Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. február 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 31Cob/65/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214214863
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2214214863.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO:
35 724 803, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava proti žalovanému: M. G., nar.
XX.XX.XXXX, bytom T. XXX/XXX, E. C., o zaplatenie 2.424,06 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 16Cb/1/2014-67 zo dňa 05.03.2015 takto

r o z h o d o l :

Odvolacísúdrozsudoksúduprvejinštancievnapadnutejčastizrušujeavecmuvracianaďalšiekonanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním podľa § 96 O.s.p. pripustil späťvzatie návrhu a
konanie o zaplatenie 50,- eur s 9,5 % úrokom z omeškania ročne od 01.08.2011 do 16.02.2015 zastavil.
Ďalšou časťou výroku zamietol návrh žalobcu o zaplatenie 2.374,06 eur titulom vrátenia pôžičky s 9,5 %
úrokom z omeškania zo sumy 2.424,06 eur, ktorý požadoval žalobca od 01.08.2011 do 16.02.2015 a zo
sumy 2.374,06 eur od 17.02.2015 do zaplatenia a žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznal.

2. Rozhodol tak na základe vykonaného dokazovania, ktorým pôvodný žalobca, spoločnosť Consumer
Finance Holding a.s. sa domáhala voči žalovanému zaplatenia žalovanej istiny vo výške 2.424,06 eur
s prísl. s poukazom na to, že dňa 06.09.2010 uzatvoril so žalovaným zmluvu č. 7078762, na základe
ktorej bola žalovanému poskytnutá pôžička vo výške 3.750,- eur, ktorú sa tento zaviazal splácať v 60
mesačných splátkach po 62,50 eur. V dôsledku nesplnenia povinnosti žalobca dlh zosplatnil s tým, že ku

dňu podania žaloby mu žalovaný neuhradil čiastku vo výške 2.424,06 eur. V priebehu konania žalobca
svoju pohľadávku postúpil na spoločnosť EOS KSI Slovensko s.r.o., na základe ktorej skutočnosti súd
prvej inštancie uznesením č.k. 16Cb/1/2014-51 pripustil zmenu účastníkov a konal ďlaej s postupníkom.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie, oboznámil sa listinou označenou ako zmluva o poskytnutí
bezúročnej pôžičky č. 7078762 zo dňa 06.09.2010, podľa formulárového znenie ktorej pôžička bola

plnená bezhotovostne prevodom na účet žalovaného. Pri výklade právneho úkonu označeného ako
zmluva o pôžičke podľa názoru súdu prvej inštancie je potrebné postupovať podľa § 35 ods. 2 Obč.
zák. s prihliadnutím na jazykové výrazy a tak súd dospel k záveru, že ide o zmluvu o pôžičke
uzatvorenú podľa Občianskeho zákonníka, na čom nič nemení ani znenie odseku 14.8 Všeobecných
obchodných podmienok, ktoré odkazuje na zmluvný typ zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zmluva o
spotrebiteľskom úvere, ale nie je samostatným zmluvným typom, používa sa pre rôzne zmluvné typy,

ktorých ekonomickou podstatou je úverovanie spotrebiteľa veriteľom, ktorý je podnikateľom, preto ani
všeobecné obchodné podmienky nemožno považovať za ustanovenie, ktoré by vymedzovalo presne
právny charakter uvedenej zmluvy. V súvislosti s týmto zistením súd prvej inštancie poukázal na
ust. § 54 ods. 2 Obč. zák., podľa ktorého pri pochybnostiach o obsahu spotrebiteľskej zmluvy je
potrebné vychádzať z výkladu, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší a tak vzťah medzi spoločnosťou,
ktorá ako veriteľ poskytla plnenie vyhodnotil z hľadiska občianskoprávneho ako zmluvu o pôžičke

a z dôvodu, že zmluvy posudzované z hľadiska obchodnoprávneho sú pre spotrebiteľov spravidla
nevýhodnejšie. Príslušné ustanovenia Všeobecných obchodných podmienok nepovažoval za dohoduo voľbe pôsobnosti Obchodného zákonníka, ako vyžaduje § 262 Obchod. zák., pretože takáto voľba
by znamenala pre dlžníka značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach ako spotrebiteľa. Zo znenia
bodu 6.2 Všeobecných obchodných podmienok vyplýva, že jednotlivé splátky pôžičky sú zročné do 20.

