Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 1. jún 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/42/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8710212961
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8710212961.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.EvyŠofrankovejačlenieksenátu

JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Elišky Wagshalovej v spore žalobkyne: T. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom
O. XXX/XX, O. proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35
792 752, právne zastúpený JUDr. Andreou Cvikovou, advokátkou, Kubániho 16, Bratislava o zrušenie
rozhodcovského rozsudku s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo
dňa 19. 04. 2016, č. k. 20C/214/2010-98 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok so spresnením, že sa zrušuje rozhodcovský rozsudok JUDr. M. C., sp. zn. RK -
XXXX/XX-MK zo dňa 23. 11. 2011.

Náhradu trov odvolacieho konania žalobkyni nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zrušil rozhodcovský
rozsudok JUDr. M. C., sp. zn. RK - XXXX/XX-MK zo dňa 25. 08. 2010 (správne zo dňa 23. 11. 2011).
Zaviazal žalovaného nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 195,23 Eur do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa svojim návrhom domáhala zrušenia

rozhodcovského rozsudku odôvodňujúc, že napriek neplatnej rozhodcovskej doložke JUDr. M. C. ako
rozhodca rozhodol rozhodcovským rozsudkom. Žalobkyňa poukázala na to, že nebola daná právomoc
rozhodcovského súdu, nakoľko zmluvné dojednanie čl. 18.2 zmluvy o revolvingovom úvere je v rozpore
s ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Žalovaný k podanému návrhu uviedol, že priebeh
rozhodcovského konania, v ktorom bol vydaný rozhodcovský rozsudok je upravený v čl. 18 zmluvy
o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX. XX. XXXX. Súd nariadil a vykonal dokazovanie
listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil, že dňa XX. XX. XXXX uzavreli účastníci úverovú zmluvu

č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie revolvingového úveru žalobkyni vo výške 896,24
Eur. Uvedený úver sa žalobkyňa zaviazala splácať v 30-tich mesačných splátkach, vždy k 19-temu dňu v
mesiaci, a to vo výške 54,34 Eur. Návrhom adresovaným JUDr. M. C., rozhodcovi, sa žalovaný domáhal
zo zmluvy č. XXXXXXXXX zo dňa XX. XX. XXXX uloženia povinnosti žalobkyni zaplatiť žalovanému
sumu 2 216,51 Eur s príslušenstvom. Dňa 25. 08. 2010 rozhodca vydal rozhodcovský rozsudok sp. zn.
RK - XXXX/XX-MK, ktorým žalobkyňu zaviazal na úhradu sumy 2 080,68 Eur s príslušenstvom. Proti
tomuto rozhodcovskému rozsudku podala žalobkyňa žalovanú odpoveď, v dôsledku čoho bol vydaný

rozhodcovský rozsudok zrušený. Dňa 23. 11. 2011 opätovne rozhodol rozhodca JUDr. M. C. v konaní
vedenom pod sp. zn. RK - XXXX/XX-MK a druhým rozhodcovským rozsudkom zaviazal žalobkyňu
uhradiť žalovanému 1 861,51 Eur s príslušenstvom a v prevyšujúcej časti konanie zastavil.3. Vec právne posúdil podľa ust. § § 52 ods. 3, 4, § 53 ods. 1, 3, 4, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka
a čl. 3 ods. 1, 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách súd a konštatoval, že účastníci uzavreli zmluvu, ktorej predmetom bol revolvingový úver. Ten

je typický tým, že veriteľ ho dopĺňa a úverový vzťah tak môže fungovať neurčitú dobu. Dlžník stále platí,
pretože veriteľ mu stále dopĺňa úver a časť splátky sa používa na splatenie poskytnutých úverových
prostriedkov a časť na odplatu. Na začiatku revolvingového vzťahu sa údaj o RPMN určiť ako tak dá,
pretože výška úveru, úroky, poplatky a obdobie úverového vzťahu vychádzajúce z počtu splátok sú
zistiteľné. To však už dobre možné nie je v priebehu revolvingu, pretože sa úver čerpá a dopĺňa a tak

sa menia údaje relevantné pre výpočet RPMN. Súd má možnosť aj bez návrhu posúdiť či vzhľadom
na všetky okolnosti týkajúce sa uzavretia zmluvy je opomenutie údaja o ročnej percentuálnej miere
nákladov spôsobilé prisúdiť tejto doložke nekalú povahu v zmysle čl. 3 a 4 Smernice č. 93/13/EHS. Súd
zdôraznil,ženeexistenciaúdajaoročnejpercentuálnejmierenákladovvzmluveospotrebiteľskomúvere
má za následok, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (uznesenie Európskeho
súdneho dvora vo veci C-76/10 POHOTOVOSŤ s. r. o. c/a Iveta Korčkovská).

