Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. máj 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/835/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513224751
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1513224751.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu

JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci žalobcu: Dopravný podnik Bratislava, a.s.,
Olejkárska ul. č. 1, Bratislava, IČO: 00 492 736, zastúpenom JUDr. Vladimírom Kánom, advokátom so
sídlom v Bratislave, Nám. Martina Benku 9-C1, proti žalovanému: H. D., X.. XX.XX.XXXX, L. L. XXXXX/
XXC, L., o zaplatenie 50,50 eur, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V, zo
dňa 30. júla 2014, č. k. 39C/89/2014 - 27, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia
50,50euražalovanémunáhradutrovkonanianepriznal.Vykonanýmdokazovanímzistenýskutkovýstav
posúdil po právnej stránke podľa § 9 písm. b/, § 14 ods. 3 zákona číslo 168/1996 Z.z. o cestnej doprave
v spojení s § 100 ods. 1 a § 108 Občianskeho zákonníka a § 5b zákona číslo 250/2007 Z.z. a dospel
k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. Vychádzal zo zistenia, že žalovaný mal dňa 02.06.2011
cestovať dopravným prostriedkom žalobcu - linkou MHD číslo 78 a pri kontrole sa nepreukázal platným
cestovným lístkom. V tejto súvislosti konštatoval, že pre uplatnenie práv z prepravy je stanovená

jednoročná premlčacia doba, ktorá sa uplatňuje pre všetky práva vzniknuté z osobnej
a nákladnej prepravy, s výnimkou práva na náhradu škody v zmysle § 764 Občianskeho zákonníka, pre
ktoré platí § 106 Občianskeho zákonníka. Z právnej úpravy vyvodil, že v jednoročnej premlčacej dobe sa
premlčuje nielen nárok dopravcu na cestovné vyplývajúci z § 760 Občianskeho zákonníka, ale aj nárok
na úhradu za nepreukázanie sa platným cestovným lístkom, nakoľko aj tento nárok patrí medzi práva z
prepravy v zmysle § 760 Občianskeho zákonníka, i keď v tomto ustanovení nie je výslovne
uvedený. Dodal, že zákon číslo 168/1996 Z.z. je verejnoprávnym predpisom, ktorý okrem iného upravuje

aj vzťahy medzi cestujúcim a dopravcom, teda občianskoprávne vzťahy, a pretože premlčanie nároku
dopravcu na úhradu pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom tento zákon neupravuje, treba
otázku premlčania tohto nároku posúdiť v zmysle § 853 Občianskeho zákonníka na základe analógia
legis. Keďže zákon číslo 168/1996 Z.z. neupravuje začiatok plynutia premlčacej doby na uplatnenie
práva na cestovné a na úhradu za nepreukázanie sa platným cestovným lístkom, treba použiť § 563
Občianskeho zákonníka a cestujúci je teda povinný dlh splniť prvého dňa po tom, ako ho dopravca
o plnenie požiadal a takýmto dňom nastáva splatnosť dlhu, a až týmto dňom možno právo vykonať

podaním žaloby na súd. Uviedol, že plynutie jednoročnej premlčacej lehoty v tomto prípade začalo dňom
02.06.2011 a skončilo sa dňom 02.06.2012. Konštatoval, že keďže žaloba bola podaná na súd až dňa
16.07.2013, nemohol z dôvodu premlčania práva žalobcovi ako osobe konajúcej v rámci predmetu jeho
podnikateľskej činnosti priznať plnenie voči žalovanému, ktorý má postavenie spotrebiteľa. Uviedol, žev danom prípade nie je podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. potrebné, aby sa žalovaný sám takejto
skutočnosti dovolával. Poukázal na to, že premlčanie práva žalobcu spôsobilo stratu nároku vymáhať
právo súdnou cestou v dôsledku čoho žalobu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142

ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže mu žiadne
trovy nevznikli.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca domáhajúc sa jeho
zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, respektíve jeho zmeny tak, že žalobe

sa vyhovie. Argumentoval tým, že za jeden rok od porušenia tarifných a prepravných podmienok sa v
zmysle § 108 Občianskeho zákonníka premlčuje iba samotná úhrada za nezaplatené cestovné vo výške
0,50 eur, a nie úhrada za nepreukázanie sa platným cestovným lístkom vo výške 50 eur. Uviedol, že
táto povinnosť žalovaného zaplatiť úhradu vznikla v zmysle § 9 ods. 1 písm. b/, v spojení s § 11 ods.
1 písm. d/, § 14 ods. 2 zákona číslo 168/1996 Z.z. o cestnej doprave a táto úhrada za nepreukázanie
sa cestovným lístkom nepatrí medzi práva z prepravy v zmysle § 760 Občianskeho zákonníka, a teda

sa premlčuje v trojročnej všeobecnej premlčacej dobe v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka, čo
znamená, že pohľadávka vo výške 50 eur nebola v čase podania návrhu na vydanie platobného rozkazu
dňa 16.07.2013 premlčaná.

3. Odvolací súd; s poukazom na § 470 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok

(ďalej len "C.s.p.") účinného od 01.07.2016; preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v
celom rozsahu a v medziach odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru,
že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

4. V prejednávanej veci súd prvej inštancie vykonal náležité dokazovanie potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti žaloby žalobcu na zaplatenie žalovanej
istiny a zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade dospel k správnemu
právnemu záveru, že nárok žalobcu je v celom rozsahu premlčaný, nakoľko bol uplatnený po uplynutí
jednoročnej premlčacej doby. Obsah odvolania žalobcu nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov

súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených (§365 ods. 1 písm. h/
C.s.p. - (podľa predošlej právnej úpravy § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.)), pričom ani v odvolacom konaní
neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by spochybňovali správnosť
právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje zamietajúce rozhodnutie.

5. Podľa § 760 Občianskeho zákonníka zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené
cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a
včas.

6. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 168/1996 Z.z. o cestnej doprave, podmienky, za ktorých sa prepravujú

osoby, ich batožina a veci v cestnej doprave upravuje prepravný poriadok.

7.Podľa§9písm.b/zákonač.168/1996Z.z.ocestnejdoprave,dopravcaprostredníctvomvodiča,alebo
iného člena osádky autobusu alebo revízora môže uložiť cestujúcemu, ktorý sa nepreukáže cestovným
lístkom, zaplatiť cestovné a úhradu (§ 14 ods. 3) alebo môže žiadať od cestujúceho, aby sa preukázal

osobnými údajmi potrebnými na vymáhanie cestovného a úhrady a úhrady v rozsahu meno a priezvisko,
dátum narodenia, rodné číslo, adresa trvalého bydliska, číslo občianskeho preukazu (cestovného pasu
prípadne iného dokladu totožnosti), v prípade neplnoletého cestujúceho meno a priezvisko zákonného
zástupcu.

8. Preprava osôb je služba poskytovaná cestujúcemu, ktorá spočíva v preprave dopravným
prostriedkom, do miesta určenia, a to riadne a včas, za určené cestovné (§ 760 Obč. zák.). Táto služba
vzniká na základe konania cestujúceho, ktorý dáva nepochybne najavo, že chce uzavrieť prepravnú
zmluvu, a to v mestských dopravných prostriedkoch nastúpením do dopravného prostriedku, kedy
zároveň cestujúcemu vzniká i povinnosť zaplatiť cestovné. Zaplatením cestovného dôjde k uzavretiu

zmluvy o preprave, a to po celú cestu zodpovedajúcu zaplatenému cestovnému. Podrobnejšiu úpravu
osobnej prepravy určujú osobitné predpisy, najmä prepravné poriadky a tarify pre jednotlivé druhy
prepravy - dopravy (§ 772 Obč. zák.).9. Podľa § 108 Obč. zákonníka, práva z prepravy sa premlčujú za jeden rok s výnimkou
práv na náhradu škody pri preprave osôb.

10. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého právo nezaniká, ale sa len oslabuje
tým, že v prípade vznesenia námietky premlčania, zaniká jeho súdna vymáhateľnosť, pretože súd musí
prihliadnuť na dôvodne vznesenú námietku premlčania a nemôže už veriteľovi premlčané právo priznať.
Jeho úprava vychádza z potreby zvýšenia právnej istoty v právnych vzťahoch. Základným účelom
inštitútu premlčania je tak pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby včas pristupovali k

uplatňovaniu si svojich subjektívnych práv a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po
neobmedzenú dobu nútené splniť si svoje povinnosti, a aby im bola zabezpečená ochrana v
prípadeoslabeniaichdôkaznejpovinnostivprípadnomsúdnomkonanízoznačnýmčasovýmodstupom.
Inštitút premlčania takto, v súlade so zásadou právnej istoty a všeobecnou požiadavkou
sledovať si potrebu ochrany svojich ohrozených a porušených práv, zabraňuje dlhodobému trvaniu práv
a im zodpovedajúcim povinnostiam.

11. Žalobca si v konaní uplatňoval cestovné a úhradu (prirážku) za nepreukázanie sa platným cestovným
lístkom v zmysle zákona č. 168/1876 Z.z. o cestnej doprave, a podľa Prepravného poriadku mestskej
hromadnej dopravy v Bratislave.

12. Pri ustálení začiatku plynutia premlčacej doby súd prvej inštancie správne vychádzal z ust. § 101
Obč. zák., v zmysle ktorého začala žalobcovi plynúť jednoročná premlčacia doba podľa § 108 Obč. zák.
na uplatnenie práv vyplývajúcich zo zmluvy o preprave vzniknutej medzi stranami sporu
v zmysle § 760 Obč. zák. konkludentne tým, že žalovaný nastúpil do dopravného prostriedku mestskej
hromadnej prepravy, čím pristúpil na podmienky, za ktorých sa prepravná služba žalobcom poskytuje,

vrátane výšky a podmienok uloženia zmluvnej sankcie za nesplnenie povinnosti zaplatiť cestovné za
poskytnutie prepravnej služby.

13. Všeobecná trojročná premlčacia doba upravená v § 101 Obč. zák. začína plynúť odo dňa, keď sa
právo mohlo vykonať po prvý raz. V prípade, ak splnenie dlhu je viazané na presne stanovenú dobu,

uplynutím ktorej sa dlh stane splatným, tak je so splatnosťou dlhu spojený začiatok plynutia premlčacej
doby. Súdna prax zaujala právny názor, že ak čas splnenie dlhu nebol stranami dohodnutý, ani inak
stanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník podľa ust. § 563 Obč.zák. povinný
splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho na plnenie veriteľ požiadal; veriteľ mohol svoje právo vykonať vtedy,
keď mohol požiadať o plnenie, teda hneď ako dlh vznikol, takže začiatok plynutia premlčacej doby tu

nastáva nasledujúci deň po vzniku právneho vzťahu zo zmluvy, pri ktorej nebola dohodnutá splatnosť.

14. S poukazom na vyššie uvedené tak nastala splatnosť záväzku žalovaného, ktorý cestoval v
mestskomhromadnomprostriedkužalobcubezcestovnéholístka,zaplatiťžalobcovicestovnéaprirážku
k cestovnému, počnúc nasledujúcim dňom, kedy došlo k porušeniu jeho povinnosti

mať zakúpený cestovný lístok a kedy bol vyzvaný žalobcom na plnenie, a teda v danom prípade dňom
03.06.2011 a jednoročná premlčacia doba uplynula dňom 04.06.2012 (keďže deň 03.06.2012 pripadol
na nedeľu) a žaloba na súd tak bola podaná po jej uplynutí dňa 16.07.2013.

15. Spotrebiteľskou zmluvou je zmluva, ktorá sa uzatvára za rovnakých zmluvných podmienok s

väčším počtom spotrebiteľov, pričom tieto podmienky sú vopred pripravené dodávateľom a spotrebiteľ
nemôže ovplyvniť ich obsah. To znamená, že k zmluvným (obchodným) podmienkam môže spotrebiteľ
buď pristúpiť, resp. nepristúpiť a nemá možnosť takéto podmienky zásadným spôsobom modifikovať.
Spotrebiteľskou zmluvou je teda akákoľvek súkromnoprávna zmluva s uvedenými znakmi, a to bez
ohľadu na to, či je upravená v Občianskom zákonníku, Obchodnom zákonníku alebo v inom osobitnom

zákone.

