Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Žilina
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Katarína Beniačová
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Zrušujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/259/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5810200579
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5810200579.2
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny
Beniačovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Márie Kašíkovej, v právnej veci žalobcov:
1/ M. C., nar. XX.XX.XXXX, 2/ M. C., rod. C., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom J. XXXX, obaja právne
zastúpení: Mgr. Igor Palider, advokát so sídlom v J. XXX, proti žalovanému: B. P., bytom J. XXXX,
právne zastúpený: JUDr. Dušan Serek, advokát so sídlom v G., G. V. XXX/XX, o určenie vlastníckeho
práva k pozemku, na odvolanie žalobcov v rade 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.
k. 5C/20/2010-164 zo dňa 14. júna 2012, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok okresného súdu z r u š u j ea vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobný návrh, ktorým sa žalobcovia domáhali určenia,
že sú titulom vydržania v celosti bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti, a to pozemku zobrazeného
na geometrickom pláne č. 36433756-240/2009 vypracovanom Dibdiakgeo, s.r.o. zo dňa 05.11.2009, ako
CKN parcela č. 1847/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 17 m2, ako aj pozemkov zapísaných na
LV č. XXXX pre k. ú. J., ako CKN parcela č. 1827/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 127 m2 a
CKN parcela č. 1827/10 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 94 m2.
2. Žalobcovia podali proti tomuto rozsudku okresného súdu odvolanie, na základe ktorého Krajský súd
v Žiline, ako súd odvolací rozsudkom č. k. 7Co/353/2012-196 zo dňa 13.11.2013 rozsudok okresného
súdu ako vecne správny potvrdil.
3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podali žalobcovia dovolanie, na základe ktorého Najvyšší súd
Slovenskej republiky uznesením č. k. 4Cdo/150/2014-221 zo dňa 23.06.2016 rozsudok Krajského súdu
v Žiline zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolaciemu súdu uložil vysporiadať sa nielen s
otázkou právneho, ale aj skutkového omylu vo všetkých vzájomných súvislostiach. Ďalej jeho pozornosť
upriamil na skutočnosť, že v predložených geometrických plánoch sú sporné nehnuteľnosti označované
rozdielne, preto je potrebné ustáliť, ktorých nehnuteľností sa má rozhodnutie súdu týkať. Krajský súd je
vysloveným právnym názorom dovolacieho súdu viazaný.
4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - „CSP“)
opätovne vec prejednal a rozhodol. Ide o konanie začaté pred nadobudnutím účinnosti CSP, t. j.
pred 01.07.2016. Podľa § 470 ods. 1 CSP vo veci odvolací súd ďalej konal a rozhodol už podľa
tohto nového právneho predpisu. Po zistení, že odvolanie podala včas strana sporu (§ 60 CSP) proti
rozhodnutiu, proti ktorému bol opravný prostriedok v čase jeho podania prípustný (§ 204 ods. 1 O.s.p.),
bez nariadenia odvolacieho konania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal rozsudok súdu prvej
inštancie v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP, vychádzajúc z právnych záverov Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky v uznesení, ktorým bolo predchádzajúce rozhodnutie odvolacieho súdu vydané vtejto veci zrušené a rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a podľa
§ 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
5. Žalobcovia sa v podanom žalobnom návrhu (ktorý bol doručený Okresnému súdu Námestovo
dňa 11.02.2010) domáhali určenia vlastníctva k pozemkom zobrazeným v geometrickom pláne č.
036433756-240/2009 vypracovanom Dibdiakgeo, s.r.o. zo dňa 05.11.2009, ako CKN parcely č. 1827/2,
1827/8 a 1847/2. Uvedený geometrický plán bol vyhotovený pre účely určenia vlastníckeho práva k
týmtonehnuteľnostiamabolpripojenýkpodanémužalobnémunávrhu.Podľatohtogeometrickéhoplánu
novovytvorené KNC parcely č. 1827/2 a 1827/8 boli vytvorené z pôvodnej PK parcely č. 710/2, zapísanej
v PK vložke č. 885. Novovytvorená parcela 1847/2, podľa tohto geometrického plánu vznikla z pôvodnej
PK parcely č. 721/1, vedenej v PK vložke č. 863. Z obsahu spisu a doteraz vykonaného dokazovania
nevyplýva, že na jeho podklade by bola urobená zmena zápisu v katastri nehnuteľností.
6. V rámci vykonávania dokazovania Okresný súd Námestovo žiadal bývalú Správu katastra Námestovo
o zaslanie všetkých nadobúdacích listín na pozemnoknižnú parcelu č. 710/2, zapísanú vo vložke č. 885,
pre k. ú. J., t. j. rovnakú pozemnoknižnú parcelu z ktorej mali byť vytvorené KNC parcely (ku ktorým sa
domáhajú žalobcovia o určenie vlastníckeho práva). Správa katastra predložila okresnému súdu, okrem
iného geometrický plán č. 17951381-41/2100, ktorý bol vyhotovený dňa 14.05.2010 B. M. - geoplán,
Obrancov mieru 12, Dolný Kubín na určenie vlastníckych práv k nehnuteľnostiam parcela č. 1827/9-11,
č. 1848/2. Podľa tohto geometrického plánu boli vytvorené z pôvodnej PK parcely č. 710/2, zapísanej
vo vložke č. 885 KNC parcely č. 1827/2, 1827/10 a 1848/2. Z pôvodnej PK parcely č. 721/1 zapísanej
v PK vložke č. 863 boli vytvorené KNC parcely č. 1827/9 a 1827/11. Na základe tohto geometrického
plánu žiadal B. P., t. j. žalovaný, ako výlučný vlastník PK parcely č. 710/2 vykonať zápis novovytvorených
parciel na LV č. XXXX pre k. ú. a obec J. a to KNC parcela č. 1827/2, 1827/10 a 1848/2. Podľa výpisu
z listu vlastníctva č. XXXX, ktorý bol vyhotovený dňa 16.05.2012 (č. l. 124 spisu) ako výlučný vlastník
KNC parcely č. 1827/2 o výmere 127 m2 - zastavané plochy a nádvoria je zapísaný žalovaný. V časti B
tohto listu vlastníctva, ako titul nadobudnutia je aj návrh na zápis geometrického plánu č. R 774/10, čo je
číslo, ktoré je ako registračné uvedené v geometrickom pláne, ktorý bol na základe žiadosti okresného
súdu predložený Správou katastra Námestovo (č. l. 58 spisu).
