Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. január 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/10/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4413214299
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4413214299.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členiek
senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci žalobcu:
Ing. Miroslav Málnáši, so sídlom Nové Zámky, Dvorská cesta 10070/6B, IČO: 43 400 191, zastúpený
KATONA - Advokátska kancelária, s. r. o. so sídlom Nové Zámky, M. Matunáka 11, proti žalovanej: Q.. G.
Q.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomB.,J.1,tohočasuK.G.,D.XX,zastúpenáJUDr.MariánomMackom,

advokátom, so sídlom Nitra, Koceľova 2, o zaplatenie 885 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej
proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 2. septembra 2015 č. k. 9C/63/2014-189 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa uloženia povinnosti žalovanej
zaplatiť žalobcovi sumu 885 eur p o t v r d z u j e a v časti úroku z omeškania a náhrady trov
konania rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 885 eur
spolu s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 885 eur od 02. 11. 2010 až do zaplatenia, do

3 dní od právoplatnosti rozsudku a titulom náhrady trov konania 53 eur titulom súdneho poplatku a
sumu 826,63 eur titulom trov právneho zastúpenia, ktoré trovy konania je povinná žalovaná zaplatiť
na účet právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Po právnej stránke súd
prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 631, § 652 ods. 1, 2, § 654 a § 517
ods. 2 Občianskeho zákonníka, ako aj vykonaným dokazovaním. Vykonaným dokazovaním mal za
preukázané, že žalovaná ako objednávateľka mala poškodené osobné motorové vozidlo, ktoré dala

na základe ústnej zmluvy o oprave a úprave veci žalobcovi ako zhotoviteľovi a žalobca auto prijal na
vykonanie opravy na základe ústnej zmluvy - dohody na vykonanie opravy poškodeného motorového
vozidla.Bolopreukázané,žežalobcanevystavilžalovanejpísomnépotvrdenieoprijatíobjednávkypodľa
§632Občianskehozákonníka,pretožejujednakpoznalaajvminulostijejvykonávalopravybezvydania
takéhoto písomného potvrdenia a žalovaná takýto postup nikdy nenamietala, za vykonanú opravu vždy
zaplatila. Dohoda medzi účastníkmi konania bola taká, že oprava poškodeného vozidla bude uhradená
z havarijného poistenia žalovanej, ktoré malo byť uzatvorené s poisťovňou, tak isto ak aj zákonné

poistenie. Z poistného spisu poisťovne Wüstenrot, a. s. bolo preukázané (č. l. 122), že poistná udalosť
žalovanej nebude vyplatená z havarijného poistenia a to z dôvodu, že z fotodokumentácie poškodeného
motorového vozidla a zo správy zo šetrenia odboru kontroly bolo zistené, že nie je možné spoľahlivo a
objektívne potvrdiť, že škoda na vozidle žalovanej vznikla v súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou.
Z technického preukazu bolo preukázané, že vlastníkom motorového vozidla je p. V. W. a držiteľkou
bola žalovaná. Taktiež bolo preukázané, že žalovaná plnila žalobcovi za opravu vozidla a to v celkovej

sume 550 eur v dvoch splátkach. Aj z predložených SMS správ, ktoré predložil žalobca, vyplynulo, že
žalovaná ho uisťovala v tom, že aj zvyšok ceny za opravu vozidla uhradí, ale iba splátkami. Nenamietala
vykonanú opravu vozidla, ani žiadne vady diela. Zo spisu poisťovne Wüstenrot, a. s., týkajúceho sapoistnej udalosti žalovanej, bolo preukázané, že v tomto spise sa nachádza faktúra č. 56/2010, ktorá
bola vystavená pre odberateľa: p. V. W. na zaplatenie tej istej sumy 1.435 eur, ako bola aj vystavená
faktúra na meno žalovanej. Faktúra obsahuje tie isté položky, čo sa týka prác a materiálu, ako sú

uvedené vo faktúre vystavenej na meno žalovanej. Súd mal za to, že žalobca správne postupoval, keď
poisťovni zaslal faktúru na meno V. W., keď bol vedený v osvedčení o technickom stave vozidla ako
jeho vlastník a poisťovňa túto prijala dňa 07. 10. 2010. Súčasťou faktúry bol aj čitateľný a zrozumiteľný
dodací list, ktorý namietala žalovaná, že tento neobdržala a nevedela konkrétne, aké súčiastky boli
použité na opravu vozidla. Vypočutý svedok V. W. vo svojej výpovedi potvrdil súdu, že toto vozidlo