4. S poukazom na ust. § 40 ods. 1, 2 a § 41 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. súd uzavrel, že podstata
rozhodcovskéhokonaniaspočívavmimosúdnomriešenísporov,pričomsamotnérozhodcovskékonanie
je alternatívou konania pred všeobecnými súdmi, keď jeho významnými prednosťami oproti konaniu
pred všeobecnými súdmi sú flexibilita, rýchlosť konania a jeho neformálnosť. Pri tomto konaní zákon

počíta s minimálnymi zásahmi všeobecných súdov do výsledkov rozhodovacej činnosti rozhodcovských
súdov, pretože v súlade s § 40 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní možno tuzemský rozhodcovský
rozsudok napadnúť žalobou na príslušnom všeobecnom súde len z taxatívne vymedzených dôvodov,
ktoré spočívajú v dodržiavaní zákonnosti. Aj keď rozhodcovské konanie možno označiť za menej zložitú
procedúru než aká je vlastná konaniu pred všeobecnými súdmi, je v rámci neho nevyhnuté dodržiavať

zásady spravodlivosti, zákonnosti a tiež ústavnosti. Tieto zásady dodržané neboli. Je nepochybné, že
aj na vydanie rozhodnutia rozhodcu či rozhodcovského súdu sú kladené požiadavky, ktoré vyplývajú
z práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a tiež z práva na spravodlivé
súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv. Znamená to, že aj takéto
rozhodnutie musí mať zákonný podklad a nemôže byť prejavom svojvôle. Aj rozhodcovské súdy sú

povinné aplikovať právo tak, aby výsledkom nimi uplatnenej právomoci bolo rozhodnutie, ktoré spĺňa
parametre zákonnosti a ústavnosti. V tejto súvislosti súd poukázal na ust. § 51 ods. 3 zákona o
rozhodcovskom konaní, podľa ktorého, ak tento zákon neustanovuje inak, subsidiárne sa aplikujú
ustanovenia generálnej právnej normy upravujúcej civilný proces. Danou právnou normou je Občiansky
súdny poriadok v znení neskorších predpisov (napr. nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 95/2010,

II. ÚS 173/2010). S prihliadnutím na uvedené súd uzavrel, že rozhodcovský rozsudok vyššie uvedené
stanoviská neakceptoval, nie je z neho zrejmý spôsob výpočtu žalovanej sumy, rozhodcovský rozsudok
je zmätočný, arbitrárny a nepreskúmateľný. Podľa názoru súdu bol takýto postup rozhodcu neprípustný,
nakoľko bezdôvodne nerešpektovaním záväzných aplikačných pravidiel odoprel ochranu spotrebiteľovi
- žalobkyni, a preto rozhodcovský rozsudok zrušil.

5. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov
konania za tri úkony právnej služby (2 x 55,46 Eur, 1 x 61,85 Eur) a 3 x režijný paušál (2 x 7,21 Eur,
1 x 8,04 Eur).

6.Protitomutorozsudkupodalvzákonomstanovenejlehoteodvolaniežalovanýnamietajúc,žepodobne
ako skôr zrušený rozsudok je aj napadnutý rozsudok nepreskúmateľný, zmätočný, pretože skutkové
a právne závery, ktoré sa v ňom uvádzajú nemajú s prejednávanou vecou súvislosť. Zmätočnosť
napadnutého rozsudku vyplýva aj z toho, že súd zrušil neexistujúci rozhodcovský rozsudok vydaný dňa
25. 08. 2010. Ak sa žalobca domáhal zrušenia v poradí prvého rozhodcovského rozsudku zo dňa 25.

