Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. máj 2017

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 14C/271/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115226558
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kozáčik

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5115226558.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Žiline, v konaní pred samosudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v právnej veci žalobcu:

WM Consulting & Communication, s.r.o., IČO: 34 127 798, so sídlom Sad A. Kmeťa 24, Piešťany,
právne zastúpený: JUDr. Roman Kvasnica, advokát, s.r.o., so sídlom Sad A. Kmeťa 24, Piešťany,
proti žalovanému: I. G., nar. X.X.XXXX, bytom N. I. XX/X, D., v konaní o zaplatenie 6.735,01 eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti o zaplatenie 2.975,14 eur spolu s 12,95 % ročným úrokom zo sumy 1.580,23 eur
od 26.9.2014 do zaplatenia a s 8 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.580,23 eur od 26.9.2014
do zaplatenia z a s t a v u j e .

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 3.139,65 eur spolu s 8 % ročným úrokom z omeškania zo
sumy 2.746,82 eur od 3.9.2013 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd žalobu v časti o zaplatenie úroku vo výške 12,95 % zo sumy 2.746,82 eur od 3.9.2013 do zaplatenia
z a m i e t a .

Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 28.8.2015 sa žalobca domáhal zaplatenia 6.735,01 eur s 12,95 % ročným úrokom zo
sumy 4.327,05 € od 26.09.2014 do zaplatenia a 8 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 4.327,05 €
od 26.09.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o splátkovom úvere č. 0424595917 zo dňa 16.10.2008
poskytol právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s., ICO: 00 151 653, so sídlom Tomášikova
48, 832 37 Bratislava žalovanému úver vo výške 110.000,- Sk/3.651,33 € s dohodnutou pevnou ročnou

úrokovou sadzbou vo výške 12,95 %. Podpísaním Zmluvy o úvere sa žalovaný v zmysle článku I.
bod 1. Zmluvy o úvere zaviazal poskytnutý úver splatiť, platiť úroky a poplatky, a to všetko v 119-tich
pravidelných mesačných splátkach istiny vo výške 1.706.- Sk/56.63 € mesačne, splatných k 12. dňu v
kalendárnom mesiaci, pričom prvá splátka úveru bola splatná dňa 12.11.2008. Konečná splatnosť úveru
bola dohodnutá na 12.09.2018. Ročná percentuálna miera nákladov bola vo výške 15,75 % a priemerná
hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov vo výške 16,64 %.

3. Výzvou zo dňa 30.07.2013 Slovenská sporiteľňa, a.s. písomne vyzvala žalovaného na zaplatenie
dlžnej sumy do 15 dní od doručenia danej výzvy. Žalovaný však na túto výzvu vôbec nereagoval.
Nakoľko žalovaný porušil povinnosti, vyplývajúce zo Zmluvy o úvere, Slovenská sporiteľňa, a.s.
pristúpilavzmyslebodu7.6.1Všeobecnýchobchodnýchpodmienokkvyhláseniumimoriadnejsplatnostiposkytnutého úveru, a to ku dňu 02.09.2013, v dôsledku čoho sa celá pohľadávka Slovenskej sporiteľne,
a.s. voči žalovanému stala splatnou. Súčasne informovala, že dňa 31.05.2013 došlo k ukončeniu
mandátnej správy vyššie uvedenej pohľadávky zo Zmluvy o úvere, ktorú vykonávala spoločnosť

INVEST KAPITÁL, a.s., Hattalova 12/C, 831 03 Bratislava. Dňa 25.09.2014 bola pohľadávka Slovenskej
sporiteľne, a.s. voči žalovanému Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1352/2014/CE postúpená
na žalobcu. Oznámením zo dňa 07.10.2014 upovedomila Slovenská sporiteľňa, a.s. žalovaného o
postúpení pohľadávky.