žalovanej predal, ale keďže žalovaná nevyplatila celú kúpnu cenu, iba časť, nedošlo k prepisu vozidla,
až po jeho úplnom splatení. Zároveň žalovaná ako držiteľka motorového vozidla bola povinná si platiť
zákonnú a havarijnú poistku, ak to považovala za potrebné. Svedok potvrdil súdu, že žiadnym písomným
splnomocnením nesplnomocnil žalovanú k uzatváraniu právnych úkonov v jeho mene v súvislosti s
opravou vozidla. Žalovaná v konaní vzniesla námietku premlčania z dôvodu, že faktúra bola vystavená
dňa 01. 10. 2010 a splátka bola 01. 11. 2010 a od tej doby uplynuli dva roky, preto žalobca podal žalobu

oneskorene. Súd v danom prípade mal za to, že na daný vzťah sa nevzťahuje 2-ročná premlčacia doba,
ale keďže ide o nárok vyplývajúci z ust. § 652 OZ, plynie tu 3-ročná premlčacia doba a z tohto dôvodu
vyhodnotil vznesenú námietku premlčania žalovanej za nedôvodnú. Žalovaná si opravené vozidlo od
žalobcu prevzala, nenamietala žiadne vady týkajúce sa opravy a uviedla, že oprava bude uhradená z
havarijného poistenia. Poisťovňa Wüstenrot, a. s. však požiadavke žalovanej nevyhovela, a teda škodu

neuhradila z havarijného poistenia, preto žalovaná bola povinná uhradiť škodu z vlastných prostriedkov,
čo čiastočne učinila sumou 550 eur a zvyšok už nezaplatila. O výške opravy vozidla musela vedieť už
v čase prevzatia vozidla po oprave, o čom svedčí aj faktúra žalobcu č. 56/2010, ktorú zaslal spolu s
dodacím listom poisťovni Wüstenrot, a. s. Žalobcu novú faktúru vystavil až po tom, ako mu žalovaná
uviedla, že poisťovňa odmietla vyplatiť opravu vozidla z havarijného poistenia, a preto súd mal za to,

že žalobca správne postupoval, keď sa domáhal zaplatenia zvyšku žalovanej sumy za opravu vozidla
právepodanýmnávrhom.Vzmysleust.§652OZbolojednoznačnepreukázané,žeúčastnícikonaniasa
dohodli na podstatných podmienkach zmluvy a to na predmete zmluvy a na cene, keď predmet zmluvy
predstavoval vykonanie opravy na motorovom vozidle a to výmenou súčiastok, ktoré boli poškodené a
dohoda o cene bola tiež uzavretá s tým, že žalobca včas vystavil faktúru pre poisťovňu a to dňa 01. 10.

2010, ktorú poisťovňa prijala dňa 07. 10. 2010, čiže od tej doby žalovaná vedela o skutočnej cene za
opravu vozidla vo výške 1.435 eur a až na výzvy a telefonické dotazy žalovaná uhradila dve splátky.
Tým, že žalovaná uhradila tieto splátky, mal súd za to, že súhlasí s cenou za opravu vozidla tak, ako
bolo preukázané a túto sumu nenamietala žiadnym spôsobom. Žalobca preukázal, že činnosť, ktorú
vykonáva, vykonáva na základe živnostenského oprávnenia a predmetom jeho podnikania medzi iným

