozsahu. Uviedla, že má
jednu vyživovaciu povinnosť. Býva v spoločnej domácnosti so svojim partnerom. Je zamestnaná ako
riaditeľka základnej školy.

7. Otec sa na pojednávaní dňa 07.06.2017 pridržiaval písomne podaného vyjadrenia k návrhu, pričom

uviedol, že čo sa týka príjmu za funkciu trénera, je to stály príjem vo výške 180 eur za 10 mesiacov, avšak
z tohto zabezpečuje pre deti aj pomôcky, čiže v čistom mu z toho ostane okolo 150 eur. Ďalej uviedol,
že jeho manželka je zamestnaná s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 365,56 eura.
Neuznal niektoré výdavky maloletej deklarované matkou, napríklad každoročnú lyžovačku nepovažoval
za nevyhnutný výdavok. Vyjadril, že by súhlasil so zvýšením výživného na sumu 100 eur, maximálne na

sumu 120 eur, nakoľko vyššie výživné by nevedel uhrádzať. Poukázal na svoje zdravotné problémy a
na to, že jeho výdavky na maloletého syna nie sú nadštandardné, keďže futbalové turnaje boli platené
sponzormi a on platil len poistenie. Uviedol, že trénerskú zmluvu má podpísanú do konca júna 2017 a
potom už pravdepodobne tento príjem mať nebude.

8. Kolízna opatrovníčka na pojednávaní dňa 07.06.2017 navrhla zvýšiť výživné na maloletú na sumu
200 eur mesačne, a to vzhľadom na príjmy a výdavky rodičov a na vek dieťaťa.

9. Podľa § 78 ods. l, prvá veta Zákona o rodine (ďalej len ZR), dohody a súdne rozhodnutia o výživnom
možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

10. Podľa § 78 ods. 3 ZR, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.11. Podľa § 62 ods. 1 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

12. Podľa § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

13. Podľa § 62 ods. 4 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov

o domácnosť.

14. Podľa § 62 ods. 5 ZR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

15. Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

16. Podľa § 76 ods.1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy
na mesiac dopredu.

17. Podľa § 77 ods. 1 ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia

súdneho konania. Výživné na maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo
dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

18. Podľa § 232 ods. 3 C.s.p., lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

19. Pri zmene rozhodnutia o výške výživného zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne
- okolnosťami na strane povinného, resp. oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov.
Na strane povinného môže byť takou zmenou strata zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vznik
novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov. Na strane oprávneného sú takými

okolnosťami napríklad nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám, zmena potrieb u
školopovinných detí zväčša prechod na iný stupeň školskej dochádzky, zmena majetkových pomerov.
Až v prípade, ak má súd za preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene
výšky vyživovacej povinnosti. V ust. § 78 ods. 3 ZR je zakotvená tzv. valorizačná klauzula, v zmysle
ktorej je potrebné zohľadniť aj zmenu výšky životných nákladov napríklad z cien spotrebného koša,

miery inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov. Vývoj životných nákladov je pritom objektívna
okolnosť, ktorá by sama osebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného. Valorizačná klauzula sa môže
uplatniť buď samostatne ako objektívny dôvod na zmenu rozhodnutia alebo spolu s inými dôvodmi.

20. Z dokazovania pred súdom vyplýva, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca rozsudkom

Okresného súdu Šaľa, č.k. 4C/82/2003-15 zo dňa 28.11.2003, došlo k podstatnej zmene pomerov
na strane maloletej, ktorá je staršia takmer o 14 rokov, preto výdavky spojené s uspokojovaním jej
odôvodnených potrieb, aj s ohľadom na celkový nárast životných nákladov, pochopiteľne vzrástli v
súvislosti s jej fyzickým rastom na oblečenie, obuv, stravu, hygienické potreby, predovšetkým však v
súvislosti s výkonom školskej dochádzky, ako aj so zabezpečením jej odôvodnených potrieb vzhľadom

na jej záujmy, školské a mimoškolské aktivity, teda vo všetkých oblastiach jej života, pričom ide o
objektívnu zmenu pomerov na strane maloletého dieťaťa, ako oprávneného, ktorú zmenu súd pri svojom
rozhodovaní zohľadnil. Maloletá H. má toho času 15 rokov a 6 mesiacov, navštevuje 9. ročník základnej
školy. Má problémy s chrbticou, inak je zdravá. Jej výdavky, ktoré matka vyčíslila na sumu 342 eur
mesačne, súd považoval za bežné a veku primerané.