4. Výzvou na zaplatenie pohľadávky zo dňa 11.03.2015 bol žalovaný vyzvaný právnym zástupcom
žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy. Na túto výzvu však žalovaný vôbec nereagoval. Vzhľadom k
nezaplateniu dlžnej sumy žalovaným, žalobca pristúpil k jej vymáhaniu súdnou cestou. Žalovaný si
svoje povinnosti, vyplývajúce zo Zmluvy o úvere, neplnil riadne, v dôsledku čoho ku dňu 25.09.2014,
t.j. ku dňu postúpenia pohľadávky, dosiahla výška splatného dlhu žalovaného celkom sumu 6.735,01 €.
Uvedená suma pozostávala z istiny vo výške 4.327,05 €; príslušenstva vo výške 2.407,96 €. Žalobca

sa domáha zaplatenia dlžnej sumy ku dňu 25.09.2014 vo výške 6.735,01 € a ďalšieho príslušenstva
pohľadávky od 26.09.2014, a to úrokov, úrokov z omeškania a trov konania. Príslušenstvo uplatnené
návrhom predstavujú zmluvný 12,95 % ročný úrok z poskytnutého úveru, určený podľa článku I. bod 1.
Zmluvy o úvere, pričom podľa bodu 7.4.2. Všeobecných obchodných podmienok sa úver úročí denne
odo dňa poskytnutia úveru (vrátane) do dňa predchádzajúceho dňu splatenia úveru (vrátane) a zákonný

8 % ročný úrok z omeškania s poukazom na ustanovenie § 768k ods. 3 Obchodného zákonníka, podľa
ktorého sa ustanovenia o omeškaní dlžníka, účinné od 01.02.2013, nevzťahujú ma záväzkové vzťahy,
uzavreté pred 01.02.2013 a ustanovenia § 10c nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z.,
znenia účinného od 1.2.2013, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z
omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31.01.2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

5. Následne podaním vo veci samej zo dňa 5.5.2017 vzal žalobu v časti o zaplatenie sumy 2.975,14
€ s 12,60 % ročným úrokom zo sumy 1.580,23 € od 26.09.2014 do zaplatenia a 8 % ročným úrokom
z omeškania zo sumy 1.580,23 € od 26.09.2014 do zaplatenia späť a v uvedenej časti žiadal konanie
zastaviť. Žalovaného žiadal zaviazať zaplatiť 3.759,87 € s 12,95 % ročným úrokom zo sumy 2.746,82

€ od 26.09.2014 do zaplatenia a 8 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.746,82 € od 26.09.2014
do zaplatenia a nahradiť trovy konania.
6. Uviedol, že sa domáha nárokov od splatnosti prvej nepremlčanej anuitnej splátky, t.j. od 12.09.2012
do 25.09.2014, bez kapitalizácie splatných a nezaplatených úrokov a poplatkov do istiny, s uplatnením
poplatkov za správu úveru, v súlade so zákonom iba do konca mesiaca máj 2013. V období od

12.09.2012 do 25.09.2014 žalovaný nerealizoval žiadnu úhradu na svoj dlh. Pohľadávka ku dňu
vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, t.j. k 02.09.2013, pozostávala so splatných a nezaplatených
anuitných splátok istiny, vyčíslených úrokov a poplatkov, ako aj vyčíslených úrokov z omeškania, v
celkovej výške 707,34 €. Suma 707,34 € konkrétne pozostáva: zo splatnej a nezaplatenej istiny vo
výške 314,51 €, splatných a nezaplatených úrokov vo výške 362,03 € (z toho je suma 341,17 € sumou

nezaplatených anuitných úrokov a suma 20,86 € sumou vyčíslených úrokov z nezaplatených anuitných
splátok istiny za ten ktorý mesiac, pri úročení nezaplatenej istiny úrokom 12,95 % p.a.), splatných a
nezaplatených poplatkov vo výške 17,91 € a splatných a nezaplatených úrokov z omeškania vo výške
12,89 € (úroky z omeškania boli vyčíslené úročením splatnej časti istiny úrokom z omeškania 8 %
p.a.). Po vyhlásení mimoriadnej splatnosti pohľadávky, pohľadávka žalobcu voči žalovanému stúpla o

