Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. máj 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/326/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114223813
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6114223813.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a sudcov

JUDr. Alexandra Mojša a JUDr. Ivice Hanuskovej, v právnej veci žalobcu R. sporiteľňa, a. s., so sídlom
v L., V. XX, A.: XX XXX XXX, zastúpeného JUDr. Pavlom Novákom, usadeným euroadvokátom so
sídlom v Bratislave, Mostová 2, proti žalovanému A. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom H., za H. XXX/XX,
zastúpeného JUDr. Luciou Filipkovou, advokátkou so sídlom v Banskej Bystrici, Sládkovičova 26, o
zaplatenie 6.342,77 EUR s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica,
č. k. 9C/236/2014-157 zo dňa 06. 04. 2016 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu..

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresnýsúdnapadnutýmrozsudkomzamietolžalobu,ktorousažalobcadomáhalzaplatenia6.342,77
EUR spolu s 11,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 5.032,31 EUR od 03. 11. 2014 do zaplatenia
a 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 5.954,15 EUR od 03. 11. 2014 do zaplatenia. Žaloba
bola odôvodnená zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorú strany sporu uzavreli XX. XX.
XXXX. Na jej základe žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 6.638,78 EUR (200.000 Sk), ktorý
sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s úrokmi a poplatkami, v pravidelných mesačných splátkach vo výške

96,59 EUR (2.910 Sk), splatných k 20. dňu v mesiaci, s úhradou prvej splátky 20. 04. 2008 a s končenou
splatnosťou úveru do 20. 03. 2018. Úroková sadzba bola premenlivá, pri uzavretí zmluvy 11,75 %
ročne. Strany dohodli poplatok za správu úveru 1,99 EUR mesačne, od 01. 10. 2010 žalobca uplatňoval
poplatok2,99EURmesačne.Žalobcalistomz28.05.2014vyzvalžalovanéhonaúhradudlžnýchsplátok
s hrozbou vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, ktorú potom žalobca vyhlásil dňa 24. 06. 2014, kedy
vyzvalžalovanéhonaúhradudlžnejsumy.Žalovanýpreukazoval,žežalobcoviuhradilsumu936,92EUR
a 5.957,87 EUR. Žalobca navrhol dňa 16. 09. 2015 uzavretie zmieru, ktorým by sa žalovaný zaviazal

zaplatiť žalobcovi 6.342,77 EUR, 11,75 % ročný úrok z omeškania zo sumy 5.032,31 EUR od 03. 11.
2014 do zaplatenia a 5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 5.954,15 EUR od 03. 11. 2014 do zaplatenia
a trovy konania a právneho zastúpenia, všetko v pravidelných mesačných splátkach po 200 EUR od
28. 09. 2015.

2. Okresný súd uznesením č. k. 9C/236/2014-138 zo dňa 13. 01. 2016 neschválil navrhnutý zmier z
dôvodu, že právny vzťah posúdil ako spotrebiteľský a na tento vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia

upravujúce spotrebiteľské zmluvy v Občianskom zákonníku a Zákone o spotrebiteľských úveroch č.
258/2001 Z. z.3. Okresný súd zistil, že predmetom sporu bolo plnenie zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX,
ktorú strany sporu uzavreli dňa 20. 03. 2008, ktorej súčasťou boli Všeobecné obchodné podmienky
Slovenskej sporiteľne, a. s. účinné od 01. 08. 2002 a Obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne, a.

s. pre poskytovanie úverov a povolených prečerpaní privátnym klientom účinné od 01. 07. 2007. Na
základe tejto zmluvy žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 6.638,79 EUR s úrokovou sadzbou
pri podpise zmluvy 11,75 % ročne. Žalovaný mal uhradiť pohľadávku banke v 120 splátkach po
96,59 EUR so splatnosťou k 20. dňu v mesiaci, splatnosťou prvej splátky 20. 04. 2008 a konečnou
splatnosťou 20. 03. 2018, ďalej uhradiť spracovateľský poplatok 189,17 EUR a poplatok za správu

