Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 24. apríl 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/685/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412222325
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4412222325.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr.

Renáty Pátrovičovej a JUDr. Borisa Minksa, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o.,
so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, za ktorú koná ako advokát a konateľ doc. JUDr. Branislav Fridrich,
PhD., proti žalovanému: Slovenská republika a v jej mene: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 30. apríla 2014, č. k. 15C/716/2012-102, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žalovanému nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Komárno (súd prvého stupňa v zmysle § 9 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej
len „OSP“) rozsudkom zo dňa 30. apríla 2014, č. k. 15C/716/2012-102 (ďalej len „napadnutý rozsudok“)
zamietol návrh (správne žalobu, lat. actio a odporcovi (správne žalovanému) nepriznal náhradu
trov konania. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa písomne podanou žalobou zo dňa
27.09.2012 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie majetkovej škody vo výške 175 eur a
nemajetkovej ujmy vo výške 110,64 eur, pretože Okresný súd v Nové Zámky v exekučnej veci vedenej

pod exekučným číslom EX 1603/2006 nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom
stanovenom čase. V exekučnom konaní je založená zákonná povinnosť exekučného súdu rozhodnúť
o návrhu oprávneného na zmenu exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu
exekútora. Exekučný súd v danej veci postupoval nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že
k vydaniu rozhodnutia o zmene exekútora pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Z dôvodu nesprávneho
úradného postupu exekučného súdu si žalobca uplatnil náhradu majetkovej škody vo výške 175,-
eur, ktorá predstavuje sumu 70,- eur za správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov

zamestnanca pomocou informačného systému, sumu 40,- eur za udržiavanie a správu informačného
systému, sumu 50,- eur za administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom a
sumu 15,- eur za administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na
publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s
urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde a uplatnil si aj náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch,pretožesamotnékonštatovanieporušeniaprávanarozhodnutieonávrhunazmenusúdneho
exekútoravzákonomstanovenejdobevspojenísporušenímprávanaprerokovanievecibezzbytočných

prieťahov zaručené Ústavou SR a Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Nesprávny úradný postup okresného súdu je dôsledkom nesústredenej činnosti takej intenzity, ktorá má
za následok zbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom do výkonu majetkových práv navrhovateľa.Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov
a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov
právneho štátu. Žalobca si uplatnil ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do

spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenie jeho práv, stratu
legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v
právo a v spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky, sumu
110,64 eur. Poškodený uskutočnil výpočet nároku alikvótnym pomerom 55,32 eur za každý mesiac
omeškania v činnosti exekučného súdu na základe aplikácie doktríny ústavného súdu, teda 663,88 eur

za rok : 12 mesiacov v roku = 55,32 eur za mesiac. Uviedol, že exekučný súd bol nečinný viac ako
232 dní.

Žalovaný sa k podanému návrhu písomne vyjadril a navrhol žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť
z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie
náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. Poukázal na nedostatky podaného návrhu, ktoré

spôsobujú zmätočnosť podania, keď žalobca uviedol časť dôkazov, ale v skutočnosti preniesol celú
dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša sám žalobca, z podania
ktorého nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody. Čo sa týka uvádzaných prieťahov v konaní,
žalobca neuviedol kroky, ktoré podnikol na odstránenie neželaného stavu, neuviedol ani po vyžiadanej
súčinnosti v rámci predbežného prerokovania zo strany odporcu, či využil možnosť podania sťažnosti na

zbytočné prieťahy v príslušných konaniach predsedovi okresného súdu, resp. možnosť podania ústavnej
sťažnosti, t.j. či využil účinné právne prostriedky nápravy na urýchlenie konania. Judikatúra Ústavného
súdu SR, konkrétne nález III. ÚS 69/2011-25 poukazuje na skutočnosť, že sťažovateľ má predovšetkým
postupovať v zmysle zásady vigilantibus iura (každý nech si stráži svoje právo). Všeobecný súd v konaní
o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto právomoc má iba predseda

súdu alebo Ústavný súd SR. Žalovaný ďalej poukázal na skutočnosť, že mu boli dňa 23.04.2012
doručované prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Vzhľadom k tomu, že
už dňa 27.09.2012 bol okresnému súdu doručený návrh, je zrejmé, že žalobca ju nepodal po uplynutí
6-mesačnej lehoty, ale skôr. V takom prípade ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Žalovaný
adresoval žalobcovi po doručení žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody výzvy

na doplnenie žiadosti, napriek tomu žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie
podaných žiadostí a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o
ktorého prerokovanie sám požiadal. Ministerstvo spravodlivosti SR ako orgán príslušný podľa § 4 ods.
1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z. preto nárok navrhovateľa nepovažuje za predbežne prerokovaný.
Zákon č. 514/2003 Z. z. ustanovuje všeobecné podmienky, pri splnení ktorých štát zodpovedá za

škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci, a to nezákonné rozhodnutia, resp.
nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp.
nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené
tri podmienky súčasne. K nesprávnemu úradnému postupu uviedol, že vzhľadom na povahu úkonu
(rozhodnutie o zmene súdneho exekútora), zákonom ustanovenú lehotu, lehotu, v ktorej sa rozhodlo,

nečinnosť žalobcu i nevyhnutnosť vykonať pred, resp. súčasne s rozhodnutím i iné úkony (výzva na
vyjadrenie pôvodnému exekútorovi, vyjadrenie pôvodného exekútora a vyčíslenie jeho trov, doručenie
exekučného spisu a jeho zaslanie novému exekútorovi a rozhodnutie o trovách pôvodného exekútora),
nie je možné nerozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v lehote ustanovenej zákonom
považovať za zbytočné prieťahy, a teda za nesprávny úradný postup. Zároveň žalovaný poukázal na

ustanovenie § 44 ods. 8 a 9 Exekučného poriadku, z ktorého je zrejmé, že pôvodný súdny exekútor
vykonáva úkony exekučného konania až do času rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora,
resp. do doručenia uznesenia o zmene súdneho exekútora pôvodnému exekútorovi. To znamená,
že v súvislosti s nerozhodnutím v lehote nemohlo dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej škody, pôvodný
súdny exekútor mal a mohol pokračovať vo vymáhaní pohľadávky, na ktorú mal poverenie, s ohľadom

na zachovanie kontinuity konania. Podľa žalovaného nie je preukázaný nesprávny úradný postup
spočívajúci v existencii prieťahov. Požadovať paušálne sumy za spomínané veľmi všeobecne uvedené
činnosti je nesprávne a účelové. Skutočnú škodu je potrebné dokázať listinami, skutočnosťami, ktoré
preukážu požadovaný nárok, v opačnom prípade by mohlo dochádzať k ľubovoľnému a subjektívnemu
vyčísľovaniu škody zo strany navrhovateľa. Od povinnosti riadne preukázať vznik a výšku škody

žalobcu neodbremeňuje množstvo podaných žalôb, sťažností pri jej vyčíslení a preukázaní, ani ochrana
osobných údajov, obchodného tajomstva, či dôverných informácií, teda skutočnosti, ktorými navrhovateľ
exemplárne nesplnenie dôkaznej povinnosti odôvodňuje. Rovnako žalobca nepreukázal ani nárok na
vznik nemajetkovej ujmy a poukazujúc na judikatúru Ústavného súdu SR uviedol, že poskytovaniefinančného zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu zo strany
Ústavného súdu SR. Každé prípadové okolnosti sú osobitné a vychádzať z paušálnej sumy 663,88
eur, ktorá musí byť priznaná za každý rok prieťahov, je nesprávna úvaha. Vznik nemajetkovej ujmy

u právnických osôb a u fyzických osôb je odlišný. Žalovaný zastáva názor, že žalobca nepreukázal
podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu, súlad postupu navrhovateľa s dobrými mravmi ako aj
nedostatočnosť konštatovania porušenia práva.

Súd prvého stupňa sa v rámci dokazovania oboznámil s obsahom listín založených v spise, s exekučným

spisom Okresného súdu Nové Zámky sp.zn. 5Er/506/2006, EX/1603/2006 a zistil nasledovný skutkový
stav veci: Dňa 03.04.2006 bol súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi doručený návrh na
vykonanie exekúcie oprávneného - spoločnosti Pohotovosť, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava,
IČO: 35 807 598, proti povinnému X. Q., bytom B. C. XXX/X, L. Z. I. pre vymoženie sumy 19.413,-Sk
(644,45 eur) spolu s príslušenstvom. Exekučným titulom bola notárska zápisnica notára JUDr. Ondreja
Ďuriača N 6154/2005 NZ 55509/2005 zo dňa 19.11.2005. Súdny exekútor dňa 07.04.2006 doručil na

exekučný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sp. zn. EX 1603/2006. Exekučný súd
dňa 13.04.2006 poveril vykonaním predmetnej exekúcie súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára
poverením č. 5404*006383. Oprávnený doručil na exekučný súd dňa 22.11.2010 návrh na zmenu
súdneho exekútora. Exekučný súd uznesením č.k.5Er/506/2006-13 zo dňa 20.01.2011 vyhovel návrhu
oprávneného na zmenu súdneho exekútora a poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr.

