Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. október 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/459/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614203561
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miroslav Šepták
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5614203561.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: CD Consulting, s.r.o., so sídlom
Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 3, Česká republika, IČO: 26 429 705, zastúpený
Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: X.
A., bytom v B. C., B. XXX/X, o zaplatenie 697,07 Eur s príslušenstvom, v konaní o odvolaní navrhovateľa
proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 8C/98/2014-19 zo dňa 04. novembra 2014, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol, odporcovi právo na náhradu trov konania
nepriznal.
V odôvodnení rozsudku uviedol, že navrhovateľ sa návrhom na začatie konania domáhal, aby súd
podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.07.2007 (v ďalšom texte už

len „Nariadenie“) vydal bez pojednávania proti odporcovi rozsudok, ktorým ho zaviaže na zaplatenie
žalovanej istiny a príslušenstva. Návrh odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv
zo zmenky, ktorú odporca vystavil dňa 29.07.2009 na zmenkovú sumu 768,53 Eur, keď odporca sa
zároveň zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 03.04.2010. Odporca ako
vystaviteľ zmenky doposiaľ nič nezaplatil.
Okresný súd v ďalšej časti odôvodnenia rozsudku s poukazom na listinné dôkazy (spis Okresného

súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 3Er/82/2011, zmenka zo dňa 29.07.2009) a citujúc viaceré ustanovenia
Nariadenia, Smernice č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (v ďalšom
texte už len „Smernica“), zmenkového a šekového zákona (v ďalšom texte už len „zák. č. 191/1950
Sb.“), ako i ustanovenia Občianskeho zákonníka a zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
konštatoval, že návrh navrhovateľa je nedôvodný. V prvom rade zdôraznil, že predmetom konania
nemôže byť plnenie zo zmenky, takže súd sa jej platnosťou či neplatnosťou nezaoberal. Ak by

predmetom konania bolo plnenie zo zmenky, na konanie by bol príslušný Okresný súd Žilina v zmysle
§ 10 ods. 1, 2 písm. e/ zák. č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky. Krajský
súd v Žiline však vo viacerých rozhodnutiach v skutkovo a právne obdobných veciach (napr. vo veci sp.
zn. 13NCb/21/2012) uviedol, že na konanie je podľa čl. 4 Nariadenia príslušný Okresný súd Liptovský
Mikuláš ako všeobecný súd odporcu, nakoľko ide o cezhraničný spor s nízkou hodnotou. Súd teda vec
posudzoval len z hľadiska platnosti zabezpečenia záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zmenkou

a na vec aplikoval spotrebiteľské právo. V súlade s čl. 4 bod 4 Nariadenia vyzval navrhovateľa na
doplnenie návrhu a predloženie listinných dôkazov. Navrhovateľ napriek výzve súdu návrh na uplatnenie
pohľadávky nedoplnil a neopravil, o tomto procesnom dôsledku bol riadne poučený. Z pripojeného spisu
sp. zn. 3Er/82/2011 mal preukázané, že zmenka priložená k návrhu na začatie konania bola vystavená
na zabezpečenie spotrebiteľského úveru poskytnutého spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o. so sídlom v
Bratislave, IČO: 35 807 598 (veriteľom) odporcovi (dlžníkovi). Výška úveru bola podľa úverovej zmluvy

dohodnutá na 400,00 Eur, výška poplatku na 392,00 Eur, odporca ako dlžník mal celkovo vrátiť vyššie
označenému veriteľovi sumu 792,00 Eur. Právna úprava platná v čase vystavenia zmenky (§ 4 ods. 6zák. č. 258/2001 Z. z.) zakazovala splnenie dlhu od spotrebiteľa zmenkou alebo šekom v súvislosti s
poskytovaním úveru. Veriteľ mohol prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov
zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia

je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplatného spotrebiteľského úveru a príslušenstva, maximálne
30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru, čo v súdenom prípade predstavuje 120,00 Eur (30 %
istiny z 400,00 Eur poskytnutého úveru). Navrhovateľ si uplatňuje právo na zaplatenie istiny 697,07 Eur a
jej príslušenstva, čo znamená pre veriteľa zákaz zmenku prijať a povinnosť kedykoľvek ju na požiadanie
vydať dlžníkovi. Táto povinnosť platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo

zmenky. Pre neplatnosť dohodnutého zabezpečenia záväzku z dôvodu jeho rozporu so zákonom potom
súdnemoholžalobevyhovieťanisčasti.Vzávereodôvodneniasúdzdôraznil,žeprizmenkeakocennom
papieri treba striktne rozlišovať neplatnosť zmenky pre nesplnenie podmienok podľa zmenkového a
šekového zákona č. 191/1950 Sb. od neplatnosti dojednaní o vystavení a vyplnení zmenky za účelom
zabezpečenia pohľadávky veriteľa zo spotrebiteľských právnych vzťahov.

Proti rozsudku podal odvolanie navrhovateľ, ktorý ho žiadal zmeniť tak, že jeho návrhu sa v
celom rozsahu vyhovie. Odvolaním napádal rozsudok okresného súdu z dôvodu, že konanie, ktoré
predchádzalo vydaniu rozsudku, má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, v konaní mu bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom a tiež z dôvodu, že napadnutý
rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podstata rozsiahleho odvolania navrhovateľa spočívala v tvrdení, že požiadavka okresného súdu
na doplnenie návrhu bola irelevantná, čo vysvetlil v odpovedi na výzvu súdu. V súlade s
konštantnou judikatúrou českých a slovenských súdov je zmenka samostatným abstraktným záväzkom
neakcesorickej povahy a pokiaľ okresný súd sa nezaoberal jednotlivými ustanoveniami zák. č. 191/1950
Sb., odignoroval predmet sporu. Nesúhlasil s názorom okresného súdu, že súd bol v tomto konaní

oprávnenýzúradnejčinnostiskúmať,čiideospotrebiteľskývzťah.Nakoľkosúdvtomtosmereneuviedol
žiadne konkrétne argumenty, je potrebné jeho rozhodnutie považovať za arbitrárne a nepreskúmateľné.
Skutočnosti o existencii iného vzťahu medzi pôvodným majiteľom zmenky a odporcom v predmetnom
konaní netvrdil, a preto nebol v tomto smere nositeľom dôkazného bremena. Okresný súd ignoroval ust.
§ 17 zák. č. 191/1950 Sb., z ktorého vyplýva, že odporca nie je vo všeobecnosti oprávnený vznášať

kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky. Odporca podľa označeného ustanovenia síce môže vzniesť
určité námietky, ale dôkazné bremeno je na ňom. Odporca v prejednávanej veci žiadne námietky
nevzniesol, okresný súd nebol legitimovaný na to, aby postupom podľa § 120 ods. 1 O.s.p. vznášal
námietky voči zmenke za odporcu. Okresný súd v rozpore s označeným ustanovením O.s.p. vykonal
dokazovanie listinnými dôkazmi (úverovou zmluvou, exekučným spisom), ktoré dokazovanie účastníci

sporu nenavrhovali. Ak navrhovateľ v konaní predložil ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, súd
mal rozhodnúť o jeho nárokoch len z tohto ním predloženého dôkazu. Odporca mohol na základe čl. 5
ods. 3, 6 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak tak neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky
odmietnuté. Navrhovateľ v súvislosti s právnym posudzovaním zmenky a nárokov z tohto cenného
papieru poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 22.08.2002, sp. zn. 25Cdo/1839/2000,

podľa ktorého zmenkový záväzok je celkom samostatný a oddelený od záväzku, ktorý bol pôvodom
jeho vzniku. Nakoľko zmenkový záväzok je priamy, bezprostredný, nesporný, abstraktný, samostatný
a celkom nezávislý aj od zabezpečovanej pohľadávky, súd nemôže od navrhovateľa požadovať, aby
preukázal vzťah medzi pôvodným majiteľom zmenky a odporcom. Navrhovateľ poukázal i na § 17 zák.
č. 191/1950 Sb. (ktorým sa obsahovo prebral čl. 17 Ženevského dohovoru o jednotnom zmenkovom

zákone), ktorý zakotvuje zásadu zmenkového práva v tom smere, že dlžník zo zmenky v zásade nemôže
vznášať určité námietky následnému majiteľovi zmenky. Navrhovateľ v závere odvolania citoval pasáže
z niektorých rozhodnutí odvolacích súdov (Krajský súd v Prešove, v Banskej Bystrici).