21. Súd preskúmal na základe účastníkmi predložených a súdom zabezpečených potvrdení príjmy a
majetkové pomery oboch rodičov a zistil, že k podstatnej zmene pomerov došlo aj na strane oboch
rodičov.22. Otec v čase posledného rozhodovania bol zamestnaný ako železničný policajt s priemerným čistým
mesačným príjmom 449,91 eura. Toho času poberá výsluhový dôchodok vo výške 455 eur. Pracuje ako

mestský policajt s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 703,26 eura. Okrem toho vykonáva
funkciu trénera, za ktorú činnosť má stály príjem vo výške 180 eur za 10 mesiacov. Priemerný čistý
mesačnýpríjemotcasúdustálilnasumu1.308,26eura(455+703,26+150).Nastraneotcadošlotedak
zvýšeniu jeho príjmov (+ cca. 858,35 eura). Od posledného rozhodnutia uzatvoril manželstvo a pribudla
mu dňa X.X.XXXX ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletému W. V.. Žije v spoločnej domácnosti so

svojou zamestnanou manželkou a s maloletým W.. Svoje mesačné výdavky vyčíslil na sumu 961,74
eura (úver na bývanie 239 eur, spotrebiteľský úver 178 eur, ďalšie dva úvery od spoločnosti Home Credit
Slovakia, a.s. spolu vo výške 279,74 eura, plyn 5 eur, elektrika 30 eur, výživné na maloletú 100 eur,
telefón 30 eur, TV a internet 25 eur, lieky 10 eur). Okrem toho platí poplatok za odvoz komunálneho
odpadu vo výške 40 eur ročne, poistenie domu 36 eur ročne a daň z nehnuteľnosti 18 eur ročne.

23. Matka v čase posledného rozhodovania o výživnom bola zamestnaná ako učiteľka na základnej
škole s priemerným čistým mesačným príjmom 356,80 eur a poberala aj rodičovský príspevok vo výške
39,82 eura. Toho času pracuje ako riaditeľka základnej školy s priemerným čistým mesačným príjmom
1.224,70 eura. Na strane matky došlo k zvýšeniu jej príjmov (+ cca. 828,08 eura). Ďalšia vyživovacia
povinnosť jej nepribudla. Žije v spoločnej domácnosti so svojim toho času nezamestnaným partnerom

a s maloletou H. v rodinnom dome, ktorý matka zdedila po svojich rodičoch. Svoje mesačné výdavky,
na ktorých sa podieľa aj jej partner, matka vyčíslila na sumu 657,34 eura (elektrina 40 eur, plyn 91 eur,
TV 16,89 eura, RTVS 5 eur, komunálny odpad 3,25 eura, telefón 25 eur, internet 15,77 eura, hypotéka
260 eur, poistenie domu 12,14 eur, spotrebné úvery spolu 90 eur, vývoz odpadovej vody 10 eur, daň
za nehnuteľnosť 2,48 eura, vodné 20 eur, benzín 40 eur, poistka na auto 9,15 eura, revízie a opravy

16,66 eura).
24. Vzhľadom na takto vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie
výživného je čiastočne dôvodný a je potrebné zmeniť pôvodne citované rozhodnutie, ktorým bol
naposledy upravovaný rozsah vyživovacej povinnosti otca. Keďže k výraznej zmene pomerov v
prejednávanej veci nepochybne došlo na strane maloletého dieťaťa a jeho rodičov, táto skutočnosť

zakladá dôvod na zmenu posledného rozhodnutia o výživnom. Preto súd návrhu matky vyhovel
čiastočne a zvýšil výživné tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.
25. Súd výživné zvýšil v súlade s návrhom matky od podania návrhu, t.j. od 22.12.2016 zo sumy 66,39
eura na sumu 200 eur, a to aj s ohľadom na vývoj životných nákladov, na majetkové pomery otca pri
zohľadnení jeho súčasného príjmu. Podľa ustálenej súdnej praxe je možné postihnúť príjem povinného

rodiča približne v rozsahu 25 % - 30 % na plnenie všetkých jeho vyživovacích povinností s prihliadnutím
na osobitosti daného prípadu. V zmysle uvedeného, z aktuálneho príjmu otca cca. 1.308,26 eura tak 25
% - 30 % predstavuje sumu 327,07 eura až 392,48 eura. Otec má dve vyživovacie povinnosti (maloletá
H. 15 rokov a maloletý W. 13 rokov), pričom o maloletého syna sa osobne stará a podľa udania otca
na jeho výživu poskytuje svojej manželke sumu 120,- Eur. Na výživu maloletej H., ktorá je od syna otca

staršia a o ktorú sa otec osobne nestará, by potom mal prispievať v rozsahu 207,07 eura až 272,48 eura.
Za daného stavu mal súd za to, že na strane otca je priestor na zvýšenie výživného na maloletú, na ktorej
výživu otec doposiaľ riadne prispieval aj nad rámec súdom určeného výživného vo výške 100 až 150
eur mesačne. S maloletou H. sa stretáva a udržiava s ňou aj telefonický kontakt. Súd pri rozhodovaní
o výške výživného prihliadol na zhoršený zdravotný stav otca a na jeho opodstatnené výdavky na lieky.