Rudolfa Krutého.

Zistený skutkový stav súd právne posúdil podľa ustanovení § 4 ods. 1 písm. a/ bod 1., §
5 ods. 1, § 6 ods. 1, 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1 až 3 zákona č. 514/2003 Z. z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, § 44 ods.

7 Exekučného poriadku účinného do 30.11.2006 a dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že exekučnému súdu bol dňa 22.11.2010 doručený návrh žalobcu
- oprávneného na zmenu súdneho exekútora v zmysle § 44 ods. 8 Exekučného poriadku. Vzhľadom
k tomu, že sa predmetné exekučné konanie začalo dňa 3.4.2006 (doručením návrhu na vykonanie

exekúcie súdnemu exekútorovi), je potrebné aplikovať ustanovenie § 44 ods. 7 zákona č. 233/1995 Z.
z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 30.11.2006, ktoré už ustanovovalo
povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu exekútora do 30 dní od
doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora. V zmysle § 44 ods. 7 Exekučného poriadku
účinného v čase začatia exekučného konania je ustanovená 30-dňová lehota na rozhodnutie o zmene

exekútora odo dňa doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora. Keďže návrh na zmenu
exekútora bol doručený na exekučný súd dňa 22.11.2010, lehota exekučnému súdu uplynula dňa
22.12.2010.Vkonanísúdzistil,žeexekučnýsúdrozhodolozmeneexekútoradňa20.01.2011.Exekučný
súd sa dostal do omeškania až dňom 23.12.2010. V tejto súvislosti súd poukázal na skutočnosť, že
zákon s nedodržaním uvedenej lehoty nespája žiadne právne následky. Vykonaným dokazovaním bolo

preukázané, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v tvrdení, že v predmetnej exekučnej veci došlo
k omeškaniu v trvaní viac ako 63 dní, takže tvrdenia žalobcu boli preukázané ako nepravdivé. Zároveň
súd konštatoval, že v danom prípade nie sú splnené hmotnoprávne podmienky pre zodpovednosť štátu
uvedenú v ustanovení § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003Z.z., preto návrh žalobcu je v plnom rozsahu
nedôvodný. Žalobca okrem toho namietal nesprávny úradný postup Okresného súdu Nové Zámky

v podobe prieťahov v konaní, avšak všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený
posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR.
Otázkou,čivkonkrétomprípadeboloaleboneboloporušenéprávonaprerokovanievecibezzbytočných
prieťahov garantované v článku 48 ods. 2 Ústavy SR, je kompetentný preskúmať Ústavný súd SR,
ktorý ju v súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti

každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie
účastníka a postup súdu (IUS 41/02). Nárok na náhradu škody si žalobca uplatnil podľa § 9 zákona
č. 514/2003 Z. z. a nárok na náhradu nemajetkovej ujmy podľa § 17 zákona č. 514/2003 Z. z., keď
podľa žalobcu príslušný exekučný súd svojím postupom porušil povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, respektíve bez zbytočných prieťahov v

konaní. Ohľadne prípadného prieťahu sa neviedlo žiadne disciplinárne konanie, neriešila sa sťažnosť na
prieťahy v konaní, nerozhodol Ústavný súd SR, prípadne Európsky súd pre ľudské práva. V zmysle § 9
ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. účinného od 1.1.2013, t.j. v aktuálnom znení, len takéto podklady by boli
relevantné pre priznanie náhrady škody. Návrh bol podaný v roku 2012, súd však má za to, že predmetnéustanovenie možno brať do úvahy ako výkladové pravidlo pri aplikácii pôvodného ustanovenia pri
skúmaní nárokov podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.

Pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci
musiabyťsplnenévšetkytripodmienkyuvedenévzákoneč.514/2003Z.z.,atonezákonnérozhodnutie,
resp. nesprávny úradný postup, vznik škody, príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp.
nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou.
Z uvedených zákonných ustanovení je zrejmé, že pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody

spôsobenej nezákonným rozhodnutím je okrem iného nevyhnutné, aby nezákonnosť rozhodnutia bola
konštatovaná príslušným orgánom, ktorý toto už právoplatné rozhodnutie z dôvodu nezákonnosti zmení
alebo zruší v príslušnom konaní o opravnom prostriedku podanom proti rozhodnutiu. Táto podmienka
nepochybne nie je splnená v prípade rozhodnutia o zmene súdneho exekútora. Predmetné rozhodnutie
okresného súdu nie je možné považovať za nezákonné a zároveň jeho zákonnosť/nezákonnosť nie
je možné posudzovať v tomto konaní. Ohľadom vzniku a výšku majetkovej a nemajetkovej škody

súd dospel tiež k záveru, že žalobca žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal vznik a výšku
škody, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti s predmetným exekučným konaním a rovnako tak vznik
a výšku nemajetkovej ujmy a nie je možné v konaní konštatovať, že existuje príčinná súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom a existenciou škody. Podľa ustanovenia § 17 ods. 1 zákona
č.514/2003Z.z. sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Pre

