Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. máj 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/145/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111244451
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1111244451.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr.

Branislava Krála a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobcu: D. N., Q.. XX.XX.XXXX, U. N. I..
Č.. XX, U., zast. advokátskou kanceláriou FUTEJ & Partners s.r.o., Radlinského ul. č. 2, Bratislava proti
žalovanej: Slovenská republika, zast. Národnou bankou Slovenska, ul. Imricha Karvaša č. 1, Bratislava,
o náhradu škody, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I z 9. decembra 2013,
č. k. 16C/184/2011-130, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutom výroku p o t v r d z u j e .
Žalovanej sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal náhrady

škody vo výške 4.066,21 eur s prísl. z titulu zodpovednosti žalovanej za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom Národnej banky Slovenska pri dohľade nad činnosťou Podielového
družstva slovenských investícií (PDSI). Ďalej súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na začatie
prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní
Európskej únie. Žalovanej súd prvej inštancie nepriznal náhradu trov konania.
2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že Úrad pre finančný trh rozhodnutím z
21.03.2002 schválil Družstvu Prospekt investície, pri ktorom Družstvo požiadalo návrhom na začatie

konania doručeným Úradu dňa 16.04.2003 o schválenie jeho dodatku. Úrad pre finančný trh Družstvo
oboznámil o splnení podmienok pre schválenie tohto dodatku podľa § 127 ods. 4, v spojení s § 122
ods. 7 zák. č. 566/2001 Z.z. a zároveň Družstvo upozornil, že nie je povinný preverovať pravdivosť
alebo hodnovernosť údajov uvedených v Prospekte investície s výnimkou identifikačných údajov
vyhlasovateľaverejnejponukymajetkovýchhodnôtaoprávnenostiosôbpodpisujúcichprospekt,pretože
úrad vykonáva dohľad nad činnosťou vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt podľa §
135 ods. 1 zák. č. 566/2001 Z.z., ale nie dohľad nad celkovou činnosťou družstva. Dňa 02.06.2008

uzavrelo Družstvo s obchodníkom s cennými papiermi CAPITAL INVEST, o.c.p. zmluvu o riadení
portfólia, podľa ktorej sa obchodník s cennými papiermi ako obhospodarovateľ zaviazal riadiť portfólio
Družstva ako jeho klienta v súlade so schváleným Prospektom investícií a jeho dodatkami, čo v sebe
zahŕňalo hospodárenie s portfóliom klienta na základe rozhodnutia obhospodarovateľa, sledovanie a
vyhodnocovanie spravovaného portfólia, obstarávanie predaja cenných papierov z portfólia klienta,
uschovávanie a správu cenných papierov, optimalizáciu portfólia, poskytovanie konzultácií a finančných
analýz. Obchodník s cennými papiermi sa zaviazal zabezpečiť mieru zhodnotenia portfólia klienta vo

výške 8 % ročne. Národná banka Slovenska rozhodnutím zo dňa 08.01.2008, č. K.-XXXX/X/XXXX
uložila obchodníkovi s cennými papiermi pokutu v sume 500.000,- Sk (16.596,96 €) za porušenie v
rozhodnutí špecifikovaných ustanovení zákona č. 566/2001 Z.z., ktoré však bolo v konaní o rozklade
Bankovou radou Národnej banky Slovenska rozhodnutím zo dňa 07.05.2008, č. E.-XXX/XXXX zrušenéa vec vrátená na ďalšie konanie. Následne Národná banka Slovenska rozhodnutím zo dňa 20.8.2008,
č. K.-XXXX-X/XXXX, uložila obchodníkovi s cennými papiermi pokutu v sume 300.000,- Sk (9.958,18
€) za porušenie ustanovenia § 54 ods. 2, § 73 ods. 1 písm. a/, § 74 ods. 1, ods. 7 písm. b/ zákona

č. 566/2001 Z. z. Rozhodnutím zo dňa 22.04.2008, č. K.-XXXX-X/XXXX-R., zmenila obchodníkovi
s cennými papiermi povolenie na poskytovanie investičných služieb a povolila mu, okrem iného,
poskytovanie investičnej služby podľa ustanovenia § 6 ods. 1 písm. d/, v spojení s § 5 ods. 1 písm.
a/, b/, c/ zákona č. 566/2001 Z.z., s obmedzením podľa § 59 ods. 3 tohto zákona a poskytovanie
investičných služieb, investičných činností a vedľajších služieb podľa § 6 ods. 1 a 2, v spojení s §

