Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. jún 2016

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 5C/49/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616202639
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Magdaléna Andreánska
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2016:5616202639.2

Rozhodnutie

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou Mgr. Magdalénou Andreánskou v právnej veci žalobkyne
D. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. XXX, D., štátny občan SR, právne zastúpenou Advokátskou
kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, Košice, IČO: 47 234 466, proti žalovanej
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava IČO: 35 807 598, v konaní o zaplatenie
2.863,98 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a.

Žalovanej sa náhrada trov n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou, doručenou súdu dňa 11. 04. 2016 sa žalobkyňa, prostredníctvom právneho zástupcu
domáhala, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni 2.863,98 eur s 8,05 % ročným úrokom z

omeškaniaročnezosumy2.863,98eurod 05.04.2016dozaplatenia.Žalovanýnárokuplatnilaztitulu
vydania bezdôvodného obohatenia vo výške žalovanej sumy, o ktorú žalobkyňa, ktorá bola uvedená
do omylu žalovanou, uhradila žalovanej viac, než mala nárok, na základe Zmluvy o úvere č. 7103491
uzavretej medzi žalobkyňou a žalovanou dňa 23. 08. 2007, na základe Zmluvy o úvere č. 7103043
uzavretej medzi žalobkyňou a žalovanou dňa 27. 10. 2006 a na základe Zmluvy o úvere č. 7102639
uzavretej medzi žalobkyňou a žalovanou dňa 23. 11. 2005. Svoju žalobu oprela o ustanovenie § 4 ods. 2

písm. g) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 71/1986 Zb. o slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (platného
v čase uzavretia úverovej zmluvy), kde v prípade absencie ročnej percentuálnej miery nákladov sa
spotrebiteľskýúverpovažujezabezúročnýabezpoplatkov.Žalovanámalanazákladevyššieuvedených
zmlúv o úvere nárok len na vrátenie istiny a nemala nárok na žiadne úroky a poplatky v zmluve označené
ako odplata.

Súdpodľa§101ods.2O.s.p.konalarozhodolvneprítomnostižalobkyne,právnehozástupcužalobkyne
a žalovanej, ktorí svoju neúčasť na pojednávaní dňa 14. 6. 2016 ospravedlnili, súhlasili s pojednávaním
v ich neprítomnosti.

Žalovaná, vo svojom písomnom vyjadrení dňa 27. 04. 2016, žiadala žalobu v celom rozsahu zamietnuť
ako neopodstatnenú a premlčanú. Uviedla, že zo zmluvy o úvere nenastala ani jedna z foriem
bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákon. Žalobkyňa plnila na základe platne uzavretej zmluvy
o úvere, zmluva nikdy nebola právoplatne vyhlásená za neplatnú, rovnako tak právny dôvod na
plnenie tejto zmluvy o úvere nikdy neodpadol (nedošlo k odstúpeniu od zmluvy, zrušeniu zmluvy
a pod.) a majetkový prospech získal žalovaný z poctivých zdrojov. K bezdôvodnému obohateniu

nedošlo a akýkoľvek nárok na jeho vydanie podlieha zákonnej objektívnej premlčacej trojročnej lehote.
Vydania bezdôvodného obohatenia sa žalobkyňa môže v zmysle zákona domáhať v subjektívnej(dvojročnej) lehote, od okamihu, keď sa o bezdôvodnom obohatení dozvedela. Žalobkyni táto lehota
už márne uplynula a tiež v žalobe absentujú skutočnosti rozhodujúce pre určenie začatia plynutia
subjektívnej premlčacej lehoty. Zdôraznil, že pri premlčaní práva na vydanie bezdôvodného obohatenia

je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to kratšia subjektívna a dlhšia objektívna. Ich začiatok je
upravený odlišne. Premlčacie doby začínajú plynúť, plynú a končia sa nezávisle od seba. Ich vzájomný
vzťah je taký, že ak sa skončí uplynutie jednej z nich právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že
poškodenému ešte plynie druhá premlčacia doba. Požadovaný nárok žalobcu sa stal premlčaný v
subjektívnej, aj v objektívnej premlčacej lehote v celom rozsahu zo zmluvy o úvere č. 7103491 dňa 22.

