Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. júl 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/58/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116200047
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8116200047.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.EvyŠofrankovejačlenieksenátu

JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Elišky Wagshalovej v spore žalobkyne: H. V., nar. XX. XX. XXXX,
bytom O., XXX XX L., právne zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom
so sídlom ul. Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35807598, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1 133,90
Eur a určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Prešov zo dňa 25. 11. 2016, č. k. 29C/2/2016-55 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok okrem výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá.

Náhradu trov odvolacieho konania žalobkyni nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol cit.:

„I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 1.133,92 Eur s 5,05 % úrokom z omeškania ročne od
3.2.2016 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku,

II. určuje, že zmluvná podmienka v zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXX uvedená v bode

13 všeobecných podmienok o tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú 2/3 zahŕňajúce náklady na
vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou,

III. v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a ,

III. p r i z n á v a žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %“.

2. Vo svojom rozhodnutí súd prvej inštancie okrem iného uviedol, že medzi účastníkmi konania bol
založený záväzkový vzťah na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo dňa 12. 05. 2008. Podľa
predložených listinných dôkazov žalobkyňou vyplýva, že žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 40
000 Sk, ktorý sa táto zaviazala splatiť spolu s poplatkom vo výške 34 160 Sk v 12.mesačných splátkach
vovýške6180Skpočnúcdňom09.06.2008.Vdanomprípadepodľabodu13všeobecnýchobchodných
podmienok žalovaného 1/3 poplatku predstavuje dohodnutý úrok a 2/3 náklady za vypracovanie a

uzatvorenie zmluvy vrátane s tým spojenej administratívy. So žalobkyňou predložených listinných
dôkazov zároveň vyplýva, že jej bola poskytnutá finančná čiastka v zmysle zmluvy o úvere 1 327,76
Eur (40 000 Sk), ktorú mala splatiť v 12.mesačných splátkach po 205,14 Eur a ktorú aj žalovanému
uhradila, čoho dôkazom je samotné potvrdenie vystavené žalovaným zo dňa 26. 11. 2015 (č. l. 6spisu). Z neho je zrejmé, že žalobkyňa uhradila dlžnú sumu v plnej výške, t. j. 2 461,68 Eur. Súd
skonštatoval, že je nesporné, a to vzhľadom na povahu účastníkov tejto zmluvy, že predmetný zmluvný
vzťah je vzťahom spotrebiteľským, keďže žalovaný ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy konal v rámci

predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalobkyňa predmetnú zmluvu uzatvárala ako fyzická osoba
- nepodnikateľ, nakoľko v úverovej zmluve bola označená identifikačnými znakmi typickými pre fyzické
osoby - nepodnikateľov, t. j. menom, priezviskom, bydliskom a rodným číslom.

3. V prejednávanej veci zmluva o úvere je zmluvou, ktorá podlieha úprave zmlúv o spotrebiteľských

úveroch, pričom podľa bodu 13 všeobecných obchodných podmienok žalovaného 1/3 poplatku
predstavuje dohodnutý úrok a 2/3 náklady za vypracovanie a uzatvorenie zmluvy, vrátane s tým
spojenej administratívy. V prípade žalobkyne teda úrok predstavoval 11 386,66 Sk (377,97 Eur) a
administratívny poplatok 22 773,33 Sk (755,93 Eur) za 12 mesiacov; teda úrok predstavuje 28,46 %
ročne a administratívny poplatok 56,93 % ročne. Účelom právnej úpravy podľa § 4 ods. 3 a 4 zákona
č. 258/2001 Z. z. je bez akýchkoľvek pochybností aj poskytnutie ochrany spotrebiteľovi. Ten má totiž

právo byť informovaný o výške úrokovej sadzby úveru, poplatkoch, RPMN, ako aj o priemernej hodnote
RPMN. Žalovaný ako dodávateľ má preto zákonnú povinnosť v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedené
údaje uviesť, a to priamo v zmluve so sankciou bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru.
Zo samotnej zmluvy nevyplýva za čo spotrebiteľ poplatok platí, pričom v zmluve uvedený poplatok
značne navyšuje odplatu veriteľa spočívajúcu v úrokoch bez toho, aby bolo zrejmé, za čo spotrebiteľ

uvedený administratívny poplatok platí. Aj keď zo všeobecných obchodných podmienok vyplýva, že
ide o poplatok za vypracovanie a uzatvorenie zmluvy, vrátane administratívnych úkonov, zo žiadneho
zo zmluvných dojednaní medzi účastníkmi konania nevyplýva, aké konkrétne služby, či protiplnenia
žalovaný žalobkyni poskytne. Z uvedeného dôvodu súd dospel k záveru o neprijateľnosti zmluvného
dojednania v časti administratívneho poplatku na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so

všetkou administratívou s tým spojenou a žalobe v tejto časti vyhovel.

