Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. máj 2017

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 10C/223/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214203019
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Csémyová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2017:2214203019.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda pred sudkyňou JUDr. Oľgou Csémyovou v právnej veci žalobcu:

POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného:
Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava proti žalovanému: Slovenská
republika, konajúca prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, o náhradu škody
a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podaným návrhom sa domáhal, aby súd uložil žalovanému zaplatiť mu majetkovú

škodu 175,00 eur a nemajetkovú ujmu 221.28 eur za nesprávny úradný postup súdu, charakterizovaný
nevydaním rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom čase a bez zbytočných
prieťahov, vykonaním úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok a to v zmysle zákonných
ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.
Žalobu odôvodnil tým, že podal návrh na zmenu súdneho exekútora.. Tvrdil, že súd mal rozhodnúť o
žiadostisúdnehoexekútorado30dníoddoručeniatakejtožiadosti,akjeexekučnýmtitulomvykonateľné
rozhodnutie rozhodcovského súdu. Tvrdil, že nesprávny úradný postup súdu bol spôsobený tým,

že exekučný súd nevydal rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom čase a
bez zbytočných prieťahov Rozhodol po 139 dní. Vyvolal tak stav, keď žalobca už nemôže iniciovať
občianske súdne konanie a požadovať súdnu ochranu práva na zaplatenie s príslušenstvom, pretože
existenciou rozhodcovského rozsudku je vytvorená prekážka právoplatne rozhodnutej veci, avšak z
pohľadu exekučného súdu je tento materiálne nevykonateľný

2. Príčinou toho bol následok, ktorý sa prejavil vznikom materiálnej škody a nemajetkovej ujmy na jeho

strane. Tvrdil, že mu vznikla majetková škoda v celkovej výške
175,00 eur predstavujúca náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná
právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní. Zároveň si uplatnil
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, 221,28 € keď tvrdil, že samotné konštatovanie porušenia
práva na súdnu ochranu nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Uviedol, že mohol vďaka skorému rozhodnutiu exekučného súdu v zákonnej lehote
včas, efektívne a účinne uskutočniť rad iných krokov smerujúcich k zvýšeniu úspechu mimosúdneho

zabezpečenia vymožiteľnosti

3. Postup exekučného súdu mu zamedzil správať sa so starostlivosťou riadneho hospodára.
Primeranú náhradu nemajetkovej ujmy si uplatnil za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovaniepodnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že
nastane v zákonnom čase stav predpokladaným zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie
veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky cestou exekúcie sumu 440,00 eur. Uviedol, aj ďalšie dôvody

na podporu žiadosti o náhradu nemajetkovej ujmy. Uviedol, že pred podaním návrhu na súd postupoval
podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. a písomnou žiadosťou požiadal žalovaného o predbežné
prerokovanie jeho nároku na náhradu škody. Žalovaný do podania tohto žalobného návrhu na žiadosť
pozitívne nereagoval. Tvrdil, že je nutné deklarovať porušenie jeho práva na súdnu ochranu, deklarovať
porušenie princípov právneho štátu nesprávnym úradným postupom exekučného súdu a nahradiť mu

nemajetkovú ujmu a majetkovú škodu. Ďalej požiadal, aby súd medzitýmnym rozsudkom rozhodol o
základe veci a následne, aby uložil povinnosť žalovanému nahradiť mu majetkovú škodu a primeranú
náhradu nemajetkovej ujmy.

4. Žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť. Tvrdil, že žalobca nepreukázal
splnenie základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle

zákona č. 514/2003 Z. z.. Uviedol, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a z jeho podania je zrejmé,
že celú dôkaznú povinnosť prenáša na súd. Tvrdil, že žalobca podal žalobu na súd predčasne, pred
uplynutím 6 mesačnej lehoty na predbežné prerokovanie nároku u žalovaného. Tvrdil, že žalobca
neposkytol súčinnosť potrebnú na prerokovanie jeho žiadosti, čím bol proces predbežného prerokovania
fakticky zmarený.