úspešnéuplatnenienárokunanáhraduškodypodľazákonač.514/2003Z.z.jeokreminéhonevyhnutné
preukázať existenciu škody. Podľa názoru súdu žalobca nepreukázal existenciu škody a nároky, ktoré
si uplatňuje, je možné považovať za hypotetické. Na základe všetkých uvedených skutočností je súd
toho názoru, že žalobcovi nie je možné nahradiť škodu tak, ako si ju uplatnil v tomto konaní, pretože
nepreukázal vznik a ani výšku škody. Žalobca nepreukázal podmienky vzniku zodpovednosti štátu za

škodu, súlad postupu navrhovateľa s dobrými mravmi, ani nedostatočnosť konštatovania porušenia
práva. Zároveň aplikujúc ustanovenie § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. po zohľadnení osoby
poškodeného a vnímania doterajšieho pôsobenia žalobcu (ako spoločnosti s negatívnou povesťou
využívajúcu neprijateľné podmienky), minimálnej závažnosti prípadnej ujmy a následky, ktoré žalobcovi
mohol namietaný nesprávny úradný postup spôsobiť, nemôže byť žalobcovi priznaná žiadna náhrada

majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože žalobca nepreukázal, že by činnosťou
súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik ani výšku
skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy, a tým pádom neexistuje ani príčinná súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom súdu (spočívajúcim v tom, že rozhodol o zmene súdneho exekútora, a
to po zákonom stanovenej lehote) a uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou. Z dôvodu

nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady
škody v zmysle zákona č.514/2003Z.z., súd návrh ako právne neopodstatnený zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovanému, ktorý bol v konaní v celom
rozsahu úspešný, náhradu trov konania nepriznal, pretože si žiadne trovy v konaní neuplatnil.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, domáhajúc sa ním jeho zrušenia a
vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodil, že v konaní došlo k vadím uvedeným v
§ 221 ods.1 OSP - účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 205
ods.2 písm. a/ OSP v spojení s § 221 ods.1 písm. f/ OSP), súd prvého stupňa nesprávne vec právne

posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav ( §
205 ods.2 písm. a/ OSP v spojení s § 221 ods. 1 písm. h/ OSP), nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 205 ods.2 písm. c/ OSP) a rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.2 písm. f/ OSP).

Zásadne namietal skutočnosť, že súd prvého stupňa rozhodol v merite veci na základe (a s použitím)
„inšpirácie“ novou právnou úpravou obsiahnutou v ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003
Z. z.. V právnom štáte a osobitne v spravodlivom súdnom konaní nie je možné, aby súd interpretoval
hmotné právo platné v čase vzniku právnej skutočnosti a založenia zodpovednostného právneho vzťahu
pomocou hmotného práva, ktoré sa stala súčasťou právneho poriadku až po vzniku právnej skutočnosti

a po tom, čo došlo k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu. Ak súd založil svoje rozhodnutie na
takejto neprípustnej interpretácii, dopustil sa nesústredeného postupu, ktorý má dôsledok v nesprávnosti
súdneho rozhodnutia. Zdôraznil, že súd bol jednoznačne pri svojom rozhodovaní viazaný ust. § 9
ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom pred prijatím zákona č. 412/2012 Z. z. a nemoholinterpretovať toto ustanovenie prostredníctvom ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení zákona
č. 412/2012 Z. z. Súd svojím rozhodnutím de iure a de facto aplikoval princíp priamej retroaktivity,
čo je neprípustné. Namietal, že súd vôbec nevysvetlil, prečo zastáva názor, že účastníkom nevznikol

stav právnej neistoty. Právna neistota existuje vždy do času, kým nedôjde ku konečnému rozhodnutiu.
V danom prípade zákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie trvania právnej neistoty určením
zákonnej lehoty. Exekučný súd však ignoroval túto legitímnu sféru , na čo nemal zo zákona oprávnenie
a posunul trvanie právnej neistoty do času, ktorý je z hľadiska ochrany základného práva na spravodlivý
súdny proces neakceptovateľný. Exekučný súd rozhodoval o udelení poverenia na vykonanie exekúcie

