Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. október 2014

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 39CbZm/51/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113208007
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marcela Kačmárová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2014:3113208007.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Marcelou Ostrihoňovou v právnej veci navrhovateľa: CD

Consulting, s. r. o., so sídlom K červenému dvoru 3269/25a, Strašnice, 130 00 Praha 3, Česká republika,
IČ: 264 29 705, právne zastúpený: Fridrich Paľko, s. r. o., advokátska kancelária so sídlom Grösslingova
4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: N. B., bytom N. XXX/XX, XXX XX R., o zaplatenie
1.365,59 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh zamieta.

II. Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresnému súdu Trenčín bol dňa 28.03.2013 doručený návrh na uplatnenie pohľadávky na tlačive

A, podľa článku 4 odsek 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007, ktorým sa
ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „nariadenia“), ktorým
navrhovateľ navrhoval, aby súd na základe jeho pohľadávky vydal proti odporcovi rozsudok, ktorým
by ho zaviazal na zaplatenie zmenkovej sumy 1.365,59 eur so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 %
denne zo sumy 1.365,59 eur od 25.08.2009 do zaplatenia a s 6,00 % úrokom zo sumy 1.365,59 eur
od 09.11.2009 do zaplatenia a zmenkovej odmeny vo výške 1/3 zmenkovej sumy. Zároveň si uplatnil
právo na náhradu trov konania.

Navrhovateľ svoj nárok voči odporcovi odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých
práv zo zmenky, ktorú vystavil odporca dňa 15.12.2008 na zmenkovú sumu 1.365,59 eur, pričom sa
zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 25.08.2009. Indosovaná zmenka je
vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Zmenka bola
vystavenádňa15.12.2008nasumu1.365,59eur,pričomdojejtextubolpoňatýzáväzokodporcuzaplatiť
za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25 % denným

úrokom od 25.08.2009. Za miesto platenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant
predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ zaplatil 0,- eur, pričom na zmenkovú sumu
uhradil 0,00 eur a na úroky uhradil 0,00 eur. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“
indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou. Navrhovateľ na preukázanie
oprávnenosti svojho nároku voči odporcovi predložil súdu originál zmenky vystavenej odporcom dňa
15.12.2008 na zmenkovú sumu 41.139,76 Sk a výpis z obchodného registra navrhovateľa.

Preskúmaním predloženej zmenky súd zistil, že zmenka bola vystavená odporcom dňa 15.12.2008 v
Dubnici nad Váhom na rad: POHOTOVOSŤ, s. r. o. , IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava.
Z výpisu z Obchodného registra vyplýva, že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o., ako prvý zmenkovýveriteľ, je právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je okrem iného aj poskytovanie úverov z vlastných
zdrojov. Zmenka bola vystavená odporcom, fyzickou osobou.

Vzhľadom k tomu, že predmetná zmenka bola vystavená v prospech prvého veriteľa a to podnikateľa,
ktorý vykonáva svoju podnikateľskú činnosť aj poskytovaním úverov nebankovým spôsobom, bol tu
reálny predpoklad, že právo uplatňované v danom konaní zo zmenky, môže mať právny základ v
spotrebiteľskom vzťahu. V zmysle platných predpisov a judikatúry ESD je povinnosťou súdu v každom
štádiu konania a to aj v každom druhu konania a to bez výnimky ex offo skúmať, či sa nejedná o

spotrebiteľský vzťah, s tým, ak súd príde k pozitívnemu zisteniu, na uvedený vzťah aplikovať právne
normy spotrebiteľského práva. Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie ESD C-419/2011 z
14.03.2013, z ktorého vyplýva, že napriek tomu, že v danom prípade sa jedná o vzťah uplatnený na
základe zmenky ako abstraktného cenného papiera, je povinnosťou súdu skúmať postavenie odporcu
ako spotrebiteľa. Samotný ESD v uvedenom prípade z úradnej moci skúmal postavenie odporcu ako
spotrebiteľa.

Na bližšie zistenie povahy subjektov pôvodného záväzkového vzťahu, ako aj z dôvodu potreby
komplexného posúdenia existencie resp. neexistencie pôvodného záväzkového vzťahu ako
spotrebiteľského, súd vyzval navrhovateľa aplikujúc článok 4 bod 4 nariadenia na doplnenie návrhu.
Uvedený článok nariadenia umožňuje súdu v prípade, ak sa súd domnieva, že informácie, ktoré poskytol
navrhovateľ, nie sú dostatočne jasné alebo primerané, alebo ak tlačivo na uplatnenie pohľadávky

nie je správne vyplnené, a pokiaľ sa pohľadávka nezdá byť zjavne neopodstatnená alebo návrh
neprípustný, dať navrhovateľovi možnosť tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky doplniť alebo opraviť
alebo predložiť týmto orgánom určené doplňujúce informácie alebo dokumenty alebo vziať pohľadávku
späť, a to v lehote určenej orgánom, pričom na tento účel súd použije tlačivo B. Súd vyzval zaslaním
vyplneného tlačiva B navrhovateľa na predloženie listinných dôkazov a to zmluvy o spotrebiteľskom

úvere, splátkového kalendára a prehľadu platieb realizovaných odporcom a to v lehote do 15.06.2013.
Navrhovateľ na výzvu súdu reagoval podaním zo dňa 18.06.2013 v ktorom uviedol, že je v zmenkovom
vzťahu indosatárom a na súdom požadované vysvetlenia nevie reagovať. Nerozumie, prečo súd
požaduje doplnenie tlačiva na uplatnenie pohľadávky predložením rozvrhu platieb. Zdôraznil, že toto
konanie, je sporovým konaním, odporca nespochybňuje tvrdenia navrhovateľa o vykonaných úhradách.