Existencia prieťahov je preukázaná len výsledkami vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného
rozhodnutia Ústavného súdu SR, ktorý by konštatoval, že bolo porušené právo sťažovateľa na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Žalobca uvedené nepreukázal. Tvrdil, že žalobca
nepreukázal ani existenciu škody a ani dôvody na nemajetkovú ujmu, pričom zdôraznil, že v osobe
žalobcu nejde o fyzickú osobu ale o osobu právnickú. Na doplnenie poukázal na list Európskej komisie,

v ktorom sa konštatuje prax žalobcu v spojitosti s uzatváraním spotrebiteľských zmlúv, z ktorého vyplýva,
že žalobca a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne, boli predmetom záujmu Európskej
komisie a súdy konštatovali porušovanie práv spotrebiteľa a v dôsledku podnikateľskej činnosti žalobcu
podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov na všetkých úrovniach štátnej moci. Žalobca
nepreukázal, že v dôsledku postupu okresného súdu mu vznikla škoda.

5. Žalobca navrhol rozhodnúť najprv medzitýmnym rozsudkom, ktorým by súd rozhodol o základe tak,
že žalovaný je zodpovedný za škodu, ktorá vznikla žalobcovi nesprávnym úradným postupom, pretože
tento nerozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote.
Podľa ust. § 214 CSP vyplýva, že medzitýmnym rozsudkom súd môže rozhodnúť, nie je tu však daná

povinnosť súdu takto rozhodnúť. Okrem toho musí byť splnená podmienka, že je to účelné. To, či súd
rozhodne medzitýmnym rozsudkom alebo rozsudkom o celej veci, je vždy na posúdení súdu, podľa
okolnostítejktorejveci.Vydaniemedzitýmnehorozsudkuprichádzadoúvahyspravidlatam,kdejenutné
posúdiť všetky skutkové a právne otázky, od ktorých závisí výška konkrétneho nároku a javí sa účelným
aj z hľadiska zásady hospodárnosti konania, aby sa nevykonávalo dokazovanie o výške škody, ak nie

sú preukázané základné podmienky na jej priznanie, ak nie je
preukázaná príčinná súvislosť medzi porušením a vznikom škody, ak nie je preukázaná napr. miera
zavinenia a pod. V danom prípade však nie je účelné rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom, pretože z
dôvodov, ktoré sú uvedené nižšie, nie je daný a preukázaný základ nároku navrhovateľa a to neprávny
úradný postup exekučného súdu. Preto súd nerozhodol medzitýmnym rozsudkom, ale rozsudkom o

celej veci.

6. Vo veci bolo vykonané dokazovanie, ktoré navrhol žalobca, keď bol oboznámený obsah exekučného
spisu Okresného súdu Galanta 5Er/1039/2004 a na základe takto vykonaného dokazovania bol ustálený
nasledovný skutkový stav veci:

7. Žalobca ako oprávnený podal u súdneho exekútora dňa 25.5.2009 návrh na zmenu exekútora vo
veci .exekúcie voči povinnej osobe Jozef Takács na vymoženie jeho nárokov zo zmluvy o úvere
Exekučná vec je vedená u súdneho exekútora pod č.k. EX 53/04.

8. Na Okresnom súde Galanta je vedená pod č.k. 5Er/1039/2004. Dňa 6.10.2009 súd rozhodol o
zmene exekútora. Teda v zákonnej lehote. Žalobca nepredložil žiadne rozhodnutie príslušného orgánu,
ktorým by boli konštatované prieťahy v exekučnom konaní ani sťažnosť na prieťahy, ktorá by bola
posúdená ako dôvodná. Nepredložil ani žiadne iné rozhodnutia, ktorým by bol konštatovaný v exekučnejveci nesprávny úradný postup exekučného súdu. Žalobca podal u žalovaného žiadosť o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody. Žalovaný na uvedenú žiadosť neodpovedal s odôvodnením, že
žalobca neposkytol potrebnú súčinnosť, čím bol proces predbežného prerokovania zmarený. Žalovaný

nespochybnil podanie žiadosti na predbežné prerokovanie nároku. V čase tohto rozhodnutia už uplynula
6 mesačná lehota odo dňa prijatia žiadosti na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody.