04. 2011, zo zmluvy o úvere č. 7103043 dňa 24. 08. 2010 a zo zmluvy o úvere č. 7102639 dňa 30. 10.
2009, pričom žalobkyňa žalobu uplatnila na súde až dňa 11. 04. 2016.

Žalobkyňa na pojednávaní dňa 10. 5. 2016 uviedla, že sú jej vykonávané zrážky zo mzdy, ktoré platí
donekonečna. Približne pred dvoma mesiacmi sa jej ozval pán Q., ktorý sa jej spýtal na tieto pôžičky od
žalovanej, odkázal ju konkrétne na advokátsku kanceláriu. Zrážky zo mzdy jej boli vykonávané v roku

2008 až 2010, potom následne došlo k prerušeniu zrážok zo mzdy a boli obnovené v roku 2013. O tom,
že sú jej vykonávané zrážky sa dozvedela z výplatných pások. Potom kontaktovala mzdovú účtovníčku,
ktorá jej povedala, že bola zamestnávateľovi doručená výzva od žalovanej. Pokiaľ sa informovala pri
tých prvých zrážkach, tak v roku 2010 jej už účtovníčka povedala, že je to ukončené a v roku 2013
približne prišla ďalšia výzva. Zrážky jej boli vykonávané rôzne, podľa toho, koľko zarobila. Niekedy je to

140,- eur, niekedy 90,- eur. Ďalej uviedla, že sama by si rady nedala, ani sa nemá, kde poradiť. Pokiaľ
sa chcela aj poradiť už približne pred tými dvoma rokmi, keď sa opätovne začali vykonávať zrážky zo
mzdy, chcela kontaktovať pána v Poprade, s ktorým uzatvárala zmluvy, avšak od žalovanej jej prišla
informácia, že uvedený pán už tieto zmluvy neuzatvára a najbližšie, kde sa môže obrátiť, je pobočka v
Košiciach. Toto je však už vyše dvoch rokov. V súčasnej dobe je stále v kontakte s pánom Q. a jemu

zaslala všetky dôkazy k predmetnej veci a on jej následne veci pripravuje a hovorí ako má postupovať.

Právny zástupca žalobkyne vo svojom ústnom prednese na pojednávaní dňa 10. 5. 2016 trval na
vyjadreniach uvedených v podanej žalobe. Zmluvy, ktoré boli uzatvorené v roku 2005, 2006, 2007
neobsahovali údaj o RPMN, hoci v zmysle zákona tento údaj mali obsahovať a súčasne v zmluvách

bola dohodnutá výška odplaty v takej miere, ktorá bola v rozpore so zákonom, s dobrými mravmi, a
preto bol právny úkon aj z tohto dôvodu neplatný, v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka.
Z uvedeného vyplýva, že žalovaná strana mala nárok iba na vrátenie istín a nie aj odplaty za predmetné
úvery. Ku námietke premlčania, vznesenej zo strany žalovanej uviedol, že v zmysle ustanovenia
Občianskeho zákonníka, všeobecná premlčacia lehota je trojročná, avšak na strane žalovanej došlo k

úmyselnému konaniu, a preto je premlčacia doba objektívna desaťročná. Úmyselné konanie žalovanej
odôvodnil tým, že žalovaná poskytovala úvery od 1. 10. 2001, od tohto dátumu bola zapísaná v
obchodnom registri a od tejto doby uzatvárala formulárové typy, v ktorých neboli uvádzané údaje
o RPMN, preto sa uvedené úvery považovali za bezúročné a bez poplatkov. Žalovaná dlhodobo
uzatvárala tieto zmluvy, aj s odplatou 90% poskytnutej istiny, čo bolo v rozpore s dobrými mravmi, pričom

pri uzatváraní zmlúv mala postupovať v súlade s odbornou starostlivosťou. Keďže takto nepostupovala
a zmluvy, ktoré so žalobkyňou uzatvorila v rokoch 2005, 2006, 2007, t. j. 4, 5, 6 rokov po začatí
podnikania, tým bol preukázaný jej úmysel bezdôvodne sa obohatiť. Poukázal na skutočnosť, že pre
začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby je rozhodný deň, kedy sa oprávnený v konkrétnom
prípade skutočne dozvie o tom, že došlo na jeho úkor k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho

získal. Pre záver dozvedieť sa o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a o tom, kto ho získal, je
vždy rozhodujúce zistenie skutkového stavu v konkrétnom prípade. V nadväznosti na toto zdôraznil, že
subjektívna premlčacia lehota podľa § 107 ods. 1, zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení
neskorších predpisov, začína plynúť vtedy, keď sa oprávnený dozvedel o skutkových okolnostiach, z
ktorých možno vyvodiť, že sa na jeho úkor niekto obohatil a v akej výške. K spresneniu tvrdení žalobkyne

uviedol, že v týchto konkrétnych zmluvách ku zrážkam zo mzdy nedochádzalo tak ako tvrdila žalobkyňa,
nakoľko k splátkam dochádzalo v rokoch 2005, 2006 a 2008. Ani v roku 2008, hoci to by sa zhodovalo
s tvrdením žalobkyne, neboli vykonávané zrážky zo mzdy, nakoľko tieto boli vykonávané v rôznych
čiastkach. Napríklad 10. 04. 813,- eur, a 22. 04. 1.228,18 eur. Takisto dochádzalo ku splátkam v roku
2007. Zrejme si toto žalobkyňa nepamätala správne. K začiatku premlčania subjektívnej lehoty uviedol,

že žalobkyňa si presné časové súvislosti nepamätá, vyplýva to z neistoty žalobkyne pred súdom, ale
kroky, ktoré uvádzala, že teda ju kontaktoval nejaký pán a následne došlo k uzatvoreniu plnej moci,
logicky vyplýva, že žalobkyňa, keď sa dozvedela o tom, že niekto s takýmito zmluvami robí, tak následne
vykonávala ďalšie kroky, ako uzatvorenie plnej moci, podanie žaloby, ako aj výzva žalovanej.Okrem výsluchu žalobkyne súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a
to Zmluvou o úvere č. 7102639 zo dňa 23. 11. 2005, Zmluvou o úvere č. 7103043 zo dňa 27. 10. 2006,

Zmluvou o úvere č. 7103491 zo dňa 23. 08. 2007, splátkami a pokutami k zmluve č. 7103491, splátkami
a pokutami k zmluve č. 7103043, splátkami a pokutami k zmluve č. 7102639, výzvou na vrátenie plnenia
prijatého bez právneho dôvodu zo dňa 31. 03. 2016, vyjadrením žalovanej k návrhu zo dňa 27. 04. 2016,
podacím lístkom zo dňa 28. 01. 2016, ako aj ostatným spisovým materiálom, zhodnotiac vykonané
dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti, zistiac nasledovný skutkový a právny stav:

Medzi účastníkmi konania bola dňa 23. 11. 2005 uzatvorená Zmluva o úvere č. 7102639, na základe
ktorej žalovaná poskytla žalobkyni úver vo výške 26.000,- Sk ( 863,04 eur ), ktorý sa žalobkyňa zaviazala
vrátiť veriteľovi zvýšený o príslušný poplatok vo výške 25.600,- Sk ( 849,76 eur ) na celkovú sumu
51.600,- Sk ( 1.712,80 eur ) v 12 mesačných splátkach po 4.300,- Sk ( 142,73 eur ) počnúc od 23. 12.
2005. Dňa 27. 10. 2006 uzatvorená Zmluva o úvere č. 7103043, na základe ktorej žalovaná poskytla

žalobkyni úver vo výške 30.000,- Sk ( 995,81 eur ), ktorý sa žalobkyňa zaviazala vrátiť veriteľovi zvýšený
o príslušný poplatok vo výške 25.920,- Sk ( 860,38 eur ) na celkovú sumu 55.920,- Sk ( 1.856,20 eur )
v 12 mesačných splátkach po 4.660,- Sk ( 154,68 eur ) počnúc od 28. 11. 2006 a dňa 23. 07. 2007
uzatvorená Zmluva o úvere č. 7103491, na základe ktorej žalovaná poskytla žalobkyni úver vo výške
40.000,- Sk ( 1.327,75 eur ), ktorý sa žalobkyňa zaviazala vrátiť veriteľovi zvýšený o príslušný poplatok

vo výške 34.160,- Sk ( 1.133,90 eur) na celkovú sumu 74.160,- Sk ( 2.461,66 eur ) v 12 mesačných
splátkach po 6.180,- Sk ( 205,13 eur ) počnúc od 27. 09. 2007.