Navrhovateľ nie je osobou, ktorej bolo hradené na zmenku zo strany vystaviteľa zmenky. Odporca
na zmenku hradil pôvodnému majiteľovi zmenky, pred indosovaním zmenky. Navrhovateľ nemá s
pôvodným majiteľom zmenky dojednanú zmluvnú povinnosť o predkladaní potvrdení o vykonaných
platbách na zmenku a navrhovateľ zároveň nie je oprávnený splnenie takejto požiadavky autoritatívne
požadovať či vynucovať. V prípade, ak súd na preukázanie platieb odporcu na zmenku vyžaduje ďalšie

dôkazy, navrhol, aby súd vyžiadal stanovisko odporcu, či v návrhu uvedený rozpis platieb korešponduje
s ním vykonanými úhradami, alebo ich namieta, teda či ide o spornú otázku medzi účastníkmi konania.
Navrhol, aby súd v kooperácii s odporcom a pôvodným majiteľom zmenky ustálil spôsob, akým boli
jednotlivé úhrady vykonané a vyžiadal doklady, alebo potvrdenia o vykonaných úhradách od inštitúcie,
ktorá také potvrdenia je oprávnená vydať, napr. potvrdenie banky o vykonanej úhrade.

Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ súdu žiadny ním žiadaný listinný dôkaz nepredložil a súdu bolo známe
z jeho činnosti, že právny predchodca navrhovateľa mal v súvislosti s úverovými zmluvami vedené
konania na tunajšom súde, súd si pripojil k spisu spisový materiál a vyhotovil rovnopis zmluvy o úvere.
Každá zmluva o úvere poskytovanom právnym predchodcom navrhovateľa obsahuje číslo zmluvy, ktoré
sa premietlo do každej zmenky, a ktoré súdu umožnilo stotožniť jednotlivé konania. V uvedenom prípade

bol súdom vyhotovený rovnopis úverovej zmluvy č. 3610409 zo spisu Okresného súdu Trenčín sp. zn.
62Er/982/2010.
Po doručení odpovede navrhovateľa, súd v súlade s článkom 5 odsek 2 nariadenia, vyplnil časť I.
vzorového tlačiva C a zaslal ho odporcovi spolu s kópiou tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky.
Odporcovi bolo tlačivo spolu s prílohami doručené 04.07.2013. Odporca sa k doručenému návrhu

nevyjadril.
Súd v uvedenom prípade skúmal, či ide o konanie, ktoré spĺňa predpoklady kladené na konanie vo
veciach s nízkou hodnotou sporu podľa článku 2 nariadenia, následne skúmal právomoc slovenských
súdov na rozhodnutie o uvedenej veci, vecnú a miestnu príslušnosť, ako aj, vzhľadom k cezhraničnému
sporu, rozhodné právo.

Vzhľadom na priamu aplikáciu nariadenia rozhodujúcimi kritériami pri posudzovaní, či ide o konanie
podľa tohto nariadenia, je skúmanie, či ide o cezhraničný spor, či výška uplatňovanej pohľadávky
nepresahuje bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov sumu 2.000,- EUR a či navrhovateľ podal
návrh vyplnením vzorového tlačiva A. V uvedenom prípade toto konanie spĺňa všetky nariadenímpožadované kritériá. Podľa tohto nariadenia možno postupovať v zmysle článku 2 ods. 1 v občianskych
a obchodných veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdu.
Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ má ku dňu doručenia tlačiva návrhu sídlo v Českej republike t. zn. v

inom členskom štáte ako je bydlisko odporcu, ktorý má bydlisko v Slovenskej republike, súd vyhodnotil,
že ide v uvedenom prípade v súlade s článkom 3 nariadenia o cezhraničný spor.
Vzhľadom k tomu, že ide o spor s cudzím, medzinárodným prvkom, preto sa na konanie uplatní aj
nariadenie (ES) č. 44/2001 - Brusel I, podľa ktorého súd posudzoval právomoc slovenských súdov,
pričom zistil, že právomoc slovenského súdu je pre spotrebiteľské zmluvy daná podľa článku 16 ods.

2 bydliskom spotrebiteľa. Vecne príslušným je súd oznámený Slovenskou republikou Komisii a to v
zmysle článku 25 odsek 1 nariadenia, okresný súd. Miestne príslušným, aplikujúc článok 19 nariadenia
a následne § 84 O. s. p., je Okresný súd Trenčín.
Vzhľadom k tomu, že v uvedenom prípade ide o cezhraničný spor, súd sa zaoberal aj určením
rozhodného práva, ktoré bude na daný spor aplikovať. Súd určil, že vzhľadom k tomu, že nebolo
preukázané, ani tvrdené, že by si zmluvné strany zvolili rozhodné právo, súd určil rozhodné právo podľa

článku 10 odsek 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, tak,
že danú vec je potrebné riešiť podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, nakoľko to zodpovedá
rozumnému usporiadaniu právneho vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom.
O podanom návrhu súd rozhodol rozsudkom Okresného súdu Trenčín č. k. 39CbZm/51/2013-29 zo
dňa 03.09.2013, ktorým súd návrh navrhovateľa zamietol, zároveň rozhodol o trovách konania tak,

že odporcovi súd náhradu trov konania nepriznal. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ.
Krajský súd v Trenčíne uznesením č. k. 16CoZm/48/2013-59 zo dňa 18.06.2014 zrušil rozsudok
Okresného súdu Trenčín č. k. 39CbZm/51/2013-29 zo dňa 03.09.2013 a vec vrátil súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie. V rámci zrušujúceho rozhodnutia odvolací súd poukázal na to, súd prvého stupňa
odňal účastníkom konania procesné právo podľa § 123 O.s.p. vyjadriť sa ku všetkým dôkazom, ktoré

sa vykonali. V danej veci ide o listinné dôkazy, ktoré súd prvého stupňa pripojil do konania bez návrhu
účastníkov konania. Súd prvého stupňa nesplnil voči navrhovateľovi zákonnú poučovaciu povinnosť
podľa § 120 ods. 4 O.s.p. Poučovacia povinnosť podľa § 120 ods. 4 O.s.p. je konkrétnym vyjadrením
generálnej poučovacej povinnosti podľa § 5 O.s.p. a súd je povinný ju vykonať aj v prípade, keď
účastník je právne zastúpený. Ustanovenie § 120 ods. 4 O.s.p. je vyjadrením koncentrácie občianskeho