9. Podľa ust. § 4 ods. 1 písm. a, bod 1./ zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom od 01.01.2009 do 31.12.2010

( aj ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie ) vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa ods. 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti, ak škoda
vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.

10. Podľa § 9 ods. 1/ zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom od 01.01.2009 do 31.12.2010 ( aj ku

dňu vydania rozhodnutia) štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za
nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej
moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov
fyzických osôb a právnických osôb.

11. Podľa § 15 ods. 1/ zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom od 01.01.2009 do 31.12.2010 ( aj ku dňu
rozhodnutia) nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím,
zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo

rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné
prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

12. Podľa § 16 ods. 1/ zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom od 01.01.2009 do 31.12.2010 ( aj ku dňu vydania
poverenia na vykonanie exekúcie ) ak príslušný orgán
neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže
sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

13. Podľa § 17 ods. 1/ zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom od 01.01.2009 do 31.12.2010 ( aj ku dňu
vydania poverenia na vykonanie exekúcie ) uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

14.Zvyššiecitovanýchzákonnýchustanovenívyplýva,ževprípadezodpovednostizaškoduspôsobenú
nesprávnym úradným postupom sa jedná o objektívnu zodpovednosť, čo znamená, že zo strany
oprávneného subjektu (poškodeného) nie je potrebné preukazovať zavinenie vo forme úmyslu, resp.
nedbanlivosti, ale stačí preukázať, že škoda je výsledkom činnosti príslušného orgánu štátu, v danom
prípade exekučného súdu, jeho nesprávnym úradným postupom.

15. Pre priznanie náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je nevyhnutné súčasné
splnenie troch podmienok : ( 1. ) porušenie právnej povinnosti orgánom verejnej moci, ktoré spočíva v
nesprávnom úradnom postupe, ( 2. ) vznik a existencia škody a ( 3 ) príčinná súvislosť medzi porušením
právnej povinnosti, ktorá spočíva v nesprávnom úradnom postupe a škodou, ktorá porušením povinností

vznikla. Pri absencii čo i len jednej z nich, nie je daný nárok na náhradu škody spôsobenú nesprávnym
úradným postupom podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení a náhradu škody nie je možné
priznať. Dôkazné bremeno - preukázať podmienky náhrady škody, spočíva na poškodenom, v danej
veci žalobcovi.

16. Pojem „nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci“ nie je zákonodarcom v citovanom ust. § 9
ods. 2/ zák. č. 514/2003 Z.z. výslovne definovaný. Je uvedený len príkladmo. Ide však o taký úradný
postup, ktorý má vadu, ktorá nie je v súlade s príslušnou právnou úpravou. Ide o postup, pri ktorom
dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie orgánu verejnej moci aleboporušenie poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľa tejto činnosti, teda postup nezákonný.
Skutočnosť, že ide o nesprávny úradný postup taktiež určuje fakt, že musí ísť o úradný postup priamo
súvisiaci s výkonom právomocí orgánu verejnej moci. Nesprávnym úradným postupom je aj porušenie

povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, prípadne nečinnosť pri
výkone verejnej moci. Uvedené vyplýva aj z ustálenej judikatúry.

17. Žalobca si uplatnil v tomto konaní náhradu škody tvrdiac, že ide o škodu spôsobenú mu nesprávnym
úradným postupom exekučného súdu, pretože exekučný súd tým,

, nekonal v súlade s ust. § 44 ods. exekuč. Poriadku

18. Zo zák. ust. § 44 ods. 2/ exekuč. por. a ust. § 41 ods. 2 písm. c/ a d/ exekuč. por. v znení účinnom
od 15.12.2009 do 31.05.2010 ( teda aj v čase začatia exekučného konania ) podľa tohto zákona možno
vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených. Uvedené sa vzťahuje aj na exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok. Vyplýva to z

dôvodovej správy k zák. č. 102/2011 Z.z., ktorým bola vykonaná aj zmena exekučného poriadku a to aj
v to aj v zák. ust. § 41 ods. 2 písm. d/ exekučného poriadku, účinnej od 01.06.2011. Uvádza sa tu, že
rozhodcovskýrozsudokjeexekučnýmtitulompodľaust.§41ods.2písm.d/exekuč.por.Správnosťtohto
záveru osvedčila svojím autentickým výkladom aj Národná rada SR. Avšak vzhľadom na skutočnosť,
že v praxi možno vysledovať určité na pochybnosti navrhuje sa výslovne upraviť predmetnou novelou,