úveru 1,99 EUR mesačne. Zmluva uvádzala ročnú percentuálnu mieru nákladov 13,99 %. Zo zmluvy
nevyplýva, že finančné prostriedky boli poskytnuté pre účely podnikania. Posudzovaný zmluvný vzťah
bol spotrebiteľský, na ktorý sa použije zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý podľa
§ 4 ods. 2 písm. h) vyžadoval, aby zmluva, v prípade uvedenia variabilnej ročnej úrokovej sadzby,
obsahovala podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu,
ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu. Úverová zmluva neobsahovala

podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby ako vyžaduje zákon. Zákon o spotrebiteľských
úveroch v § 4 ods. 2 písm. i) vyžadoval uvedenie výšky, počtu a termínov splatnosti splátok istiny, úrokov
a poplatkov, pričom zo zmluvy nie je zrejmé, koľko z ktorej splátky pripadá na istinu, úroky a poplatky.
Pretože posudzovaná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahovala predpísané náležitosti, v takom
prípade sa úver v zmysle § 4 ods. 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch považuje za bezúročný a bez

poplatkov.

4. Podľa okresného súdu nebolo sporné, že žalobcovi bol poskytnutý úver v sume 6.638,78 EUR a
žalovaný žalobcovi uhradil sumu 963,92 EUR + 5.957,87 EUR, spolu 6.921,78 EUR. Žalovaný ďalej,
v priebehu konania preukázal, že od 27. 09. 2015 do 26. 01. 2016 uhradil ďalších 1.000 EUR. Spolu

tak žalobcovi uhradil 7.921,78 EUR čo je viac, ako mu žalobca poskytol z titulu úverovej zmluvy, ktorá
sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov. Okresný súd žalobu zamietol aj v časti úroku z omeškania,
požadovaného od 03. 11. 2014, lebo k uvedenému dátumu už došlo k úhrade poskytnutej sumy v plnom
rozsahu. Rozhodnutie o trovách konania si okresný súd vyhradil na čas po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej.

5. Proti rozsudku okresného súdu podal včas odvolanie žalobca, ktorý namietal, že okresný súd
neumožnil stranám sporu uzavrieť zmier, s ktorým žalovaný dlžník súhlasil a bol ochotný splácať v
dohodnutých splátkach a súdny zmier bez konkrétneho dôvodu zamietol. Následne zamietol aj žalobu
z dôvodu chýbajúcich náležitostí podľa zák. č. 258/2001 Z. z., lebo úverovú zmluvu považoval za

bezúročnú a bez poplatkov. Žalovaný v čl. II ods. 2 Zmluvy o úvere vyhlásil, že sa oboznámil so
súčasťami Zmluvy o úvere, súhlasí s nimi a zaviazal sa ich dodržiavať. Ak by sa žalovaný s podmienkami
úverovej zmluvy neoboznámil a nesúhlasil s nimi, zmluvu by nepodpisoval. K tvrdenej absencii zmeny
variabilnej úrokovej sadzby, indexu alebo referenčnej sadzby, ktorá sa vzťahuje na pôvodnú variabilnú
ročnú úrokovú sadzbu žalobca uviedol, že podľa toho ktorého bankového produktu poskytuje úrokové

sadzby premenlivú, fixnú a premennú, ktoré sú definované v jeho obchodných podmienkach. V prípade
dojednanej premennej úrokovej sadzby by v takom prípade bol uvedený index (referenčná sadzba) tak,
ako stanovuje zákon. So žalovaným však bola dojednaná premenlivá úroková sadzba, ktorú je banka
oprávnená meniť v závislosti od zmeny rizikovosti úverového vzťahu a ďalších dôvodov, uvedených
v čl. 30 Obchodných podmienok. Zmenu výšky je banka povinná oznámiť. Dôvodmi na zmenu výšky