4. Nakoľko žalobkyňa v prospech žalovaného vykonala úhrady v celkovej výške 2 461,68 Eur
vznikla žalovanému povinnosť v zmysle ust. § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka vydať žalobkyni
bezdôvodné obohatenie nad sumu 1 327,76 Eur v celkovej výške 1 133,92 Eur. Žalovaný vzniesol

námietku premlčania tohto nároku žalobkyne, pričom poukazoval na uplynutie 2-ročnej premlčacej
doby. Vo vzťahu k tejto námietke súd dospel k záveru o dôvodnosti uplatneného nároku na vydanie
bezdôvodného obohatenia a námietku premlčania vyhodnotil ako nedôvodnú. V danom prípade je
podľa názoru súdu objektívna premlčacia doba 10-ročná, pretože bezdôvodné obohatenie žalovaného
súd považoval za úmyselné. Žalovaný má v predmete činnosti ako nebankový subjekt dlhodobo

poskytovanie úverov a je jeho povinnosťou preto poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na
poskytovanie úverov. Preto, ak žalovaný použil neprijateľnú zmluvnú podmienku a obchádzal zákon o
spotrebiteľskýchúverochneuvedenímročnejpercentuálnejmierynákladovvzmluveoúvere,jedôvodné
predpokladať, že žalovaný minimálne vedel, že neuvedením všetkých obligatórnych náležitostí zmluvy
o spotrebiteľskom úvere nastane zákonom predpokladaná sankcia, t. j., že ako veriteľ nebude môcť od

dlžníka žiadať úroky a poplatky z úveru a pre prípad, že tak urobí bol s uvedenou zákonnou sankciou
uzrozumený (tzv. nepriamy úmysel).

5. Konanie žalovaného preto nemožno hodnotiť inak ako konanie zamerané na získanie bezdôvodného
obohatenia bez právneho dôvodu, minimálne s nepriamym úmyslom získať majetkový prospech. Keďže

zákonodarca pri úmyselnom bezdôvodnom obohatení počíta s 10-ročnou objektívnou premlčacou
lehotou, ktorá sa počíta odo dňa, keď k nemu došlo (§ 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka) je dôvodný
záver, že nedošlo k premlčaniu nároku žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia, lebo ku dňu
podania žaloby neuplynula 10-ročná premlčacia doba (rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn.
7Co/84/2011, 3Co/41/2012).

6.Nazákladeuvedenéhopretosúdvyhovelžalobevčastiovydaniebezdôvodnéhoobohatenia1133,92
Eur spolu s úrokom z omeškania určeným v súlade s ust. § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. a v
prevyšujúcej časti žalobu v uplatnenom nároku o úrok z omeškania, zamietol.

7. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 a § 262 Civilného sporového poriadku.
Keďžežalobkyňabolaúspešnávplnomrozsahu,súdjejpriznalnároknanáhradutrovkonaniavrozsahu
100 % s tým, že o výške náhrady rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej.8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný namietajúc, že súd
prvej inštancie rozsudok nedostatočne odôvodnil, čím mu odňal možnosť konať pred súdom, na

základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniami a rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zdôraznil, že vo vyjadrení k návrhu na
začatie konania vzniesol námietku premlčania, ktorú považuje za dôvodnú. Účinné vznesenie námietky
premlčania znamená, že súd oprávnenej osobe nemôže premlčané právo priznať, keďže vznesením
námietky premlčania zaniká nárok na autoritatívnu vynútiteľnosť uplatneného práva. Tento inštitút

poskytuje východisko ako predísť, resp. riešiť situácie, kedy až po dlhej dobe dochádza k uplatneniu
majetkového práva. Vydania bezdôvodného obohatenia sa žalobca v zmysle ustanovení Občianskeho
súdneho poriadku môže domáhať v subjektívnej (2-ročnej) lehote najneskôr do uplynutia 3-ročnej
objektívnej premlčacej lehoty. Ich začiatok je upravený odlišne a tieto premlčacie doby začínajú
plynúť a končia nezávisle od seba. Ich vzájomný vzťah je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich,
právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že poškodenému ešte plynie druhá premlčacia doba. Odvolateľ

