Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Nitra
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ingrid Doležajová
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Zmeňujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/72/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312219637
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Doležajová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4312219637.5
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a sudkýň JUDr.
Dagmar Podhorcovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so
sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pajštúnska5,protižalovaným:1/M.P.,nar.XX.XX.XXXX,naposledybytomP.XXX,zast.opatrovníčkou
Evou Matejkovou, zamestnankyňou Okresného súdu Levice a 2/ Q. P., nar. XX. XX. XXXX, naposledy
bytom P. XXX, zast. opatrovníčkou Katarínou Kosorínovou, zamestnankyňou Okresného súdu Levice,
za účasti Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Prešov, Nám. Legionárov 5, IČO:
42 176 778, zast. JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom Lučenec, J. Kráľa 5/A, o zaplatenie
130,32 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 18. 06.
2014 č. k. 14C/253/2013-165, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania
Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS m e n í tak, že žalobca je p o v i n n ý
zaplatiť Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Prešov, Nám. Legionárov 5, IČO:
42 176 778, náhradu trov konania vo výške 133,45 eura do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia jeho
advokátovi JUDr. Andrejovi Cifrovi, so sídlom Lučenec, J. Kráľa 5/A.
Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa voči žalovaným v l. a
2. rade domáhal zaplatenia sumy 130,32 eura s 9,5% úrokom z omeškania od 16. 12. 2006 do zaplatenia
z titulu nesplateného úveru. Žalovaným v l. a 2. rade náhradu trov konania nepriznal a žalobcovi uložil
povinnosť zaplatiť Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS (ďalej len „ZDRUŽENIE“) náhradu
trov konania vo výške 507,18 eura na účet JUDr. Adreja Cifru, do 3 dní od jeho právoplatnosti.
2. Pri svojom rozhodovaní vyšiel zo zistenia, že dňa 11. 10. 2002 uzatvoril žalovaný v l. rade s
právnym predchodcom žalobcu Quatro, a.s. Zmluvu o prenájme č. 7110036683, na základe ktorej bol
žalovanému v 1. rade daný do prenájmu mobilný telefón zn. Siemens C45 v hodnote 325,70 eura,
ktorú sa žalovaný v 1. rade zaviazal uhrádzať v mesačných splátkach po 21,70 eura zrážkou zo mzdy,
pričom dňa 13. 02. 2004 bola žalovanému v 1. rade daná výpoveď z tejto zmluvy v súlade s čl. VI
písm. a/ Všeobecných obchodných podmienok prenájmu z dôvodu neuhradenia dlžného nájomného.
Zmluvný vzťah medzi žalovaným v 1. rade a právnym predchodcom žalobcu označil za spotrebiteľský
vzťah v zmysle Občianskeho zákonníka, keďže žalovaný v l. rade nebol podnikateľským subjektom a
právny predchodca žalobcu konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti. S ohľadom na vznesenie
námietky premlčania zo strany ZDRUŽENIA prioritne posudzoval, či došlo k premlčaniu nároku žalobcu
a to podľa § 100 ods. 1, § 101 a § 110 ods. 1 OZ. Dospel k záveru, že pohľadávka žalobcu bola v
celom rozsahu splatná pred viac ako 3 rokmi od podania žaloby na súd, pretože ku dňu postúpenia
pohľadávky bol žalovaný v l. rade v omeškaní so zostatkom pohľadávky vo výške 130,32 eura od 20.08. 2003, splatnosť poslednej mesačnej splátky nastala dňa 20. 01. 2004 a žalobu žalobca podal na
súd dňa 26. 10. 2012, teda po uplynutí premlčacej doby. Za situácie, že žalobca si svoje právo na súde
uplatnil až po uplynutí 3-ročnej premlčacej doby, žalobu žalobcu zamietol. Pokiaľ žalobca svoj nárok
opieral aj o Dohodu o uzavretí splátkového kalendára o uznaní záväzku, ktorú dňa 27. 10. 2010 podpísali
ako žalovaný v l. rade, tak i žalovaná v 2. rade konštatoval, že týmito dohodami nedošlo k účinnému
uznaniu záväzku s následkami predĺženia premlčacej lehoty na dobu 10 rokov a to pre neurčitosť,
nezrozumiteľnosť a zmätočnosť dohody, v dôsledku čoho išlo podľa § 37 ods. 1 OZ o absolútne neplatný
právny úkon. Naviac dohodu kvalifikoval aj ako nekalú obchodnú praktiku v zmysle § 8 ods. 4 zák. č.