dňa kalendárneho mesiaca. V danej veci spoločnosť, ktorá poskytla pôžičku zosplatnila celý dlh v júli
2011. Ustanovenie § 53 ods. 7 Obč. zák. umožňuje vykonať toto právo až po trojmesačnom omeškaní
zosplatnením niektorej splátky. K zosplatneniu v júli 2011 mohlo dôjsť najskôr až v dôsledku omeškania
so splátkou za mesiac apríl 2011, v tom čase ale žalovaný už neuhradil ani splátku za mesiac február a
marec 2011, takže dôvod na zosplatnenie celého dlhu by veriteľovi vznikol už v tom čase. Z listu zo dňa

23.07.2011 presný dôvod zosplatnenia nevyplýva, a tak prvoinštančný súd poukázal na § 103 Obč. zák.,
podľa ktorého plynie premlčacia doba celého zosplatneného dlhu, nie od okamihu doručenia oznámenia
alebo výzvy veriteľa na zosplatnenie dlhu, ale od zročnosti nesplnenej splátky, ktorá založila právo
veriteľažiadaťpredčasnésplatenie.Aktedavprerokovanejveciišloosplátkuzamesiacapríl2011,ktorá
bola podľa Všeobecných obchodných podmienok uvedených v odseku 6.2 splatná 20.04.2011, začala
tým plynúť premlčacia doba pre splatnosť celého dlhu žalovaného, ktorá uplynula najneskôr 20.04.2014.

Žaloba bola podaná na súd dňa 22.07.2014, čo je teda po uplynutí premlčacej doby na všetky splátky
a keďže žalovaný je spotrebiteľom v zmysle zák. č. 129/2010 Z.z. súd musel prihliadnuť s poukazom
na § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa i na túto skutočnosť a sa ňou zaoberať i aj bez
vznesenia námietky premlčania. S poukazom na tieto skutočnosti potom skonštatoval, že žalobcom
uplatnená pohľadávka je premlčaná a preto neopodstatnená vrátane nároku na úrok z omeškania a tak

žalobu v rozsahu, ktorou si žalobca uplatňoval plnenie zamietol. O trovách konania rozhodol súd prvej
inštancie podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešný žalovaný si žiaden trovy neuplatnil, tak mu žiadne
nepriznal a vo výroku rozhodol, že žalobcovi, ktorý bol neúspešný sa náhrada trov konania nepriznáva.

4. Rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo v zákonom stanovenej lehote napadnuté odvolaním žalobcu,

z obsahu ktorého vyplýva, že predmetom odvolania je zamietajúca časť rozsudku, keď žiadal, aby
odvolací súd uvedené rozhodnutie v zamietajúcej časti zmenil a návrhu vyhovel, alebo vec zrušil a
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil poukazom na ust. § 103 Obč. zák.
a zdôraznil, že súd na daný prípad nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce
sa premlčacej doby, pretože mal aplikovať Obchodný zákonník, keďže ide o zmluvu o úvere, napriek

tomu, že jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ. K posúdeniu veci z hľadiska plynutia premlčacej
doby celého zosplatneného dlhu od zročnosti nesplnenej splátky, ktorá by založila právo veriteľa žiadať
predčasné splnenie uviedol, že s názor súdu nemožno súhlasiť. K splatnosti celého dlhu a plynutie
premlčacej doby začína nie z dôvodu, že nedošlo k zaplateniu splátky, ale že veriteľ využil právo a žiadal
zaplatenie celej pohľadávky. Tento nárok ale nemohol uplatniť skôr, ako by dlžníka vyzval na plnenie,

inak by došlo k predčasne podanému návrhu. Žalobca si teda mohol uplatniť svoj nárok na súde až po
zosplatnení poskytnutého úveru, čo vykonal listom zo dňa 23.07.2011, v ktorom poskytol žalovanému
trojdňovú lehotu na plnenie, preto premlčacia doba začala plynúť až dňom 01.08.2011, a teda v čase,
keď bol podaný žalobný návrh, t.j. 22.07.2014 ešte neuplynula. K uvedenému poukázal i na rozhodnutie
NS SR sp.zn. 4Cdo/146/2008 zo dňa 31.07.2008. K otázke aplikácie Občianskeho zákonníka namiesto