premenlivej úrokovej sadzby nie je žiadna referenčná sadzba, resp. index, ktorá sa používa pri iných
produktoch banky. Žalobca zdôraznil, že k zmene výšky riadnych úrokov nedošlo, čo vyplýva z prehľadu
transakcii na úverovom účte, počítania riadnych úrokov ako aj skutočnosti nezaslania oznámenia o
zmene úrokovej sadzby, nakoľko nedošlo k naplneniu zmluvne dohodnutých dôvodov. Tým, že okresný
súd požadoval do zmluvy uviesť index resp. referenčnú sadzbu, nesprávne posúdil daný typ úrokovej

sadzby. Účelom ochrany spotrebiteľa nie je zabezpečenie takých zmluvných podmienok, ktoré sú
za každého stavu pre spotrebiteľa výhodnejšie, ale dojednanie zmluvných podmienok, ktoré sú pre
spotrebiteľa jasné, určité a zrozumiteľné. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec
vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

6. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že samotná úverová zmluva neustanovuje žiadne
atribúty, za ktorých je možné zmeniť výšku premenlivej úrokovej sadzby. Absencia informácie, za akých
podmienok sa môže zmeniť výška premenlivej úrokovej sadzby, znemožňovala žalovanému rozhodnúť
sa medzi viacerými úverovými produktmi. Hoci Obchodný zákonník nevyžaduje, aby boli obchodnépodmienky podpísané zmluvnými stranami, posudzovaný vzťah je spotrebiteľský, na ktorý sa použije
právna úprava podľa Občianskeho zákonníka. Žalovaný uhradil žalobcovi o 1.282,99 EUR viac, ako mu
bolo poskytnuté. Navrhol rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. Súčasne uplatnil trovy

právneho zastúpenia za vyjadrenie k odvolaniu 229,35 EUR.

7. Odvolací súd rozhodol po nadobudnutí účinnosti zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“) od 01. 07. 2016, ktorý sa vzťahuje aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia
jeho účinnosti. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento

zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a podľa 470 ods. 2, veta prvá
CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované. Nová právna úprava rešpektuje účinok procesných podaní urobených do 30. 06.
2016 za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) v zmysle princípu právnej istoty a
legitímnych očakávaní účastníka konania, ktoré neskončilo za účinnosti skoršej právnej úpravy.

8. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania v zmysle § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contr. CSP)
rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, pretože rozhodnutie je vecne správne.

9. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo

spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

10. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. S účinnosťou od 01. 04. 2015
bol uvedený text právnej normy doplnený treťou vetou, podľa ktorej na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

11. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

12. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov, zmluvné podmienky
upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak
zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

13. Podľa § 4 ods. 2 písm. i) zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v znení platnom ku dňu
31. 07. 2008, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať výšku,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

14. Podľa § 4 ods. 2 písm. h) zák. č. 258/2001 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať
ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu.

15. Podľa § 4 ods. 3 písm. a) Zák. o spotrebiteľských úveroch, pri nesplnení podmienok podľa odseku 2
je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe poskytnutý spotrebiteľský
úver a spotrebiteľ ho začal čerpať. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa
odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

16. Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení platnom od 01. 05. 2014, súd ako
orgánrozhodujúcionárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inúzákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

17. Odvolanie žalobcu nebolo dôvodné. Okresný súd správne zamietol žalobu z z dôvodu, že na
požadované plnenie žalobca nemal nárok, lebo úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a
žalovaný preukázateľne uhradil vyššiu sumu, ako bolo plnenie žalobcu, poskytnuté na základe úverovej
zmluvy.Uvedenýzáver vyplývalzozistenia,že posudzovanáúverovázmluvaneobsahovalapodmienky
zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ktoré zákon vyžaduje v § 4 ods. 2 písm. h) zák. č. 258/2001

