Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. máj 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23Co/76/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115222663
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8115222663.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr.

Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci navrhovateľky: U. T., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Q. XXX, pr. zast. JUDr. Dášou Komkovou, advokátkou so sídlom v Prešove, Hlavná 27, proti
odporcovi: S. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX, o určenie príspevku pre manželku, o odvolaní
navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 24C 191/2015-39 zo dňa 28.01.2016 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľky, odporcovi náhradu trov

konania nepriznal. Rozsudok odôvodnil tým, že navrhovateľka sa domáhala, aby súd zaviazal odporcu
platiť jej manželské výživné počnúc od 28.08.2015 vo výške 70 eur mesačne. Vykonaným dokazovaním
súd zistil, že účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 12.08.1982 a ich manželstvo doposiaľ trvá.
Z manželstva účastníkov pochádzajú dve plnoleté deti, jedna plnoletá dcéra v súčasnosti žije s
navrhovateľkou. Účastníci nežijú v spoločnej domácnosti zhruba 6 rokov, zo spoločnej domácnosti sa
odsťahoval odporca, ktorý žije s priateľkou a manželské výživné navrhovateľke neplatí. Navrhovateľka
je nezamestnaná, jej príjmom je invalidný dôchodok vo výške 194,50 eur, odporca je nezamestnaný, je

vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 03.07.2014 doposiaľ, pričom je poberateľom pomoci
v hmotnej núdzi od septembra 2015 vo výške 61,60 eur. Naposledy bol zamestnaný na základe dohody
o pracovnej činnosti od 27.07.2015 do 29.10.2015, s celkovým príjmom za uvedené obdobie 70,15 eur.
Býva s priateľkou v rodinnom dome v jej vlastníctve, ktorá v celom rozsahu uhrádza náklady spojené
s bývaním a stravou. Je vlastníkom osobného motorového vozidla, ktoré však užíva plnoletá dcéra,
ktorá žije v spoločnej domácnosti s navrhovateľkou. Porovnávajúc výšku príjmov a výdavkov oboch
účastníkov bolo preukázané, že životná úroveň odporcu nie je vyššia ako životná úroveň navrhovateľky

v rozhodnom období. Súd nemal za preukázanú základnú hmotnoprávnu podmienku pre určenie
manželského výživného, a to rozdiel v životnej úrovni manželov. Výrok o trovách konania odôvodnil ust.
§ 142 ods. 1 O.s.p..

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie navrhovateľka, ktorá navrhla,
aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu zrušil. Uviedla, že súd prvej inštancie oprel
svojerozhodnutieohmotnoprávneustanoveniazákonaorodine,pričomnevychádzalzinéhozákonného

ustanovenia, napr. zo zákona č. 599/2003 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi. Z vykonaného dokazovania
bolopreukázané,žeodporcajemladýmčlovekom,ktorýčastopožívaalkoholickénápojeajeschopnýsa
zamestnať a túto činnosť fakticky nevykonáva. Podľa jej vedomosti si zabezpečuje finančné prostriedky
na obživu a požívanie alkoholu prácou, ktorá nespĺňa zákonné podmienky dohody o pracovnej činnosti.Odporca žije v spoločnej domácnosti s treťou osobou, kde možno predpokladať, že za tieto služby musí
uhrádzať nejaké finančné prostriedky. Preto aj keď sa prezentuje, že poberá dávku v hmotnej núdzi vo
výške 62,60 eur, nie je to postačujúcim príjmom pre vykrytie jeho osobných viktuálií. Súd nevykonal

dôkazy dožiadaním správy z Obecného úradu, nevykonal dôkazy k jej poznámke, že bol majiteľom,
resp. vlastníkom nehnuteľnosti, ktorú predal a finančné prostriedky nie je známe kde ich použil. Odporca
uviedol, že naposledy pracoval 3 mesiace a zarobil za tieto 3 mesiace len 70 eur. Takému tvrdeniu
nemožno uveriť i napriek tomu, že Sociálna poisťovňa eviduje odvody práve z tejto sumy. Za deň by
fakticky zarobil len 1,11 eur, a to aj napriek tomu, že je vlastníkom osobného motorového vozidla a bol

vlastníkom nehnuteľnosti, ktorú nadobudol dedením. Odporca pracoval v zahraničí, avšak pre časté
požívanie alkoholických nápojov bol s ním rozviazaný pracovný pomer.

3. Odporca sa k odvolaniu navrhovateľky nevyjadril.

4. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že

rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový
stav a správne vo veci rozhodol, odvolací súd sa s jeho rozhodnutím stotožňuje. Záver súdu prvej
inštancie o tom, že nebola preukázaná vyššia životná úroveň odporcu ako má navrhovateľka, je správny,
vyplýva z vykonaného dokazovania. Aj keď navrhovateľka v odvolací tvrdí, že súd nevykonal dôkazy
podľa jej návrhu, takéto návrhu dôkazov zo spisu nevyplývajú. Súd právne vychádzal z toho čo bolo

v konaní preukázané a vykonané dôkazy nesvedčia o tom, že odporca má vyššiu životnú úroveň ako
navrhovateľka.

5. Zákon o hmotnej núdzi je v tomto prípade neaplikovateľný, súd prvej inštancie správne vychádzal z §
71 Zákona o rodine. Tvrdenia o tom, že odporca má v skutočnosti vyšší príjem ako vyplýva z vykonaných

dôkazov, sú len dohadmi. V návrhovom konaní (ako je aj toto konanie) súd vychádza len z výsledkov
vykonaného dokazovania.

6. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil
postupom podľa § 387 ods. 1 CSP. Vecne správny je aj výrok o trovách konania, ktorý zodpovedá

výsledku konania.

7. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP a
§ 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní navrhovateľka nebola úspešná, úspešnému odporcovi trovy
odvolacieho konania nevznikli, a preto odvolací súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu

trov odvolacieho konania.

8. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP alebo 421
ods. 1 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za
podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.