Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. máj 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/135/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4416212883
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4416212883.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a sudcov JUDr.

Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Dany Kálnayovej, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko,
a.s., Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: B. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. G., I.
XXX, občan SR, zastúpený: H. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. G., I. XXX, o zaplatenie 7501, 49 eur
(istiny) s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 6Csp/23/2016-58
zo dňa 10. februára 2017 - v časti určenia lehoty na plnenie (povolenie splátok), takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku o určení lehoty na plnenie -
povolení mesačných splátok po 200 eur mení tak, že napadnutým rozsudkom prisúdené nároky je

žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi do 90 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým zhora označeným rozsudkom Okresný súd Nové Zámky ako súd prvej inštancie (plne
vyhovujúc žalobe žalobcu zo dňa 28.07.2016) vo veci - v spore takto rozhodol: Žalovaný je povinný
zaplatiť žalobcovi 7.501,49 eur, úroky v sume 262,26 eur, úroky z omeškania v sume 3,07 eur, poplatky
zapoistenievsume5,44eur,úrokyzomeškaniavovýške5%ročnezosumy7.501,49eurod02.07.2016
do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 262,26 eur od 02.07.2016 do zaplatenia

s tým, že súd povoľuje žalovanému uvedené sumy s príslušenstvom splácať v mesačných splátkach po
200,- eur počínajúc mesiacom marec 2017 s tým, že každá splátka je splatná v 25.deň v kalendárnom
mesiaci, pričom ak nebude zaplatená čo i len jedna splátka včas a riadne stane sa zročným celý dlh.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania s tým, že o výške náhrady trov konania
rozhodne súd samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie s poukazom na vyjadrenia strán sporu vykonané dokazovanie,
citované ustanovenia Občianskeho zákonníka (OZ - zákon č. 40/1964 Zb. - § 489, § 491 ods. 1, § 52
ods. 1, § 121 ods. 3, § 517 ods. 2) odôvodnil nasledovne:

- súd po oboznámení sa so žalobcu zistil, že žaloba žalobcu je dôvodná, keďže žalobca uzavrel
so žalovaným vyššie uvedenú úverovú zmluvu pričom žalovaný úver nesplácal včas a riadne a
preto žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru. Žalovaná suma 7.813,01 eur pozostáva z istiny

poskytnutého úveru v sume 7.501,49 eur, úrokov v sume 262,26 eur, ktoré predstavujú dohodnuté úroky
za obdobie do predčasného zosplatnenia úveru, úrokov z omeškania v sume 3,07 eur a poplatkov za
upomienky v sume 40,75 eur a sumy 5,44 eur, ktorá predstavuje poplatky za poistenie. Keďže žalovanýúver nesplácal, žalobca bol nútený domáhať sa žalovanej sumy súdnou cestou. Súd preto v súlade s
ustanovením § 491 Občianskeho zákonníka, žalobe v celom rozsahu vyhovel.

- súd okrem istiny priznal žalobcovi aj príslušenstvo pohľadávky, t.j. úroky z omeškania, pričom o výške
úrokov z omeškania rozhodol podľa ustanovenia § 3 nariadenia vlády číslo 87/1995 Z.z., podľa ktorého
výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania splnením peňažného dlhu, pričom základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky ku dňu 02.07.2016 predstavovala 0,00% a teda úrok z omeškania

predstavuje 5 %. Uvedené príslušenstvo súd priznal podľa ustanovenia § 517 odsek 2 a § 121 odsek
3 Občianskeho zákonníka.

- súd o trovách tohto konania rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP podľa ktorého súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd
náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov

konania právo, pričom podľa ustanovenia § 262 odsek 1, 2 CSP o nároku na náhradu trov konania
rozhodne súd aj bez návrhu rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, pričom o výške náhrady trov konania
rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník. Keďže žalobca bol v plnom rozsahu úspešný, súd mu priznal náhradu trov, pričom o
výške náhrady trov konania rozhodne osobitným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia,

ktorým sa konanie končí.

3. Uvedený rozsudok včas podaným odvolaním v časti, v ktorej súd povolil splácať žalovanému dlh
v splátkach napadol len žalobca domáhajúci sa jeho zmeny tak, aby odvolací súd v zmysle ust. §
388 CSP rozhodnutie v napadnutom rozsahu zmenil tak, že žalovaného zaviaže uhradiť mu dlžnú

sumu (žalovanú sumu) do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, keď zároveň požadoval aj náhradu trov
odvolacieho konania vo výške zaplatených súdnych poplatkov. V ním napadnutej časti rozsudok súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§365 ods. 1 písm. a/CSP). Žalovaný
uznal žalovanú pohľadávku a požadoval možnosť splácania dlhu v splátkach, k čomu on súdu oznámil,
že so splácaním žalovanej sumy v splátkach súhlasí iba v prípade, ak by to existenčne neohrozilo