250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a súčasne ako konanie v rozpore s dobrými mravmi v zmysle
§ 3 ods. 1 OZ. Ďalej uviedol, že pokiaľ ide o nárok voči žalovanej v 2. rade, pristúpenie k záväzku zo
dňa 27. 10. 2010, o ktorý žalobca opieral svoj nárok voči žalovanej v 2. rade spoločne a nerozdielne
so žalovaným v 1. rade, ide o neplatný právny úkon z dôvodu jeho neurčitosti, keď žalovaná v 2. rade
žiadnym spôsobom neprehlásila, že pristupuje k záväzku žalovaného v 1. rade a ani nie je bližšie
špecifikované, o aký záväzok ide. Žalovaným v 1. a 2. rade, ktorí mali úspech v konaní, vzniklo právo
na náhradu trov konania podľa § 142 ods. 1 OSP, keďže v súvislosti s konaním im trovy nevznikli,
náhradu trov konania im nepriznal. ZDRUŽENIU, ktoré v konaní ako vedľajší účastník riadne hájilo
záujmyžalovanýchvl.a2.rade,priznalplnúnáhradutrovkonaniavočineúspešnémužalobcovivsúlade
s § 142 ods. 1 OSP a to vo výške 507,18 eura, pozostávajúcich zo 4 úkonov po 16,60 eura (prevzatie
a príprava zastúpenia, vyjadrenie vo veci samej, účasť na pojednávaniach dňa 16. 11. 2013 a 18. 06.
2014), režijného paušálu 3 x 7,81 eura a 1 x 8,04 eura, náhrady cestovného 2 x Levice - Lučenec a späť
vo výške 145,96 eura (pri 220 km, základnej náhrady za 1 km - 0,183 eura, spotrebe 6,5 l/100 km, pri
cene 1,40 eura za liter paliva dňa 06. 11. 2013 a pri cene 1,48 eura za liter paliva dňa 18. 06. 2014) a
náhrady za stratu času vo výške 212,28 eura za 8 polhodín po 13,01 eura a 8 polhodín po 13,40 eura
za každú začatú polhodinu, zvýšené o 20 % DPH.
3. Tento rozsudok včas podaným odvolaním napadol žalobca len do výroku o náhrade trov konania
ZDRUŽENIA, žiadal ho zmeniť a nepriznať mu náhradu trov konania. Dôvodil, že v danom prípade
pri rozhodovaní o náhrade trov konania bol daný dôvod pre aplikáciu ust. § 150 ods. 2 OSP, keďže
ide o drobný spor a predmetným ustanovením sa sleduje jednoduchosť a nákladová efektívnosť
vedenia súdnych sporov, aby strana, ktorá nemala v konaní úspech, bola povinná zaplatiť len trovy
konania, ktoré sú úmerné hodnote pohľadávky a ktoré sú nevyhnutné. Argumentoval, že cieľom právnej
úpravy podľa § 150 OSP je reagovať na neprimeranosť pri rozhodovaní o trovách konania, najmä
s poukázaním na cestovné náhrady, pričom v konaní boli trovy právneho zastúpenia, spočívajúce v
cestovnom a náhrade straty času nepomerné vo vzťahu k žalovanej dlžnej sume vo výške 130,32
eura. Poukázal tiež na to, že ZDRUŽENIE v obdobných veciach vystupuje opakovane s obsahovo
rovnakými jednoduchými podaniami, a preto v prípade jeho trov nemožno hovoriť o trovách účelne
vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva, najmä keď trovy konania nie sú ani v príčinnej
súvislosti s procesným postihom ZDRUŽENIA k predmetu konania. V tejto súvislosti tiež konštatoval, že
Združenienaochranuspotrebiteľamusíbyťsamézpodstatysvojejexistencieschopnéposkytnúťprávnu
pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach, musí reálne disponovať zodpovedajúcou
materiálnou, ako aj personálnou základňou minimálne v rozsahu zabezpečenia možnosti vykonávania
základných proklamovaných cieľov. Naviac ZDRUŽENIE nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom
prípade a len z označenia účastníkov konania usudzuje, že ide o spotrebiteľskú vec. Paušálny vstup
združeniazastúpenéhoadvokátomdokonaní,vktorýchprevstupnebolžiadnydôvod,taktoibazbytočne
navyšuje trovy konania a navodzuje dojem, že účelom vstupu nebola ochrana práv spotrebiteľa, ale
získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. Zneužívanie priebehu
civilného konania na získanie náhrady trov konania je preto v rozpore s účelom civilného procesu,
ktorým je poskytovanie ochrany porušeným alebo ohrozeným subjektívnym hmotným právam a právom
chránených záujmov. Svoje tvrdenia argumentačne podporil i poukazom na ním označené rozhodnutia
Najvyššieho súdu, ako i iných krajských súdov.