Splátky zo strany žalobkyne k zmluve o úvere č. 7102639 boli uhrádzané vo výške po 142,73 eur počnúc
23. 12. 2005 až do 18. 10. 2006, dňa 30. 10. 2006 žalobkyňa zaplatila sumu vo výške 285,46 eur, spolu

uhradila na účet žalovanej 1.712,76 eur. K zmluve o úvere č. 7103043 boli uhrádzané splátky vo výške
154,68 eur počnúc 08. 12. 2006 až do 13. 02. 2007 a dňa 13. 02. 2007 žalobkyňa zaplatila sumu vo
výške 9,96 eur a následne odo dňa 07. 03. 2007 sumu po 154,69 eur až do 23. 08. 2007 a dňa 24.08.
2007 zaplatila žalobkyňa žalovanej sumu 9,96 eur, sumu 309,37 eur a sumu 154,69 eur, spolu uhradila
1.876,16 eur. K zmluve o úvere č. 7103491 bola uhrádzaná platba vo výške 205,14 eur dňa 07. 01. 2008,

dňa 10.04.2008 žalobkyňa zaplatila sumu vo výške 813,26 eur a dňa 18. 04. 2008 sumu vo výške 9,96
eur a následne dňa 22. 04. 2008 sumu 1.228,18 eur, spolu tak uhradila sumu 2.256,54 eur.

Výzvou zo dňa 31. 03. 2016 žalobkyňa, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, vyzvala žalovanú
na vrátenie bezdôvodného obohatenia vo výške 2.863,34 eur v lehote do 04. 04. 2016.

Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe vzniesla námietku premlčania na vydanie bezdôvodného
obohatenia.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31. 01. 2013 touto časťou
zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere (§ 497).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 4 ods. 1 Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31. 12. 2007

zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

Podľa § 4 ods. 2 Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31. 12. 2007
zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä

a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,

e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná

percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone

ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto

sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí
za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho

dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi účastníkmi konania, a to žalobkyňou ako
dlžníčkou a žalovanou ako veriteľkou, bola dňa 23. 11. 2005 uzatvorená Zmluva o úvere č. 7102639,

dňa 27. 10. 2006 uzatvorená Zmluva o úvere č. 7103043 a 23. 07. 2007 uzatvorená Zmluva o úvere
č. 7103491. Uvedené zmluvy boli uzavreté za účinnosti Zákona 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a preto sa na ňu vzťahujú, napriek tomu, že zmluva o úvere predstavuje absolútny obchod,
normy spotrebiteľského práva, keďže ju uzatvorila žalobkyňa ako spotrebiteľka, ktorá nekonala v rámci
predmetu obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva

uzatvorená podľa Občianskeho alebo Obchodného zákonníka, ako aj podľa ktoréhokoľvek iného
zákona, ktorej charakteristickým znakom je, že sa uzaviera vo viacerých prípadoch a že spotrebiteľ
obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje, keď súčasne je zrejmé, že zmluvná strana je
dodávateľ(nebankovýsubjekt)spoukazomnapredmetjehopodnikaniaanadruhejstranejespotrebiteľ.
Zmluvy uzavreté medzi účastníkmi konania boli jednoznačne spotrebiteľskými zmluvami. V čase

uzavretia Úverových zmlúv, v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. g) Zákona č. 258/2001 Z. z.,
podstatnou náležitosťou Zmluvy o spotrebiteľskom úvere bol okrem všeobecných náležitostí aj údaj o
ročnej percentuálnej miere nákladov, ak nebola uvedená, spotrebiteľský úver sa považoval za bezúročný
a bez poplatkov. V Zmluvách o úvere uzavretých medzi účastníkmi konania absentuje údaj o RPMN.
S absenciou tohto údaju v zmluve o úvere nespája zákon s právnym následkom neplatnosti zmluvy o

úvere,
ale poskytuje ochranu spotrebiteľovi spočívajúcu v tom, že spotrebiteľský úver poskytnutý žalobkyni
sa považoval za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaná poskytla žalobkyni na základe zmluvy o úvere
č. 7103491 sumu vo výške sumu 1.327,75 eur, žalobkyňa uhradila 2.461,68 eur, teda o 1.133,92 eur
viac, na základe zmluvy o úvere č. 7103043 sumu vo výške sumu 995,81 eur, žalobkyňa uhradila