súdnehokonaniaprejavujúcejsavmožnostiúčastníkovpredkladaťskutočnostiadôkazyvrátaneurčenia
momentunaichpredkladanie.Splnenietejtopoučovacejpovinnostimározhodujúcivplyvnarozhodnutie
vo veci samej. V dôsledku absencie poučenia ako povinnosti súdu nedošlo zo strany žalobcu k
uplatneniu procesných práv, pretože žalobca nemohol splniť svoju povinnosť tvrdenia a ani dôkaznú
povinnosť vo vzťahu k inému právnemu posúdeniu veci, keď súd prvého stupňa nárok žalobcu uplatnený

zo zmenky posúdil ako vzťah spotrebiteľský bez toho, aby na takýto postup súdu boli splnené zákonné
podmienky..
Na základe rozhodnutia odvolacieho súdu súd vo veci nariadil na prejednanie veci pojednávanie na deň
14.10.2014. S predvolaním na toto pojednávanie súd účastníkov riadne poučil o ich procesných právach
a povinnostiach, a zároveň ich upovedomil o tom, že na uvedený právny vzťah bude aplikovať normy

spotrebiteľského práva.
Dňa 01.10.2014 bolo súdu doručené vyjadrenie navrhovateľa, v ktorom uviedol, že navrhovateľovi
nie je zrejmé, prečo konajúci súd nepostupuje podľa procesných pravidiel nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 a aplikuje prednostne vnútroštátne právo. Požiadal súd, aby v
záujme podpory základných práv a v záujme zásad uznaných v Charte základných práv Európskej únie

rešpektoval jeho právo na spravodlivý proces a upozornil na možnosť vzniku škody na jeho strane a
to v dôsledku nesprávneho úradného postupu. Podľa § 120 O.s.p. dokazovanie v sporovom konaní je
ovládané prejednacou zásadou, čo znamená, že súd vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi
a vykonáva dôkazy len tie, ktoré účastníci navrhli. Poukázal na to, že predmetom konania je výlučne
zmenka, a nie iný záväzkový právny vzťah, navrhovateľ v konaní uplatňuje bezpodmienečný záväzok

odporcu,žezazmenkuzaplatí.Zmenkajesamostatnýmabstraktnýmzáväzkom,neakcesorickejpovahy.
Nie je možné ju spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Zároveň
poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 22.08.2002, sp. zn. 25Cdo 1839/2000 a
uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm/10/2013 zo dňa 21.11.2013.

Súd vykonal pojednávanie v neprítomnosti účastníkov konania, vzhľadom k tomu, že účastníci konania,
ktorým bol termín pojednávania riadne oznámení, sa na pojednávanie nedostavili a nepožiadali o
odročenie pojednávania z dôležitých dôvodov.Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní predniesol žalobu v súlade s jej písomným vyhotovením.
Ďalej uviedol, že v celom rozsahu sa pridržiava svojho písomného vyjadrenia doručeného súdu
01.10.2014. Navrhovateľ disponuje iba indosovanou zmenkou, ktorá by mala byť dostatočným

dôkazom na rozhodnutie v tomto konaní. Predpokladom na vydanie rozsudku v tomto konaní je výlučne
predloženie originálu zmenky. Zmenka je listinným cenným papierom, ktorý inkorporuje v listine ako takej
samoprávonavrhovateľaajepreukázateľnýmprostriedkomnauplatnenienároku.Zmluvnývzťahmedzi
odporcom a remitentom je po indosovaní zmenky irelevantný. Navrhovateľ predložil súdu ako dôkaz o
svojich nárokoch platnú zmenku, ktorá spĺňa všetky formálne aj materiálne náležitosti predpokladané

zákonom č. 191/1950 Zákon zmenkový a šekový, a teda dokázal úplne, jasne a zrozumiteľne svoje
právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči forme a obsahu zmenky neboli a nie sú zo
stranyodporcuvznesenéžiadnenámietkyaneexistujepretookolnosť,ktorábyodôvodňovalavykonanie
ďalšíchdôkazovnevyhnutnýchprerozhodnutievoveci.Vdanejvecibypretosúdmoholamalrozhodnúť
o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky.
Súd vykonal na pojednávaní dokazovanie oboznámením sa s obsahom do spisu predložených listinných

dôkazov a to: výpis z Obchodného registra na navrhovateľa z 15.12.2008, potvrdenie o prevzatí zmenky
z 02.04.2013, fotokópia zmenky, zmluva o úvere č. 3610409, všeobecné podmienky poskytnutia úveru,
výpis z Obchodného registra na spoločnosti Pohotovosť, s.r.o., rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
5Obo/3/2008 a uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm/10/2013.
Po takto vykonaní dokazovania súd zistil tento pre rozhodnutie o návrhu podstatný skutkový stav:

Právny predchodca navrhovateľa a odporca uzavreli dňa 15.12.2008 zmluvu o úvere. Uvedenou
zmluvou sa právny predchodca navrhovateľa zaviazal poskytnúť odporcovi úver v sume 796,65 eur a
odporca sa zaviazal zaplatiť právnemu predchodcovi navrhovateľa sumu úveru zvýšenú o poplatok vo
výške 756,89 eur t. zn. odporca sa zaviazal zaplatiť celkovo čiastku 1.559,48 eur a to v dvanástich

mesačných splátkach po 129,46 eur počnúc dňom 20.01.2009. Z uvedenej zmluvy ďalej vyplýva,
prehlásenie dlžníka, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania a že odporca dňa
20.01.2009 prevzal peňažnú hotovosť, ktorej prevzatie potvrdil vlastnoručným podpisom. Úverová
zmluva má formu predtlačeného formulára. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Všeobecné zmluvné
podmienky poskytnutia úveru, ktoré sú predtlačené na zadnej strane zmluvy. Súčasťou Všeobecných

zmluvných podmienok je pod bodom 17. Dohoda o vyplnení zmenky. Z predmetnej dohody vyplýva, že
na zabezpečenie peňažného záväzku, dlžník ako vystaviteľ zmenky, vyplývajúceho z úverovej zmluvy
voči veriteľovi ako remitentovi vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma
a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní
na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 Všeobecných zmluvných podmienok

stane celý dlh splatný okamžite, t. j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne
uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Zo zmenky
vystavenej odporcom súd zistil, že ide o listinu, ktorá obsahuje označenie zmenka, ktoré je umiestnené
v ľavej hornej časti zmenky v slovenskom jazyku, bezpodmienečný sľub zaplatiť peňažnú sumu vo
výške 41.139,76 Sk, ktorá je uvedená slovom aj číselným vyjadrením, ktorý je umiestnený v hornej