nezaplatené anuitné splátky istiny od 12.09.2013 do 12.09.2018, t.j. celkom o sumu 2.432,31 €. Ku
dňu postúpenia pohľadávky na žalobcu, t.j. k 25.09.2014, pohľadávka voči žalovanému predstavovala
celkom sumu 3.759,87 € a táto pozostávala z istiny vo výške 2.746,82 € (314,51 € + 2.432,31,33 €),
úrokov vo výške 745,41 € (anuitných úrokov 341,17 € + úrokov zo splatnej istiny 20,86 € vyčíslených
do 02.09.2013 a úrokov vo výške 383,38 € vyčíslených do 25.09.2014), poplatkov vo výške 17,91 €

a úrokov z omeškania vo výške 249,73 € (tieto úroky z omeškania pozostávali z úrokov z omeškania
vo výške 12,89 € vyčíslených do 02.09.2013 a úrokov z omeškania vo výške 236,84 € vyčíslených do
25.09.2014).

7. Vo veci súd nariadil pojednávanie. Na pojednávanie sa nedostavil žalovaný, doručenie predvolania

malvykázanénáhradnýmspôsobom, neúčasťneospravedlnil.Žalobcazotrvalnasvojejžalobevzmysle
doplnenia dôvodov a späťvzatia.8. Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

9. Podľa ust. § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie
peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

10. Podľa ust. § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je

dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej
zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky
požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany
dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť
úroky v najvyššie prípustnej výške.

11. Podľa ust. § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom
vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia
ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok
poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.

12. Podľa ust. § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v
splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

13. Podľa § 506 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo
jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby

dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

14. Podľa ust. § 4 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase
uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom
spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

15. Podľa ust. § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí 6) musí obsahovať
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,

b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere

musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota

ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad,

n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7,

q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

16. Podľa ust. § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z.z. pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o
spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe

a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.

17. Podľa ust. § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z.z. ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje
náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a

bez poplatkov.

18. Podľa ust. § 4 ods. 4 zák. č. 258/2001 Z.z. od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo
poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

19. Podľa ust. § 4 ods. 5 zák. č. 258/2001 Z.z. veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa
osobitný predpis. Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa
osobitného predpisu..

20. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a z vykonaných dôkazov vyvodil

nasledujúce skutkové zistenia.

21. Žalovaný uzatvoril dňa 16.10.2008 s právnym predchodcom žalovaného Slovenská sporiteľňa, a.s.,
ICO: 00 151 653, so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava ako veriteľom zmluvu o splátkovom
úvere č. 0424595917, na základe ktorej sa zaviazal právny predchodca žalobcu poskytnúť žalovanému

úver vo výške 110.000,- Sk/3.651,33 € s dohodnutou pevnou ročnou úrokovou sadzbou vo výške 12,95
%. Žalovaný sa v zmysle článku I. bod 1. Zmluvy o úvere zaviazal poskytnutý úver zaplatiť v 119-tich
pravidelných mesačných splátkach istiny vo výške 1.706.- Sk/56.63 € mesačne, splatných k 12. dňu v
kalendárnom mesiaci, pričom prvá splátka úveru bola splatná dňa 12.11.2008, konečná splatnosť úveru
bola dohodnutá na 12.09.2018. Ročná percentuálna miera nákladov bola určená vo výške 15,75 % a

priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov vo výške 16,64 %.

22. Súd zistil, že zmluva obsahuje všetky náležitosti podľa § 4 ods. 1 a 2 zák. č. 258/2001 Z.z.. Zároveň
prieskumom uplatnených nárokov nezistil, že by zmluva obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky,
najmä tie, ktoré by mali vplyv na uplatnené nároky.

23. Poskytnutie úveru nebolo v konaní sporné a vyplýva aj z vyčíslenia, bankového výpisu a
korešpondencie.

24. Listom zo dňa 3.9.2013 bolo veriteľom Slovenskou sporiteľňou oznámené žalovanému, že

následkom porušenia zmluvných podmienok v zmysle bodu 7.6.1 Všeobecných úverových podmienok
vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 02.09.2013 s upozornením na zostatok 5.728,65 eur.