5 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z.z. v špecifikovanom rozsahu. Po obdržaní výpovede obchodníka s
cennými papiermi zo Zmluvy o riadení portfólia Družstvo požiadalo listom zo dňa 15.04.2010 Národnú
banku Slovenska o preskúmanie postupu obchodníka s cennými papiermi a o výkon dohľadu na mieste
dôvodiac tým, že výpoveďou zmluvy sa dostalo do zložitej situácie, pretože obchodník s cennými
papiermi zabezpečoval pre Družstvo odbyt výrobkov a iné činnosti. Listom zo dňa 23.04.2010 požiadalo
Družstvo NBS o zjednanie nápravy v činnosti obchodníka s cennými papiermi, pretože tento si neplnil

voči nemu svoje základné povinnosti spočívajúce v zabezpečení zhodnotenia finančných prostriedkov
jemu zverených do správy. Súd prvej inštancie tiež poukázal na to, že Národná banka Slovenska
rozhodnutím o predbežnom opatrení zo dňa 12.07.2010, č. K.-XXXX/XXXX, podľa § 25 ods.
1 písm. a/ zákona č. 747/2004 Z.z. uložila obchodníkovi s cennými papiermi povinnosť zdržať sa
nakladania s majetkom klientov, ktorý mu bol zverený, bez písomného súhlasu NBS, keďže najmä na

základe oznámenia Družstva vzniklo dôvodné podozrenie z možného poškodenia klientov obchodníka
s cennými papiermi. Rozhodnutím zo dňa 21.12.2010, č. K.-XXXX-X/XXXX, potvrdeným
Bankovou radou NBS rozhodnutím zo dňa 01.03.2011, č. E.-XXX/XXXX, odobrala obchodníkovi
s cennými papiermi povolenie na poskytovanie investičných služieb z dôvodov podľa § 156 ods. 2
písm. a/, § 55 ods. 7, ods. 9, § 85 ods. 2, v spojení s ustanovením § 84 ods. 1 písm. b/, § 76

ods. 2 a § 77 ods. 7 zák. č. 566/2001 Z.z., o čom informovala na svojej webovej stránke. Následne
Národná banka Slovenska rozhodnutím zo dňa 26.08.2010, č. K.-XXXX/X-X/XXXX zastavila konanie
o schválenie dodatku k Prospektu investície, pretože žiadosť neobsahovala náležitosti stanovené
zákonom,čopotvrdilaBankováradaNBSrozhodnutímzo07.12.2010,č.E.-XXXX/XXXX.NapokonNBS
rozhodnutím z 30.05.2011, č. K.-XXXXX-X/XXXX, právoplatným dňa 18.07.2011, zakázala Družstvu

ako vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt predaj majetkových hodnôt, keďže zmenou
skutočností uvedených v Prospekte investície Družstvo tento Prospekt investície nedodržiavalo a
neurobilo žiadne kroky smerujúce k tomu, aby stav Družstva uviedlo do súladu s údajmi v Prospekte
investície, pričom túto skutočnosť taktiež zverejnila na svojej webovej stránke. Vykonaným dokazovaním
mal súd prvej inštancie preukázané, že majetok vložený do investičných nástrojov Družstva je tvorený

podielmi v družstvách EDSI, KPDSI a DDSI a na 98,85 % podielom zmenkami emitenta CI HOLDING,
a.s., a keďže v zmysle prijatej investičnej stratégie v Prospekte investície by angažovanosť voči jednému
emitentovi nemala prekročiť 30 % podielu na celkových aktívach vyhlasovateľa verejnej ponuky a
podiel emitenta CI HOLDING, a. s., na celkových aktívach predstavoval 91,45 %, Prospekt investície
nebol zo strany Družstva dodržaný a Národná banka Slovenska preto považovala za vhodné umiestniť

finančné nástroje v aktívach družstva aj iných subjektov ako subjektov nachádzajúcich sa v skupine
CI HOLDING, a. s. z dôvodu rozloženia investičného rizika. Vo vzťahu k obchodníkovi s cennými
papiermi mal súd prvej inštancie preukázané, že Družstvo po obdržaní vyúčtovania k zmluve o riadení
portfóliazodňa08.01.2010upozorňovaloobchodníkascennýmipapierminazávažnýnesúladskutočnej
finančnej kondície ním riadeného portfólia a listom z 12.04.2010 obchodníka vyzvalo na predloženie