časti zmenky, údaj o zročnosti zmenky, ktorý je umiestnený v ľavej hornej časti zmenky a to tak, že
zmenka je splatná pri predložení, údaj o mieste platenia, ktorý je uvedený v ľavej strednej časti zmenky
a ktorý obsahuje ako platobné miesto sídlo spoločnosti POHOTOVOSŤ, meno toho na koho rad sa má
platiť, kde je uvedené v ľavej hornej časti zmenky na rad POHOTOVOSŤ, s. r. o., IČO: 35 807 598,
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, dátum a miesto vystavenia zmenky, ktoré sú uvedené v hornej ľavej časti

zmenky, kde je uvedené v Dubnici nad Váhom, 15.decembra 2008 a podpis vystaviteľa zmenky, ktorý je
uvedený v spodnej pravej časti zmenky. Zmenka ďalej obsahuje položku „bez protestu“, dohodu o výške
zmenkového úroku 0,25 % denne od 25. augusta 2009, doložku „na platenie predložiť v lehote 4 rokov
od vystavenia“ a v pravej dolnej časti nad podpisom vystaviteľa zmenky obsahuje zmenka identifikačné
údaje v podobe meno a priezvisko, trvalé bydlisko a rodné číslo vystaviteľa zmenky. Na rube zmenky

sa nachádza indosament v zmení „namiesto nás na rad CD Consulting, s. r. o. , s označením sídla
spoločnosti, ktorý je podpísaný indosantom.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 52 odsek 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.Podľa § 52 odsek 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 odsek 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 odsek 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 53 odsek 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 odsek 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa

nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 odsek 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 2 písmeno a/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších
predpisov spotrebiteľským úverom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 2 písmeno b/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov
zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky. vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 odsek 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov
veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho
podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj
predávajúci.

Podľa § 3 odsek 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov
spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 4 odsek 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov

v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou
alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo
spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je
maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane
zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30

% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s
predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.
Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

Podľa § 75 zákona č. 181/1950 Zb. v znení neskorších predpisov vlastná zmenka obsahuje: označenie,

že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná;
bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; údaj zročnosti; údaj miesta, kde sa má platiť; meno
toho, komu alebo na rad koho sa má platiť; dátum a miesto vystavenia zmenky; podpis vystaviteľa.Na základe zisteného skutkového stavu s použitím vyššie uvedených právnych predpisov súd vec
právne posúdil takto:
Právny predchodca navrhovateľa a odporca uzavreli dňa 15.12.2008 zmluvu o úvere. Z údajov

zverejnených v Obchodnom registri vyplýva, že právny predchodca navrhovateľa je právnická osoba,
ktorej predmetom činnosti je okrem iného aj poskytovanie úverov nebankovým spôsobom. Odporca
je fyzická osoba podnikateľ. V uvedenom prípade právny predchodca navrhovateľa ako právnická
osoba konajúca v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti uzavrel s odporcom ako fyzickou osobou
podnikateľom, pričom súd nemal preukázané zo strany navrhovateľa konkrétny súvis poskytnutého

úveru s výkonom podnikateľskej činnosti, t. zn. súd má za to, že odporca v uvedenom právnom vzťahu
vystupoval ako fyzická osoba nekonajúcou v rámci predmetu svojej obchodnej ani inej podnikateľskej
činnosti a ako takáto fyzická osoba dňa 15.12.2008 Zmluvu o úvere č. 3610409. Vzhľadom k subjektom
uzatvárajúcim zmluvu, súd mal preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu tzv.
spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Spotrebiteľská zmluva predstavuje
osobitný druh zmluvy, pri ktorej na jednej strane vystupuje v silnejšej pozícii dodávateľ, osoba konajúca

v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a na druhej strane v slabšej pozícii spotrebiteľ, fyzická
osoba, ktoré pri jej uzatváraní a plnení nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. V
uvedenom prípade bola uzavretá zmluva označená ako zmluva o úvere uzavretá podľa § 497 a
nasl. Obchodného zákonníka a v článku 20 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru bolo medzi
účastníkmi dohodnuté, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom.

Uvedené označenie ani dojednanie nie je ale prekážkou aplikácie ustanovení Občianskeho zákonníka
o spotrebiteľských zmluvách, ako aj ďalších právnych predpisov spotrebiteľského práva, ktoré súd
aplikuje na všetky zmluvy, bez ohľadu na ich právnu formu, ak jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ.
Vzhľadom k charakteru subjektov, ako už bolo vyššie uvedené, podmienku jednej zmluvnej strany v
podobe spotrebiteľa mal súd v uvedenom konaní splnenú.

V uvedenom prípade právny predchodca navrhovateľa a odporca medzi sebou uzatvorili zmluvu o úvere
majúcu charakter spotrebiteľskej zmluvy. Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Vzhľadom k tomu, že osobitným zákonom je v rámci nášho právneho

poriadku upravené poskytovanie tzv. spotrebiteľských úverov, súd ďalej skúmal, či predmetný právny
vzťah nepodlieha aj režimu zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších
predpisov. Spotrebiteľským úverom sa v zmysle zákona č. 258/2001 Zb. o spotrebiteľských úveroch
rozumie dočasné použitie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo
forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. Spotrebiteľský úver poskytuje veriteľ,

podnikateľ, ktorý má prebytočné finančné prostriedky, ktorého predmetom činnosti je poskytovanie
finančných prostriedkov nebankovým spôsobom, a ktorý ich poskytuje za úroky, na požiadanie dlžníka.
Ak ide o obchodovanie s úverovými prostriedkami s osobami, ktoré ich nepoužijú na podnikateľský účel,
ani na výkon povolania resp. zamestnania, ide o spotrebiteľský úverový vzťah. V uvedenom prípade bol
veriteľom podnikateľ, právny predchodca navrhovateľa, ktorý mal v predmete podnikania poskytovanie