s čím nemal nič spoločné rozhodcovský súd. Právna istota ohľadom riadneho výkonu exekúcie nemohla
byťodstránenározhodnutímrozhodcovskéhosúdu,alelensúduexekučného.Ďalejdôvodiltým,žesúdu
neprislúcha polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konaní zákonnými lehotami a jeho povinnosťou je
aplikovať platné právo a navyše jeho úvahy negujú stabilizovanú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské
práva v Štrasburgu, ktorá je základom štandardu ochrany základných práv v Európe, teda aj práva
na spravodlivý súdny proces a osobitne práva na prerokovanie veci v primeranom čase. Štrasburský

súd opakovanie uviedol, že zodpovednosť štátu za prieťahy v konaní vzniká aj vtedy, ak súdy konajú
náležite, ale dĺžku konania ovplyvňujú mimosúdne faktory, ako napr. rozsah nevybavenej súdnej agendy,
nárast ekonomickej trestnej činnosti atď. Štrasburský súd tiež uviedol: „Dohovor zaväzuje zmluvné
štáty, aby organizovali svoj právny poriadok spôsobom vyhovujúcim požiadavkám čl. 6 ods. 1, ktorý
zahŕňa aj právo na rozhodnutie veci v primeranej lehote.“ Súd, ale ani samotný štát neprijal žiadne

opatrenia na riešenie vzniknutej kritickej situácie a nedostatok takýchto opatrení nemôže byť dávaný
za vinu žalobcovi a to v tejto forme, že on nepresadzoval svoj pozitívny záväzok vo vzťahu k právu
na prerokovanie veci v primeranej lehote. Žalobca takýto záväzok nemá a nechápe, aký dopad môže
mať na výsledok konania skutočnosť, že súd vyjadril svoje presvedčenie o rozpore exekučného titulu
so zákonom. Ide o prejav nesústredenej činnosti súdu , kedy súd vyhodnocoval skutočnosti, ktoré s

predmetom konania nesúviseli.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej OSP), po
zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 OSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201
OSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 OSP), po skonštatovaní,

že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP) a že odvolateľ v odvolaní použil
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. a), c) a f) OSP),preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1OSP), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený
minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 3 v spojení s § 211 ods. 2 OSP) a v

elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň ako sa vyvesil na úradnej tabuli (§ 21 ods.
2 vyhl. č. 543/2005 Z.z.) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, keďže napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v
zmysle § 219 OSP.

Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, správne aplikoval právne predpisy a správne vo veci
aj rozhodol a odvolací súd sa stotožňuje s presvedčivými a správnymi závermi napadnutého rozhodnutia
súdu prvého stupňa, na ktoré v celom rozsahu odkazuje (§ 219 ods. 2 OSP).

Pre priznanie náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom v zmysle zákona č. 514/2003
Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení účinnom do 31.12.2012, je nevyhnutné súčasné splnenie troch podmienok: 1)
nesprávny úradný postup, 2) vznik škody a 3) príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom
a vznikom škody. Predpoklad súčasného splnenia uvedených podmienok znamená, že ak chýba čo i

len jedna z podmienok, náhradu škody nie je možné priznať. Dôkazné bremeno preukázať podmienky
náhrady škody spočíva na poškodenom, v preskúmavanej veci na navrhovateľovi.Pojem „nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci“ nie je zákonodarcom v citovanom ustanovení
§ 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2012, výslovne definovaný, je uvedený len
exemplifikatívne. Z ustálenej judikatúry možno vyvodiť, že ide o taký úradný postup, ktorý nie je v súlade

spríslušnouprávnouúpravou,tedaideotakýpostup,priktoromdôjdekporušeniupravidielstanovených
právnymi predpismi pre konanie orgánu verejnej moci alebo porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy,
funkcie alebo cieľa tejto činnosti, teda o postup nezákonný. Skutočnosť, že ide o nesprávny úradný
postup taktiež určuje fakt, že musí ísť o úradný postup priamo súvisiaci s výkonom právomocí orgánu
verejnej moci. Nesprávnym úradným postupom nie sú len prípady, v ktorých orgán verejnej moci priamo

koná (pri rozhodovacej činnosti), ale aj pri porušení povinnosť urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v
zákonom stanovenej lehote, prípadne ak ide o nečinnosť pri výkone verejnej moci.

Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia náhrady majetkovej škody v sume 175
eur ako aj nemajetkovej ujmy 110,64 eura, ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom
súdu, v dôsledku nevydania rozhodnutia o návrhu na zmenu exekútora v zákonom stanovenej lehote,

resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov a vykonaním úradného postupu bez splnenia
zákonných podmienok v exekučnom konaní vedenom Okresným súdom Nové Zámky, pričom po prijatí
návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil exekučnej veci spisovú značku EX 1603/2006.
Majetková škoda podľa žalobcu predstavuje účelne vynaložené náklady spojené s jeho činnosťou
uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi

doručením návrhu na zmenu exekútora a rozhodnutím o ňom. Uvádzal, že vynaložil v tomto období
na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného
systému sumu 70,- eur, na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40,- eur, na administráciu
listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom sumu 50,- eur a na administratívne spracovanie
textov urgencií adresovaných exekučnému súdu na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií

adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a
kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu 15,- eur, spolu sumu 175 eur. Nemajetkovú ujmu
požadoval ako primeranú náhradu za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského
plánovania a rozhodovania, za porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v
zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a

vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky, pričom pri výpočte vychádzal z alikvotného
pomeru 55,32 eura za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu a to na základe aplikácie
doktríny ústavného súdu.
Exekučné konanie bolo na exekučnom Okresnom súde Nové Zámky vedené pod sp. zn. 5Er/506/2006
a z obsahu tohto spisu vyplýva, že na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo

dňa 15.02.2006 podaného dňa 03.04.2006 na Exekútorský úrad súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra
Pekára, so sídlom v Šali, P. Pázmaňa 49/3 podal tento súdny exekútor dňa 07.04.2006 žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie č.k. N 6154/2005, NZ 55509/2005 na Okresný súd Nové
Zámky v prospech oprávneného Pohotovosť, s.r.o., proti povinnému X. Q. a tento súd ako exekučný
súd dňa 13.04.2006 poveril súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára vykonaním exekúcie na

základe vykonateľného rozhodnutia: notárskej zápisnice notára JUDr. Ondreja Ďuriača, Notársky úrad
v Partizánskom, na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť istinu vo výške 15.680 Sk a trovy exekúcie.

Dňa 22.11.2010 doručil oprávnený exekučnému súdu návrh na zmenu súdneho exekútora a žiadal, aby
súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Záhradnícka 62, Bratislava.

Exekučný súd uznesením zo dňa 20.01.2011, č. k. 5Er/506/2006-13 žiadosti oprávneného na zmenu
súdneho exekútora vyhovel a vykonaním exekúcie vedenej na Okresnom súde Nové Zámky pod
sp. zn. 5Er/506/2006 poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorský úrad Bratislava,
Záhradnícka 60.

Odvolací súd poukazuje na to, že odvolacie dôvody uvádzané v odvolaní skoro vôbec nekorešpondujú
s právnymi dôvodmi a skutkovými zisteniami, na ktorých je založený napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa. Žalobca podal množstvo návrhov s rovnakým predmetom konania, pričom vo všetkých
konaniach podáva odvolania s totožným obsahom bez ohľadu na konkrétne okolnosti danej veci.

Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa tak hmotnoprávnu, ako aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež
zákonnosť konania, z ktorého napadnuté rozhodnutie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je však odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak ajdôvodmi podaného odvolania. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom
vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie § 212
ods. 2 OSP vymedzuje výnimky, kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o

výnimky len vo vzťahu k rozsahu podaného odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací
súd viazaný vždy.

Odvolací súd sa pri posudzovaní danej veci preto zaoberal len námietkami žalobcu
uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvého stupňa predchádzajúcemu vydaniu

napadnutého rozsudku z hľadiska toho, či nedošlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení účinnom do 31.12.2012, teda v čase, kedy malo dôjsť
k spôsobeniu škody (ďalej len citovaný zákon), štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto

zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri
výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 v znení do 31.12.2012, štát zodpovedá za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti

orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť
orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah
do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa ods. 2, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola

takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 16 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. v znení do 31.12.2012, ak príslušný orgán neuspokojí nárok

na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa ods. 2, každý je povinný bez zbytočného odkladu na požiadanie príslušného orgánu, ktorý koná
v mene štátu, písomne oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre predbežné prerokovanie nároku.

Podľa § 19 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. v znení do 31.12.2012, právo na náhradu škody sa premlčí za
tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu
škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia
(oznámenia) rozhodnutia.

Podľa ods. 2, najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za desať rokov odo dňa, keď bolo
poškodenému doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide
o škodu na zdraví alebo škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8.