08. 2010 (ktorý bol zrušený ešte v rámci rozhodcovského konania), potom konanie o zrušenie v poradí
druhého rozhodcovského rozsudku (vydaného dňa 23. 11. 2011) sa mohlo logicky začať na základe
podaného návrhu v lehote 30 dní od jeho vydania. Takýto návrh mohol byť urobený až po 23. 11. 2011.
Ďalej uviedol, že súd ako dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku opätovne uvádza absenciu
údaju o RMPN hoci zmluva uzavretá medzi účastníkmi tento údaj obsahuje. Navrhol, aby odvolací súd

z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) Civilného sporového poriadku napadnutý rozsudok
zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si uplatnil náhradu
trov konania.7. Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrila.

8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 CSP (Civilný

sporový poriadok, zákon č. 160/2015 Z. z. platný a účinný od 01. 07. 2016, ďalej len „CSP“), preskúmal
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa zásad uvedených v ust. § 379 a nasl. CSP a bez
nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP (a contrario) zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

9. Podľa ust. § 52 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľskou

zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

10. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je
vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý žalovaným túto

charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností všeobecné obchodné
podmienkyúveru,ktoréspotrebiteľovplyvniťnemohol,nakoľkoboliužvopredpripravenépreveľkýpočet
spotrebiteľov. Žalovaný má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu odvolacieho
konania nebolo žalovaným preukázané a ani tvrdené, aby úver poskytol žalobkyni za účelom výkonu
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti žalobkyne.

11. Podľa dojednanej rozhodcovskej zmluvy sa všetky spory zo zmluvy o úvere mohli riešiť buď pred
všeobecnýmsúdomalebopredjednýmzdvochrozhodcovskýchsúdov.Výberjednejzalternatívriešenia
sporov spočíva na žalobcovi.

12. S prihliadnutím na uvedené, ak spor vyvolal dodávateľ, podaním žaloby na rozhodcovskom
súde spotrebiteľ sa takto začatému rozhodcovskému konaniu musel podrobiť. Podanie žaloby na
rozhodcovskom súde má totiž rovnaké účinky, ako keby bola žaloba podaná na súde, pričom po začatí
rozhodcovského konania nemožno v tej istej veci konať a rozhodovať na súde, čo je zrejmé z ust. § 19
zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.

13. Rozhodcovská zmluva, hoci uzatvorená na samostatnom tlačive, má charakter štandardnej zmluvnej
podmienky používanej žalovaným pri uzatváraní zmlúv o úvere so spotrebiteľmi. Je preto právne
bezvýznamné, či riešenie sporu rozhodcovským súdom vyplýva z rozhodcovskej doložky k zmluve
alebo z osobitnej zmluvy. Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 2 za individuálne dojednané

zmluvné ustanovenia nepovažuje také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. V prípade nepreukázania opaku zo strany dodávateľa zmluvné
ustanoveniadohodnutémedzidodávateľomaspotrebiteľomsanepovažujúzaindividuálnedojednané(§
53 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Rozhodcovská zmluva bola uzatvorená na predtlačenom formulári v
čase uzatvorenia zmluvy o úvere a žalovaný ničím nepreukázal individuálny charakter tohto dojednania.

14. Občiansky zákonník účinný od 1.1.2008 za neprijateľnú podmienku v ust. § 53 ods. 4 písm. r)
považujeajdojednanievyžadujúcevrámcidojednanejrozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abyspory
s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

15. Vychádzajúc z tohto ustanovenia zmluvná podmienka spotrebiteľom individuálne nedojednaná,
ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní bráni
prejednaniu a rozhodnutiu veci rozhodcovským súdom v rozhodcovskom konaní. O takúto zmluvnú
podmienku ide aj vtedy, ak spotrebiteľ nemal možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným
súdom, nakoľko túto možnosť skôr využil dodávateľ. Z pohľadu spotrebiteľa je totiž rovnocenné, či

riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu vnúti štandardná zmluvná klauzula,
alebododávateľsvojímkonanímpodanímžalobynarozhodcovskomsúde.Ust.§53ods.4Občianskeho
zákonníka, účinného od 1.1.2008, len demonštratívne menuje niektoré neprijateľné podmienky, a tedacharakter neprijateľnej podmienky môžu mať aj iné podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v
právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

16. Občiansky zákonník s takýmito neprijateľnými podmienkami spôsobujúcimi značnú nerovnováhu v
právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa spája v ust. § 53 ods. 5 sankciu
neplatnosti.