že exekučným titulom sú aj vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských súdov a zmiery nimi schválené.
Okrem toho

z gramatického aj logického výkladu zák. ust. § 44 / exekuč. por. v znení účinnom od 15.12.2009
do 31.05.2010 ( teda aj v čase začatia exekučného konania ) vyplýva, že lehota 15 dní sa vzťahuje

len na prípad, ak súd vydá poverenie. Z tohto potom vyplýva, že po podaní návrhu oprávneným a
po doručení žiadosti súdneho exekútora na vykonanie z príslušných právnych predpisov pre to, aby
zmluvná strana nebola uvedenou zmluvou viazaná. Nutné je poukázať aj na ďalšie uznesenie NS SR sp.
zn. 5Cdo 230/2011 zo dňa 18.09.2012, v ktorom sa konštatuje, že aj v prípade, že spotrebiteľ nevyužije
právnu možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona

č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd povinný skúmať existenciu alebo platnosť
rozhodcovskej zmluvy. Dokonca povinnosť súdu skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek
štádiu exekučného konania vyplýva aj z uznesenia Ústavného súdu SR č.k. I.ÚS 429/2011 - 16 zo
dňa 03.11.2011 Potrebné je poukázať napr. aj na nález ÚS SR sp. zn. II. ÚS 24/2013 - 40 zo dňa
09.10.2013. Vyplýva z neho, že lehota 15 dní výslovne v zmysle zákona neplatí, ak ide o exekučný

titul podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku, ak exekučným titulom je rozhodcovský
rozsudok. Takže tvrdenie žalobcu, že exekučný súd bol povinný vydať poverenie do 15 dní odo dňa
doručenia žiadosti je nedôvodné. Preto vydanie poverenia po uplynutí 15 dní odo dňa doručenia žiadosti
o udelenie poverenia, pri skúmaní súladu nemôže automaticky znamenať nesprávny úradný postup.
Naviac žalobca nepreukázal existenciu rozhodnutia, ktorým by bolo konštatované, že procesný postup

exekučného súdu, ktorý predchádzal vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie, je nesprávny, že je v
rozpore so zákonom, že to je nesprávny úradný postup. Nepredložil žiadne rozhodnutie, orgánu na to
príslušného (s poukazom na dôvody nižšie), ktorý konštatoval nesprávny úradný postup v dotknutej
exekučnej veci.

19. Existuje možnosť domáhať sa ochrany svojich práv využitím inštitútu ústavnej sťažnosti v súlade
s ustanovením § 127 ods. 1 Ústavy SR. Otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, je
kompetentný preskúmať ústavný súd, ktorý ju v súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy
s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných

kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Súdne konanie nie je
kompetentný preskúmavať súd v konaní o náhrade škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z., ale len
Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti. Opačný výklad by znamenal, že by existovalo niekoľko
orgánov, ktoré by boli oprávnené v tom istom čase preskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska
vzniku zbytočných prieťahov. Pokiaľ by súd konajúci o náhrade škody mohol hodnotiť postup iného súdu

z hľadiska existencie zbytočných prieťahov, znamenalo by to absurdný záver, keďže všeobecné súdy
by preskúmavali postup iných všeobecných súdov, pričom uvedené by mohlo smerovať aj k porušeniu
inštančného princípu v súdnictve.20. Navrhovateľ do vyhlásenia rozsudku súdu nepreukázal, že by existovalo právoplatné rozhodnutie
Ústavného súdu, ktorým by bolo v exekučnej veci, od ktorej si uplatňuje nárok na náhradu škody a
nemajetkovú ujmu v tomto konaní, konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov prípade rozhodnutia Európskeho súd pre ľudské práva. Absenciou takéhoto rozhodnutia
oprávneného orgánu o existencii prieťahov, tiež nebola splnená základná podmienka pre rozhodnutie
o náhrade škody v dôsledku nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej moci pri výkone verejnej
moci.