Podľa ods. 3, lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania
žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Podľa § 44 ods. 7 Exekučného poriadku v znení účinnom do 30.11.2006, oprávnený môže kedykoľvek
v priebehu exekučného konania a to aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na

zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na
zmenu exekútora.Je potrebné konštatovať, že v daných exekučných veciach, ktoré spomínal súd prvého stupňa vo svojom
rozhodnutí nedošlo k sťažnostiam na prieťahy v konaní, k disciplinárnemu postihu sudcu v tejto súvislosti
alebo k vydaniu právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva alebo Ústavného súdu

Slovenskej republiky, ktorý by prieťahy v konaní konštatoval.

Z hľadiska dikcie ust. § 9 ods. 1, 2 zák. č. 514/2003 Z. z. nemožno stotožňovať porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote a zbytočné
prieťahy v konaní, pričom ide o osobitné dôvody nesprávneho úradného postupu. Ak zákonodarca

explicitne ustanovil, že za nesprávny úradný postup sa považuje porušenie orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, akýkoľvek extenzívny výklad by bol v
rozpore s účelom zákona. Pokiaľ nebola dodržaná zákonná 30-dňová lehota na rozhodnutie o návrhu
na zmenu exekútora (ak bola zákonom v danom období stanovená), takýto stav predstavuje nesprávny
úradný postup súdu.

Nesprávny úradný postup však bez splnenia ostatných predpokladov - vzniku škody a danosti príčinnej
súvislosti medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom, nezakladá vznik zodpovednosti štátu
za škodu spôsobenú výkonom verejnej moci.

Súd prvého stupňa správne citoval ustanovenie § 44 ods. 7 Exekučného poriadku v znení účinnom do

30.11.2006.

Zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene
niektorých zákonov je osobitným zákonom upravujúcim zákonné predpoklady zodpovednosti štátu za
škodu. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným

postupom je zodpovednosť objektívna bez zreteľa na zavinenie, ktorej sa nemožno zbaviť. Základnými
predpokladmi vzniku tejto zodpovednosti je jednak v danej veci vytýkaný nesprávny úradný postup
okresného súdu, ďalej existencia škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom
a škodou. Prvým a zároveň jedným z rozhodujúcich predpokladov zodpovednosti za škodu je práve
nesprávny úradný postup pri výkone verejnej moci, kedy štát zodpovedá za podmienok ustanovených

zákonom č. 514/2003 Z. z. za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej
moci nesprávnym úradným postupom.

Keďže predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom
je súčasné - kumulatívne spojenie všetkých troch základných predpokladov, je zrejmé, že bez zistenia

prvého predpokladu - nesprávneho úradného postupu nie je už potom dôvodné skúmať existenciu
vzniku škody, či nemajetkovej ujmy, resp. príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a
vznikom škody. Dôkazné bremeno na preukázanie splnenia týchto podmienok znáša poškodený a ak
ich preukáže, štát sa svojej zodpovednosti zbaviť nemôže.

Nesprávnym úradným postupom môže byť akákoľvek činnosť spojená s výkonom právomoci určitého
štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel ustanovených
právnymi normami.

Odvolací súd k vecne správnym dôvodom súdu prvého stupňa dodáva, že v priebehu exekúcie

v čase, keď je podaný návrh na zmenu exekútora k žiadnej škode nemôže dôjsť, keďže pôvodný
exekútor má podľa zákona oprávnenie i povinnosť vykonávať úkony exekučného konania. Podľa
konštantnej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky pritom platí, že samotné nedodržanie
zákonom stanovenej lehoty sa nepovažuje automaticky za porušenie základného práva účastníka
konania, keďže je potrebné zohľadniť všetky okolnosti prípadu. Samotné nedodržanie lehoty nemožno

totiž vnímať izolovane, oddelene od ostatných okolností, ktoré majú vplyv na jej plynutie. Vychádzajúc
z okolností daného prípadu odvolací súd dospel rovnako ako súd prvého stupňa k záveru, že návrh
žalobcu je nedôvodný.