zároveň zdôraznil, že právny status žalobcu ako spotrebiteľa popiera. V zmysle VPPÚ sa zmluvné
strany dohodli, že ich vzťahy sa budú spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka. Zmluva sa
uzatvorila v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, z čoho jasne vyplýva, že iný zákon ani na
daný zmluvný vzťah nie je možné aplikovať. Je to kogentné ustanovenie, ktoré nepripúšťa dohodu
strán o voľbe predpisu, ktorým sa budú ich ďalšie právne vzťahy riešiť. Keďže po vzájomnej dohode

strany sporu uzatvorili zmluvu podľa Obchodného zákonníka, aplikácia Občianskeho zákonníka či iných
zákonov, ktoré slúžia prioritne na ochranu spotrebiteľa je vylúčená. K odplate a úrokom za poskytnutý
úver uviedol, že výška úrokov nie je podstatnou náležitosťou zmluvy o úvere uzavretej podľa § 497 a
nasl. Obchodného zákonníka. Podstatnou náležitosťou totiž je len záväzok dlžníka popri istine zaplatiť
úroky (bez uvedenia ich výšky). Zdôraznil, že v čase uzavretia zmluvy neexistoval a nebol účinný žiaden

všeobecnezáväznýprávnypredpis,podľaktoréhobybolastanovenámaximálnaprípustnávýškaúrokov
za poskytnutie peňažných prostriedkov. Žalobca teda musí preukázať, že v čase a mieste uzavretia
zmluvy išlo o odplatu, ktorá výrazne (podstatne) vybočovala z trhového priemeru odplát poskytovaných
inými subjektmi poskytujúcimi financovanie z vlastných zdrojov. Pokiaľ sa žalobca dovoláva údajov
bánk, koná tak v priamom rozpore s ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je ako

merítko považovaná odplata obvykle požadovaná na finančnom trhu, t. j. nielen bankami, ale aj inými
účastníkmi finančného trhu. Navyše žalobca sa opiera o úrokovú sadzbu stanovenú pre banky, ktorá je
samozrejme nižšia; správne by mal prihliadať na úrokovú sadzbu stanovenú pre nebankové, lízingové a
iné spoločnosti, pod ktoré spadá aj žalovaný. Je logické, že s ohľadom na výrazne vyššie podnikateľské
riziko sú úroky požadované nebankovými veriteľmi vyššie ako obvyklé bankové úroky. Pre zistenie

obvyklého úroku pre tento typ pôžičky je nutné zistiť, aká výška úrokov bola požadovaná obdobnými
podnikateľskými subjektmi v prípade zmlúv o krátkodobej pôžičke a úvere v určitom období. Žiadal, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol, alternatívne žiadal rozhodnutie zrušiť a vec
vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

9. Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal vec spolu s konaním, ktoré mu
predchádzalo podľa zásad uvedených v § 379 až § 381 zákona č. 160/2015 Civilného sporového
poriadku (ďalej len CSP), bez nariadenia pojednávania. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo

zverejnené na úradnej tabuli súdu. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol vo
výroku vecne správne.

11. Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 52.
Podľa tohto ustanovenia spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú

uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania, alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej

podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.12. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je
vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva o úvere zo dňa 12. 05. 2008
uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným túto charakteristiku spĺňa. Žalovaný má v predmete svojej

činnosti poskytovanie úverov a v priebehu konania nebolo žalovaným preukázané, aby úver poskytol
žalobkyni za účelom výkonu jej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. S prihliadnutím
na možný výskyt zastierania skutočného účelu uzatvorenia zmluvy má v prípade pochybnosti dôkazné
bremenonapreukázanienespotrebiteľskéhocharakteruzmluvydodávateľ.Existujúcepochybnostitreba
odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že nespotrebiteľský charakter musí

byť preukázaný bezpečne spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Všeobecne známou
skutočnosťou sú nekalé praktiky žalovaného aplikované pri vyplňovaní základných údajov dlžníka,
vrátane účelu poskytnutia finančných prostriedkov. Za daného stavu je dôvodné žalobkyni priznať
postavenie spotrebiteľa.