7. Úlohou súdu prvej inštancie tak bude v ďalšom konaní ustáliť, ktoré nehnuteľností vzhľadom na
predložené geometrické plány, v ktorých sú tieto označované rozdielne majú byť predmetom konania.
8. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku konštatoval, že žalobcovia nesplnili zákonné podmienky
vydržania vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam, poukazujúc pritom na neospravedlniteľný
právny omyl, keď sporné nehnuteľností neboli predmetom kúpnej zmluvy uzatvorenej žalobcami
s matkou žalobcu v rade 1/, hoci na prevod vlastníctva z nehnuteľnosti sa vyžadovala písomná
forma zmluvy a na jej účinnosť registrácia. Skutočnosti, že žalobcovia držbu sporných nehnuteľností
odvodzovali už od ich právneho predchodcu, otca žalobcu v rade 1/, ktorý ich mal získať na základe
ústnej a neskôr 01.02.1965 písomnej kúpnej zmluvy s predávajúcim M. U. a následne tieto nerušene
užívať ako svoje vlastné, mal súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním preukázané. Nezobral ich
však do úvahy z dôvodu, že v konaní nebol preukázaný nadobúdací titul predávajúceho M. U.. Potom
nemohol ani otec žalobcu v rade 1/ nadobudnúť vlastníctvo od nevlastníka.
9. Odvolací súd vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí konštatoval, že ak by aj právni predchodcovia
žalobcov sporné nehnuteľností vydržali, nič by to nezmenilo na nedostatku ich aktívnej legitimácie.
Vychádzal pritom z ich tvrdení, že k prevodu sporných nehnuteľností z matky žalobcu v rade 1/ na ich
osoby malo dôjsť ústnou darovacou zmluvou, predtým, ako bola medzi nimi uzatvorená v roku 1983
písomná kúpna zmluva, predmetom ktorej však sporné nehnuteľnosti neboli. Dospel k záveru, že na
strane žalobcov išlo o neospravedlniteľný právny omyl. V tomto období boli zákonné požiadavky na
prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti jasne a jednoznačne vymedzené v ustanovení § 134 ods.
2 Občianskeho zákonníka v znení platnom do 31.12.1991. Žalobcovia tak nemohli byť, podľa jeho
názoru, z objektívneho hľadiska v dobrej viere, že na základe ústnej darovacej zmluvy nadobudli sporné
nehnuteľnosti.
10. Dovolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení zdôraznil, že nemožno zamietnuť návrh na určenie
vlastníckeho práva vydržaním z dôvodu neospravedlniteľného právneho omylu bez toho, aby zároveň
nebola vyhodnotená aj (ne)ospravedlniteľnosť skutkového omylu. Úlohou súdu prvej inštancie tak budeskúmať a vyhodnotiť tvrdenia a z toho vyplývajúce dôkazy žalobcov o nerušenom užívaní sporných
nehnuteľností niekoľko desaťročí. Bližšie sa zaoberať zistením okolností, ktoré ich k takémuto rozsahu
užívania viedli, t. j. či tu existuje objektívne ospravedlniteľný omyl „s prihliadnutím na všetky okolností“ že
sú oprávnenými držiteľmi. Až na základe všetkých skutočností a dôkazov vyhodnotí, či možno žalobcov
považovať za oprávnených držiteľov sporných nehnuteľností a či mohli byť v skutkovom alebo právnom
omyle ohľadom nadobudnutia sporných nehnuteľností.
11. V rámci preskúmavania napadnutého rozhodnutia pred súdom prvej inštancie, prihliadajúc na závery
dovolacieho súdu odvolací súd zistil, že súdom prvej inštancie nebol jednoznačne konkretizovaný
predmet konania vzhľadom na obsah vyššie uvádzaných geometrických plánov, keďže vzhľadom na ich
obsah sú pochybnosti, čo je predmetom konania, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
zrušil s tým, že mu uložil túto nezrovnalosť odstrániť a následne pri opätovnom rozhodovaní vychádzajúc
zo záverov dovolacieho súdu zaoberať sa pri právnom posúdení veci hodnotením nielen právneho ale
aj skutkového omylu žalobcov pri nimi tvrdenom vydržaní sporných nehnuteľností. Prvostupňový súd
následne vo veci opätovne rozhodne a v odôvodnení svojho rozhodnutia uvedie ustanovenia právneho
predpisu, ktoré sa týkajú otázky vydržania sporných nehnuteľností v rozhodnej dobe tak, aby bolo
zrejmé na základe akých právnych ustanovení vec posúdil. V novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách
prvostupňového a tohto odvolacieho konania.
12. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.