je i oprava cestných motorových vozidiel, oprava karosérií, kúpa tovaru za účelom jeho predaja, čo
znamená, že má oprávnenie nakupovať aj súčiastky, materiál na opravu vozidla, čo preukázal faktúrou
č. 56/2010, ktorú mal riadne zaevidovanú v peňažnom denníku k dátumu, kedy žalovaná uhradila
platby, pokiaľ ide o platby v sume 500 eur a 50 eur. Súd námietky žalovanej, že nie je v spore pasívne
legitimovaná a že neobdržala včas faktúru č. 56/2010 a túto ani žalobca nemohol vystaviť, lebo takáto

faktúra bola vyrobená spoločnosťou ŠEVT až v roku 2012, považoval za nedôvodné. Až po tom, ako
nedošlo k vyplateniu žalovanej sumy z havarijnej poistky, vystavil žalobca takúto faktúru pre žalovanú,
s ktorou sa aj ústne dohodol na zaplatení opravy za vozidlo. Zákonné podmienky ust. § 652 OZ boli
preukázané, a preto súd žalobe vyhovel s tým, že ju zaviazal zaplatiť žalovanú sumu spolu s úrokom z
omeškania nasledujúcim dňom od splatnosti faktúry, t. j. od 02. 11. 2010, kedy sa žalovaná dostala do

omeškania so zaplatením faktúry. O trovách konania rozhodol potom súd podľa § 142 ods. 1 OSP
a úspešnému žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal náhradu trov konania, ktorá pozostáva
zo zaplateného súdneho poplatku, ako aj z trov právneho zastúpenia.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadla v zákonnej lehote odvolaním žalovaná, ktorá sa domáhala

jeho zmeny a zamietnutia žaloby a zároveň sa domáhala priznania náhrady trov konania. Namietala,
že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam,
jehorozhodnutievychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveciavrámcikonaniadošlokspáchaniu
trestného činu, ktorý súd prvej inštancie zlegalizoval a na základe takto spáchaného trestného činu
priznal žalobcovi jeho právo, aj napriek tej skutočnosti, že súd prvej inštancie bol na túto skutočnosť

upozornený. Poukázala na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, kde súd poukázal na
skutočnosť, že medzi žalobcom a ňou došlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo, na základe ktorej si mala u
žalobcu objednať opravu motorového vozidla, ktorú žalobca vykonal a fakturoval faktúrou č. 56/2010,
pričom faktúra bola riadne vystavená na meno V.r W. a táto bola aj doručená poisťovni Wüstenrot, a.s. Keďže poisťovňa nevyplatila poistnú udalosť, podľa názoru súdu prvej inštancie, žalobca správne
postupoval v tom smere, že opätovne vystavil faktúru na jej meno, pretože ona si objednala ním
poskytnuté služby. S názorom súdu prvej inštancie nemôže súhlasiť, pretože žalobca sa návrhom na

súde prvej inštancie domáhal zaplatenia sumy 885 eur s príslušenstvom titulom faktúry č. 56/2010 zo
dňa 01. 10. 2010, na ktorej bola uvedená ona ako objednávateľ. V rámci dokazovania bolo preukázané,
že faktúra č. 56/2010 bola spísaná na tlačive spoločnosti ŠEVT, ktoré bolo distribuované až v roku 2012,
a teda nebolo možné, ako to uvádzal žalobca, že by predmetná faktúra na jej meno bola vystavená v
roku 2010. Na pojednávaní žalobca uviedol, že originál faktúry č. 56/2010 zo dňa 01. 10. 2010 bola

pôvodne vystavená na osobu V. W. ako vlastníka vozidla a až následne ju zmenil. Z uvedeného je
zrejmé, že v danom prípade existujú dve rovnaké faktúry č. 56/2010 zo dňa 01. 10. 2010 a rovnaký titul
jej vystavenia, pričom jedna faktúra bola riadne vystavená dňa 01. 10. 2010 na osobu V. W. a druhá je
vystavená neurčitého dňa na tlačive spoločnosti ŠEVT distribuovaného v roku 2012 na jej meno. Podľa
jej názoru žalobcovi nič nebránilo titulom uvedenej faktúry žalovať priamo V. W., príp. z opatrnosti spolu
s ňou. Z technického preukazu vyplynulo, že vlastníkom motorového vozidla je V. W., z tohto dôvodu vo