21. Do podania žaloby na súd šesťmesačná lehota neuplynula. Vo veci súd rozhodoval po uplynutí
šesťmesačnej lehoty od prijatia predmetnej žiadosti žalovaným. Na základe uvedeného, nemožno
posúdiť žalobu žalobcu ako predčasnú, ako to tvrdil žalovaný vo svojom vyjadrení.

22. Ako bolo konštatované vyššie, podmienky na priznanie nároku na náhradu škody musia byť
splnené súčasne. Podmienka existencie nesprávneho úradného postupu exekučného súdu v danej veci
splnená nie je. Žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno (povinnosť tvrdenia) o existencii nesprávneho
úradného postup ako prvej z troch zákonných podmienok. Preto nemôže byť splnená ani podmienka
existencie príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou, lebo ak neexistuje v

danej veci nesprávny úradný postup, nemôže medzi prípadnou škodou žalobcu vzniknúť súvislosť s
nesprávnym úradným postupom, ktorý neexistuje. Žalobca z tohto dôvodu neuniesol dôkazné bremeno
ani o existencii jeho nároku na nemajetkovú ujmu. Táto totiž prichádza do úvahy len v tom prípade,
ak by iba samotné konštatovanie porušenia práva nebolo dostatočným vzhľadom na ujmu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. V tomto konaní však nebolo možné ani len konštatovanie porušenia

práva, lebo žalobca nepreukázal existenciu nesprávneho úradného postupu. Vzhľadom na uvedené
závery nie je potrebné pre účely tohto konania skúmať existenciu škody, jej rozsah a ani nemajetkovú
ujmu, ktorej náhrady sa žalobca domáha.

23. Žalobca navrhol doplnenie dokazovania spisom žalovaného ohľadne jeho žiadosti o predbežné

prerokovanie nároku. Uvedené dokazovanie súd nevykonal, lebo žalovaný nespochybnil doručenie
takejto žiadosti od žalobcu a vyjadril sa v tom smere, že žiaden z uplatnených nárokov žalobcu
uspokojený nebol. V tomto smere nejde teda o spornú otázku a dokazovanie v takomto rozsahu by
pre účely tohto konania bolo dokazovaním neúčelným a nehospodárnym a nad rámec dokazovania
potrebného pre účely tohto konania.

24. Žalobca navrhol doplnenie dokazovania predložením znaleckého posudku, ktorý si pre účely tohto
konania dal vypracovať. V tomto smere súd takto navrhované dokazovanie nevykonal. Išlo by totiž o
dokazovanie nad rámec dokazovania potrebného pre účely tohto súdneho konania. Nebola totiž splnená
ani len prvá z troch podmienok a to nesprávny úradný postup. Akékoľvek ďalšie dokazovanie o príčinnej

súvislosti, ako aj o výške škody by tak bolo nad rámec dokazovania potrebného pre účely tohto konania,
v rozpore so zásadou hospodárnosti konania.

25. Keďže žalobca neuniesol dôkazné bremeno o svojom tvrdení, že došlo k neprávnemu úradnému
postupukonanímexekučnéhosúduvexekučnejveci,nakoľkoojehonávrhubolorozhodnutévzákonnej

lehote od ktorej si uplatňuje nároky v tomto konaní, bol jeho žaloba v celom rozsahu ako nedôvodná
zamietnutá.

26. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. V konaní mal plný úspech žalovaný,
nakoľko žaloba bola zamietnutá, avšak z obsahu spisu nevyplýva, že by žalovanému nejaké trovy vznikli

a trovy konania si ani nevyčíslil, preto súd žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)Ak zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje osobitné náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o

podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podanie je aj uvedenie spisovej značky tohto
konania. (§ 127 CSP)

- 7 - 10C/223/2014

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutia považuje za nesprávne (odvolacie dôvody,
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. (365 ods. 1 C.s.p)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)