správy o zhodnotení finančných prostriedkov za štvrtý štvrťrok 2009 a prvý štvrťrok 2010. Následne
Družstvo listom zo 16.04.2010 oznámilo obchodníkovi s cennými papiermi predbežnú stratu v sume
24.764.991 eur a keďže to považovalo za závažné porušenie jeho zmluvných povinností, ako aj
povinností stanovených právnymi predpismi, vyzvalo ho na náhradu vzniknutej straty. Napokon listom
z 18.05.2010 Družstvo vyzvalo obchodníka s cennými papiermi na vrátenie neoprávnene vyplatenej

odmeny v sume 228.954,- eur a doplatenie rozdielu zhodnotenia portfólia za IV. kvartál 2009 a I. kvartál
2010, keďže portfólio nebolo zhodnotené o zmluvne dohodnutých 8 %, ale bolo vo výraznej strate.
Okresný súd Bratislava I uznesením z 11.04.2011, č. k. 3K/95/2010-21, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 05.05.2011, vyhlásil konkurz na majetok Družstva ako úpadcu a do funkcie správcu ustanovil Mgr.
Mareka Letkovského, konkurzné konanie nie je ukončené. Žalobca si do konkurzu prihlásil pohľadávku

vo výške žalovanej sumy, ktorú správca konkurznej podstaty v celom rozsahu poprel. Z tohto dôvodu
žalobca podal na Okresný súd Bratislava I incidenčnú žalobu, o ktorej sa vedie konanie pod sp. zn.
1Cbi/438/2011. Žalobca požiadal Národnú banku Slovenska o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody, ktorú okolnosť žalovaný nerozporoval.3. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil záver, že žaloba nie je dôvodná. Súd prvej
inštancie zaujal stanovisko, že žalobca nepreukázal, že by NBS vo vzťahu k Družstvu nesprávne
úradne postupovala. Vo vzťahu k vytýkanému nesprávnemu úradnému postupu NBS spočívajúcemu v

oneskorenom zistení neaktuálnosti údajov zahnutých do prospektu investície a následné oneskorené
zakázanie činnosti Družstva mal súd prvej inštancie za preukázané, že NBS až novelizáciou §
129 ods. 3 zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch, účinnou od 01.06.2010, bola oprávnená
dohliadaťajnaskutočnosť,čivyhlasovateľmajetkovýchhodnôt-Družstvododržiavaschválenýprospekt
investície. NBS nevykonávala a ani nemohla vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou Družstva

ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, pretože by konala v rozpore s čl. 2 ods. 2
Ústavy SR a v rozpore so zákonom č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska, so zákonom č.
566/2001 Z.z. o cenných papieroch a zákonom č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom.
Súd prvej inštancie súčasne skonštatoval, že činnosť vyhlasovateľov verejnej ponuky majetkových
hodnôt je zákonom o cenných papieroch regulovaná len čiastočne v § 126 až § 130 ZoCP. Vo
vzťahu k vytýkanému nesprávnemu úradnému postupu spočívajúcom v prijatí nedostatočných opatrení

na nápravu protiprávneho stavu po zisteniach v prerokovaní nedostatkov súd prvej inštancie uviedol,
že predmetom konania je nesprávny úradný postup NBS vo vzťahu k Družstvu a nie vo vzťahu k
obchodníkovi s CP. Žalobca nebol v žiadnom záväzkovom vzťahu, či inom vzťahu s obchodníkom
s CP. Účastníkom tohto vzťahu na základe Zmluvy o riadení portfólia bolo len Družstvo, a preto z
takéhoto právneho vzťahu vyplývajú práva a povinnosti len jeho účastníkom. Dohľad NBS bol limitovaný

zákonom č. 566/2001 Z.z. a preto informácie a podklady, ktoré mala NBS zisťovať v rámci predmetu
dohľadu podľa § 135 ods. 2 a § 137 ods. 2 zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade sa vzťahovali výlučne ku
konkrétnemu dohliadanému subjektu, v danom prípade Družstvu ako vyhlasovateľovi verejnej ponuky
majetkových hodnôt so zohľadnením jemu zákonom vymedzených povinností. NBS na základe údajov
o štruktúre majetku Družstva k 31.12.2005 a 31.12.2006 síce zistila nedostatky v oblasti dodržiavania