13. Obchodný zákonník účinný v čase uzatvorenia zmluvy úpravu neprijateľných podmienok

spotrebiteľských zmlúv neobsahoval. Tento právny predpis v širšom rámci súkromnoprávnej úpravy,
ktorej základným všeobecným predpisom je Občiansky zákonník, má postavenie predpisu špeciálneho.
Ust.§1ods.2ObchodnéhozákonníkapriamoukladáriešiťotázkyObchodnýmzákonníkomneupravené
podľapredpisovobčianskehopráva.Vtejtosúvislostijeprávnevýznamnéust.§853ods.1Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani

iným zákonom sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom
im najbližšie. Vychádzajúc z uvedeného v dôsledku nedostatku inej právnej úpravy neprijateľných
podmienok pri zmluvách o úvere, ktoré síce boli uzatvorené podľa prísl. ustanovení Obchodného
zákonníka, avšak majú spotrebiteľský charakter v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka, je potrebné
vychádzať z ust. § 53 Občianskeho zákonníka upravujúceho analogický prípad. Inak by sa minula

účinkom do nášho právneho poriadku implementovaná Smernica Rady č. 93/13/EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

14. Ako vyplýva z obsahu spisového materiálu na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXX. zo dňa 12. 05.
2008 žalovaný ako nebankový subjekt poskytol žalobkyni úver 40 000 Sk (1 327,76 Eur) za poplatok

- odplatu 34 160 Sk (1 133,90 Eur) s tým, že celkovú čiastku vo výške 74 160 Sk (2 461,66 Eur)
žalobkyňa zaplatí žalovanému v 12.splátkach po 6 180 Sk (205,14 Eur). Poplatok z predmetného úveru
tak predstavuje 85,40 % navýšenie. Už len samotná táto skutočnosť je zarážajúca a odôvodňujúca
zvýšenú pozornosť z hľadiska prvku úžery a vadnosti právneho úkonu.

15.NajvyššísúdSlovenskejrepubliky,aleajNajvyššísúdČeskejrepublikyuzavreli,ženiekaždádohoda
o úrokoch pri úvere je akceptovateľná (porov. uznesenie NS SR 1MCdo 1/09, rozsudok NS ČR 21Cdo
1484/2004).

16. Najvyšší súd ČR dospel k záveru o rozpore neprimeranej ceny úveru bez ohľadu na to, či dlžník

peniaze prevzal alebo rozhodoval sa dobrovoľne. Odvolací súd nemá dôvod na odklon od uvedenej
judikatúry najvyššieho súdu. „Nemohou byt žádné pochybnosti o tom, že nepřiměřeně vysoké úroky
sjednané při peněžité půjčce sou považovaný za odporující obecně uznávaným pravidlům chování (NS
ČR 21Cdo 1484/04).“

17. V prípade žalobkyne, teda úrok predstavoval 377,97 Eur (28,46 % ročne) a administratívny poplatok
755,93 Eur (56,93 % ročne). Odvolací súd túto extrémnu až úžernú odplatu za úver považuje za dôvod
neplatnosti dojednania o odplate bez ďalšieho (§ 3, § 39 Občianskeho zákonníka). Tak neprimeraná
odplata za úver ohrozuje najmä sociálne slabšie obyvateľstvo a úverový právny úkon za takéto úžerné
protiplnenie je ťažko možné podrobiť moderácii. Z celospoločenského hľadiska sú takéto úverové

praktiky nebezpečné v súvislosti s neprimeraným úverovým zaťažením obyvateľstva. Pre porovnanie
nemecká judikatúra stabilizovala závery o úplnej neplatnosti úveru, ak boli dohodnuté úroky vyššie ako
12 % nad priemer na trhu (BGR AZ: XI. ZR 252/89).

18. Odvolací súd vo svetle komparatistiky poukazuje na viaceré právne úpravy, kde cena úverov

spravidla neprevyšuje 20 % (viď. prehľad úrokových stropov v rozsudku Krajského súdu v Prešove sp.
zn. 3Co 67/2008).19. Vo vzťahu k samotným nákladom na uzatvorenie a vypracovanie zmluvy, ktoré predstavujú 2/3
poplatku (755,93 Eur) odvolací súd uvádza, že tieto náklady sú sami o sebe neúmerne vysoké.
Dojednanie o administratívnom poplatku je vágnym ustanovením, ktoré vôbec nešpecifikuje, o aké

konkrétne administratívne činnosti ide.