veci mal byť on pasívne legitimovaný. Namieta, že konaním žalobcu došlo k spáchaniu trestného činu
pozmeňovania účtovných dokladov a podvodu, nakoľko pôvodná faktúra bola vystavená na úplne inú
osobu. Má za to, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s predloženou námietkou neplatnosti právneho
úkonu a spáchania trestného činu, naopak, svojím konaním uvedené konanie žalobcu plne legalizoval.
Rovnako sa súd prvej inštancie nevysporiadal s nezrovnalosťami vo výpovediach žalobcu a svedka Q.

D., ktorý na pojednávaní uviedol, že lakovnícke práve robili subdodávateľsky, nakoľko k tomu nemajú
podmienky. Na základe požiadavky jej právneho zástupcu, aby uviedol žalobca osobu, ktorá vykonala
lakovnícke práce, uviedol, že ich vykonal sám. Napokon namietala, že došlo k porušeniu jej práv na
spravodlivý súdny proces a to z dôvodu, že po ukončení dokazovania bolo pristúpené k záverečným
rečiam právnych zástupcov účastníkov, pričom po záverečnej reči jej právneho zástupcu súd opätovne

udelil slovo právneho zástupcovi žalobcu, čo je v rozpore s procesnými právami účastníkov konania.

3. K podanému odvolaniu žalovanej sa písomne vyjadril žalobca, ktorý navrhol rozsudok súdu prvej
inštancieakovecnesprávnypotvrdiťauplatnilsináhradutrovodvolaciehokonania.Uviedol,žežalovaná
v odvolaní uvádza opakovane tie isté skutočnosti ako v priebehu konania, pričom s týmito sa súd prvej

inštancie vysporiadal a správne ich posúdil. V priebehu konaní nespochybnila tú skutočnosť, že si u
žalobcuobjednalaopravujejvozidlaatotovozidlosiajprevzala.Žiadnymspôsobomnenamietalakvalitu
vykonanej práce z jeho strany. Žalovaná v dvoch častiach uhradila aj časť fakturovanej sumy, pričom
opakovane ho uisťovala o tom, že nezaplatenú časť vyfakturovanej sumy zaplatí, k čomu však nedošlo.

4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“) preskúmal vec v medziach daných ustanoveniami § 379 a § 380 CSP bez nariadenia
odvolacieho pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a v súlade s ust. § 219 ods. 3 CSP (verejné
vyhlásenie rozsudku bolo na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu oznámené najmenej 5 dní
pred jeho vyhlásením) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa uloženia

povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 885 eur je potrebné podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdiť a
rozsudok súdu prvej inštancie v časti úroku z omeškania, ako aj v časti náhrady trov konania je potrebné
rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP zrušiť a v tejto časti vrátiť vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

5. Podľa § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajúzachované.Aksatentozákonpoužijenakonaniazačaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o
predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania,

ak by boli v neprospech strany.

6. Odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že od 01. 07. 2016 nadobudol právnu účinnosť
nový procesný predpis a to zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý sa v zmysle uvedených
prechodných a záverečných ustanovení použije aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia

účinnosť tohto zákona.

7. Podľa § 387 odsek 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.8. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, príp. doplniť

na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (odsek 2 citovaného §-u).

9. Podľa § 389 odsek 1 písmeno c/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhnuté dôkazy, ak nie
je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

10. Odvolací súd uvádza, že v zmysle § 379 a § 380 CSP je odvolací súd viazaný rozsahom odvolania
a odvolacími dôvodmi.

11. Vo vzťahu k časti výroku, ktorým súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 885 eur
považoval odvolací súd rozhodnutie v tejto časti za vecne správne a vzhľadom aj na rozsah odvolania a

odvolaciedôvodysasrozhodnutímsúduprvejinštancieasjehoprávnymposúdenímvecivnapadnutom
rozhodnutí vo veci samej, ako aj s jeho dôvodmi stotožňuje a na tieto v plnom rozsahu poukazuje, pričom
odvolací súd v tejto časti konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia.