Prospektu investície, ale podľa právnej úprav platnej v danom období roka 2007 nemohla uložiť Družstvu
peňažnú sankciu, pozastaviť alebo zakázať predaj majetkových hodnôt za nedodržiavanie prospektu
investície podľa § 144 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z., ktoré oprávnenia použila pri zistení neaktuálnosti
Prospektu investície po 01.06.2010. Pokiaľ ide o nesprávny úradný postup NBS spočívajúci v prijatí
nedostatočných opatrení na nápravu protiprávneho stavu po zistení závažných pochybení obchodníka

pri činnosti voči Družstvu súd prvej inštancie uviedol, že z listinných dokladov - rozhodnutí NBS o uložení
pokút vo výške 500.000,- Sk, resp. vo výške 300.000,- Sk je zrejmé, že NBS činnosť obchodníka s
CP sledovala a nebolo jej povinnosťou informovať Družstvo o výsledných zisteniach. Vzhľadom na
záväzkový vzťah medzi obchodníkom s CP a Družstvom založený Zmluvou o riadení portfólia, bolo
primárne povinnosťou Družstva, ktoré malo všetky dostupné informácie o činnosti obchodníka, aby

zabezpečilo priamu kontrolu plnenia jeho povinností a dohľad nad jeho činnosťou voči Družstvu. V
tomto smere je významná aj povinnosť samotného žalobcu, ktorý sa ako člen Družstva mal aktívne
a včas zaujímať o svoje práva a ich výkon voči Družstvu a jeho orgánom v zmysle zásady „práva
patria bdelým“. Podľa názoru súdu prvej inštancie bol v danom prípade právne relevantným prípadný
nesprávny úradný postup, ktorého by sa mohla dopustiť NBS zanedbaním dohľadu len vo vzťahu k

dohliadanému subjektu, ktorým je Družstvo. Úradný postup NBS vyplývajúci zo vzťahu k Obchodníkovi
s CP bol irelevantný, pretože na strane žalobcu by nedošlo k vzniku škody v priamej príčinnej súvislosti s
prípadným nesprávnym úradným postupom NBS spočívajúcim v zanedbaní dohľadu nad Obchodníkom
s CP a preto sa súd prvej inštancie ani takýmto prípadným nesprávnym úradným postupom nezaoberal.
Ďalej súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že nárok na náhradu škody

voči štátu môže byť úspešne uplatnený iba vtedy, ak poškodený nemôže dosiahnuť uspokojenie
svojej pohľadávky voči dlžníkovi, ktorý je povinný plniť. Z preložených listinných dôkazov vyplýva,
že žalobca sa stal členom Družstva a vystupoval pod poradovým číslom člena XXXXX, pričom do
družstva vložil členský vklad v celkovej výške 4.066,21 eur. Žalobca dňa 22.06.2010 požiadal Družstvo
o zrušenie členstva. Uznesením Okresného súdu Bratislava I z 11.04.2011, sp. zn. 3K/95/2010 bol

na majetok Družstva ako úpadcu vyhlásený konkurz. Je zrejmé, že vzhľadom na vznik nároku žalobcu
voči Družstvu na vyplatenie vyrovnacieho podielu, žalobca patril medzi skupinu veriteľov Družstva
oprávnených prihlásiť si svoju pohľadávku do konkurzu, čo aj formou prihlášky do konkurzu urobil a
uplatnil si pohľadávku v konkurze vo výške 4.066,21 eur. Po jej popretí správcom konkurznej podstaty
sa žalobca obrátil na súd s incidenčnou žalobou na určenie oprávnenosti jeho pohľadávky. Konanie je

vedené na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 1Cbi/438/2011. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na
závery rozsudku Najvyššieho súdu SR z 31.05.2006, sp. zn. 4Cdo/199/2005 a rozhodnutie Najvyššieho
súdu Českej republiky sp. zn. 25Cdo/1404/2004, podľa ktorých platí, že nárok na náhradu škody podľa
zák. č. 58/1969 Zb., ako aj zák. č. 514/2003 Z.z. môže byť v občianskom súdnom konaní úspešneuplatnený voči štátu až vtedy, ak nemožno dosiahnuť uspokojenie pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi
iným titulom, napr. titulom vydania bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto tento prospech získal a je
povinný ho vydať. Preto ak má žalobca pohľadávku voči subjektu, ktorý ju získal ako prospech a má