úverov nebankovým spôsobom, ktorý poskytol úver na žiadosť dlžníka, fyzickej osoby, za úroky, skryté
pod tzv. poplatok za poskytnutie úveru, pričom obsah poplatku vyplýva z článku 13 Všeobecných
podmienok poskytnutia úveru. V uvedenej zmluve je odporcom označený ako účel poskytnutia úveru
výkon podnikania, avšak ako už bolo vyššie uvedené, súd nemal zo strany navrhovateľa preukázaný
súvis poskytnutého úveru s výkonom podnikateľskej činnosti odporcu. V prípade pochybností o tom,

či ide o spotrebiteľskú zmluvu, má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru
zmluvy dodávateľ, v tomto prípade navrhovateľ. Bezpečným preukázaním nemôže byť a ani nie je len
všeobecný údaj o uzavretí zmluvy na výkon podnikania, bez uvedenia presného, konkrétneho spojenia
medzi poskytnutým úverom a výkonom podnikateľskej činnosti fyzickej osoby. Vzhľadom k tomu, že
v prípade pochybnosti o obsahu zmluvy, platí pre spotrebiteľa výklad priaznivejší, súd má za to, že

poskytnutý úver bol poskytnutý na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Účel poskytnutia úveru zo strany navrhovateľa nebol preukázaný. V tejto súvislosti súd poukazuje na
rozhodnutie Krajského súdu v Trnave č. k. 10CoE/5/2010-46 zo dňa 23.02.2010, s ktorým sa stotožňuje
a z ktorého vyplýva, že je namieste pri pochybnosti o obsahu zmlúv výklad priaznivejší pre spotrebiteľa,
čím treba dospieť k záveru, že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon

zamestnania, povolania alebo podnikania úverového dlžníka ťaží toho, kto tvrdí takúto výnimku (majúcu
za následok potrebu kvalifikácie úveru za tzv. iný a teda nespotrebiteľský úver majúci sa takto riadiť
výlučne úpravou v zmluve a Obchodnom zákonníku), čiže veriteľa. Keďže v uvedenom prípade nebolpreukázaný účel, na ktorý bol poskytnutý úver použitý, preto súd považoval poskytnutý úver za úver
poskytnutý na iný účel ako výkon povolania, zamestnania či podnikania.

Zhrnúc vyššie uvedené, právny vzťah, ktorý vznikol medzi právnym predchodcom navrhovateľa a
odporcom je spotrebiteľským právnym vzťahom. Na uvedený právny vzťah sa vzťahujú ustanovenia
spotrebiteľského práva a medzi nimi aj zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z.. Súd z
úradnej povinnosti, po zistení, že v uvedenom prípade ide o spotrebiteľský vzťah, poskytujúc slabšiemu
účastníkovi zmluvy ex offo právnu ochranu v zmysle zásady ochrany spotrebiteľa, preskúmaval

platnosť pôvodnej spotrebiteľskej zmluvy ako celku. Platnosť spotrebiteľskej zmluvy bola nevyhnutným
predpokladom pre následné posudzovanie zabezpečovacej zmenky, ktorá zabezpečovala pôvodný
záväzkový právny vzťah a plnenie z ktorej, bolo predmetom tohto konania.

Súd sa v tejto súvislosti stotožňuje s rozhodnutím Okresného súdu Bratislava V č. k. 37Er/72/2010-10,
ako aj s rozhodnutím Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33Cdo/1201/2012 z 20.06.2013, z ktorých zhodne

vyplýva, že nevyhnutnosť ochrany spotrebiteľa je daná jeho nerovným postavením vo vzťahu spotrebiteľ
- dodávateľ (obchodník, profesionál), vyplývajúcim z nerovnováhy vyjednávacej sily (charakterizovanej
sloganom prijmi alebo nechaj tak), nerovnomernosti znalostí (u profesionála väčšie skúsenosti s
predajom ponúkaného výrobku, produktu, či služieb, ktorá je sprevádzaná spravidla aj lepšou znalosťou
práva) a z ekonomickej neúmernosti zdrojov (vo veciach spotrebiteľských úverov je to spotrebiteľ,

ktorý pre nedostatok finančných prostriedkov žiada o úver). Systém ochrany zavedený smernicou
93/13 vychádza z myšlienky, že sa spotrebiteľ nachádza v nerovnom postavení voči predajcovi alebo
poskytovateľovi tak z hľadiska vyjednávacej sily, ako aj z hľadiska úrovne informovanosti, čo ho vedie
k tomu, že pristúpi k podmienkam vopred vyhotoveným predávajúcim alebo poskytovateľom, bez toho
aby mohol ovplyvniť ich obsah. Vzhľadom k takému nerovnému postaveniu, neprimerané podmienky

tzv. zneužívajúce klauzuly nie sú pre spotrebiteľa záväzné. Ide o kogentné ustanovenie, ktoré smeruje
k nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú zmluva nastoľuje medzi právami a povinnosťami zmluvných
strán, rovnováhou skutočnou, ktorá umožňuje obnoviť rovnosť medzi týmito zmluvnými stranami. K
tomu, aby mohla byť zaistená smernicou zamýšľaná ochrana, môže byť nerovné postavenie existujúce
medzispotrebiteľomaposkytovateľomnarovnanéibapozitívnymzásahom,ktorýjevonkajšímvovzťahu

k samotným zmluvným stranám. Vnútroštátny súd musí posudzovať zneužívajúci charakter určitej
zmluvnej klauzuly i bez návrhu. Možnosť súdu skúmať charakter jednotlivých zmluvných podmienok z
úradnej povinnosti predstavuje prostriedok vhodný k dosiahnutiu toho, aby konkrétny spotrebiteľ nebol
zneužívajúcou podmienkou viazaný a tým zabraňovať k ďalšiemu používaniu zneužívajúcich podmienok
v zmluvách uzatváraných medzi spotrebiteľmi a podnikateľmi. Z uvedeného dôvodu sa súd zaoberal

aj zmluvou o úvere vrátane všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Súd konal tak aj pri nečinnosti
spotrebiteľa, odporcu, pričom sa v tomto smere stotožňuje s názorom Najvyššieho súdu SR sp. zn.
6Cdo/1/2012 zo dňa 21.03.2012, z ktorého vyplýva, že aj pri nečinnosti spotrebiteľa má súd dbať na to,
aby nevedomosť spotrebiteľa nebola na jeho úkor a vyvažovať tak práva a povinnosti oboch strán.