žalovaného. Z odôvodnenia rozsudku však nie je zrejmé, akým spôsobom tvrdenie žalovaného súd
skúmal, resp. či žalovaný toto tvrdenie preukázal, nakoľko súd neuviedol, akými dôkazmi vykonal
dokazovanie a ani neuviedol, na aké dôkazy prihliadal pri dokazovaní o plnení v splátkach; vzhľadom na
to má za to, že rozsudok nie je náležite odôvodnený, súd nepodložil náležitou právnou argumentáciou
a riadne vykonaným dokazovaním svoje rozhodnutie. Má tiež za to, že súd pri rozhodovaní v tejto veci

postupoval podľa neplatnej právnej úpravy, a to podľa § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
(zákon č. 99/1963 Zb. platný do 30.6.2016), nakoľko v aktuálne platnej a účinnej úprave splnomocnenie
chýba - ust. § 232 ods. 3 CSP., súd môže v odôvodnených prípadoch určiť (len) dlhšiu lehotu. Súd
nedostatočne zistil skutkový stav týkajúci sa možnosti žalovaného uhradiť dlžnú pohľadávku. Záverom
poznamenal, že posúdenie finančných možností žalovaného pre účely úhrady dlžnej pohľadávky by

malo byť súčasťou aktivít v procese prípadného núteného výkonu súdneho rozhodnutia, keď pre
posúdenie vymožiteľnosti pohľadávky a voľbu vhodného spôsobu jej vymoženia nebude rozhodujúci
iba predpokladaný mesačný príjem a vyživovacia povinnosť žalovaného, ale jeho celkové majetkové
pomery. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní rozhodol nad zákonom dovolený rozsah, čo je v
priamom rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR.

4. Žalovaný vo vyjadrení k podanému odvolaniu poukázal na to, že sa rozhodol zamestnať v zahraničí,
aby dosiahol vyšší príjem, žiaľ momentálne nevie platiť vyššie splátky, ako boli dohodnuté v napadnutom
rozsudku. Tiež má za to, že žalobca ho chce poškodiť, lebo sa s ním opakovane pokúšal o dohodu - o
znížení mesačných splátok z dôvodu poklesu jeho príjmu, avšak neuspel a teda žalobca ním uvádzané

skutočnosti do úvahy nebral, odvolal sa aj voči rozsudku a teda svojim konaním sa snaží o poškodenie
jeho rodiny.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho
pojednávania s verejným vyhlásením rozhodnutia a viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania

žalobcu a skutkovým stavom tak, ako vyplýva z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti výroku o určení lehoty na plnenie - o
povolení splátok žalovanému v zmysle ust. § 388 CSP zmeniť tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozhodnutia, keď neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie.6. V danej veci - spore žalovaný zaplatenie žalobcom uplatnených pohľadávok nespochybnil, žiadal to,
aby mu bolo umožnené splácať dlh v mesačných splátkach v sume 200,- eur, nakoľko mu jeho finančná

situácia okamžité zaplatenie neumožňuje. Ako živnostník zarába 1.200,- eur a mesačné výdavky má
v sume 1.800,- eur, keď spláca hypotekárny a ďalšie úvery v sume 1000,- eur mesačne a okrem toho
má náklady na živobytie, pričom sa rozhodol pracovať v zahraničí. Žalobca vo vyjadrení k požiadavke
žalovaného na splátky najprv uvádzal, že takáto možnosť je neprípustná, neskôr poukázal na potrebu
dôkazov preukazujúcich objektívnu finančnú situáciu žalovaného.

7. Podľa ust. § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je 3 dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

8. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť
týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť,

že omeškanie splnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia (§ 232
ods. 4 CSP).

9. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení, odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a
odvolacích dôvodov žalobcu mal odvolací súd za to, že žalovaný v konaní dôkazné prostriedky o svojej

finančnej situácii uvádzanej pred súdom neprodukoval, a teda objektívne v konaní svoje príjmové a
majetkové pomery nepreukázal, v dôsledku čoho, aj vzhľadom k oprávneným námietkam žalobcu a s
prihliadnutím na to, aby iní veritelia žalovaného neboli žalovaným v neprospech žalobcu zvýhodnení (a
žalobca znevýhodnený), mal potom za to, že dôvod povolenia zákonom prípustných splátok žalovaný
nepreukázal. Preto odvolací súd žalovanému plnenie v splátkach neumožnil a umožnil mu len dlhšiu

lehotu na plnenie. Odvolací súd prihliadal okrem už zhora uvedeného aj k tomu, v akej dobe by došlo v
prípade riadneho splácania k úhrade celej žalovanej sumy s príslušenstvom zo strany žalovaného a k
tomu, či možno od žalobcu dôvodne požadovať, aby na svoje plnenie ďalej čakal, napriek zosplatneniu
jeho pohľadávky (naďalej na zaplatenie svojich prostriedkov čakal dobu výrazne presahujúcu 3 roky).

10. Zo všetkých zhora uvedených dôvodov preto odvolací súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozhodnutia, keď v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov
odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo

v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ
domáha(dovolacínávrh).Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátomokremprípadov
uvedených v § 429 ods. 2 CSP. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.