povinnosť tento prospech vydať, resp. kým nepreukázal bezúspešné domáhanie sa úhrady pohľadávky
voči dlžníkovi, nie je daný základný predpoklad zodpovednosti štátu, či už podľa zákona č. 58/1969 Zb.
alebo zákona č. 514/2003 Z.z., a tým ani predpoklad existencie škody. Z tohto hľadiska je podľa súdu
prvej inštancie žaloba podaná predčasne. Výrok, ktorým súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu
na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom EÚ odôvodnil tým, že rozhodnutie Súdneho

dvora Európskej únie o položených otázkach nie je nevyhnutné pre vydanie rozhodnutia vo veci samej.
Žalobca nežiada o výklad platnosti právneho aktu Európske únie, naviac zodpovedanie prejudiciálnych
otázok nie je pre meritum veci rozhodujúce. Prvoinštančný súd nie je súdom, proti rozhodnutiu ktorému
nie je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva a preto nie je povinný obrátiť sa na
Súdny dvor Európskej únie. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
4.Proti tomutorozhodnutiupodalodvolaniežalobcaanapadolnímvýrok,ktorýmbolazamietnutážaloba

o náhradu škody. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku zmenil
tak, že žalobe vyhovie, alebo aby ho v tejto časti zrušil a vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie. Žalobca namietol, že súd prvej inštancie nezohľadnil, že žalovaná nepostupovala v
súlade s princípom právneho štátu, ktorého súčasťou je aj princíp právnej istoty; základným atribútom
je istota subjektov práva, že sa voči nemu bude zachovávať právo, a teda orgány verejnej moci budú vo

vzťahu k nim postupovať v súlade s ústavou a platnými právnymi predpismi, t. j. že ich postup bude zo
strany subjektov práva predvídateľný. Poukázal na to, že sa spoliehal, že nedôjde ku škode na jeho úkor,
pretože vychádzal z garancie žalovanej ako orgánu dohľadu. Nemohol predpokladať, že dohľad napr.
nad prospektom investície je podľa žalovanej len formálny, resp. že takýto je jeho obsah podľa výkladu
žalovanej, pretože zákon o dohľade takýmto spôsobom obsah dohľadu nad prospektom investícií

nedefinoval. Postup žalovanej bol svojvoľný, resp. arbitrárny v neprospech každého, ktorý sa na
žalovanú z hľadiska stability a ochrany investície spoľahol. Argument žalovanej, že vykonávala dohľad
nad činnosťou družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt podľa § 135 ods. 1 zák.
č. 566/2001 Z.z., ale nie dohľad nad celkovou činnosťou družstva je irelevantný, ak žalobca nemohol o
taktozúženomdohľadeorgánudohľaduvedieť.Nieje,podľažalobcu,správnyzáversúduprvejinštancie

o neexistencii príčinnej súvislosti medzi škodou vzniknutou žalobcovi a porušením zákonných povinností
žalovanou spočívajúcom v nesprávnom výkone dohľadu, ktorým bol porušený zákon č. 566/2001 Z.z. Ku
škode žalobcu došlo v rámci porušenia zákonnej povinnosti žalovanej vykonávať zákonom stanovené
povinnosti dohľadu a nie v dôsledku toho, že žalobca nebol „bdelý“. Povinnosťou NBS podľa § 137
ods. 2 zákona o cenných papieroch je a bolo zisťovanie a vyhodnocovanie informácií a podkladov o

skutočnostiach, ktoré sa týkajú dohliadaných subjektov aj ich činnosti, pričom podľa § 135 ods. 1 zákona,
ktorý platí v tomto znení už od 01.05.2007, družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových
hodnôt, ako aj obchodník, patrili a patria k povinne dohliadaným subjektom zo strany NBS. Podľa § 135
ods. 2 zákona o cenných papierov mala NBS zisťovať - čo v prípade družstva ani obchodníka s cennými
papiermi neurobila - všetky informácie a podklady o dodržiavaní, resp. nedodržiavaní povolenia na