25. Dňa 25.09.2014 Slovenská sporiteľňa, a.s. na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č.
1352/2014/CE postúpila pohľadávku voči žalovanému postúpená na žalobcu ako postupníka, pričom

postupca Slovenská sporiteľňa, a.s. oznámením zo dňa 07.10.2014 upovedomil žalovaného o postúpení
pohľadávky. Súd mal týmto aj preukázanú aktívnu legitimáciu žalobcu v konaní.26. Žalobca si uplatnil v konaní splátky splatné od 12.9.2012 do 2.9.2013 vo výške 707,34 eur z čoho
prestavovalasuma314,51euristinu,362,03eurúroky,17,91eurpoplatkydohodnutévzmluvezasprávu
úveru do 12.5.2013 a úroky z omeškania 12,89 eur. Uvedené nároky zodpovedajú zmluvne dohodnutým

nárokom s úročením nesplatenej istiny k 2.9.2013 a úroku z omeškania od splatnosti splátky do 2.9.2013
vo výške 8%, čo je nižšej ako nárok v zmysle ust. nar. vl. č. 87/1995 Z.z. § 3 s poukazom na ust. §
10c cit. nar..

27. Následne bol uplatnený nárok podľa § § 506 Obchodného zákonníka na odstúpenie od zmluvy.

28. V konaní súd nezistil, že by žalovaný uhradil vyššie uvedené nároky či vykonal akúkoľvek inú úhradu
po postúpení pohľadávky. Zároveň aj pri konaní s charakterom spotrebiteľských zmlúv je neprípustný
dôkaz opaku, teda to aby veriteľ preukazoval neuhradenie nárokov, teda akýkoľvek zánik nároku
zaplatením musí preukazovať výhradne dlžník, teda žalovaný.

29. Zároveň z dôvodu omeškania dlžníka s úhradou peňažného dlhu, súd priznal žalobcovi právo na
zaplatenie úroku z omeškania podľa ust. § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka,
a ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. vo výške o 8 percentuálnych
bodov vyššej ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu, avšak len v uplatnenom rozsahu 8% ročne.

30. Podľa názoru súdu v súlade s jeho povinnosťami poskytnúť základný rozsah právam spotrebiteľa
ex offo, teda aj bez toho, aby sa ich sám spotrebiteľ dovolával, sporným bol nárok veriteľa na úhradu
zmluvných úrokov po tom, ako veriteľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, teda po 2.9.2013.

31. Právny vzťah medzi poskytovateľom finančných prostriedkov ako veriteľom a spotrebiteľom ako
dlžníkom podlieha osobitnej právnej úprave. Jednoznačne možno ustáliť, že v konaní bola uzavretá
spotrebiteľská zmluva podľa ust. § 52 Občianskeho zákonníka, o poskytnutí spotrebiteľského úveru.
Právny vzťah medzi účastníkmi je potrebné považovať za vzťah zo spotrebiteľských zmlúv aj v súlade s
konštantnou judikatúrou ESD (Océano Grupo Editorial SA - C-240/98, Cofídis - C 473/00, Faccini Dori

C-91/92, Von Colson and Kamann C - 14/83 a iné) a eurokomfortným výkladom smerníc Európskej únie
č. 87/102/EHS do platnosti smernice č. 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere).

32. Vo vzťahu k nárokom po zosplatnení súd jednoznačne konštatuje, že právny vzťah medzi
účastníkmi posudzoval ako spotrebiteľský vzťah upravený zákonnými ustanoveniami zmluvy o úvere

podľa Obchodného zákonníka (zmluva- hmotnoprávne ustanovenia - zmluvný typ) s ostatnými nárokmi
upravenýmišpeciálnymzákonomoochranespotrebiteľaazákonaospotrebiteľskýchúverochavsúlade
s ustanoveniami Občianskeho zákonníka nad rámec obligátnych ustanovení zmluvy o úvere podľa
Obchodného zákonníka.