12. V preskúmavanej veci bolo nepochybne preukázané, že žalobca sa podanou žalobou domáhal

od žalovanej zaplatenia sumy 885 eur s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že žalovaná si v
roku 2010 objednala u žalobcu opravu motorového vozidla EVČ: NZ-XXX DA, ktoré bolo poškodené
z dôvodu škodovej udalosti. Po vykonanej oprave žalobca vyfakturoval vykonané práce faktúrou č.
56/2010 zo dňa 01. 10. 2010 na sumu 1.435 eur s dátumom splatnosti 01. 11. 2010. Faktúra bola najprv
odoslaná a prijatá poisťovňou Wüstenrot, a. s. dňa 07. 10. 2010, avšak poisťovňa odmietla vyplatiť

poistné z poistnej udalosti z dôvodu, že z fotodokumentácie poškodeného motorového vozidla, ako aj
zo šetrenia odboru kontroly bolo zistené, že nie je možné spoľahlivo a objektívne potvrdiť, že škoda
na vozidle žalovanej vznikla v súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou. Z technického preukazu
vyplynulo, že vlastníkom motorového vozidla bol vedený p. V. W. a držiteľkou bola žalovaná, ktorá
aj spôsobila škodovú udalosť. Žalobca po tom, čo mu poisťovňa odmietla vyplatiť opravu vozidla z

havarijného poistenia, vystavil faktúru na žalovanú a domáhal sa zaplatenia sumy 1.435 eur. Z tejto sumy
žalovaná na účet žalobcu zaplatila dňa 06. 10. 2010 sumu vo výške 500 eur a dňa 19. 11. 2010 sumu vo
výške 50 eur. Nedoplatok za opravu vozidla na základe vystavenej faktúry žalovanej voči žalobcovi činí
885 eur. Pokiaľ žalovaná vo svojom odvolaní namieta, že súd prvej inštancie na základe vykonaného
dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia, resp. že došlo k spáchaniu trestného činu, v tejto časti odvolací súd, pokiaľ ide o
priznanú istinu, považuje odvolanie žalovanej za nedôvodné. Súd prvej inštancie správne na danú vec
aplikoval ust. § 631 OZ a § 652 a nasl. OZ, keď skutkový stav i správne posúdil podľa týchto ustanovení.
Zmluva o oprave veci je osobitným druhom zmluvy o dielo, na ktorú sa podporne použijú ustanovenia §
631 až § 643 OZ - zmluva o dielo. Na základe zmluvy o oprave a úprave veci vznikne objednávateľovi

právonavykonanieopravyaúpravyvecipodľajehoobjednávkyazhotoviteľoviprávonazaplateniaceny.
Účastníkom zmluvy o oprave a úprave veci je na jednej strane objednávateľ (spotrebiteľ) a na druhej
strane zhotoviteľ (podnikateľ), ktorý má dané činnosti v predmete svojho podnikania. Objednávateľ môže
byť tak vlastník, ako aj užívateľ veci. Zákon nepredpisuje formu tejto zmluvy, písomnú formu nemusí
mať ani zmluva o oprave a úprave veci. Zmluva o oprave a úprave veci musí obsahovať podstatné

náležitosti, ktorými sú predmet zmluvy a dohoda o cene. Cenu za opravu a úpravu veci je možné určiť
spôsobom uvedeným v § 634 až § 636 OZ a to podľa cenových predpisov alebo odhadom, alebo
podľa rozpočtu. K zániku právneho vzťahu založeného zmluvou o oprave veci dochádza spravidla jej
splnením, t. j. prevzatím veci a zaplatením ceny. Súd prvej inštancie správne v zmysle vyššie uvedeného
posúdil daný právny vzťah a dospel k správnemu právnemu záveru, že zmluva o oprave veci bola

