Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 27. január 2017

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 12C/108/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116208691
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Greguš

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2017:7116208691.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I pred sudcom Mgr. Milošom Gregušom v právnom spore žalobcu: Intrum Justitia

Slovakia s.r.o., Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom,
advokátom, Karadžičova 8, Bratislava proti žalovanému: C., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom L. o
zaplatenie 4.673,31 EUR s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný do 3 dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi 2.176,65 EUR
s 8 %-ným ročným úrokom z omeškania od 16.3.2016 až do zaplatenia.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

III. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodný žalobca, Všeobecná úverová banka, a.s. sa podanou žalobou zo dňa 19.4.2016 domáhal
rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného k zaplateniu dlžnej sumy 4.673,31 EUR s 8 %-ným
ročným úrokom z omeškania od 16.3.2016 až do zaplatenia. Zároveň žiadal priznať náhradu trov
konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že medzi ním a žalovaným bola dňa 13.12.2008 uzatvorená Zmluva o vydaní

a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s., na základe ktorej sa zaviazal poskytnúť žalovanému
kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. XXXXXXXX. Žalovanému bol poskytnutý úver s dohodnutým
úrokom vo výške 18,00 %. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový
rámec vo výške 2.250,-EUR a bol povinný platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 75,-EUR.

3. Žalovaný začal čerpať úverový rámec od 10.1.2009, ako to vyplýva z predložených položkovitých
výpisov z kartového účtu žalovaného v časti debetných transakcií. Z dôvodu porušenia platobnej

disciplíny žalovaného spočívajúcej v opakovanom neplatení povinných splátok v stanovenej lehote,
bola v súlade s obchodnými podmienkami listom zo dňa 2.5.2013 vyhlásená okamžitá splatnosť celého
dlžného zostatku.

4. Čo sa týka uplatnenej sumy 4.673,31 EUR, táto predstavovala debetný stav na kartovom účte po
zaúčtovanítransakcií,úrokov,poplatkovspojenýchsosprávouapoužívanímkarty,vrátanekompenzácie
poistného plateného bankou v súvislosti s poistením. Posledný kalendárny deň v mesiaci je v zmysle

obchodných podmienok kartový účet zaťažený štandardnými úrokmi a sankčnými úrokmi, prípadne je v
jeho prospech pripísaný úrok v dôsledku kreditného zostatku na kartovom účte.

5. Žalovaná suma 4.673,31 EUR pozostáva z:- istiny 2.241,25 EUR,
- poplatkov 472,77 EUR,
- štandardného úroku 1.778,44 EUR,

- sankčného úroku 180,85 EUR.

6. Na návrh žalobcu, súd z dôvodu postúpenia pohľadávky uznesením č.k. 12C/108/2016-46 zo dňa
9.12.2016 pripustil, aby pôvodný žalobca Všeobecná úverová banka, a.s. z konania vystúpil, a aby
na jeho miesto vstúpil ako nový žalobca Intrum Justitia Slovakia s.r.o.. Zároveň súd rozhodol, že

vystupujúcemu účastníkovi Všeobecnej úverovej banke, a.s. náhradu trov konania nepriznáva.

7. Žalovaný uviedol, že najskôr mu bola vydaná Nákupná karta NAY, na základe ktorej si mohol
uplatňovať 3 % -nú zľavu z každého nákupu v spoločnosti NAY. Potom mu ponúkli uplatniť si nárok na
debet do výšky 300,-EUR. On s tým súhlasil. Jeho povinnosťou bolo vždy ku koncu mesiaca vykonať
úhradu 9,96 EUR. Následne mu kreditný limit zvyšovali a on musel platiť vyšší poplatok, a to 30,-

EUR a neskôr, po ďalšom zvýšení 45,-EUR. Posledné transakcie vykonal v decembri 2012. Vtedy
mu listom prišlo upozornenie, že mu blokujú kartu. Zisťoval dôvod, telefonoval do spoločnosti, spýtal sa
aký je dlh. Oznámili mu, že 2.000,-EUR, a že keď túto sumu vloží na ich účet, tak s ním skončia. Dňa
7.12.2012 vložil na účet 2.000,-EUR a tým považoval celú záležitosť za uzavretú. Potvrdil, že po tomto
dátume ešte vykonal ďalšie transakcie, ale poslednú dňa 11.12.2012.

8. Ďalej uviedol, že vznáša námietku premlčania, keďže jeho posledná transakcia bola 11.12.2012 a
žaloba bola podaná až dňa 19.4.2016. Žalobca mal dostatok času s ním ukončiť zmluvný vzťah.