činnosť vydaných NBS družstvu a obchodníkovi, čo v prípade družstva bol prospekt investícií vydaný
ešte vtedajším Úradom pre finančný trh a následne pravidelne dodatkovaný zo strany NBS. Povinný
zákonný dohľad zo strany NBS bol dokonca koncipovaný tak široko, že NBS má zisťovať informácie a
podklady aj o iných rizikách, ako tých vyplývajúcich z povolenia na činnosť vrátane rizík, ktorým sú, resp.
mohli byť vystavené dohliadané subjekty a v rámci nich aj družstvo činnosťou obchodníka a vrátane

rizík, ktoré mohli viesť k ohrozeniu záujmov klientov dohliadaných subjektov, teda aj žalobcu. V skutkovo
a právne totožnom konaní vedenom pod sp. zn. 7C/206/2011 bolo preukázané, že NBS už v roku
2007 pri kontrole družstva zistila, že družstvo má z hľadiska rizikovosti portfólia nedostatočne rozložené
portfólio, ktoré bolo tvorené zmenkou jediného emitenta a to spoločnosti CI HOLDING a.s., ktorý v
tom čase akcionársky vlastnil obchodníka. Inými slovami, družstvo malo všetky peňažné prostriedky

získané od žalobcov investované v subjekte personálne a majetkovo prepojenom s obchodníkom a
družstvom. V konaní sp. zn. 7C/206/2011 sa ďalej zistilo, že NBS sa po tomto zistení o rizikovosti
portfólia družstva uspokojila s takou nápravou stavu, že toto portfólio bolo následne po tomto vytknutí
zo strany NBS rozložené namiesto jednej do troch zmeniek, a to zmeniek vystavených spoločnosťou
CI HOLDING a.s., CI Reality s.r.o. a GLOBAL production, s.r.o., pričom posledné dve spoločnosti

boli opäť 100 % dcérskymi spoločnosťami CI HOLDING a.s. a vo všetkých troch spoločnostiach bol
navyše či už členom predstavenstva alebo konateľom Z.. S. Č., vtedajší predseda predstavenstva
obchodníka. To znamená, že NBS aj naďalej akceptovala stav, že celé portfólio družstva je rozložené
a investované do prepojených subjektov s CI HOLDING a.s. a obchodníkom. Následne v roku 2008NBS vydala právoplatné sankčné rozhodnutie voči obchodníkovi, v ktorom konštatovala, že obchodník
porušil zákon o cenných papieroch vo viacerých podstatných ohľadoch. Ani po vydaní tohto rozhodnutia
NBS, okrem udelenej bezvýznamnej pokuty vo výške 10.000,- eur, rovnako ani po zisteniach vo vzťahu

k samotnému družstvu z roku 2007, nevyužila svoje kompetencie v zmysle zákona o cenných papierov
a neprijala žiadne následné kontrolné opatrenia, ako napr. predbežný alebo celkový zákaz činnosti
obchodníkovialebodružstvu,resp.zrušeniepovolenianačinnosťobchodníkovialeboudeleniepeňažnej
sankcie priamo členom predstavenstva družstva alebo obchodníka. Týmto podcenením situácie NBS
umožnila ďalšiu činnosť družstva aj obchodníka, čo vyústilo v roku 2010 do nedostupnosti žalobcom

vložených prostriedkov do družstva. NBS následne svojim postupom potvrdila tieto tvrdenia žalobcu
o tom, že družstvo ako aj obchodník dlhodobo porušovali zákon o cenných papieroch, keď NBS
dňa 04.03.2011 obchodníkovi odňala licenciu na činnosť a družstvu uložila zákaz činnosti až v roku
2011. Tolerovala tak porušovanie právnych predpisov od roku 2007 do roku 2011. V ďalšom žalobca
poukazoval na to, že NBS rozhodnutím z 30.05.2011 zakázala družstvu predaj majetkových hodnôt
z dôvodu neaktuálnosti prospektu investícií. Z výpočtu nedostatkov vytýkaných NBS v prospekte

investícií je nepochybné, že Prospekt bol neaktuálny v základných, a z pohľadu investorov, vr. žalobcu,
rozhodujúcich skutočnostiach. NBS účelovo ustálila trvanie neaktuálnosti prospektu až od mája 2010.
Z vykonaných dôkazov však vyplýva, že údaje zahrnuté do prospektu boli v skutočnosti neaktuálne
dlhodobo pred májom 2010, a to spätne k 31.12.2006, kedy došlo v sídle NBS dňa 27.08.2007
k stretnutiu s poverenými členmi predstavenstva družstva za účelom prerokovania nezrovnalostí a