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas a smerovalo proti rozhodnutiu,
ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, podľa § 212 ods. 1 O.s.p. preskúmal rozsudok
okresného súdu v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a po preskúmaní ho bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), podľa § 221 ods. 1 písm. f/ s prihliadnutím na ust. §

212 ods. 3 O.s.p. zrušil a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie z
nasledovných dôvodov:
Odvolací súd po preskúmaní spisového materiálu zistil nasledovné skutočnosti:Navrhovateľ podal na Okresný súd Liptovský Mikuláš návrh na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4 ods.
1 Nariadenia (vyplnením vzorového tlačiva A). Okresný súd podľa čl. 4 ods. 4 Nariadenia (vyplnením
vzorového tlačiva B) vyzval navrhovateľa, aby v lehote 10 dní od doručenia výzvy doplnil návrh na

uplatnenie pohľadávky a uviedol: 1. na základe akých skutkových okolností bola zmenka vystaviteľom
vystavená, na základe akého právneho titulu a akých skutkových okolností vznikol odporcovi záväzok
697,07 Eur, ktorý bol zabezpečený vystavenou zmenkou, 2. špecifikujte zmenkovú istinu s uvedením jej
položiek, pri každej uviesť výšku, dátum a právny dôvod vzniku, 3. odôvodnite počiatok uplatneného 6
% úroku zo zmenkovej istiny, 4. predložte príslušné listinné dôkazy.

Navrhovateľ v stanovenej lehote reagoval písomnou odpoveďou, v ktorej uviedol, že súdu poskytol
dostatočne jasné a primerané informácie o uplatnenej pohľadávke, jeho nároky vyplývajú z platnej
zmenky. Poznamenal, že predmetom konania je výlučne zmenka, na ktorej je uvedená zmenková suma.
Zdôraznil, že táto suma nepozostáva zo žiadnych položiek, akékoľvek delenie zmenkovej sumy nemá
podklad či oporu v samotnej zmenke. Uplatnenie 6 % úroku zo zmenkovej sumy odôvodnil ust.
§ 48 ods. 1 zák. č. 191/1950 Sb..

Okresný súd uznesením zo dňa 21.10.2014 oznámil, že dňa 04.11.2014 o 10.30 hod. bude bez
nariadenia pojednávania (§ 115a O.s.p.) verejne vyhlásený rozsudok. Zo zápisnice z verejného
vyhlásenia rozsudku zo dňa 04.11.2014 vyplýva, že okresný súd v stanovenom čase vyhlásil v
predmetnej veci rozsudok, ktorým návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol, odporcovi náhradu trov
konania nepriznal. Dôvody uviedol v písomnom vyhotovení rozsudku, ich podstata je v tomto uznesení

odvolacieho súdu už uvedená.
Odvolací súd na podklade vyššie uvedených zistení a s prihliadnutím na jednotlivé ustanovenia
Nariadenia dospel k záveru, že v prejednávanej veci nebol prvostupňovým súdom pred vydaním
napadnutého rozsudku dodržaný procesný postup v zmysle Nariadenia eventuálne vysvetlené, prečo
nepovažoval za nutné tento postup dodržať a tiež k záveru o nepreskúmateľnosti dôvodov napadnutého

rozsudku v tom smere, že okresný súd v písomnom vyhotovení rozsudku náležite nevysvetlil, z akých
dôvodov vec v merite prejednal i napriek tomu, že návrh navrhovateľa považoval za neúplný.
Čo sa týka procesného postupu súdu v Európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu, čl.
5 bod 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 ukladá súdu (tribunálu) vyplniť
časť I. vzorového tlačiva C na odpoveď a takto vyplnené tlačivo na odpoveď s kópiou tlačiva návrhu