Z. z. o spotrebiteľských úveroch a to pod hrozbou sankcie bezúročnosti a bez poplatkovosti úverovej
zmluvy. Žalobca tvrdil, že okresný súd nesprávne posúdil daný typ úrokovej sadzby a v tejto časti
odôvodnil odvolanie iba tým, že prípadné zmeny dohodnutej úrokovej sadzby mohli nastať po uzavretí
úverovej zmluvy a to tak, ako tieto zmeny predvídali a upravovali obchodné podmienky banky. Súd
prvej inštancie však správne posudzoval obsah zmluvy o spotrebiteľskom úvere ku dňu jej uzavretia, v
ktorej samotný žalobca uviedol údaj o premenlivej úrokovej sadzbe bez ďalších podmienok a z toho

zistenia okresný súd aj dôsledne vychádzal. Žalobca výslovne uviedol do zmluvy, ktorú sám formuloval
typ úrokovej sadzby ako premenlivú, t. j. variabilnú úrokovú sadzbu (č. l. 38), bolo jeho povinnosťou
uviesť do zmluvy podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby tak ako uvádza § 4 ods. 2 písm.
h) Zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobca nepreukázal, že by podmienky zmeny variabilnej ročnej
úrokovej sadzby úverová zmluva obsahovala alebo obsahovať nemusela. Nesprávne tvrdil, že okresný

súd požadoval do zmluvy uviesť index resp. referenčnú sadzbu, ale nevyvrátil zistenie, že úverová
zmluva žiadne podmienky zmeny dohodnutej variabilnej ročnej úrokovej sadzby neobsahuje. Žalobca
v odvolaní tvrdil, že dôvody dohodnutej premenlivej úrokovej sadzby nenastali, čo tiež nemôže byť
ospravedlnením chýbajúcich zákonom predpísaných náležitosti.

18. Okresný súd nepochybil, keď neumožnil stranám sporu uzavrieť súdny zmier, s ktorým žalovaný
súhlasil. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že pri posudzovaní nárokov zo spotrebiteľskej zmluvy
má konajúci súd podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa povinnosť prihliadnuť aj bez
návrhu na zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia priznať plnenie voči spotrebiteľovi. Tiež

výhrada verejného poriadku vyžaduje v súdnom konaní uplatniť a uprednostniť dôsledky vyplývajúce z
§ 4 ods. 2, 3 Zák. o spotrebiteľských úveroch pred navrhovaným zmierom, ktorý žalovanému predložil,
ako predtým formulárovú úverovú zmluvu žalobca, pričom požadoval rovnaké plnenie ako v žalobe.

19. Odvolací súd nepovažuje za správne zistenia okresného súdu o tom, že zmluva o spotrebiteľskom

úvere neobsahovala výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov v zmysle § 4 ods.
2 písm. i) zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Z rozhodnutia Súdneho dvora Európskej
únie C-42/15, Home Credit Slovakia vyplýva pre všeobecné súdy taký výklad ustanovení zákona o
spotrebiteľských úveroch, ktorý zodpovedá tomu, aby z úverovej zmluvy mohol spotrebiteľ poznať deň
splatnosti každej splátky úveru a údaje o počte a frekvencii splátok, aby z hľadiska predpísaných

náležitostí (najmä RPMN, výška nákladov), mal možnosť pri uzavretí zmluvy skutočne posúdiť rozsah
svojho záväzku. Záver okresného súdu, že z úverovej zmluvy nie je zrejmé, koľko z ktorej splátky
pripadá na istinu, úroky a poplatky, bol založený iba na neúplnosti údajov splátky úveru, ale nezaoberal
sa tým, že predpísané údaje o splátke úveru podľa zákona o spotrebiteľských úveroch možno vyvodiť
z celého obsahu úverovej zmluvy.

20. O nároku na náhradu trov konania súd rozhoduje v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods.
1 CSP). V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný a z toho dôvodu. krajský rozhodol, že má nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

21. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
(§ 420 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.
1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci,
ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432
ods. 2 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b)
(§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a
čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP).
Je povinnosťou dovolateľa v dovolaní vysvetliť, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a v dovolaní
náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432
ods. 1 CSP).

Dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným

dovolacím dôvodom. Nedostatky dovolania vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ CSP.