20. V konaní absentuje dôkaz, že žalobca ako spotrebiteľ bol s jeho podstatou oboznámený, poplatok
nie je náležite špecifikovaný a viaže sa na bližšie neurčené náklady na vypracovanie a uzavretie zmluvy
spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Podstatou administratívneho poplatku je pridanie

bližšie nešpecifikovaných a spotrebiteľovi nevysvetlených nákladov, ktoré nie sú preukázané. Je za
hranicou rozumného úsudku, aby poplatok vo výške presahujúcej polovicu sumy poskytnutého úveru
sledoval výdavky spojené s administratívnou činnosťou.

21. Zmluvná podmienka v zmluve o úvere zo dňa 12. 05. 2008 - dojednanie administratívneho
poplatku nepochybne spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom

a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa, oprávňuje dodávateľa na neprimerane vysoké plnenie, a
preto je v zmysle generálnej klauzuly uvedenej v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a v súvislosti s
porušením princípu dobrých mravov neprijateľná.

22. Keďže pre neplatnosť dojednania o odplate mal žalovaný na základe zmluvy právo len na vrátenie

sumy zodpovedajúcej poskytnutému úveru, prijatím plnenia od žalobkyne nad tento rozsah došlo na
strane žalovaného k bezdôvodnému obohatenia (plnenie bez právneho dôvodu), ktoré je žalovaný
povinný v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka vydať.

23. K odvolacej námietke, že požadovaný nárok žalobkyne sa stal premlčaný, odvolací súd v zhode

s názorom súdu prvej inštancie má za to, že na strane žalovaného v predmetnej veci došlo k vzniku
úmyselného bezdôvodného obohatenia, v dôsledku čoho sa inak 3-ročná objektívna premlčacia doba
predĺžila na 10 rokov odo dňa, keď k bezdôvodnému obohateniu došlo (§ 107 ods. 2 Občianskeho
zákonníka). V predmetnej veci žalovaný poukazuje na skutočnosť, že so žalobkyňou uzatvoril zmluvu
o úvere v zmysle Obchodného zákonníka. K tomu odvolací súd uvádza, že esenciálnou náležitosťou

zmluvy o úvere je dojednanie o úroku, tento údaj však v zmluve uvedený nie je. Výšku úrokovej sadzby je
možné vyvodiť z výšky poplatku uvedeného v zmluve a počtu splátok v spojení s bodom 3 všeobecných
podmienok poskytnutia úveru, čo spôsobuje neprehľadnosť a spotrebiteľovi de facto znemožňuje získať
zrozumiteľné náležité informácie o základných podmienkach zmluvného vzťahu, do ktorého vstupuje.

24. Odvolaciemu súdu je z jeho činnosti známe, že žalovaný dlhodobo ignoruje právnu úpravu zameranú
na ochranu spotrebiteľov (absencia obligatórnych náležitostí zmluvy, uvádzanie neprijateľných
zmluvných podmienok v zmluve, ako napr. rozhodcovská doložka, administratívny poplatok, dohoda
o vyplnení zmenky). Uvedené sa nedá hodnotiť inak ako úmyselné konanie zamerané na získanie
bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu. Aj keby súd pripustil, že žalovaný nechcel dojednať

zmluvu so žalobcom v snahe získať prospech, ťažko možno uveriť, že žalovaný nevedel, čo môže
takýmto konaním spôsobiť a pre prípad, že sa tak stane, že s tým nebol uzrozumený.

25. Zmluva o úvere bola uzavretá dňa 12. 05. 2008. Žalobkyňa právo na vydanie bezdôvodného
obohatenia uplatnil žalobou na súde dňa 04. 01. 2016. Z uvedeného vyplýva, že 10 ročná premlčacia

doba neuplynula ani od uzavretia zmluvy o úvere. O to viac je odôvodnený záver, že 10 ročná premlčacia
doba nemohla uplynúť odo dňa, kedy sa žalovaný voči žalobkyni bezdôvodne obohatil, t.j. od okamihu,
kedy prijal od žalobcu plnenie prevyšujúce sumu skutočne čerpaného úveru.

26. V súvislosti s namietaným premlčaním sa preto odvolací súd stotožňuje s názorom súdu prvej

inštancie, že na strane žalovaného v predmetnej veci došlo k vzniku úmyselného bezdôvodného
obohatenia, v dôsledku čoho sa inak 3 ročná objektívna premlčacia doba predĺžila na 10 rokov odo dňa,
keď k bezdôvodnému obohateniu došlo (§ 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

27. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok v jeho napadnutej časti podľa § 387 ods. 1

CSP ako vecne správny potvrdil.

28. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP. Žalovaný v odvolacom konaní úspešný nebol a žalobkyni žiadne trovy nevznikli.29. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).