33. Ustanovenia Obchodného zákonníka, ktoré upravujú zmluvný typ - úver, ustanovujú pre prípad
omeškania s vrátením úveru sankciu, právo veriteľa odstúpiť od úverovej zmluvy a to v prípade, ak je
dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace
(§ 506 Obchodného zákonníka).

34. Podľa § 502 Obch. zák. od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich
úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe
zákona.
35. Podľa § 503 ods. 1 Obch. zák. záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité
peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok,

sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých
peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.

36. Podľa § 503 ods. 2 Obch. zák. ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v
deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

37. Podľa § 506 Obch. zák. ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej
splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník
vrátil dlžnú sumu s úrokmi.38. Podľa právneho názoru Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015, sp. zn. 3 MCdo 14/2014 ustanovenie
§ 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých

účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho
účinnosťou.

39. Jednoznačne uplatnenie práva na predčasnú splatnosť úveru podľa § 506 Obch. zák. nemôže

priniesť veriteľovi nepriaznivejší výsledok spočívajúci v strate nárokov, ktoré doposiaľ nadobudol zo
zmluvného vzťahu, najmä ak podľa výslovného znenia právnej normy má právo požadovať, aby dlžník
vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

40. Pri tejto povinnosti však s poukazom na úpravu vzťahu so spotrebiteľom je potrebné prehodnotiť aj
doterajšiu judikatúru k povinnosti veriteľa vrátiť istinu s úrokom po splatnosti celého úveru.

41. Vzhľadom na skutočnosť, že ustanoveniami obchodného práva sa spravujú len základné právne
inštitúty a výklad právnych noriem a záväzkov v pochybnostiach v prospech spotrebiteľa, súd má za
to, že ust. § 506 Obch. zák. ale aj § 502 a § 503 ods. 1, 2 Obch. zák. je potrebné vykladať tak, že
veriteľ má právo na zaplatenie zmluvných úrokov počas trvania zmluvného vzťahu, teda buď počas

trvania zmluvy alebo do mimoriadnej splatnosti úveru. Uvedenému nasvedčuje skutočnosť, že zmluvné
úroky z úveru sú základnou náležitosťou tohto inštitútu teda trvajú počas existencie zmluvy, jej účinnosti
ako aj z dôvodu, že sú splatné spolu so splátkami prípadne na konci lehoty na vrátene prostriedkov
(prípadne aj ku koncu roka). Tak teda dôjde k odstúpenie od zmluvy, nastupujú účinky ex tunc, teda
nároky na splatné úroky a iné zmluvné nároky nezanikajú, ale nemožno po ukončení zmluvného vzťahu

požadovať ďalšie nároky zo zmluvy, ktorá zanikla, teda aj ďalšie splácanie úrokov. Ak by súd pripustil
takúto možnosť, teda existencie nároku na zaplatenie zmluvných úrokov po mimoriadnej splatnosti
úveru (príp. po zániku zmluvy) takýto nárok by prislúchal popri úroku z omeškania z celého nároku
(zosplatneného úveru) čo by neúmerne obohacovalo veriteľa, avšak nebolo by zrejmé, kedy sú úroky
splatnými z hľadiska aj prípadného premlčania, teda či ku koncu kalendárneho roka, či pri plnení a

pod.. Fakticky by nárok na úhradu úrokov nebolo možné premlčať (§ 116 ods. 3 Obč. zák.), pretože by
nejestvovala ich splatnosť. Úroky sa podľa cit. ustanovenia premlčiavajú za tri roky po ich splatnosti a
to aj keby ešte nebol premlčaný nárok na vrátenie istiny (napr. úroky splatné z určitej splátky). Ak by
sa premlčanie úrokov po zosplatnení - (§ 506 Obch. zák.) v zmysle judikatúry vzťahovalo k premlčaniu
nároku na vrátenie istiny, tak celá konštrukcia by nedávala zmysel, pretože úroky je potrebné považovať