4. ZDRUŽENIE vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu žiadalo rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutej časti ako správny potvrdiť. Úvodom zdôraznilo, že neúčelnosť náhrady trov právneho
zastúpenia vedľajšieho účastníka nemožno vyvodzovať z rutinnosti zastúpenia v tzv. hromadných
veciach a že podania týkajúce sa určitého súdneho konania za účelom ich efektívnosti nie je možné
vypracovať bez kvalifikovanej analýzy vecí, ktorej zodpovedá vysokoškolské právnické vzdelanie.
Poukázalo tiež na to, že nemôže obdržať relevantné podklady zo strany súdu bez vstupu do súdneho
konania za účelom posúdenia dôvodnosti žalobného návrhu a k vyčísleniu trov konania, k ich špecifikáciipristupuje až pri učinení odôvodneného písomného podania ako reakcie na uplatňovaný nárok, resp.
po meritórnom rozhodnutí vo veci. Za nedôvodné preto označilo tvrdenie žalobcu, že ide o účelové a
nehospodárne právne zastúpenie vedľajšieho účastníka. Rovnako tak poukaz žalobcu na ust. § 150 ods.
2 OSP, ktorý stanovuje možnosť, ale nie povinnosť súdu moderovať vzniknuté trovy konania v drobných
sporoch a nevymedzuje kritéria ich neprimeranosti voči uplatňovanej pohľadávke. Poukázalo tiež na
to, že žalobca v súdnych konaniach opakovane uplatňuje nedôvodné pohľadávky po použití nekalých
obchodných praktík, keď aj v danej veci žalobca vedomý si tejto skutočnosti nepodal odvolanie voči
zamietajúcemu výroku vo veci samej. Malo za to, že treba brať do úvahy, že spotrebiteľ bol v predmetnej
veci úspešný v dôsledku jeho aktivity a teda z hľadiska samotného cieľa a poslania činnosti združenia,
ktorýmjeochranaspotrebiteľa,sútrovykonaniaobjektívneúčelné.Vtejtosúvislostikonštatovalo,žejeto
práve žalobca, ktorý masovo zneužíva poskytovanie právnych služieb pri podávaní formulárových žalôb
a písomných podaní za účelom obohatenia sa na úkor žalovaných, spravidla nemajetných spotrebiteľov.
Pokiaľbymunebolasúdmipriznávanánáhradatrovprávnehozastúpeniatam,kdenatovznikolzákonný
nárok, viedlo by to následne k ohrozeniu až k znefunkčneniu jeho aktivít v prospech spotrebiteľov, čo
by len vyhovovalo ekonomickým záujmom žalobcu, ako aj ďalším dodávateľom s obdobnými aktivitami.