problémov (údaje o subjektoch, ktoré ovládajú družstvo boli neaktuálne minimálne od 01.10.2009, údaje
o subjektoch, s ktorými je družstvo majetkovo prepojené boli neaktuálne minimálne od 01.10.2009 a
údaje o majetkových aktívach, ktoré sa majú nadobudnúť z peňažných prostriedkov nadobudnutých
na základe verejnej ponuky majetkových hodnôt a základné strategické zámery podnikateľskej činnosti
družstva boli neaktuálne už k 31.12.2006). Z uvedeného vyplynulo, že družstvo svojim konaním

porušovalo ust. § 129 ods. 3, v spojení s ust. § 128 ods. 1 písm. b/, c/ a h/ a ust. § 125c ods. 1,
v spojení s ust. § 127 ods. 4 zákona o cenných papieroch od 31.12.2006, ale NBS voči družstvu
úradne zasiahla až v máji 2011, kedy mu vydaním rozhodnutia o zákaze činnosti konečne zakázala
činnosť. Ohľadom predčasnosti žaloby žalobca vyslovil právny názor, že existujúce konkurzné konanie
samo osebe nevylučuje možnosť podať veriteľom, ktorí si prihlásili svoju pohľadávku do konkurzu,

žalobu o náhradu škody proti štátu a nerobí žalobu predčasnou. Súd má v konaní o náhradu škody
povinnosť skúmať, či aktuálny stav konkurzného konania objektívne vylučuje možnosť uspokojenia
žalobcu ako veriteľa v konkurznom konaní, a ak áno, v akom rozsahu, pričom pri tomto vyhodnotení
súd dokonca nemá čakať až na rozvrhové uznesenie konkurzného súdu, ale je povinný zohľadniť už
napr. správy ustanoveného správcu konkurznej podstaty o stave daného konkurzu. Podmienkou vzniku

zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom podľa § 9 zákona č. 514/2003
Z.z. nie je, aby poškodený preukázal bezúspešnosť vydania pohľadávky v konkurznom konaní, pretože
zákon č. 514/2003 Z.z. uvedenú podmienku, ako jednu z osobitých predpokladov tejto zodpovednosti
nedefinuje. Žalobca napokon v odvolaní namietol, že zo zápisníc o pojednávaní pred prvoinštančným
súdom vyplýva, že listinné dôkazy vyžiadané prvoinštančným súdom, resp. predložené účastníkmi

konania neboli riadne vykonané spôsobom ustanoveným v § 129 ods. 1 O.s.p. V tejto súvislosti žalobca
poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 M Cdo 11/2010 z 31. januára 2012.
5. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutom výroku potvrdil.
6. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal

rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho
pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
7. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, na jeho základe zistil správne
skutkový stav veci a vec po právnej stránke správne posúdil. Súd prvej inštancie napadnutý rozsudok
podrobne a presvedčivo odôvodnil. Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku (§

387 ods. 2 C.s.p.).
8. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že sa stotožňuje so záverom
súdu prvej inštancie, že v konaní nebol preukázaný nesprávny úradný postup zo strany Národnej banky
Slovenska pri vykonávaní dohľadu nad činnosťou Družstva. V tomto ohľade odvolací súd poukazuje na
podrobné odôvodnenie napadnutého rozsudku. Nie je sporné, že NBS bola povinná vykonávať dohľad

nad činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, v konaní však bol
sporný rozsah tohto dohľadu. Treba vziať do úvahy, že až od účinnosti novelizovaného ust. § 129 ods.
3 zák. č. 566/2001 Z.z. (novela zákona č. 566/2001 Z.z. vykonaná zákonom č. 129/2010 Z.z.),
teda až od 01.06.2010, boli povinnosti vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt rozšírené tak,že Družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt malo zákonom uloženú povinnosť
dodržiavať schválený prospekt investície. Teda až od 1. 6. 2010 mohla NBS dohliadať, či Družstvo
dodržiava schválený prospekt investície. Tiež povinnosť aktualizovať prospekt investície v zmysle §