9. Žalobca ako listinný dôkaz do spisu predložil Žiadosť žalovaného o aktiváciu Nákupnej karty

NAY zo dňa 10.12.2008, na základe ktorej bol žalovanému schválený úverový rámec 1.493,73
EUR so štandardnou mesačnou splátkou 49,79 EUR pri štandardnej úrokovej sadzbe 18 % ročne.
Žiadosť bola schválená dňa 13.12.2008. K tomu žalobca pripojil Obchodné podmienky pre vydanie a
používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci so
spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., ktoré nadobudli účinnosť od 1.1.2008. K tomu predložil

aj výpis z Nákupnej karty NAY za obdobie od 11.1.2009 do 29.2.2016, podľa ktorého bol konečný stav
na účte ku dňu 29.2.2016 vo výške mínus 4.673,31 EUR. Uvedená suma bola splatná ku dňu 15.3.2016.

10. Žalobca predložil aj oznámenie VÚB, a.s. zo dňa 30.9.2016 o postúpení pohľadávky na žalobcu.
K tomu pripojil hromadný podací hárok Slovenskej pošty, a.s. preukazujúci, že uvedené oznámenie o

postúpení pohľadávky zaslali žalovanému dňa 3.10.2016.

11. Žalobca do spisu doložil aj vypovedanie zmluvy a vyhlásenie predčasnej splatnosti dlžného zostatku
zo dňa 2.5.2013, ktorým vypovedali Zmluvu č. XXXXXXXX ku dňu 2.5.2013. K tomuto dátumu bol
zostatok na kreditnej karte NAY mínus 2.568,14 EUR, k tomu pripojil fotokópiu poštovej doručenky

preukazujúcu, že žalovaný vypovedanie zmluvy prevzal dňa 7.5.2013. Doložil aj Cenník VÚB, a.s. pre
produkty vydávané v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. platný od 1.5.2009.
Predložil aj výpis z Nákupnej karty NAY za obdobie od 1.12.2012 do 31.12.2012, podľa ktorého bol
konečný stav na účte ku dňu 31.12.2012 vo výške mínus 2.270,38 EUR. Uvedená suma bola splatná
ku dňu 15.1.2013.

12. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

13. Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie
peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

14. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom

alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.15. Podľa § 504 Obchodného zákonníka dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

16. Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok
alebojednejsplátkypodobudlhšiuakotrimesiace,jeveriteľoprávnenýodzmluvyodstúpiťapožadovať,
aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

17. Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ktorý nadobudol účinnosť 1.5.2014), orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

18.Podľa§52ods.2Občianskehozákonníka(ďalejlenOZ)vzneníúčinnomod1.5.2014, ustanoveniao
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú

ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

19. Posledne citované ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z., ako aj ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka
nadobudli účinnosť dňom 1.5.2014, pričom právne predpisy, ktorých sú súčasťou, nemajú prechodné
ustanovenia, to znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom

(porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 MCdo 12/2014 zo dňa 21.4.2015).

20. Je nesporné, že Zmluva o aktivácii Nákupnej karty NAY, na základe ktorej sa pôvodný žalobca
zaviazal poskytnúť žalovanému kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. XXXXXXXX zo dňa 13.12.2008,
je spotrebiteľskou zmluvou. Keďže súd musel rozhodovať na základe právnej úpravy platnej v čase

vyhlásenia rozsudku, musel aplikovať ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného od 1.5.2014
a prednostne použiť na právny vzťah medzi účastníkmi konania Občiansky zákonník. Zároveň musel
aplikovať aj ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinné od 1.5.2014.

21. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaný dňa 10.12.2008 vyplnil Žiadosť

o aktiváciu Nákupnej karty NAY. Zo strany banky bola uvedená žiadosť schválená dňa 13.12.2008.
Kreditná karta je forma revolvingového úveru, t.j. automaticky obnovovaného úveru, ktorý je čerpaný
používaním tejto karty. Ako to vyplýva z predložených položkovitých výpisov z kartového účtu
žalovaného, žalovaný čerpal prostredníctvom karty finančné prostriedky od 11.1.2009 do 11.12.2012.
Posledné plnenie žalovaného v prospech kartového účtu bolo dňa 8.12.2012 vo výške 2.000,-EUR.

Celkovožalovanýzaplatilnakartovýúčetsumu3.568,-EUR.Poskytnutýúveržalobcaúročilštandardnou
úverovou sadzbou dohodnutou v zmluve vo výške 18,00 % ročne.