K aplikácii novej právnej úpravy § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. odvolací súd uvádza, že súd prvého

stupňa v napadnutom rozhodnutí citoval ustanovenie § 9 ods. 2 v znení účinnom v čase začatia
exekučného konania, teda v správnom znení, preto je táto námietka žalobcu nedôvodná. K odvolaciemu
argumentu žalobcu o vyvrátení nároku žalobcu konštrukciou súdu o nedôveryhodnosti údajov žalobcu,
uvedeného v návrhu, odvolací súd uvádza, že súd prvého stupňa zamietnutie nároku neodôvodnilnedôveryhodnosťou údajov žalobcu, pričom na rozhodnutie mal k dispozícii exekučný spis. K trvaniu
stavu právnej neistoty odvolací súd uvádza, že tým, že exekučný súd vykonával úkony smerujúce k
rozhodnutiu o návrhu na zmenu súdneho exekútora, nemohlo dôjsť rozhodnutím súdu o návrhu žalobcu

na zmenu súdneho exekútora v akceptovateľnej lehote ani k posunutiu trvania právnej neistoty do času,
ktorý je z hľadiska ochrany základného práva na spravodlivý súdny proces neakceptovateľný. Súd v
danej veci správne aplikoval platné právo a rozhodol v súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské
práva, v súlade s právom na spravodlivý súdny proces a v súlade s právom na prerokovanie veci v
primeranom čase. V konaní nebolo zistené, že by v exekučnej veci, od ktorej si žalobca svoj nárok

uplatňuje,nebolorozhodnutévprimeranomčase.Prirozhodovaníotaktouplatnenýchnárokochžalobcu
v tejto súvislosti je potrebné vychádzať aj z judikatúry Ústavného súdu SR, pričom je potrebné použiť
závery tohto ústavného orgánu aplikované v rozhodnutí IV. ÚS 606/2012, ktoré sa týkalo sťažnosti
žalobcu v obdobnej veci. V nej bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (teda nie návrh
na zmenu súdneho exekútora) podaná 15.08.2011, nasledovala výzva na predloženie rozhodcovskej
zmluvy zo 16.04.2012, ktorá bola predložená 04.05.2012 a uznesením z 05.10.2012 bola žiadosť

o udelenie poverenia zamietnutá. Ústavný súd SR okrem iného zdôraznil, že aj niekoľkomesačná
nečinnosť súdu nemusí zakladať porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Poukázal na to, že sťažovateľ - žalobca - podával žiadosti o udelenie poverenia hromadne, teda
zaťažoval súd v rovnakom čase väčším počtom podaní, a preto musel počítať s určitým technicko -
administratívnym zdržaním na strane súdu, ktoré spôsobilo, že o jeho žiadosti bolo rozhodnuté s určitým

časovým odstupom, čo je ústavne akceptovateľné.

Tieto závery Ústavného súdu SR sú akceptovateľné aj pokiaľ ide o označenú exekučnú vec, aj keď nešlo
o rozhodnutie súdu o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, le o rozhodnutie o zmene exekútora
na základe návrhu oprávneného. Základné zásady nazerania na problematiku prieťahov v konaní, ktoré

boli vyslovené v tomto rozhodnutí Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 606/2012 sú aplikovateľné aj na
postup súdu pri rozhodovaní o zmene súdneho exekútora. Naďalej platí, že žalobca skutočne podával v
danom období viacero exekučných návrhov, ktoré následne boli postupované súdu v podobe návrhu na
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a po udelení takéhoto poverenie nasledovali ďalšie procesné
návrhy (tak ako v predmetnej veci), napr. v podobe návrhu na zmenu exekútora. Teda platí, že žalobca

musívychádzaťzdanýchtechnickýchaadministratívnychmožnostísúdu,ktorýmáspracovaťhromadné
žiadosti a musí počítať aj s určitým zdržaním.

Odvolací súd súhlasí so závermi súdu prvého stupňa uvedenými v odôvodnení jeho rozhodnutia, že
žalobca neuniesol dôkazné bremeno pri preukázaní vzniku škody, keďže nepredložil na súde relevantné

dôkazy dokumentujúce skutočnú výšku tejto škody. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal dôvody
pre priznanie nemajetkovej ujmy, o ktorej tvrdil v žalobe. Ani jeden z dôvodov pre priznanie nemajetkovej
ujmy v peniazoch žalobca ničím nepodložil a nepreukázal, a preto nemožno akceptovať ako dôvod
pre takéto priznanie to, že neskorým ukončením procedúry exekučným súdom, mohlo dôjsť k zániku
povinného, k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným alebo k insolvencii povinného,

prípadne, že táto situácia si vyžadovala kroky smerujúce k zabezpečeniu vymožiteľnosti pohľadávky a
príslušenstva, pretože samotná žaloba tieto okolnosti udáva len ako možné riziká bez ich dostatočného
podloženiaapreukázania.Vzhľadomnauvedenédôvodyodvolacísúdnapadnutýrozsudoksúduprvého
stupňa podľa § 219 ods.1 OSP potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP tak,
že úspešnému žalovanému v odvolacom konaní náhradu trov tohto konania nepriznal, pretože si žiadne
trovy odvolacieho konania neuplatnil a ani mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9

posledná veta zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.