17. Keďže ust. § 53 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti

(§ 40a Občianskeho zákonníka), išlo o neplatnosť absolútnu pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo
zákona, na ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti. Ak teda dojednaná podmienka ukladajúca
spotrebiteľovi podrobiť sa rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom je pre jej neprijateľnosť
neplatná v rozhodcovskom konaní uplatnený nárok rozhodcovským súdom vôbec nemal byť prejednaný
a rozhodnutý. Rozhodcovský súd môže totiž vec v rozhodcovskom konaní prejednať len vtedy, ak medzi
zmluvnými stranami bola v súlade s ust. § 3 zákona č 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov,

uzatvorená platná rozhodcovská zmluva o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli
alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom
konaní. Bez takejto platnej zmluvy majúcej buď formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej
doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov), rozhodcovskému
súdu chýba základný predpoklad pre rozhodnutie sporu v rozhodcovskom konaní.

18. V súvislosti s akoukoľvek rozhodcovskou zmluvou je potrebné dodať, že jej cieľom je dosiahnuť
prejednanieprípadnéhosporurozhodcomakosúkromnouosobou,naktoréhozmluvnéstranydelegovali
takúto právomoc. Častokrát sa rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky,
ktorá splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými

podmienkami je predsa len význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože pri vzniku sporu súkromná
osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný
záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak stane v súkromnom právnom procese, požiadavka na
rešpektovanie princípov súkromného práva rozhodcom, vrátane princípu dobrých mravov, je plne
opodstatnená. Ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná alebo vyplýva zo

štandardnej zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud v
závažnej veci akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces nedokáže náležite naplánovať, sú plne
namieste.

19. Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, ako aj zisteným

skutkovým stavom odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie správne posúdil dôvodnosť podanej žaloby
na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.
XX. XXXX, vrátane rozhodcovskej zmluvy (č. l. 29 - 30) je dojednaná ako formulárová štandardná
zmluva, ktorej obsah spotrebiteľ - žalobkyňa nemohla ovplyvniť, lebo bol predložený na predtlačenom
formulári s textom vopred pripraveným. V súlade s ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka pri

posudzovaní obsahu spotrebiteľských zmlúv v prípade pochybností sa aplikuje výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší. Uvedené ustanovenie je totožné s čl. 5 Smernice 93/13 EHS, podľa ktorého
v prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej
forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované zrozumiteľne, keď existuje pochybnosť o zmysle
podmienky, prednosť má výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Súd prvej inštancie správne vychádzal z

nemožnosti aplikovať zmluvné dojednania vzhľadom k tomu, že v rámci rozhodcovského konania boli
porušené všeobecné záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, vyplývajúce z ust. § 40
ods. 1 písm. j) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Vzhľadom na zachovanú zákonnú
lehotu 30 dní na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, súd prvej inštancie správne
rozhodol, ak žalobe vyhovel. Namietaná nepreskúmateľnosť napadnutého odôvodnenia rozhodnutia,

ako aj nesprávne skutkové zistenia, vrátane nesprávneho právneho posúdenia neboli opodstatnené.
Napadnutérozhodnutie,jehoodôvodneniespĺňanáležitostivyplývajúcezust.§220Civilnéhosporového
poriadku (predtým § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v znení platnom a účinnom do
30.06.2016). Dojednanie o rozhodcovskej doložke, resp. spotrebiteľskej zmluve možno z ústavného
hľadiska pripustiť iba za predpokladu, že podmienky ustanovenia rozhodcu a dohodnuté podmienky

procesného charakteru budú účastníkom konania garantovať rovnaké zaobchádzanie, čo vo vzťahu
spotrebiteľ, podnikateľ znamená zvýšenú ochranu slabšej strany, t.j. spotrebiteľa a že dohodnuté
procesné pravidlá budú garantovať spravodlivé konanie.20. Z týchto dôvodoch odvolací súd nepovažoval odvolanie žalovaného za dôvodné, a preto napadnutý
rozsudok ako vecne správny potvrdil v súlade s ust. § 387 ods. 1, 2 CSP so spresnením, že sa zrušuje
rozhodcovský rozsudok JUDr. M. C. sp. zn. RK-XXXX/XX-MK zo dňa 23. 11. 2011.

21. Podľa ust. § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie. Žalovaný v odvolacom konaní úspešný nebol a žalobkyni žiadne trovy nevznikli,
preto odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania úspešnej žalobkyni nepriznal (§ 255 ods. 1 CSP).

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).