Preskúmaním úverovej zmluvy č. 3610409 súd zistil, že zmluva obsahuje dojednania, ktoré neúmerne
a hrubo narušujú rovnováhu zmluvných strán a to v neprospech spotrebiteľa. Vyhodnotením zmluvy
súd dospel k záveru, že takto jednostranne koncipovaná zmluva, je zneužitím nedostatku skúsenosti,
právnych vedomostí ako aj nedostatku a akútnej potreby finančných prostriedkov zo strany spotrebiteľa.
Spotrebiteľ v snahe prekryť nedostatok finančných prostriedkov pristúpil na podmienky predložené

právnym predchodcom navrhovateľa, ktorý ich nastavil za účelom maximalizácie svojho zisku,
nerešpektujúc základné spoločenské princípy či už dobrých mravov resp. z pohľadu výkonu
podnikateľskej činnosti ani princíp poctivého obchodného styku.

V priamom rozpore s vyššie uvedenými zásadami je väčšina ustanovení preskúmavanej zmluvy.

Zmluva, ktorou bol odporcovi poskytnutý úver vo výške 796,65 eur obsahuje poplatok za uzavretie
zmluvy vo výške 756,82 eur. Čo obsahuje uvedený poplatok je bližšie špecifikované v článku 13
Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, z ktorého vyplýva, že predmetný poplatok je tvorený
z jednej tretiny z dohodnutého úroku a z dvoch tretín z nákladov na vypracovanie a uzatvorenie
zmluvy, bez bližšieho uvedenia obsahu a konkrétnej výšky týchto nákladov. Administratívny poplatok

za spracovanie zmluvy predstavuje v uvedenom prípade predstavuje celkovo sumu 504,55 eur. V
súvislosti s takto stanoveným poplatkom, súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove
sp. zn. 18Co/109/2011 zo dňa 21.11.2012, s ktorým sa stotožňuje a z ktorého vyplýva, že zákon o
spotrebiteľských úveroch síce predpokladá okrem úrokov aj inštitút poplatku, ale je nevyhnutné, aby saním platilo skutočné plnenie spotrebiteľovi a v jeho záujme. Inak vymedzený poplatok, resp. neurčitý
poplatok však možno považovať za neprijateľnú podmienku, ktorej zodpovedá poplatok za plnenie,
ktoré si spotrebiteľ neobjednal a ktoré slúži výlučne v prospech dodávateľa. Neprijateľnosť poplatkov

konštatuje aj Rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe z 03.05.2010 č. k. AZ 17 U 192/2010,
v ktorom uvedený súd konštatuje, že poplatky za spracovanie pri poskytnutí spotrebiteľského úveru
sú neprijateľné. Rovnako súd poukazuje na to, že aj v prípade, ak by súd dospel k záveru o platnosti
uvedenej zmluvy, predmetná zmluva neobsahuje obligatórnu náležitosť zmluvy o úvere, a to údaj o
priemernej ročnej percentuálnej miere nákladov, v zmysle § 4 ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských

úveroch, čím sa stáva spotrebiteľský úver bezpoplatkový a bezúročný. Aj z uvedeného dôvodu, by preto
právnemu predchodcovi navrhovateľa nevzniklo oprávnenie voči odporcovi požadovať zaplatenie sumy
796,65 eur, ani vyplniť na uvedenú sumu odporcom vystavenú zmenku.

Hrubým porušením rovnováhy zmluvných strán opäť v neprospech spotrebiteľa je dojednanie
zmluvných pokút. Odporca bol povinný uhradiť za každé omeškanie so splátkou úveru, ktorá bola vo

výške 129,48 eur, zároveň zmluvnú pokutu vo výške 9,96 eur, čo by predstavovalo v prípade omeškania
s každou splátkou ročne zmluvnú pokutu vo výške 119,52 eur. Zároveň sa zaviazal uhradiť v prípade
s omeškaním štyroch splátok, zmluvnú pokutu vo výške 19,92 eur a v zmysle ďalšieho článku zmluvy
sa zaviazal z dôvodu porušenia zmluvných povinností, bez bližšieho určenia akých, na úhradu zmluvnej
pokuty vo výške 312,02 eur. Zmluvnými pokutami dohodnutými vyššie uvedeným spôsobom existuje

možnosť a nebezpečenstvo postihu majetku spotrebiteľa neprimeraným rozsahom a opäť neprimerane
bez akýchkoľvek kompenzácií zhoršuje postavenie jednej zmluvnej strany a to spotrebiteľa. Vzhľadom
ku koncipovaniu zmluvných pokút, vymedzenie ich výšky bez adekvátneho zohľadnenie napríklad
čiastočného plnenia dlhu, súd považuje aj tieto dojednania za dojednania vykazujúce ako rozpor s
dobrými mravmi, tak aj zmluvné podmienky, vykazujúce znaky neprijateľných zmluvných podmienok v

zmysle § 53 Občianskeho zákonníka. Neprijateľné individuálne nedojednané zmluvné podmienky a opäť
hrubé narušenie rovnováhy možno vidieť aj v ďalších častiach zmluvy, či už v článku 13 v ktorom je
zakomponované, že dlžník uznáva dlžnú sumu v celej výške, vrátane poplatku, či v článku 17, ktorého
súčasťou je Dohoda o vyplnení zmenky.