uzatvorená medzi objednávateľom - žalovanou, ktorá užívala predmetné motorové vozidlo a žalobcom
ako zhotoviteľom. Uvedené vyvracia v súlade s názorom súdu prvej inštancie i odvolaciu námietku
žalovanej v podanom odvolaní v nedostatku k jej pasívnej legitimácii, resp. že pasívne legitimovaný
mal byť p. W., príp. spoločne. Nesporne zmluvnou stranou zmluvy o oprave veci bola žalovaná, čím je
jednoznačne daná jej pasívna legitimácia a s touto sa i súd prvej inštancie správne vyporiadal. Rovnako

odvolací súd nepovažuje za dôvodnú ani námietku žalovanej, že rozhodnutím súdu prvej inštancie došlo
k legalizovaniu spáchaného trestného činu. Toto tvrdenie odôvodňovala tým, že predložená faktúra č.
56/2010 bola vystavená najprv na osobu V. W. a tá istá faktúra pod tým istým číslom 56/2010 zo dňa
01. 10. 2010 bola vystavená na žalovanú, pričom v konaní preukázala, že forma faktúry bola spísaná natlačive spoločnosti ŠEVT, ktoré bolo distribuované až v roku 2012. Odvolací súd, rovnako ako súd prvej
inštancie, v konaní žalobcu nevzhliadol znaky trestného činu, keď v konaní bolo nesporne preukázané,
žežalovanásasožalobcompoznalaaosobnévozidlosidalaopraviťdoservisužalobcustým,žeoprava

bude hradená prostredníctvom havarijného poistenia. Až po tom, čo sa žalobca dozvedel, že poisťovňa
nebude plniť z havarijného poistenia, vystavil opätovne faktúru na žalovanú. Skutočnosť, kedy táto
faktúra bola vystavená na žalovanú a kedy bola žalovaná skutočne vyzvaná na plnenie, môže mať vplyv
iba na omeškanie žalovanej s dlžnou sumou. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania, zdôvodnenia
postupu pri vystavovaní faktúry č. 56/2010, z obsahu poistného spisu, z ktorého vyplynulo odmietnutie

plniť poistné z havarijného poistenia, odvolací súd považoval námietky žalovanej v tom smere, že došlo
k spáchaniu trestného činu, ktorý mal legalizovať súd prvej inštancie svojím rozhodnutím, za absolútne
nedôvodnú. Súd prvej inštancie správne vec posúdil po právnej stránke, dospel k správnym skutkovým
zisteniam, správne sa vyporiadal s otázkou pasívnej legitimácie žalovanej a odvolací súd sa s jeho
rozhodnutím v časti, v ktorej rozhodol o tejto istine, plne stotožňuje a konštatuje správnosť dôvodov
napadnutého rozhodnutia. Žalovaná v podanom odvolaní neuviedla žiadne nové skutočnosti (ktoré by

nemohla uplatniť pred súdom prvej inštancie, resp. uviedla tie isté skutočnosti, ktorými sa súd prvej
inštancie správne vyporiadal), a preto dôvody uvedené v podanom odvolaní neboli spôsobilé prijať iný
záver ako prijal súd prvej inštancie, pokiaľ zaviazal zaplatiť žalovanú istinu vo výške 885 eur. Z týchto
dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa uloženia povinnosti žalovanej
zaplatiť žalobcovi sumu 885 eur ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