Uzavrel, že ak by mu ako nemajetnému subjektu bolo odmietnuté právo na plnú náhradu trov konania,
de facto by to znamenalo nemožnosť reálnej ochrany spotrebiteľov. V neposlednom rade poukázal i
na rozsiahlu judikatúru krajských súdov vychádzajúcu zo správnej a náležitej aplikácie vnútroštátnych
noriem, ako aj právnych aktov únie a judikatúry NS SR, ÚS SR a ESĽP.
5. Opatrovníčky žalovaných sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrili.
6. Prijatím zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) s účinnosťou od 01. 07.
2016 došlo k zrušeniu zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (§ 473 CSP). Podľa prechodného
ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Znamená to, že nová
právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem, a teda sa
použije na všetky konania a to i na konania začaté predo dňom účinnosti Civilného sporového poriadku
s výnimkami z tohto základného pravidla ustanovenými v § 470 ods. 2 CSP.
7. Odvolací súd po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote
(§ 359, § 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, viazaný rozsahom a
dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 OSP)
a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné len čiastočne.
8. Predmetom tohto konania bola žaloba žalobcu, ktorou sa voči žalovaným v l. a 2. rade domáhal
povinnosti zaplatiť mu sumu 130,32 eura s 9,5% úrokom z omeškania od 16. 12. 2006 do zaplatenia.
Súd prvej inštancie preskúmavaným rozsudkom žalobu žalobcu zamietol a žalovaným v l. a 2. rade
náhradu trov konania nepriznal. Pre absenciu odvolania strán sporu v týchto častiach rozsudok súdu
prvej inštancie nadobudol právoplatnosť a predmetom odvolacieho konania takto zostala len žalobcom
napadnutá časť rozhodnutia, týkajúca sa trov konania ZDRUŽENIA (v čase rozhodovania súdu prvej
inštancie vedľajšieho účastníka), ktorú mu súd prvej inštancie prisúdil vo výške 507,18 eura a na ich
zaplatenie zaviazal žalobcu.
9. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
10. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo (§ 255 ods. 2 CSP).
11. Rozhodovanie o náhrade trov konania podľa citovaných ustanovení CSP je založené na zásade
zodpovednosti za výsledok občianskoprávneho sporového konania, rovnako ako bolo upravené v ust.
§ 142 OSP platnom v čase rozhodovania prvoinštančného súdu. Základným merítkom pre nárok na
náhradu trov je tak miera úspechu v spore a tento treba chápať v závislosti od výsledku súdneho sporu
v zmysle procesného výsledku. Procesný úspech v plnom rozsahu na strane sporu znamená stav, pri
ktorom súd v plnom rozsahu vyhovie jej žalobe vo veci a vydá rozsudok v súlade s navrhovaným petitom.
Pokiaľ strana sporu má plný úspech vo veci, má právo na náhradu všetkých trov konania vynaložených
na účelné uplatnenie alebo bránenie svojho práva. V prípade, že mala úspech len čiastočný, náhradutrov konania súd pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov
konania.
12. Pri rozhodovaní o priznaní trov konania však súd musí vždy prihliadať tiež na to, že pri priznávaní trov
konania účastníkovi sa priznáva náhrada trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva
protistrane,ktorávoveciúspechnemala.Súdrozhodujúciopriznanínáhradytrovkonaniajetakpovinný
vždy skúmať účelnosť vynaložených trov konania uplatnených úspešnou stranou v spore. Účelnosť je
vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní cieľa. Účelnosť spravidla nachádza svoju opodstatnenosť
vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze. Je preto potrebné rozlišovať
medzi právom strany sporu (fyzickej, právnickej osoby, štátneho orgánu) na právnu pomoc a nárokom
na náhradu trov konania za poskytnutú právnu pomoc. Trovy konania potrebné na účelné uplatňovanie
alebo na ochranu práv sa však nemôžu posudzovať ako celok, aj keď strana má právo na náhradu trov
konania, pretože každý úkon alebo každé plnenie trov treba posudzovať samostatne (viď NS SR vo veci
sp. zn. 4 MCdo/21/2009).