1.876,16 eur, teda o 880,34 eur viac a na základe zmluvy o úvere č. 7102639 sumu vo výške sumu
863,04 eur, žalobkyňa uhradila 1.712,76 eur, teda o 849,72 eur viac, a preto sa podanou žalobou
žalobkyňa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia na strane žalovanej. Súd považoval prijatie
sumy z titulu úrokov a poplatkov podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) za bezdôvodné obohatenie, ktoré sa podľa § 456 OZ

musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu, alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol ako aj majetkový
úspech získaný z nepoctivých zdrojov. Zákon upravuje 4 možné formy získania bezdôvodnéhoobohatenia. Žalobkyňa v žalobe nešpecifikuje spôsob vzniku bezdôvodného obohatenia žalovanou, ale
zo skutkových tvrdení žalobkyne, ako aj z výzvy právneho zástupcu žalobkyne zo dňa 31. 03. 2016 mal
súd preukázané, že žalovaná získala majetkový prospech plnením bez právneho dôvodu.

Ustanovenie § 107 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka stanovuje pre vydanie bezdôvodného obohatenia dvojitú kombinovanú premlčaciu
dobu: subjektívnu, ktorá je dvojročná a objektívnu trojročnú, resp. desaťročnú, ak ide o úmyselné
obohatenie. Ich začiatok je stanovený odlišne a ich vzájomný vzťah je taký, že sú na sebe nezávislé čo

do svojho plynutia, jeho začiatku aj konca. Ak skončí plynutie ktorejkoľvek z nich, právo sa premlčí bez
ohľadu na plynutie druhej premlčacej doby. Premlčanie ako právny inštitút je následok kvalifikovaného
uplynutia času, ktoré spôsobuje zánik súdnej vymáhateľnosti práva. Pre začiatok behu dvojročnej
subjektívnej premlčacej doby je rozhodný deň, kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne
dozvie o tom, že došlo na jeho úkor k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal. V predmetnej
veci sa žalobkyňa skutočne dozvedela, že na jej úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu tým dňom,

kedy zaplatila splátku, ktorou reálne splatila požičané finančné prostriedky podľa jednotlivých zmlúv
a zaplatila finančné prostriedky navyše. Teda dňom 22.06. 2006, kedy došlo k pripísaniu požičanej
sumy 26.000,- Sk ( 863,04 eur ) na účet žalovanej na základe zmluvy o úvere č. 7102639. Dňom 23.
05. 2007 na základe zmluvy o úvere č. 7103043. Dňom 22.04. 2008 na základe zmluvy o úvere č.
7103491. Tvrdenia žalovanej, že o bezdôvodnom obohatení sa dozvedela až potom ako ju oslovil p. Q.,,

ktorý ju kontaktoval približne dva mesiace pred podaním žaloby, s tým, či nemá problémy so zmluvami
uzavretými so spoločnosťou Pohotovosť. Vyjadrenia zástupcu žalobkyne k začiatku plynutia subjektívnej
premlčacej lehoty, že si klientka presné časové súvislosti nepamätá, čo vyplývalo z neistoty klientky pred
súdom. Kroky, ktoré vykonávala, a to že po kontaktovaní nejakým pánom následne došlo k uzatvoreniu
plnej moci, logicky vyplýva, že klientka keď sa dozvedela o tom, že niekto s takýmito zmluvami robí,

tak následne začala vykonávať ďalšie kroky, ako uzatvorenie plnej moci, podanie žaloby, ako aj výzva
spoločnosti POHOVOVOSŤ. Tieto považoval za účelové.

Objektívnapremlčaciadobavprípademajetkovéhoprospechuzískanéhoplnenímbezprávnehodôvodu

začína plynúť okamihom získania bezdôvodného obohatenia. V predmetnej veci sa tak stalo zo zmluvy
o úvere č. 7102639 dňom 30. 10. 2006, zo zmluvy o úvere č. 7103491 dňom 22. 04. 2008 a zo zmluvy
o úvere č. 7103043 dňom 24. 08. 2007, kedy žalobkyňa zaplatila poslednú splátku úveru, v ktorej boli
započítané aj úroky a poplatky, na ktoré žalovanému podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. nevznikol nárok. Nárok uplatnený žalobkyňou bol

premlčaný v tak v subjektívnej, ako aj objektívnej premlčacej lehote. Žaloba bola podaná na súd až 11.
04. 2016, po uplynutí dvojročnej subjektívnej ako aj trojročnej objektívnej premlčacej doby.