22. Vzhľadom k tomu, že žalovaný pravidelne mesačne neuhrádzal dohodnuté splátky úveru, preto
žalobca, resp. právny predchodca žalobcu listom zo dňa 2.5.2013 vypovedal zmluvu č. XXXXXXXX so

žalovaným. Zároveň vyhlásil okamžitú splatnosť celého dlžného zostatku v tom čase vo výške 2.568,14
EUR. Žalovaný na vypovedanie zmluvy a vyhlásenie okamžitej splatnosti celého dlžného zostatku
nereagoval.

23. Podľa výpisu z kartového účtu žalovaného za obdobie od 11.1.2009 do 29.2.2016 vznikol

žalovanému celkový dlh vo výške 4.673,31 EUR.

24. Ako bolo uvedené vyššie, v zmysle ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, súd z
úradnej povinnosti musel prihliadnuť aj na premlčanie nároku. Premlčanie namietol aj žalovaný.

25. Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.26. Žaloba bola podaná na súd dňa 19.4.2016. Súd preto nemohol priznať žalobcovi pohľadávky
vzniknutépreddátumom19.4.2013.Pretosúdspočítalvšetkypoložkydebetnýchtransakciípodľavýpisu
z Nákupnej karty NAY po dátume 19.4.2013 až do 29.2.2016. V tomto období boli žalovanému účtované

lenštandardnéúroky,sankčnéúroky,poplatokakonákladyvymáhaniadookamžitejsplatnostiapoplatok
za postúpenie pohľadávky na vymáhanie v zmysle sadzobníka. Spolu tieto debetné transakcie za
uvedené obdobie predstavovali sumu 2.176,65 EUR. Žalovaný za toto obdobie nevykonal už žiadnu
kreditnú transakciu. Preto ho súd zaviazal zaplatiť žalobcovi nepremlčanú sumu 2.176,65 EUR. V
prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol.

27. Ako uviedol žalovaný, po telefonickom rozhovore s pracovníčkou právneho predchodcu žalobcu,
dňa 8.12.2012 zaplatil na kartový účet sumu 2.000,-EUR a mal za to, že pohľadávka je vyrovnaná a
vzťah medzi nimi skončil. V zmysle článku X. Obchodných podmienok však zmluva môže zaniknúť
len dohodou, výpoveďou alebo zrušením kartového účtu. Všetko však len písomnou formou. V tomto
prípade však písomne zmluva medzi stranami písomne ukončená ku dňu 8.12.2012 nebola. Naviac, ako

to vyplýva z výpisu z Nákupnej karty NAY a potvrdil to aj samotný žalovaný, žalovaný aj po vyrovnaní
pohľadávky vykonal v čase od 10.12.2012 do 13.12.2012 ďalšie debetné transakcie. Tie potom právny
predchodca žalobcu úročil zmluvne dohodnutým štandardným úrokom, ako aj úrokom z omeškania.
Tým vznikla žalovaná suma.

28. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

29.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

30. Podľa § 10c Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013,
výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania
po 31. januári 2013.

31. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. účinného od 1.1.2009 výška úrokov z omeškania
je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

32. Záväzkový vzťah medzi stranami sporu vznikol pred 1.2.2013. Žalobca vo výpise z účtu z kreditnej

platobnej karty žalovaného určil za deň splatnosti celej dlžnej sumy dátum 15.3.2016, nasledujúcim
dňom sa teda žalovaný dostal do omeškania. Ku dňu 16.3.2016 bola základná úroková sadzba
Európskejcentrálnejbanky0,00%.Keďževýškaúrokovzomeškaniajeo8percentuálnychbodovvyššia
ako základná úroková sadzba, preto súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi zo súdom priznanej
sumy aj zákonný 8 %-ný ročný úrok z omeškania od 16.3.2016 až do zaplatenia. Keďže žalobca žiadal

priznať úrok z omeškania zo sumy 4.673,31 EUR, súd v prevyšujúcej časti úroku z omeškania žalobu
zamietol.

33. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

34. Žalobca si pôvodne uplatnil nárok na zaplatenie sumy 4.673,31 EUR. Súd mu priznal sumu 2.176,65
EUR, čo je jeho 47 %-ný úspech oproti 53 %-nému neúspechu. Pomer úspechu a neúspechu strán
sporu je približne rovnaký, preto súd o náhrade trov konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na
náhradu trov konania právo.

Poučenie:

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom súde (ust. § 362 ods. 1 a 2 CSP).V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (ust. § 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (ust. § 365 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie

(ust. § 366 CSP).