13. Pokiaľ súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť istinu s 9% úrokom z omeškania zo sumy 885
eurod02.11.2010,vtejtočastiodvolacísúdpovažujerozhodnutiesúduprvejinštanciezanesprávneav
tejto časti rozhodnutie ani nespĺňa náležitosti v zmysle § 157 ods. 2 OSP (platného v čase rozhodovania
súduprvejinštancie)aniejevsúladeanisust.§220ods.2CSP(platnéhoaúčinnéhopredpisuúčinného

v čase rozhodovania odvolacieho súdu). Napriek tomu, že žalovaná nenamietala konkrétne úrok z
omeškania a počiatok, resp. deň, kedy sa dostala do omeškania, svojím odvolaním namietala žalovaný
nárok žalobcu ako taký, preto odvolací súd mal za to, že sú tu dôvody na preskúmanie správnosti
rozhodnutia súdu prvej inštancie i v počiatku omeškania a stanovenia úroku z omeškania. Z obsahu
spisu na č. l. 6, kde sa nachádza faktúra č. 56/2010 vystavená pre žalovanú na sumu 1.435 eur, vyplýva

lehota splatnosti 01. 11. 2010 a dátum vystavenia faktúry 01. 10. 2010. Žalovaná v konaní popierala,
že jej bola doručená uvedená faktúra. V spise sa síce nachádza list právneho zástupcu žalobcu zo
dňa 23. 04. 2013, ktorý je adresovaný žalovanej a ktorého prílohu tvorí aj faktúra č. 56/2010, avšak nie
je preukázané, či tento list spolu s faktúrou bol žalovanej doručený. Žalovaná sa v konaní bránila, že
faktúru č. 56/2010 nikdy neobdržala, videla ju prvýkrát s návrhom na vydanie platobného rozkazu, ktorý

obdržala od súdu. Žalovaná uhradila žalobcovi za opravu vozidla sumu 500 eur dňa 06. 10.
2011 a sumu 50 eur dňa 19. 11. 2012. Z výpisov SMS správ, ktoré sa v spise nachádzajú, vyplýva, že
žalovaná uisťovala žalobcu, že mu zaplatí zvyšok za opravu motorového vozidla, avšak v akej výške
a kedy skutočne získala vedomosť o fakturovanej sume nie je možné z týchto dôkazov ustáliť. Keďže
vyhotovenie faktúry je jednostranným právnym úkonom, ktorý dodávateľ adresuje príjemcovi, nemožno

faktúre pripísať účinky dvojstranného právneho úkonu. Strany si môžu v zmluve dohodnúť náležitosti a
spôsob vystavovania faktúr. Ak takáto dohoda chýba, nie je vystavenie faktúry podmienkou pre vznik
povinnosti zaplatiť na základe poskytnutého plnenia jeho cenu. Odvolací súd preto rozhodnutie súdu
prvej inštancie v časti, v ktorej zaviazal žalovanú zaplatiť istinu s príslušným úrokom z omeškania
nasledujúcim dňom od splatnosti faktúry, t. j. dňa 02. 11. 2010, považoval za nesprávny. Povinnosťou

súdu prvej inštancie bude opätovne posúdiť počiatok, kedy sa žalovaná dostala do omeškania s dlžnou
sumou, keďže vystavenie faktúry nie je možné považovať za dohodu. Bude potrebné opätovne posúdiť,
kedy žalobca žalovanú požiadal o plnenie. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude preto opätovne
rozhodnúť o žalovanom príslušenstve z priznanej istiny, a to najmä ustáliť počiatok omeškania a v tejto
časti rozhodnutie i odôvodniť tak, aby netrpelo vadou arbitrárnosti, pričom dôkazná povinnosť, kedy

žalovaná preukázateľne vedela o svojom dlhu a bola požiadaná o jeho plnenie, je na žalobcovi. Keďže
odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v časti príslušenstva, musel zrušiť rozhodnutie súdu
prvej inštancie i v nadväzujúcom výroku a to vo výroku o trovách konania.

14. Vzhľadom na to, že odvolací súd čiastočne potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie, a to v istine

a v časti príslušenstva rozsudok súdu prvej inštancie zrušil, ako aj súvisiaci výrok o trovách konania,
súd prvej inštancie v súlade s ust. § 396 ods. 3 CSP v novom rozhodnutí rozhodne aj o náhrade trov
celého konania, t. j. trov vzniknutých v rámci konania pred súdom prvej inštancie, ako aj trov odvolacieho
konania.Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).