Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 19. december 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8CoE/171/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614213963
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:6614213963.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členiek
senátu JUDr. Ivety Záleskej a Mgr. Ivany Šlesarovej v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného JUDr. U. U., advokátom
vykonávajúcim činnosť prostredníctvom advokátskej kancelárie Advocate s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pribinova 25, IČO: 36 865 141 a advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave,

Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti povinnému: V. V., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom B., M. I.
XXXX/X, t. č. bytom na neznámom mieste, štátna občianka Slovenskej republiky, v konaní zastúpená
opatrovníkom Jozefínou Šovčíkovou, súdnou tajomníčkou Okresného súdu Prievidza do 30.06.2016,
o vymoženie 158,65 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Prievidza zo dňa 18. novembra 2014, č. k. 15Er/3764/2014 - 12, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekučné konanie podľa § 104 ods. 1 prvá veta
Občianskeho súdneho poriadku a s poukazom na § 103, § 159 ods. 3, § 167 ods. 2 a § 251 ods. 4
Občianskeho súdneho poriadku. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom
zo dňa 22.05.2014 domáhal vykonania exekúcie voči povinnému pre vymoženie istiny vo výške 158,65
Eur s príslušenstvom, na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu

zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., sp. zn. SR 11074/08 zo dňa 04.11.2008, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 15.12.2008 a vykonateľnosť dňa 18.12.2008. Súd prvej inštancie mal z
exekučného spisu vedenom na tamojšom súde pod sp. zn. 15Er/315/2009 preukázané, že v prospech
rovnakého oprávneného (POHOTOVOSŤ s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, Bratislava) proti
rovnakému povinnému (V. V., nar. XX.XX.XXXX) bola vedená exekúcia na podklade exekučného titulu,
ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská

a.s., sp. zn. SR 11074/08 zo dňa 04.11.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.12.2008 a
vykonateľnosť dňa 18.12.2008, pričom exekúcia bola v zmysle § 57 ods. 1 Exekučného poriadku z
dôvodu rozporu exekučného titulu so zákonom zastavená uznesením Okresného súdu Prievidza č.
k. 15Er/315/2009 - 32 zo dňa 29.11.2011, ktoré nadobudlo v spojení s uznesením Krajského súdu v
Trenčíne č. k. 6CoE/81/2012 - 39 zo dňa 29.05.2012, právoplatnosť dňa 02.07.2012. Exekučným titulom
je ten istý rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská

a.s., sp. zn. SR 11074/08 zo dňa 04.11.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.12.2008 a
vykonateľnosť dňa 18.12.2008. Z uvedeného vyplýva, že konanie vedené pod sp. zn. 15Er/315/2009 sa
viedlo na podklade toho istého exekučného titulu ako v tomto konaní sp. zn. 15Er/3764/2014 a vo vzťahu
k tým istým účastníkom konania, pričom zhodný je aj vymáhaný nárok oprávneného, resp. časť nároku
oprávneného voči povinnému. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci - rei iudicatae, ktorá vyplýva
z ustanovenia § 159 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku patrí medzi neodstrániteľné podmienky

konania v zmysle § 103 a § 104 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a bráni tomu, aby vec, o
ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté, bola opäť prejednaná. Rovnakou vecou je uplatnenie toho istéhonároku alebo stavu, o ktorom bolo už právoplatne rozhodnuté, pokiaľ je súčasne daná totožnosť osôb
a totožnosť predmetu konania. Ide o procesné vyjadrenie ústavnoprávnej zásady ne bis in idem, teda
nie dvakrát o tej istej veci. Keďže v tomto exekučnom konaní je podkladom pre vymoženie pohľadávky

oprávneného proti povinnému ten istý rozhodcovský rozsudok, v súvislosti s ktorým už súd vo svojom
skoršom konštatoval, že nie je spôsobilým exekučným titulom, súd prvej inštancie dospel k názoru, že za
týchto podmienok ide o prekážku rozhodnutej veci a toto exekučné konanie je potrebné zastaviť podľa
§ 104 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