Vzhľadom k tomu, že predmetom tohto konania je práve konanie o návrhu na priznanie plnenia zo
zmenky,súdsaotodôraznejšiezameralnapreskúmaniedojednaniačlánku17Všeobecnýchzmluvných
podmienok, ktorým bolo medzi účastníkmi dohodnuté zabezpečenie predmetného záväzkového vzťahu
zmenkou. Opakovane súd aj pri tomto dojednaní zistil, že išlo o zmluvnú podmienku, ktorá nebola
medzi účastníkmi individuálne dojednaná. Bola súčasťou Všeobecných zmluvných podmienok vopred

pripravených právnym predchodcom navrhovateľa. Odporca nemal možnosť ju žiadnym spôsobom
ovplyvniť. Bežný spotrebiteľ nemá predstavu o fungovaní a dôsledkoch zmenkových záväzkov, nie
je schopný posúdiť právne dôsledky uzavretej dohody o zabezpečení záväzkového vzťahu zmenkou,
ako aj dohody o vyplnení bianco zmenky, a to posilnenie práva a jeho vymožiteľnosti na strane
dodávateľa na jeho úkor. Bežný spotrebiteľ bez akéhokoľvek právnického vzdelania nevie vyhodnotiť

aké riziko pre neho znamená podpísanie zmenky a ako tým „uľahčí“ vymožiteľnosť pohľadávky veriteľa.
Dohodou o vyplnení bianco zmenky sa zmluvné strany dohodli, že dlžník vystaví zmenku, v ktorej
nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy, ktorú vyplnení veriteľ, a
ktorá bude pozostávať zo všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú
ku dňu vyplnenia zmenky. Takto formulovaná dohoda o vyplnení bianco zmenky predstavuje pre

spotrebiteľa dohodu vykazujúcu znaky zjavnej neurčitosti a nezrozumiteľnosti, t. zn. opäť dôvody jej
neplatnosti v zmysle neprijateľných zmluvných podmienok. Spotrebiteľ nemôže vedieť, vzhľadom k
mnohosti možností dojednaných zmluvných pokút, či a v akej výške budú uplatnené veriteľom, a v
akej miere sa premietnu do zmenkovej sumy. Takáto dohoda o zabezpečení všetkých pohľadávok
vrátane pokút zmenkou je nielen z dôvodu jej neurčitosti a nezrozumiteľnosti neprijateľnou zmluvnou

podmienkou, opäť neprimerane zhoršujúcou postavenie spotrebiteľa, ale je aj v priamom rozpore so
zákonom. Zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch výslovne limituje možnosť zabezpečenia
spotrebiteľského úveru zmenkou s vyplnenou zmenkovou sumou a to do výšky nesplatnej istiny a
príslušenstva maximálne do výšky 30 % pôvodnej istiny. Inú dohodu prekračujúcu uvedené zákonné
ustanovenie možno považovať či už za neprijateľnú zmluvnú podmienku alebo za obchádzanie zákona,

ktoré majú rovnaký právny dôsledok a to neplatnosť takéhoto dojednania.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka výslovne zakazuje, aby spotrebiteľské zmluvy obsahovali
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a tov neprospech spotrebiteľa, s tým, že takéto podmienky sú sankcionované neplatnosťou. Neobyčajne
hrubým spôsobom je v uvedenom prípade narušená rovnováha medzi právami a povinnosťami
zmluvných strán v ustanoveniach o zabezpečovacích prostriedkoch, kde je nielen hypertrofia

zabezpečovacích prostriedkov (viacnásobné zmluvné pokuty, dohoda o zrážkach zo mzdy, dohoda o
vyplnení zmenky, súhlas k získaniu informácií od Sociálnej poisťovne), ale ich koncipovanie je výlučne
na prospech veriteľa, bez toho, aby sa mohol dlžník aspoň minimálne zákonnými prostriedkami brániť.
Vzhľadom k tomu, že posudzovaná zmluva ako celok obsahuje značnú nerovnosť a nevyváženosť
vzájomných práv a povinností a to na úkor spotrebiteľa, neprimeraným spôsobom viacnásobne

sankcionuje spotrebiteľa pri porušení zmluvne dojednaných povinností, neposkytuje naproti tomu
spotrebiteľovi žiadnu kompenzáciu, samotná zmluva je koncipovaná pre spotrebiteľa neprehľadne,
pričom všeobecné zmluvné podmienky, ktoré tvoria podstatnú a neoddeliteľnú časť zmluvy, a ktoré
obsahujú vyššie uvedené neprimerané povinnosti a spôsobujú značnú nerovnosť medzi zmluvnými
stranami, sú vyhotovené drobným a ťažko čitateľným písmom na opačnej strane predtlačenej
formulárovej zmluvy, súd považuje takto uzavretú zmluvu, za zmluvu v rozpore s dobrými mravmi.

Zmluva uzatvorená v rozpore s dobrými mravmi je pre uvedený rozpor v zmysle § 39 Občianskeho
zákonníka absolútne neplatná. V zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, ide o neplatnosť absolútnu, na
ktorú súd prihliada z úradnej povinnosti.

Navrhovateľ si podaným návrhom uplatnil práva zo zmenky, ktorá zabezpečovala vyššie uvedenú

zmluvu. Vzhľadom k tomu, že súd zistil, absolútnu neplatnosť uzatvorenej zmluvy súčasťou, ktorej bola
aj dohoda o zabezpečení pohľadávky zmenkou a dohoda o vyplnení bianco zmenky, ktorá je rovnako
absolútne neplatná, nemožno navrhovateľovi priznať plnenie ani zo zmenky. Na absolútne neplatný
právny úkon sa prihliada akoby neexistoval, súd naň prihliada, a to súd opakovane zdôrazňuje, z úradnej
povinnosti. Vzhľadom k tomu, že súd dospel k záveru o neplatnosti zmluvy o úvere ako celku, právny

predchodca navrhovateľa nemohol vzhľadom k neplatnej zmluve, na základe jej neplatných dojednaní
vyplniť bianco zmenku, ani ju ďalej indosovať navrhovateľovi. Predložená zmenka, aj keď obsahuje
všetky náležitosti zmenky, nezabezpečuje konkrétny záväzkový vzťah a to vzťah z poskytnutého úveru
medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom.