Súd tvrdenie žalobkyne, že prijatie plnenia bolo úmyselným konaním žalovanej, zakladajúce predĺženie
premlčacej doby podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka až na 10 rokov, považoval taktiež za účelové. Zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch bol vyhlásený v Zbierke
zákonov a dňom jeho uverejnenia platí domnienka, že sa stal známy každému koho sa týka. Aj
žalobkyňa, v čase uzavretia zmluvy o úvere, v zmysle uvedenej zákonnej domnienky vedela, že úver
je bezúročný a bez poplatkov, že úroky a poplatky nemusela žalovanému platiť. Občiansky zákonník

podstatu úmyselného konania nevymedzuje, preto sa pri skúmaní úmyslu konajúcej osoby vychádza z
právnej úpravy zavinenia obsiahnutej v trestnom práve. Zavinenie podľa § 15 Trestného zákona je vybudované na dvoch zložkách - vedomostnej
a vôľovej. Podľa stupňa vôľovej zložky sa rozlišuje úmysel priamy alebo nepriamy. O priamy úmysel
pri bezdôvodnom obohatení podľa Občianskeho zákonníka ide vtedy, ak ten, kto sa na úkor iného

bezdôvodne obohatil vedel, že svojim konaním získa bezdôvodné obohatenie a súčasne, že ho získať
chcel. O nepriamy úmysel ide ak ten, kto sa na úkor iného obohatil vedel, že svojím konaním môže
získať bezdôvodné obohatenie a pre prípad, že sa tak stane, bol s týmto následkom uzrozumený.
Na preukázanie úmyslu konajúcej osoby získať bezdôvodné obohatenie nestačia všeobecné tvrdenia
o zaužívanej praxi žalovaného pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv, ale by bolo nutné v každom

jednotlivom prípade s poukazom na okolnosti uzavretia úverovej zmluvy preukázať, že žalovaná v
čase uzavretia zmluvy a prijatia plnenia na základe tejto zmluvy skutočne vedela alebo aspoň bola
uzrozumená s tým, že sa bezdôvodne obohacuje. Žalovaná uzavrela so žalobkyňou zmluvy o úvere
podľa jej obsahu v zmysle § 497 a nasledujúce zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, podľa ktorého zmluvou o úvere sa zaväzuje
veriteľka, že na požiadanie dlžníčky poskytne v jej prospech peňažné prostriedky čo do určitej sumy
a dlžníčka sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Žalovaná skutočne

chcela získať odplatu vo forme úrokov za poskytnutý úver, keďže je to činnosť, ktorou sa žalovaná
zaoberala a zaoberá a na ktorú má oprávnenie, nakoľko žalovaná mala v predmete podnikania aj
poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, čo medzi účastníkmi nebolo sporné. Táto skutočnosť ale
nedokazuje jej úmysel získať bezdôvodné obohatenie. Žalovaná v čase uzavretia zmlúv v rokoch 2005,
2006 a 2007, ani v čase prijatia platieb od žalobkyne nemohla vedieť ani predpokladať, že o niekoľko

rokov neskôr posúdi súd ňou uzavretú zmluvu so žalobkyňou ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá
neobsahuje podstatné náležitosti podľa zákona č. 258/2001 Z. z.

Súd vzhľadom na dôvodne vznesenú námietku premlčania žalovanou nemohol žalobkyni
premlčané právo v zmysle § 100 Občianskeho zákonníka priznať. Navyše okolnosti prípadu sú také, že žalobkyňa sama neprejavila vôľu takúto
žalobu podávať, vykonala tak, až po tom ako ju k tomu usmerňovala 3. osoba a naďalej ju usmerňuje
v tejto veci. Preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd

prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.
O trovách konania súd rozhodol postupom podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Plný
úspech v konaní mala žalovaná a preto jej vzniklo právo na náhradu trov konania. Žalovaná si náhradu
trov konania neuplatnila, súd jej preto žiadnu náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku
prostredníctvom Okresného súdu Liptovský Mikuláš na Krajský súd v Žiline v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,

kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení

neskorších predpisov.