na uplatnenie pohľadávky a podpornými dokumentmi doručiť odporcovi spôsobom uvedeným v čl. 13
Nariadenia. Odporcovi následne plynie lehota 30 dní na odpoveď a na prípadné zaslanie podporných
dokumentov (čl. 5 bod 3 Nariadenia). Až následne môže súd v lehotách stanovených v čl. 7 bod 1
Nariadenia buď vydať rozsudok alebo a) vyžiadať si od strán ďalšie podrobnosti týkajúce sa pohľadávky,
b) vykonať dôkazy v súlade s čl. 9, c) predvolať strany na pojednávanie. V prípade, že dotknutá

strana nedoručí súdu odpoveď podľa čl. 5 bod 3 alebo 6, súd vydá rozsudok o pohľadávke alebo
protipohľadávke (čl. 7 bod 3 Nariadenia).
Okresný súd v prejednávanej veci v zmysle ustanovení Nariadenia uvedených v predchádzajúcej časti
tohto odôvodnenia zjavne nepostupoval. Zo spisového materiálu možno bez dôvodných pochybností
vyvodiť záver, že okresný súd tlačivo C na odpoveď s kópiou tlačiva A (návrh navrhovateľa na

uplatnenie pohľadávky) s podpornými dokumentami nezaslal odporcovi vôbec. Nasvedčuje tomu obsah
spisového materiálu, z ktorého vyplýva, že okresný súd po tom, ako mu navrhovateľ oznámil, že nemá
v čom návrh na uplatnenie pohľadávky doplňovať, ihneď pristúpil k vydaniu uznesenia o oznámení
termínu verejného vyhlásenia rozsudku a jeho zverejnenia na internete. Zo spisového materiálu sa
nedá nijako zistiť skutočnosť, že by okresný súd pred vydaním napadnutého rozsudku vyplnil časť I.

tlačiva C na odpoveď a toto spolu s kópiou tlačiva A (návrh navrhovateľa na uplatnenie pohľadávky) s
podpornými dokumentami doručil odporcovi spôsobom uvedeným v čl. 13 Nariadenia. Okresný súd v
odôvodnení písomného vyhotovenia rozsudku zároveň výstižným a jasným spôsobom nevysvetlil (čo
podľa odvolacieho súdu urobiť mal), z akých dôvodov nepovažoval za nutné dodržať procesný postup
podľa čl. 5 bod 2 a nasl. Nariadenia.

Odvolací súd ďalej dospel k záveru o nepreskúmateľnosti i nepresvedčivosti napadnutého rozsudku v
tom smere, že okresný súd v odôvodnení písomného vyhotovenia rozsudku náležite nevysvetlil, z akých
dôvodov vec meritórne prejednal i napriek tomu, že návrh navrhovateľa považoval za neúplný. Tento
svoj záver opätovne konštatoval i v písomnom vyhotovení rozsudku (str. 5), no napriek tomu ďalej už v

odôvodnení rozsudku neuviedol, prečo návrh nezamietol z dôvodu jeho nedoplnenia (ktorý postup mu
umožňoval čl. 4 bod 4 Nariadenia). Ak okresný súd svoj názor v tomto smere zmenil (t.j. považoval návrh
navrhovateľa na uplatnenie pohľadávky za úplný), mal to potom v odôvodnení rozsudku výstižne uviesť.Navrhovateľ je tak v dôsledku nepresvedčivého odôvodnenia rozsudku okresného súdu stále v neistote
ohľadne skutočnosti, či jeho návrh na uplatnenie pohľadávky je úplný alebo nie.

Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené zistenia a právne úvahy a zároveň bez toho, aby vec
preskúmal meritórne z hľadiska odvolacích námietok navrhovateľa, rozsudok okresného súdu v celom
rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí prvostupňový súd taktiež nanovo rozhodne o náhrade trov tak prvostupňového ako

aj odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.