13. Právo na právnu pomoc sa priznáva každému, fyzickej i právnickej osobe, ak vystupuje v spore
ako žalovaná strana. Hlavný význam práva na právnu pomoc spočíva v tom, že orgány uvedené v
čl. 47 ods. 2 Ústavy SR (teda aj súdy) majú zodpovedajúcu povinnosť nebrániť účastníkom, aby v
konaní pred nimi využívali právnu pomoc. Súčasťou základného práva na právnu pomoc je aj právo na
náhradu účelne vynaložených trov konania. Pojem „účelnosť“ je potrebné vykladať ako určitú poistku
pred hradením nákladov nesúvisiacich s konaním, resp. pred nákladmi nadbytočnými, či nadmernými.
Preto pri posudzovaní účelnosti nákladov vynaložených na právne zastúpenie treba dôsledne rozlišovať,
či právne zastúpenie advokátom je využitím ústavne zaručeného práva na právnu pomoc, alebo či ide
o zneužitie tohto práva na úkor protistrany, napr. zastúpenie v celkom banálnej veci alebo zrejmá snaha
zvýšiť náklady konania protistrane a pod. (nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 3819/13).
14. Podľa § 93 ods. 2 OSP účinného do 01. 07. 2016, ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi
alebo odporcovi zúčastniť v konaní aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa
osobitného predpisu.
15. Ustanovenie § 93 ods. 2 OSP tak umožňovalo vstup do konania ako vedľajšieho účastníka takej
právnickej osobe, ktorej predmetom činnosti bola ochrana práv podľa osobitných predpisov, za ktorý sa
považoval aj zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Cieľom tejto právnej úpravy bolo umožniť
širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby a združenia. Právo
spotrebiteľov združovať sa s inými spotrebiteľmi v združeniach a prostredníctvom týchto združení v
súlade so zákonom chrániť a presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľov, ako aj uplatňovať práva zo
zodpovednosti voči osobám, ktoré spôsobili škodu na právach spotrebiteľov, vyplýva z § 3 ods. 4 zákona
č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o ochrane spotrebiteľa“). Takto založené združenie sa môže na
súde podľa § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal
protiprávneho konania, aby odstránil protiprávny stav, rovnako ako sám spotrebiteľ. Právo spotrebiteľov
v čase rozhodovania súdu prvej inštancie mohlo teda združenie chrániť tým, že samo podá návrh na súd
proti porušiteľovi práva, mohlo podľa § 26 ods. 5 OSP zastupovať účastníka na základe plnomocenstva
alebo mohlo vstúpiť do konania ako vedľajší účastník podľa § 93 ods. 2 OSP.
16. Vychádzajúc z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca podal žalobu v predmetnej veci dňa 26. 10. 2012
a súd prvej inštancie dňa 02. 11. 2012 vydal platobný rozkaz č. k. 12Ro/425/2012-23, ktorým uložil
žalovaným v l. a 2. rade, aby do 15 dní od jeho doručenia zaplatili žalobcovi spoločne a nerozdielne
sumu 130,32 eura s 9,5% úrokom z omeškania od 16. 12. 2006 do zaplatenia, ako aj trovy konania vo
výške 16,50 eura a trovy právneho zastúpenia vo výške 58,16 eura právnemu zástupcovi žalobcu s tým,
že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu jeho plnenia povinnosť ostatných žalovaných, alebo
abyvtejistejlehotepodaliodpornasúde.Písomnýmpodanímzodňa03.04.2013Združenienaochranu
občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Prešov, Nám. Legionárov 5 oznámilo svoj vstup do konania ako
vedľajší účastník na strane žalovaných, žiadalo o doručenie žaloby s prílohami a o priznanie náhrady
trov konania. Zároveň pripojilo i všeobecnú plnú moc na svoje zastupovanie pre JUDr. Andreja Cifru,
advokáta, datovanú dňom 01. 03. 2013. Uznesením zo dňa 30. 04. 2013 č. k. 12Ro/425/2012-56 súd
prvej inštancie platobný rozkaz zrušil pre nedoručenie do vlastných rúk žalovaným. Po tom, čo žalobcovi
bolo doručené oznámenie ZDRUŽENIA o jeho vstupe do konania, tento dňa 07. 06. 2013 podal námietkuneprípustnosti vedľajšieho účastníctva, o ktorej súd prvej inštancie rozhodol uznesením zo dňa 30. 07.