za príslušenstvo 121 ods. 3 Obč. zák., ktoré je možné oddeliť a previesť, teda musia byť schopné
aj samostatného osudu ako peňažná pohľadávka, teda musia byť vyjadrené aj dobou splatnosti. Je
nepredstaviteľné, aby v prípade premlčania nároku za vrátenie (zaplatenie) istiny zanikol aj nárok úroky
ktoré vznikli do okamihu premlčania istiny, ktoré napr. mohli byť aj samostatne postúpené. Naopak
právnu istotu do vzťahu vznáša presne určená splatnosť úrokov ukončením zmluvného vzťahu, pretože

po ukončení zmluvného vzťahu nastupuje naopak sankcia pre omeškanie dlžníka s peňažným plnením
v podobe úrokov z omeškania, teda právo veriteľa požadovať vrátenie všetkých splatných nárokov, istiny
vrátane sumy dosiaľ splatných úrokov a poplatkov.

42. Súhrnom je potrebné konštatovať, že ak má byť spotrebiteľský vzťah posudzovaný mimo základných

zmluvných inštitútov podľa noriem občianskeho práva, je potrebné prehodnotiť predchádzajúcu
judikatúru a rozhodovaciu prax v obchodných veciach kde prevládal názor, že dlžník je povinný platiť
úroky až do vrátenia istiny. Úroky zo zmluvy sú totiž výslovne zmluvný nárok, nemožno ich požadovať
mimo existencie zmluvy o úvere (kde ich výška je limitovaná počas právneho vzťahu a ak neboli jasne
dohodnuté, je povinnosť ich úhrady v obvyklej výške), teda ak ich nemožno požadovať v prípade ak

zmluva nevznikla, tak ich nemožno požadovať ani v období po zániku zmluvy. Samozrejme týmto nie
je dotknutá povinnosť dlžníka nahradiť škodu porušením právnej povinnosti vrátiť peňažné prostriedky,
ktorá môže spočívať aj v ušlom zisku, teda do výšky prípadných úrokov, ktoré by veriteľ obdržal, keby
tieto prostriedky poskytol inému dlžníkovi.

43. V tomto prípade súd poukazuje aj na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Prešove z 30. júna
2015 sp. zn. 6Co/190/2014 podľa ktorého, splácanie úveru v splátkach na strane veriteľa vyvoláva
stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a spláca a za tento
stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje jednoducho povedané cenupeňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii,
nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný
spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Tento stav tzv. výhody splátok je obvyklý

a od nepamäti justifikuje nárok dodávateľa na úroky ako cenu dočasne obetovaných peňazí, ktorých
dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe kapitalizovanej odplaty
získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody splátok. Iný stav je však príznačný
pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie
požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade

svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu
požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na
dispozíciusistinouúveru,atýmobmedzenieobchodovaniaspeniazmi,ktoréuždlžníknemáprávovrátiť
v režime výhody splátok. Práve v tomto kruciálnom rozdiele spočíva ekonomická podstata straty nároku
veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa. Logicky tak nastupuje stav, v ktorom
by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu peňažných prostriedkov a

právnyporiadokmupomimoriadnomzosplatneníúveruposkytujeviaceréprávneprostriedkyvymoženia
jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul
mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré
by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol
založený krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým

sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky
zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého
by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako
keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva,
ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Súd takýto stav v žiadnom

prípade nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi,
a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa domôcť jednorazového vrátenia
peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívania svojho
majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ak by navyše odvolací súd takúto zmenu
justifikoval, podporil by nielen hrubú nadvládu veriteľa, ale zároveň by podporoval aj stav v ktorom veriteľ