Ďalej súd pri rozhodovaní zohľadnil nielen zvýšenie príjmov otca, ale aj zvýšenie príjmov matky, a preto
nevyhovel návrhu matky v plnom rozsahu. Vyživovacia povinnosť na maloleté dieťa prináleží obom
rodičom, t.j. nielen tomu rodičovi, ktorý dieťa nemá vo svojej osobnej starostlivosti, v tomto prípade
je to otec, u matky je však táto povinnosť čiastočne vykompenzovaná práve osobnou starostlivosťou,
ktorú maloletej poskytuje. Po zvážení všetkých vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že

ak otec prispeje na výživu maloletej sumou 200 eur a matka prispeje sumou 100 eur, (nakoľko druhú
polovicu výšky výživného matka kompenzuje svojou osobnou starostlivosťou) a pripočíta sa k tomu
aj príjem matky titulom prídavkov na dieťa, tak na strane maloletej vznikne finančná čiastka na jej
výdavky vo výške 323,52 eura mesačne (200 + 100 + 23,52), čím vznikne zatiaľ dostatok finančných
prostriedkovnakrytieosobnýchpotriebmaloletej.Súdmalzato,žeustálenávýškazvýšenéhovýživného

je adekvátna, korešponduje aktuálnym potrebám maloletej a zodpovedá aj kritériám Zákona o rodine,
pričom na strane otca zostáva naďalej istá rezerva, z ktorej bude možné čerpať v budúcnosti pri ďalšom
navýšení výživného s poukazom na rastúce potreby maloletej. Ohľadom výdavkov rodičov, ktoré mali
mať v súvislosti so splácaním úverov a pôžičiek, súd s poukazom na § 62 ods. 5 a § 75 ods. 1 Zákona orodine, neakceptoval a na tieto výdavky neprihliadal, keďže ide o záväzky rodičov, ktoré na seba prevzali
vedome a dobrovoľne a pred týmito výdavkami je výživné prednostnou pohľadávkou rodiča.
26. Nakoľko otcovi vznikol dlh na výživnom za obdobie od 22.12.2016 do 07.06.2017 vo výške 405,18

eura (alikvotná časť zvýšeného výživného za mesiac december 2016 predstavuje 200 eur - 66,39 eura =
133,61 eura : 31 dní v mesiaci = 4,31 eura/ deň, teda 9 dní v mesiaci december 2016 x 4,31 eura = 38,79
eura + 133,61 eura/mes. x 5 mesiacov (1/2017 až 5/2017) = 668,05 eura mínus otcom zaplatené výživné
nad rámec súdom určeného výživného za mesiace december 2016 a marec 2017 vo výške 167,22 eura
(2 x 83,61 eura) + v roku 2017 za mesiace január, február, apríl a máj vo výške 134,44 eura (4 x 33,61

eura) = 301,66 eura) súd mu v súlade s ustanovením § 232 ods. 3 C.s.p. povolil zaplatiť v pravidelných
mesačných splátkach po 30 eur až do zaplatenia spolu s bežným výživným po právoplatnosti rozsudku
podhrozboustratyvýhodysplátoktak,abydlhbolzaplatenýdotrochrokovodprávoplatnostirozhodnutia
v tejto veci, nakoľko táto výška splátok sa javí ako zodpovedajúca jednak potrebám maloletého dieťaťa,
ako aj finančným pomerom otca. Pri uvedenom výpočte dlhu súd nezohľadnil a nezapočítal prípadnú
ďalšiu platbu výživného za mesiac jún 2017, nakoľko dokazovanie bolo skončené ešte dňa 07.06.2017,

t.j. pred splatnosťou výživného.
27. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 52 C.m.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje (§ 355 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech
bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné
(§ 358 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 CMP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.

Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o
maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej
časti C.m.p. sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom
premiestnení alebo zadržaní.

Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy,
ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola
upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k
maloletému.