2013 č. k. 14C/253/2013-76 tak, že pripustil, aby do konania ako vedľajší účastník na strane žalovaných
v l. a 2. rade vstúpilo Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS a toto rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 20. 08. 2013. V priebehu ďalšieho konania ZDRUŽENIE dňa 12. 08. 2013 doručilo
súdu prvej inštancie svoje vyjadrenie, v ktorom okrem argumentácie, týkajúcej sa neplatnosti dohôd o
uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, vznieslo i námietku premlčania pohľadávky žalobcu
uplatňovanú v tomto konaní, poukazujúc na to, že zmluva so žalovaným v l. rade bola uzatvorená dňa
11. 10. 2002 a dátum posledného predpisu riadnej splátky bol 20. 01. 2004. Následne sa i jeho právny
zástupca zúčastnil pojednávaní pred súdom prvej inštancie uskutočnených v dňoch 06. 11. 2013 a 18.
06. 2014, kedy bol súdom prvej inštancie vyhlásený i zamietajúci rozsudok.
17. Odvolací súd, posudzujúc prejednávanú vec v zmysle vyššie uvedených záverov a citovanej právnej
úpravy, sa stotožnil so záverom prvostupňového súdu, že ZDRUŽENIU vzniklo právo na náhradu trov
účelne vynaložených vo vecnej súvislosti s bránením práva hlavného účastníka - žalovaných, na strane
ktorýchvystupoval.Niettotižsporu,žeZDRUŽENIEsastalovedľajšímúčastníkomnastranežalovaných
v konaní, ktoré využilo i svoje právo dať sa zastúpiť advokátom, a preto pri plnom úspechu žalovaných
vo veci bol daný zákonný predpoklad pre priznanie mu náhrady trov konania podľa § 142 ods. 1 OSP od
v konaní neúspešného žalobcu tak, ako toto ustanovenie účinné v čase svojho rozhodovania aplikoval i
prvoinštančný súd. Boli to totiž práve úkony právnej služby vykonané právnym zástupcom ZDRUŽENIA
realizované v spore, spochybňujúce dôvodnosť žaloby a obsahujúce i námietku premlčania, ktoré si v
plnom rozsahu osvojil i súd prvej inštancie a v konečnom dôsledku viedli k zamietnutiu žaloby. Naviac,
jeho úkony nie je možné považovať za všeobecné pre ich konkretizáciu s ohľadom na okolnosti danej
veci. Neobstojí preto v plnom rozsahu argumentácia žalobcu uvádzaná v jeho odvolaní, že v predmetnej
veci nešlo o účelne vynaložené trovy konania. Obsah spisu totiž dokladuje, že právny zástupca
ZDRUŽENIA sa adresne vyjadril k žalobe, ozrejmil skutkové a právne dôvody, ktorými spochybnil
uplatnený nárok a to vo vzťahu k obom žalovaným, a preto ZDRUŽENIU, ktoré využilo svoje právo na
právnu pomoc, patrí náhrada účelne vynaložených trov konania, reprezentovaných trovami právneho
zastúpenia. Na rozdiel od súdu prvej inštancie, odvolací súd však za účelné trovy považoval len trovy
vynaložené v súvislosti s úkonmi právnej služby a to: prípravou a prevzatím zastúpenia dňa 01. 03.
2013, písomným vyjadrením vo veci samej zo dňa 09. 08. 2013 a účasťou na pojednávaní pred súdom
prvej inštancie dňa 06. 11. 2013. Pokiaľ ide o úkon právnej služby a to účasť na pojednávaní dňa 18.
06. 2014, tento nespĺňa charakter účelnosti s ohľadom len na zopakovanie už v konaní prednesenej
argumentácie, na nepredloženie ďalších dôkazov od strán sporu od doby odročeného pojednávania
a najmä vzdialenosť sídla advokáta od sídla súdu prvej inštancie a s tým spojené nadmerné náklady,
majúc na zreteli i výšku nároku uplatňovaného žalobcom.