nie je nútený vymáhať svoju pohľadávku a odplatné úroky mu majú nahradiť stav jeho potenciálnej
nečinnosti, resp. stav nespôsobilosti spotrebiteľa vrátiť požičanú istinu jednorazovo. Takéto konanie
veriteľa však neponíma v slovenskom právnom poriadku nijakú právnu ochranu a ani preto niet titulu
na inkasovanie odplatných úrokov. Uvedenou úvahou sa odvolací súd prirodzene dostáva aj v poradí
k ďalšiemu zásadnému záveru, spočívajúcemu v skutočnosti, že keďže jednorazovým zosplatnením

vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované
úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený
sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. S protiprávnym stavom sa prirodzene
spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy. Naopak s
protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom lege artis,

a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy.
Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné nároky
patriace len v právne súladnom stave, je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná
od zákona, čo zmluvnú podmienku podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, resp. podľa § 53 ods.
1 a 5 Občianskeho zákonníka robí absolútne neplatnou (pozri ďalej). Povedané inak v protiprávnom

stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je kogentným určujúcim pravidlom § 517
ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a § 3a nar. vl. 87/1995 Z. z. Ak by sa žalobca odplatných
plnení napriek vyššie uvedenému výkladu neplatnosti dojednania dovolával aj v čase po jednostrannom
mimoriadnom zosplatnení úveru, neprešli by tieto nároky testom citovaných ustanovení Občianskeho
zákonníka a nar. vl. Alternatívne (podľa povahy zmluvnej úpravy) subsidiárne ani testom § 53 ods. 4

písm. k) Občianskeho zákonníka.

44. Súd preto spoločne s vyššie uvedeným názorom iného súdu vysloveného v odvolacom konaní
konštatuje, že ak by mal veriteľ práva nie len na úroky z omeškania, ale aj zmluvné úroky, nebolo
by v jeho záujme čím skôr vymôcť nárok na vrátenie požičaných prostriedkov, pretože by inkasoval

ďaleko viac ako keby tieto prostriedky poskytol inému dlžníkovi a to aj keby nedošlo k zmene výšky
úrokových sadzieb (odhliadnuc od zníženia úrokových sadzieb po zmene monetárnej politiky ECB).
Preto je logické, že veriteľ má nárok na vrátenie všetkých nárokov ku dňu mimoriadneho odstúpenia od
zmluvy a následne na zaplatenie úrokov z omeškania z tejto sumy, ak nebola riadne a včas vrátená. Vtomto smere je potrebné aj vykladať jednotlivé ustanovenia zákonnej úpravy zmluvy o úvere, z ktorého
je zrejmé právo veriteľa na zaplatenie úrokov od poskytnutia prostriedkov do ich vrátenia, ale tento vzťah
musí byť limitovaný existenciou a trvaním zmluvného vzťahu, teda zmluvné plnenia nemožno požadovať

po tom, čo zmluva zanikla či už výpoveďou, odstúpením alebo uplynutím času.

45. Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.

46. Podľa § 145 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

47. Podľa § 145 ods. 2 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
48. Podľa § 145 ods. 3 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd
o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.

49. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

50. Podľa § 145 ods. 2 CSP Súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu

medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

51. Súd preto s poukazom na späťvzatie nároku zastavil konanie v časti o zaplatenie 2.975,14 eur spolu
s 12,95 % ročným úrokom zo sumy 1.580,23 eur od 26.9.2014 do zaplatenia a s 8 % ročným úrokom z
omeškania zo sumy 1.580,23 eur od 26.9.2014 do zaplatenia.

52. Žalovaného súd podľa vyššie uvedeného odôvodnenia zaviazal na zaplatenie 3.139,65 eur (nároky
splatné do 2.9.2013) spolu s 8 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.746,82 eur (suma istiny) od
3.9.2013 do zaplatenia a žalobu v časti o zaplatenie úroku vo výške 12,95 % zo sumy 2.746,82 eur od
3.9.2013 do zaplatenia zamietol.

53. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

54. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

55. Nakoľko úspech oboch strán bol v obdobnom rozsahu, súd žiadnej zo strán nepriznal nárok na
náhradu trov konania. (§ 255 ods. 2 CSP ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Žilina.
Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie
možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa

osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a

príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,
b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).