Absolútna neplatnosť zmluvy o úvere ako aj jej článku 17 a to dohody o zabezpečení zmenkou a
vyplnení bianco zmenky, ktorá bola súčasťou zmluvy o úvere sama o sebe nie je dôvodom neplatnosti
zmenky.Neplatnosťuvedenejdohodyvšakznamenáneexistenciukauzálnehovzťahumedzikonkrétnou
pohľadávkou a zmenkou, ktorá ju mala zabezpečovať t. zn. v uvedenom prípade nedošlo k platnému
vzniku zmenkového záväzkového vzťahu. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že treba rozlišovať

medzi neplatnosťou zmenky a to z dôvodu nesplnenia podstatných náležitostí resp. vyplnenie v
rozpore so zákonom č. 191/1950 Zb. a neplatnosťou zmluvy, dojednania o vyplnení zmenky za účelom
zabezpečenia konkrétnej pohľadávky, či už pre rozpor s dobrými mravmi, neprijateľnými podmienkami,
či nerešpektovaním zákonného obmedzenia maximálnej výšky zmenkovej sumy. (Rozsudok NS SR sp.
zn. 1 Obdo V 43/2006). Vzhľadom k tomu, že súd mal preukázanú absolútnu neplatnosť zmluvy o úvere,

súčasťou ktorej bola v bode 17. Dohoda o vyplnení zmenky za neplatnú z dôvodu rozporu s dobrými
mravmi, na základe takto neplatnej dohody nevzniklo právnemu predchodcovi právo bianco zmenku
vyplniť, ako ani právo na základe zmenky požadovať plnenie vzťahujúce sa k uvedenému úverovému
právnemu vzťahu. Vzhľadom k tomu, že toto právo nevzniklo právnemu predchodcovi navrhovateľa,
nemohlo indosovaním ani prejsť na navrhovateľa, preto súd návrh ako nedôvodný zamietol.

K uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm/10/2013 zo dňa 21.11.2013, na
ktoré navrhovateľ poukazoval, súd uvádza, že súd je viazaný iba rozhodnutím nadriadeného súdu v
prejednávanej veci, rozhodnutím iného súdu nie je viazaný, iba sa s jeho rozhodnutím môže stotožniť,
čo sa ale v prípade rozhodnutia, na ktoré navrhovateľ predložil z vyššie uvádzaných dôvodov nestalo.

K nadobudnutiu zmenkovej pohľadávky zo strany navrhovateľa súd uvádza, že v uvedenom prípade,
navrhovateľ konal pri nadobudnutí zmenkovej pohľadávky (pričom navrhovateľ nadobudol takýmto
spôsobom veľké množstvo zmenkových pohľadávok) bez overenia si aký právny vzťah je zmenkou
zabezpečený resp. bez postúpenia pohľadávky súbežne spolu s primárnym právnym vzťahom, ktorý

bol zmenkovým zabezpečený, tak, že sa dopustil hrubej nedbanlivosti. Zmenku nadobudol od veriteľa
POHOTOVOSŤ, s.r.o., o ktorej už v rozhodnom období bolo všeobecne známe, že ide o spoločnosť
poskytujúcu úvery resp. pôžičky spotrebiteľom. Vzhľadom k uvedenej všeobecne známej informácii,
bežne prístupnej ako z masovokomunikačných zariadení, tak z informácií zverejnených v Obchodnomregistri, navrhovateľ mohol a mal vedieť, že nadobúda práva, ktorých výkon môže byť následne
posudzovaný v rozpore zo zásadami poctivého obchodného styku, ako aj s dôrazom na zabezpečenie
ochrany spotrebiteľa. Napriek týmto, podľa súdu všeobecne známym informáciám ako o právnom

predchodcovi navrhovateľa, tak aj o charaktere nadobúdaných pohľadávok a možných problémoch pri
výkone z nich práv, na navrhovateľa boli indosované zmenky. Aj v prípade, že by navrhovateľovi nebolo
nič známe o spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., už z predloženej zmenky je zrejmé, že na zmenke je
uvedená výška úroku 0,25 % denne, ktorá predstavuje ročný úrok 91,25 %, ktorý mohol navrhovateľovi
evokovať, že takýto úrok je nielen v rozpore so spotrebiteľským právom, ale aj zo zásadami poctivého

obchodného styku a opäť, takýto výkon práva, minimálne v tejto časti, ktorú si tiež v návrhu uplatnil,
nebude požívať právnu ochranu.

Záverom súd uvádza, že aj v prípade, ak by súd vyhodnotil predmetnú zmluvu o spotrebiteľskom
úvere ako zmluvu platnú, aj dojednanie o zabezpečení úveru zmenkou ako platné, spotrebiteľský úver
poskytnutý vo výške 796,65 eur, za predpokladu že nebola zaplatená z neho ani jedna splátka, nemohol

byť platne zabezpečený zmenkou s vyplnenou zmenkovou sumou vo výške 1.365,59 eur a to pre priamy
rozpor s § 4 odsek 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, pričom v uvedenom prípade
mohla byť zmenka vyplnená, tak aby bola v súlade so zákonom, na maximálnu zmenkovú sumu 1.035,
64 eur.

K námietke navrhovateľa, ktorou namietol vykonanie iných dôkazov ako účastníci navrhli súd uvádza,
že ustanovenie § 120 ods. 1 O.s.p. súdu umožňuje vykonať aj iné dôkazy ako účastníci navrhli, a to
vo výnimočných prípadoch. Tento prípad, súd považoval za prípad výnimočnosti a vykonanie ďalších
než účastníkmi navrhnutých dôkazov za nevyhnutnosť, za účelom poskytnutia ochrany spotrebiteľovi, v
uvedenom prípade odporcovi za účelom zabezpečenie spravodlivého rozhodnutia. Súdne rozhodnutie

musí byť nielen zákonné, ale predovšetkým spravodlivé, úlohou súdu je práve rozpoznať skrze zákon
spravodlivosť (nález Ústavného súdu ČR sp. zn. IV. ÚS 1241/12). Možnosť aplikovania vnútroštátneho
procesného práva nariadenie v článku 19 výslovne uvádza, rovnako súdu predmetné nariadenie v
zmysle článku 5 ods. 1 umožňuje vo veci nariadiť pojednávanie, preto postup súdu v tomto smere bol
aj v súlade s citovaným nariadením.

Podľa § 142 odsek 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., avšak vzhľadom k tomu, že odporca, ktorý

mal v konaní plný úspech, si právo na náhradu trov konania neuplatnil, v konaní mu ani žiadne trovy
konania nevznikli, náhradu trov konania mu súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť ,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.(§ 205 ods.1 O.s.p.)
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že :
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p.,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozdujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právnehoposúdenia veci.