16. Vzhľadom na uvedené je potrebné záväzkový právny vzťah žalobcu a žalovaného,
vzniknutý na základe zmluvy o preprave dňa 02.06.2011; k uzavretiu ktorej došlo konkludentne -
nastúpením žalovaného do dopravného prostriedku žalobcu; posudzovať podľa ust. § 52 a nasl.

Obč. zák. a zákona o ochrane spotrebiteľa, nakoľko zmluva o preprave spĺňa zákonné náležitosti
spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 a nasl. Obč. zák.17. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, účinného od 1.5.2014, orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú

zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

18. Uvedené ustanovenie stanovilo zákonnú povinnosť súdu ex offo v každom konaní, predmetom
ktorého je nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, preskúmať, či nárok uplatňovaný proti spotrebiteľovi nie je

premlčaný, resp. či nie je daná iná zákonná prekážka, ktorá by neumožňovala nárok priznať. Ust. § 5b
zákona o ochrane spotrebiteľa bolo zavedené zákonom č. 102/2014 Z.z., a keďže neobsahuje osobitné
prechodné ustanovenie, ktoré by jeho účinnosť stanovovalo (posúvalo) na veci/konania rozhodované
(začaté) po účinnosti predmetnej právnej úpravy, je potrebné ho aplikovať od 1.5. 2014 na všetky súdne
konania, v ktorých súdy rozhodujú o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy; ide o tzv. režim
okamžitej aplikability, ktorý sa uplatňuje pri procesných predpisoch.

19. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, pokiaľ súd prvej inštancie rozhodoval o nároku žalobcu
na zaplatenie žalovanej sumy ako práva z prepravy, ktorý sa premlčuje za jeden rok (§ 108 Občianskeho
zákonníka) v čase, keď už vstúpilo do účinnosti ustanovenie § 5b zákona č. 205/2007 Z.z. (na
základe novely vykonanej zákonom č. 102/2014 Z.z. účinnou od 01.05.2014), bol oprávnený, a zároveň

povinný, prihliadať aj bez návrhu na premlčanie uplatňovaného nároku bez ohľadu na to, že samotný
žalovaný námietku premlčania v konaní nevzniesol.

20. Prirážka k cestovnému je sankčným nárokom vyplývajúcim priamo zo zmluvy o preprave, a preto
ho nie je možné, ani z hľadiska premlčania, posudzovať oddelene od nároku na cestovné; nárok na

zaplatenie úhrady nemôže vzniknúť samostatne, ale len spolu s nárokom na zaplatenie
cestovného.Nakoľkoobidvanárokyvznikajúsúčasnezozmluvy opreprave,resp.zjejporušenia,
u oboch nárokov preto začína rovnako plynúť aj premlčacia doba ustanovená v § 108 Obč. zák. Nárok
na zaplatenie úhrady preto nemožno považovať za mimozmluvný sankčný nárok, a preto pre posúdenie
včasnosti jeho uplatnenia z hľadiska premlčania, sa nemôže aplikovať všeobecná trojročná premlčacia

doba v zmysle § 101 Obč. zák., ktorej použitia sa žalobca v podanom odvolaní dovolával.

21. S poukazom na vyššie uvedené závery neuznal odvolací súd opodstatnenosť dôvodov, na ktorých
žalobca založil svoje odvolanie, a pokiaľ teda súd prvej inštancie žalobu žalobcu v celom rozsahu
zamietol vzhľadom na premlčanie uplatňovaného nároku, rozhodol vecne správne, a preto napadnutý

rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil (§ 387 ods. 1 C.s.p.).

22. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s §
255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému, ktorý bol úspešný v odvolacom konaní
v plnom rozsahu, nárok na náhradu trov odvolacieho konania priznal.

23. Toto rozhodnutie bolo prijaté väčšinou hlasov v pomere 2:1.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho

súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdomrozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen

a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto

zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).