125c ods. 1, v spojení s § 127 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z.z. bola vyhlasovateľovi verejnej ponuky
majetkových hodnôt stanovená až od 01.01.2009 na základe novelizovaného ust. § 127 ods. 4 zák. č.
566/2001 Z.z. (novela zák. č. 566/2001 Z.z. vykonaná zákonom č. 558/2008 Z.z.). Počas celej doby od
vyhlásenia verejnej ponuky majetkových hodnôt zodpovedal investorom za pravdivosť a úplnosť údajov
v prospekte investície štatutárny zástupca vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt (§ 128

ods. 1 písm. h/ zák. č. 566/2001 Z.z.), pokiaľ ide o rizikovosť portfólia, zák. č. 566/2001 Z.z. neukladal
vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt a teda ani Družstvu, žiadne povinnosti v oblasti
rozloženia rizík, na rozdiel od iných dohliadaných subjektov (napr. pre správcovské spoločnosti pre
kolektívne investovanie). Preto tieto neexistujúce povinnosti Družstva nemohla NBS kontrolovať. NBS
nevykonávala dohľad nad finančnými ukazovateľmi Družstva ako sa mylne domnieva žalobca. NBS
mohla podľa platnej právnej úpravy kontrolovať len to, či Družstvo plní informačné povinnosti v zmysle

ust. §§ 126 až 130 zák. č. 566/2001 Z.z. V tejto súvislosti treba poukázať na to, že žalobca si musel byť
vedomýtoho,žesjehoinvestícioujespojenéajrizikoažedoterajšíaleboDružstvompropagovanývýnos
nie je zárukou aj budúcich výnosov ( ust. § 129 ods. 1 písm. b/ zák. č. 566/2001 Z.z. v znení platnom
do 21.07.2013; § 126 až 130 boli zo zákona č. 566/2001 Z.z. vypustené novelou vykonanou zákonom
č. 206/2013 Z.z. účinným dňa 22.07.2013). Ak si toho žalobca vedomý nebol, nemožno to pričítať na

ťarchu Národnej banky Slovenska v zmysle zásady, podľa ktorej neznalosť zákona neospravedlňuje.
Obdobné preto platí aj vo vzťahu k argumentácii žalobcu, že o rozsahu dohľadu NBS nad činnosťou
Družstva nemal vedomosť. Odvolací súd považuje za potrebné osobitne poukázať na to, že postup
Národnej banky bol v súlade s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, v jej medziach, v rozsahu a spôsobom, ktorý
ustanovil zákon.

9. Z uvedeného je zrejmé, že v konaní nebol preukázaný základný predpoklad vzniku zodpovednosti za
škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom štátu v zmysle § 9 zák. č. 514/2003 Z.z., ktorým je
nesprávny úradný postup štátu zastúpeného Národnou bankou Slovenska.
10. K odvolacej námietke žalobcu týkajúcej sa procesného pochybenia súdu prvej inštancie, ktorý podľa
žalobcu na pojednávaní nevykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predpísaným spôsobom, odvolací

súd uvádza, že na súd prvej inštancie bolo podaných niekoľko stoviek skutkovo a právne obdobných
žalôb (žaloby bývalých členov Družstva domáhajúcich sa proti štátu náhrady škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom NBS), pričom vo všetkých týchto veciach sú v spisoch založené
identické listinné dôkazy. Je preto celkom nepochybné, že obsah týchto listinných dôkazov je sporovým
stranám dobre známy, pričom advokátska kancelária FUTEJ & Partners, s.r.o. vo všetkých identických

sporových veciach zastupuje žalobcov - bývalých členov Družstva. Naviac, z obsahu zápisnice o
pojednávaní zo dňa 09.12.2013 (č.l. 119 - 127) je zrejmá neopodstatnenosť tejto odvolacej námietky,
keďže súd prvej inštancie na pojednávaní vykonal všetky listinné dôkazy zákonným spôsobom podľa
§ 129 ods. 1 O.s.p. oznámením ich obsahu.
11. Z toho vyplýva, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny v napadnutom výroku, ktorým bola

zamietnutá žaloba o náhradu škody. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom
výroku potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p.
12. Výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým súd prvej inštancie zamietol návrh žalobkyne na začatie
prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie, nebol napadnutý odvolaním a nadobudol
právoplatnosť.

13. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, v spojení s § 396 ods. 1
C.s.p.aichnáhraduúspešnejžalovanejnepriznal,pretožejejvodvolacomkonanížiadnetrovynevznikli.
14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /

dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).