2. Proti uvedenému uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie
oprávnený, ktorý namietal, že súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci, súd svojím postupom odňal
účastníkovi možnosť konať pred súdom a zastával tiež názor, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Mal za to, že v tejto fáze exekučného konania
príslušný exekučný súd rozhoduje výlučne o podanom návrhu na vydanie poverenia, pričom prípustnými
výsledkami sú buď vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo vydanie uznesenia o zamietnutí

návrhu na vydanie poverenia. Napriek tomu exekučný súd o návrhu na vydanie poverenia nerozhodol.
V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/108/2012
zo dňa 23. januára 2013, ktoré k odvolaniu priložil. V danom prípade podľa názoru oprávneného
exekučný súd nesprávne aplikoval ustanovenia § 251 ods. 4, § 159 ods. 3, § 104 ods. 1 prvá veta a
§ 103 Občianskeho súdneho poriadku, pretože v exekučnom konaní nie je možné na predchádzajúce

exekučné konanie, ktoré sa skončilo uznesením o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 2 Exekučného
poriadku v spojení s § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z., aplikovať zásadu res iudicata. V zmysle §
159 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku je pod vecou potrebné chápať len autoritatívne rozhodovanie
o hmotnoprávnych právach a povinnostiach účastníkov konania. Exekučné konanie však nemá vo
svojom predmete ,,vec“, o ktorej by sa mohlo právoplatne rozhodnúť. Exekučné konanie predstavuje

len vykonávacie konanie, ktorého obsahom je nútený výkon už právoplatne rozhodnutej veci. Exekučné
konanie nemá merito veci, o ktorom by sa rozhodovalo, ale predstavuje len proces. Akékoľvek skončenie
exekučného konania preto nie je spôsobilé vytvoriť prekážku rozhodnutej veci. Zároveň oprávnený
poukázal na vôľu zákonodarcu, ktorý v Exekučnom poriadku úmyselne neuvádza prekážku rozhodnutej
veci ako vadu konania, ktorá by bránila ďalšiemu postupu. Záverom vyjadril názor, že exekučný súd

svojím postupom a napadnutým rozhodnutím porušil právo účastníkov konania na spravodlivý proces,
ktoré je chránené čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a súčasne účastníkom odňal možnosť konať pred súdom. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec na podklade podaného odvolania podľa §
379 a § 380 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej len
„CSP“) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne

podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd tak rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle
ustanovenia § 385 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a
nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.
5. V predmetnej exekučnej veci sa oprávnený návrhom, spísaným dňa 22.05.2014 do zápisnice na
exekútorskom úrade JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., domáhal vykonania exekúcie proti povinnému

pre vymoženie sumy 158,65 Eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým
je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská, a.s. zo dňa 04.11.2008, sp. zn. SR 11074/08, ktorý podľa vyznačenej doložky mal
nadobudnúť právoplatnosť dňa 15.12.2008 a vykonateľnosť dňa 18.12.2008.

6. Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Prievidza sp. zn. 15Er/315/2009 vyplýva, že
oprávnený sa na podklade vyššie uvedeného exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. zo dňa 04.11.2008, sp.
zn. SR 11074/08, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy 175,25 Eur s
príslušenstvom. V uvedenej exekučnej veci Okresný súd Prievidza uznesením č. k. 15Er/315/2009 -

32 zo dňa 29. novembra 2011 exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1
písm. g/ Exekučného poriadku z dôvodu, že existujúca, ale neplatná rozhodcovská doložka nemôže byť
základom právomoci rozhodcovského súdu. Ak si rozhodca svoju právomoc z takto uzavretej doložky
odvodil, na ktorom základe následne vydal exekučný titul, nemožno takéto rozhodnutie považovaťza rozhodnutie vydané osobou na to oprávnenou. Uvedené spôsobuje, že pred podaním návrhu na
vykonanie exekúcie neprebehlo riadne rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom by bol rozhodcovský
rozsudok, na podklade ktorého by mohla vedená exekúcia. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť

dňa 02.07.2012 v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. 6CoE/81/2012
- 39 zo 29. mája 2012.

7. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

9.Vzmysle§9aods.1Exekučnéhoporiadkuvzneníneskoršíchpredpisovaktopovahavecinevylučuje,
v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

10. Podľa § 161 ods. 1 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

11. Podľa § 161 ods. 2 CSP ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd

konanie zastaví.

12. Podľa § 230 CSP ak sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

13. Podľa § 234 ods. 2 CSP ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane

ustanovenia o rozsudku.

14. Odvolací súd konštatuje, že zmyslom existencie prekážky právoplatne rozhodnutej veci je to,
aby súd nekonal a nerozhodoval o veci, o ktorej už prv právoplatne rozhodol súd, prípadne iný
orgán, ktorého rozhodnutím je civilný súd viazaný. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci sa zaraďuje

do kategórie neodstrániteľných vád konania, existencia ktorých má za následok zastavenie konania
bez ďalšieho (iné rozhodnutie súdu v prípade existencie prekážky rozhodnutej veci neprichádza do
úvahy). V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné poukázať na ustanovenie § 161 ods.
1 CSP (predchádzajúce ustanovenie § 103 Občianskeho súdneho poriadku platného a účinného do
30.06.2016, ďalej len „OSP“), podľa ktorého súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené

podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (procesné podmienky). V ustanovení § 161 ods. 2
CSP (predchádzajúce ustanovenie § 104 ods. 1 OSP) je ďalej zakotvené, že ak ide o taký nedostatok
podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Z citovaných zákonných ustanovení
vyplýva, že podmienky konania, za ktorých môže súd vo veci konať, súd skúma z úradnej povinnosti
a kedykoľvek za konania.

15. Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k porušeniu procesnej podmienky
prekážky rei iudicatae dôjde vtedy, ak sú kumulatívne splnené tri podmienky: a/ začne sa opätovne
konať, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté,
b/ začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi,

c/ a o tej istej veci.

16. V nadväznosti na vyššie citované ustanovenie § 9a ods. 1 Exekučného poriadku odvolací súd
konštatuje, že pre exekučné konanie platia procesné podmienky, ktoré sú v podstate totožné s
podmienkami sporového (nachádzacieho) konania. Podľa názoru odvolacieho súdu, ak súd zistí v

exekučnom konaní existenciu neodstrániteľnej podmienky exekučného konania, je povinný exekučné
konanie zastaviť, a to práve na základe ustanovení § 161 ods. 1, 2 CSP v spojení s ustanovením §
9a ods. 1 Exekučného poriadku. Keďže Exekučný poriadok neobsahuje žiadne špeciálne ustanovenie,
ktoré by upravovalo prekážku rozhodnutej veci, je potrebné aj v exekučnom konaní aplikovať
ustanovenie § 230 CSP v spojení s ustanovením § 234 ods. 2 CSP (predchádzajúce ustanovenie § 159

ods. 3 OSP v spojení s ustanovením § 167 ods. 2 OSP), ktoré výslovne zakotvuje, že len čo sa o veci
právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Pre posúdenie rozsahu tohto striktného zákazu je
nevyhnutné posúdiť, čo sa rozumie rozhodnutím vo veci samej v exekučnom konaní.17. Vecou samou sa rozumie nárok uplatňovaný iniciátorom súdneho (ale aj exekučného) konania, ktorý
jepredmetomkonania,spoluspríslušenstvomtohtonároku.Vexekučnomkonaníjepredmetomkonania
žiadosť oprávneného o tzv. nútený výkon rozhodnutia (exekučného titulu), a to v prípade, ak povinný

dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu z tohto rozhodnutia. Uznesenie, ktorým sa v exekučnom
konaní rozhodlo o neprípustnosti exekúcie ako celku, bez špecifikácie jej časti, či určitých spôsobov
vykonania exekúcie, je rozhodnutím súdu vo veci samej.

18. Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že pred podaním návrhu oprávneného na vykonanie

exekúcie v predmetnej exekučnej veci, Okresný súd Prievidza už o totožnom nároku oprávneného,
uplatnenom návrhom na vykonanie exekúcie a vyplývajúcom z toho istého exekučného titulu, medzi
tými istými účastníkmi exekučného konania, právoplatne rozhodol, a to uznesením č. k. 15Er/315/2009
- 32 zo dňa 29. novembra 2011, ktorým exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil
vzhľadom na neprijateľný charakter rozhodcovskej doložky a z toho vyplývajúci nedostatok právomoci
rozhodcovského súdu konať a rozhodnúť vec rozhodcovským rozsudkom. Toto uznesenie nadobudlo

právoplatnosť dňa 02.07.2012 v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.
k. 6CoE/81/2012 - 39 zo 29. mája 2012. Nakoľko uvedeným uznesením o zastavení exekúcie bolo
právoplatne rozhodnuté o právnom nároku oprávneného, ktorý uplatnil návrhom na vykonanie exekúcie
a ktorý vyplýva z predmetného rozhodcovského rozsudku, pričom skutkové okolnosti vedúce k záveru o
nespôsobilosti tohto rozhodnutia ako exekučného titulu zostali nezmenené, ide o meritórne rozhodnutie,

ktorézaložiloprekážkuprávoplatnerozhodnutejveci.Vzhľadomnatútoskutočnosťodvolacísúdvzhode
so súdom prvej inštancie zastáva právny názor, že právoplatné uznesenie Okresného súdu Prievidza č.
k. 15Er/315/2009 - 32 zo dňa 29. novembra 2011 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.
k. 6CoE/81/2012 - 39 zo 29. mája 2012, založilo prekážku veci rozhodnutej, a teda pokiaľ v totožnej veci
podal oprávnený návrh na vykonanie exekúcie, v takomto exekučnom konaní nemožno pokračovať, a

je potrebné ho zastaviť pre existenciu neodstrániteľnej prekážky konania, ako to správne konštatoval aj
súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí.

19. Odvolací súd z týchto dôvodov uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods.
1 CSP potvrdil.

20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie jepodané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).