18. Trovy konania ZDRUŽENIA v danej veci takto pozostávali z trov právneho zastúpenia, pri spôsobe
určenia výšky ktorých bolo potrebné postupovať podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“). Tieto boli v roku 2013
reprezentované odmenou za 3 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia dňa 01. 03. 2013,
písomné vyjadrenie vo veci samej zo dňa 09. 08. 2013 a účasť na pojednávaní pred súdom prvej
inštancie dňa 06. 11. 2013) po 16,60 eura (§ 10 ods. 1 vyhlášky), náhradou hotových výdavkov 3 x 7,81
eura (§ 15 písm. a/ a § 16 ods. 3 vyhlášky) a cestovnými náhradami za účasť na pojednávaní pred súdom
prvej inštancie pri použití motorového vozidla zn. Opel Vectra - C z Lučenca do Levíc a späť (vzdialenosť
220 km, pri spotrebe 6,5 litra / 100 km, cene paliva 1,40 eura/liter a paušálnej náhrade 0,183 eura/
km jazdy) vo výške 60,22 eura (§ 15 písm. a/, § 16 ods. 4 vyhlášky). Celkovo tak účelne vynaložené
trovy právneho zastúpenia ZDRUŽENIA v spornej veci činili sumu 133,45 eura, ktoré je žalobca povinný
zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia jeho advokátovi v intenciách § 263 ods. 1 CSP.
Odvolací súd tiež dodáva, že pokiaľ si právny zástupca ZDRUŽENIA uplatnil náhradu za stratu času
v súvislosti s účasťou na pojednávaní pred súdom prevej inštancie, pre jej priznanie neboli splnené
podmienky podľa § 17 ods. 1 vyhlášky, ktorý zakotvuje, že táto prináleží len za úkon právnej služby
vykonávaný v mieste, ktoré nie je sídlom advokáta. Na inkriminovanom pojednávaní sa splnomocnený
advokát nezúčastnil a bol zastúpený JUDr. Karinou Roletzkou - advokátskou koncipientkou v pracovnom
pomere u advokáta JUDr. Martina Landla, so sídlom v Lučenci, ktorý bol poverený právnym zástupcom
ZDRUŽENIA na zastupovanie a ktorý následne na svoje zastupovanie poveril označenú advokátsku
koncipientku. Tým, že advokátsky koncipient je v pracovnom pomere a nevykonáva advokáciu niektorou
z foriem uvedených v § 12 ods. 1 zák. č. 586/2003 Z.z. o advokácii, nemôže sa tak naplniť cieľ ust. § 17
vyhlášky, a to nahradiť advokátovi majetkovú ujmu spôsobenú stratou času stráveného cestou z jehosídla do miesta vykonávania úkonu právnej služby. Advokátsky koncipient totiž vykonáva pod vedením
a dohľadom advokáta právnu prax, ktorej účelom je nadobudnúť vedomosti a osvojiť si skúsenosti
potrebné na výkon advokácie (§ 64 ods. 2 zák. č. 586/2003 Z.z. o advokácii). Nič na tom nemení
ani skutočnosť, že počas tejto praxe je advokát oprávnený ho poveriť vykonaním jednotlivých úkonov
právnych služieb, ktoré advokátsky koncipient robí samostatne. Rovnako tak mu nevznikol nárok ani
na uplatnenú daň z pridanej hodnoty podľa § 18 ods. 3 vyhlášky, keď v roku 2013 advokát nebol jej
platiteľom a týmto podľa osvedčenia o registrácii pre daň z pridanej hodnoty (č.l. 194 spisu) sa stal až
od 16. 04. 2014.
19.Zvyššieuvedenýchdôvodovodvolacísúdrozsudoksúduprvejinštancievnapadnutejčasti,týkajúcej
sa náhrady trov konania vo vzťahu k ZDRUŽENIU, podľa § 388 CSP zmenil spôsobom uvedených v
enunciáte tohto rozhodnutia, keď neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie.
20. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods.
2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, s ohľadom na ich
čiastočný úspech v odvolacom konaní.
21. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.