Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. máj 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/114/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714212693
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5714212693.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej

a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci žalobcu: EOS KSI
Slovensko, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného
spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843,
proti žalovanej: Z. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX/X, U., právne zastúpenej JUDr. Bohdanom
Jakubisom, advokátom, so sídlom Dobrovičova 13, 811 09 Bratislava, IČO: 42 262 224, o zaplatenie
peňažnej pohľadávky 10.807,20 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Martin č. k. 16C/89/2015-208 zo dňa 28.11.2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok prvoinštančného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovanej priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalobcovi v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd žalobu zamietol, žalovanému priznal nárok voči žalobcovi
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Skúmajúc aktívnu legitimáciu žalobcu z pohľadu ust. § 92
ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, uzavrel, že banková pohľadávka (alebo jej časť) môže byť
postúpená i nebankovému subjektu, ak je splatná, a to až po predchádzajúcej písomnej výzve, ak je
dlžník v omeškaní nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní so splnením postupovanej pohľadávky.

Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie bankovej pohľadávky a musia
byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Ak zákonné predpoklady nie sú splnené, ide o právny
úkon contra legem a z toho dôvodu je absolútne neplatný pre rozpor so zákonom. V predmetnej veci
bola konečná splatnosť úveru stanovená zmluvou o splátkovom úvere na 20.08.2018. Pohľadávka
Slovenskej sporiteľne, a. s. voči žalovanej bola postúpená na žalobcu zmluvou zo dňa 13.12.2012.
Z uvedeného vyplýva, že úver nebol v čase postúpenia v celom rozsahu splatný, splatnými boli len
jednotlivé splátky úveru, so zaplatením ktorých bola žalovaná v omeškaní. V konaní nebolo preukázané,

že by Slovenská sporiteľňa, a. s. úver jednorazovo zosplatnila, príp. že by využila iné právo pre prípad
porušenia zmluvnej povinnosti zo strany dlžníka, v dôsledku čoho by došlo k splatnosti celého záväzku.
Mimoriadnu splatnosť úveru vyhlásil až žalobca po tom, čo predmetnú pohľadávku na základe zmluvy
o postúpení pohľadávok nadobudol listom zo dňa 04.02.2013. Slovenská sporiteľňa, a. s. mohla inému
subjektu postúpiť iba tú časť pohľadávky, ktorá zodpovedala nesplácanému dlhu. Žalobca predložil
súdu výzvu zo dňa 20.10.2009, z obsahu ktorej vyplývalo, že Slovenská sporiteľňa, a. s. vyzvala
žalovanú na úhradu dlhu vyplývajúceho zo zmluvy o splátkovom úvere. Išlo o výzvu na úhradu časti

záväzku žalovanej voči veriteľovi, a to záväzku v sume 550,63 eur s príslušenstvom, s ktorou mala byť
žalovaná ku dňu 30.09.2009 v omeškaní. Žalobca však nepreukázal, že by predmetná výzva žalovanej
bola skutočne odoslaná a následne doručená. Predmetnú skutočnosť žalovaná namietala. Zohľadniac
potom skutočnosť, že ku dňu postúpenia pohľadávky nebol splatný celý úver, pričom žalobca zároveňnepreukázal zaslanie a doručenie výzvy predpokladanej § 92 ods. 8 Zákona o bankách adresovanej
Slovenskou sporiteľňou, a. s. žalovanej, uzavrel, že nebola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku z
úveru vrátane jeho úrokov v celosti inému subjektu. Zmluvu o postúpení pohľadávok v zmysle § 39 OZ

považoval za absolútne neplatný právny úkon s tým, že žalobcu nemožno považovať za
vecne aktívne legitimovaný subjekt na uplatnenie predmetnej pohľadávky vo vzťahu k žalovanej. V
tejto súvislosti poukazoval na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6Co/203/2015 zo dňa
19.05.2015, Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5Co/460/2015 zo dňa 13.01.2016, Krajského súdu v
Žiline sp. zn. 9Co/147/2016 zo dňa 21.04.2016, Krajského súdu v Trnave sp. zn. 24Co/716/2015 zo dňa

08.06.2016. O náhrade trov konania rozhodol podľa zásady úspechu v konaní podľa § 255 ods. 1 CSP
a žalovanej priznal plný nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalobcovi.

2. Proti rozsudku prvoinštančného súdu v zákonnej lehote doručil odvolanie žalobca. Vytýkal súdu
prvej inštancie, že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukazoval na
rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 11.06.2003, sp. zn. 4 Obo 210/01, uznesenie Krajského

súduvŽilinez09.08.2016,sp.zn.5Co248/2016,KrajskéhosúduvŽilinezodňa30.06.2016,sp.zn.5Co
228/2016, uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1Co 387/2015 zo dňa 04.05.2016, Krajského
súdu v Žiline z 30.11.2015, sp. zn. 8Co 564/2015, Krajského súdu v Nitre zo dňa 27.06.2014, sp. zn.
9Co 133/2013, pričom k právnemu posúdeniu veci zo strany prvoinštančného súdu uviedol, že pokiaľ
by pripustil, že ust. § 92 ods. 8 ZoB upravuje podmienky platnosti postúpenia pohľadávky banky na inú

osobu, zo znenia ust. § 92 ods. 8 predmetného zákona nevyplýva, že predmetom postúpenia môže byť
iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je splatná. Z gramatického výkladu nielen prvej, ale aj druhej vety
tohto ustanovenia je zrejmé, že zákonodarca rozlišuje 2 pojmy, pojem „peňažný záväzok“ ako celok a
pojem „časť peňažného záväzku“. Právnemu záveru o tom, že banka môže postúpiť aj nezosplatnenú
pohľadávku, zodpovedá druhá veta citovaného ustanovenia, v ktorom je uvedené „Toto právo banka

alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil
banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho
príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo i len časti toho istého
peňažného záväzku voči banke pobočke zahraničnej banky presiahol 1 rok.“. Predmetné ustanovenie
nadväzuje na predchádzajúcu prvú vetu ustanovenia. Jeho zmyslom je vyjadrenie podmienky, že pokiaľ

dlžník uhradil banke tú časť záväzku, s plnením ktorej bol v omeškaní, a to v čase pred postúpením
pohľadávky, právo banky postúpiť celú pohľadávku najmä jej nezaplatený zostatok zaniká. Pokiaľ by
predmetné ustanovenie malo na mysli postúpenie len časti peňažného záväzku, s ktorým je dlžník v
omeškaní, bolo by to v predmetnom ustanovení výslovne uvedené, čo vyplýva i z logického znenia
daného ustanovenia. Ďalej poukazoval na to, že pokiaľ by zákonodarca v predmetnom ustanovení

mienil upraviť oprávnenie banky postúpiť na inú osobu len peňažný záväzok, ktorý je už splatný a s
ktorým je dlžník v omeškaní, potom by druhá veta ust. § 92 ods. 8 ZoB bola v praxi neaplikovateľná
a nadbytočná, nakoľko v prípade ak by dlžník pred postúpením pohľadávky uhradil banke omeškaný
peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva, tak by už banka nemala čo postupovať. V
tejto súvislosti poukazoval na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co 511/2015 zo

dňa 09.12.2015, Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7Co 540/2015 zo dňa 04.11.2015. Poukazujúc i na
názor JUDr. Kristiána Csacha, PhD. publikovanom v časopise Súkromné právo č. 1/2015, zastal názor,
že doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle ust. § 92 ods. 8 ZoB nie je podmienkou pre
platné postúpenie pohľadávky. S nedoručením takejto výzvy môžu byť spojené sankcie vyplývajúce zo
ZoB, avšak nie sankcia v podobe neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, pričom v tejto súvislosti

poukazoval na výzvu zo dňa 20.10.2009, ktorou postupca splnil všetky povinnosti, ktoré mu z ust. § 92
ods. 8 Zákona o bankách vyplývajú. Žiadal preto rozsudok prvoinštančného súdu zrušiť, vec mu vrátiť
na ďalšie konanie, zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania, ktoré vyčíslil.

3. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu žiadala rozsudok prvoinštančného súdu ako správny

potvrdiť. Poukazovala na závery Krajského súdu v Žiline v senátoch 5Co, 9Co, 10Co s tým, že banka
musí najskôr klienta vyzvať na úhradu peňažného záväzku, s ktorým je v omeškaní. Ak po tejto výzve
dlhšie ako 90 kalendárnych dní klient neuhradí peňažný záväzok, môže banka postúpiť pohľadávku aj
na tretiu osobu, ktorá nie je bankou. V prípade, ak by aj po uplynutí 90 dní klient svoj peňažný záväzok,
s ktorým je v omeškaní, uhradil, takto banka postupovať nemôže. Ak však po uplynutí 90 dní klient svoj

omeškaný peňažný záväzok uhradí, ale ide o peňažný záväzok, s ktorým je v omeškaní dlhšie ako jeden
rok, môže banka aj napriek tejto úhrade pohľadávku postúpiť. Taktiež poukazovala na závery vyslovené
v rozsudku Krajského súdu v Trnave sp. zn. 24Co 947/2015 zo dňa 02.11.2016, závery Krajského súdu
v Prešove sp. zn. 6Co 119/2013 zo dňa 29.05.2014, sp. zn. 4Co 145/2014 zo dňa 11.03.2015.4. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom
odvolaní (§ 379 CSP) a súc viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 CSP) bez nariadenia pojednávania

(podľa § 385 CSP a contrario) odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie postupom podľa
§ 387 ods. 1 CSP ako správne potvrdil.

5. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd vykonal vo
veci dostatočné dokazovanie, z výsledkov vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým

zisteniam, vyvodil správny právny záver, svoje rozhodnutie náležitým, vyčerpávajúcim spôsobom
odôvodnil.

6. K námietke žalobcu v podanom odvolaní odvolací súd považoval za potrebné uviesť, že ust. § 92
ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. v druhej vete hovorí o tom, že ak bola doručená písomná výzva banky
na úhradu dlžnej sumy, napriek ktorej však za obdobie dlhšie ako 90 kalendárnych dní túto sumu dlžník

neuhradí, môže banka pohľadávku postúpiť inej osobe, ktorá nie je bankou aj bez jeho súhlasu. Veta
druhá hovorí o tom, že banka takéto právo (t. j. právo postúpiť pohľadávku) nemôže uplatniť, ak by jej
klient pred postúpením uhradil omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva.
Banka však aj v prípade, že klient uhradí omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho
príslušenstva, môže pohľadávku postúpiť v prípade, ak súčet všetkých omeškaní so splnením čo i len

časti toho istého peňažného záväzku voči banke presiahol 1 rok. Znamená to, že vo všetkých
prípadoch musí postúpeniu pohľadávky predchádzať písomná výzva na úhradu, ktorá musí byť klientovi
doručená. V prejednávanej veci doručenie písomnej výzvy, na ktorú žalobca v konaní poukazoval,
nepreukázal. Žalovaná doručenie výzvy poprela. V nadväznosti na to odvolací súd považoval rozsudok
prvoinštančného súdu za vecne správny, ako taký ho postupom podľa § 387 ods. 1 CSP, stotožniac sa

s jeho odôvodnením, potvrdil.

7. Žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná. Vychádzajúc zo zásady úspechu v spore podľa § 255
CSP, odvolací súd priznal jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k
žalobcovi v celom rozsahu.

8. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)