akceptovania dohody o použití Obchodného zákonníka dal do pozornosti viaceré rozhodnutia Krajského
súdu v Banskej Bystrici, rozhodnutie Krajského súdu v Trnave a rozhodnutia NS SR, ktoré sa touto
otázkou zaoberali i práve z dôvodu odlišnej úpravy inštitútu premlčania.

5. Žalovaný, ktorému bolo doručené odvolanie sa k nemu nevyjadril.

6. Odvolací súd o odvolaní rozhodol podľa zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len C.s.p.) účinnom od 01.07.2016, ktorý nahradil zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Z
prechodných ustanovení zák. č. 160/2015 Z.z. obsiahnutých v ust. § 470 ods. 1 a 2 C.s.p. vyplýva, že ak
nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Právneúčinkyúkonov,ktorévkonanínastalipredodňomnadobudnutiaúčinnostitohtozákonazostávajú
zachované. Uvedené znenie prechodných ustanovení znamená, že nová právna úprava vychádza z
princípu okamžitej aplikácie procesnoprávnych noriem, čo znamená, že sa použije na všetky konania a
to i na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti nového zákona. V tejto súvislosti je potrebné
uviesť, že súd prvej inštancie rozhodoval podľa právneho predpisu účinného v čase začatého súdneho

konania, ktorým bol zák. č. 99/1963 Zb., za účinnosti ktorého začalo konanie vo veci samej a podľa tohto
zákona boli vykonané i súvisiace procesné úkony, bolo vedené dokazovanie a vyhlásené rozhodnutie.
Za účinnosti tohto zákona začalo aj odvolacie konanie. Krajský súd konajúci ako súd odvolací musel
rešpektovať daný stav, ktorý zodpovedá princípu právnej istoty a legitímnemu očakávaniu strán, že ichvec bude posúdená podľa predpisov platných v čase vykonania procesných úkonov a rozhodnutia súdu
v danej veci ako i začatého odvolacieho konania. K uvedenému odvolací súd poukazuje na článok 2
ods. 1, 2 a článok 3 ods. 1 Základných princípov zák. č. 160/2015 Z.z., kedy bolo potrebné podľa § 470

ods. 1, 2 C.s.p. aplikovať tie ustanovenia nového procesného predpisu, ktoré boli v čase rozhodovania
použiteľné na dané konanie, ale nemohol opomenúť ani ustanovenia O.s.p., ktoré boli použité súdom
prvej inštancie.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie proti uzneseniu bolo

podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia (§
356 písm. b) C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.)
a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. a) C.s.p.), preskúmal
napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 C.s.p.),
vychádzajúczoskutkovéhostavuzistenéhosúdomprvejinštanciebezpotrebyzopakovaniačidoplnenia

dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 C.s.p. ) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti napadnutej odvolaním, a to v
časti, ktorou bol návrh zamietnutý nie je možné vzhľadom na jeho právne posúdenie potvrdiť ani zmeniť
a je potrebné ho zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. b) a c) C.s.p.) a vec vrátiť na ďalšie konanie podľa § 391
ods. 1 C.s.p..

8. Podľa § 389 ods. 1 C.s.p. b) odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom a podľa písm. c) tohto ustanovenia ak súd prvej inštancie

dôsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné
doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

9. Konštatovanie, že vada konania vymedzená v práve odcitovanom ustanovení základného predpisu
občianskeho procesného práva Slovenskej republiky je vo svojej podstate porušením základného práva

účastníka súdneho konania na spravodlivý proces (inak práva zaručeného okrem zákonov i článkom
46 a nasledujúcimi Ústavy Slovenskej republiky, čiže ústavného zákona SNR č. 460/1992 Zb. v znení
neskorších ústavných zákonov a tiež článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd,tohtoinakuverejnenéhovpríloheoznámeniaFederálnehoministerstvazahraničnýchvecíČSFR
č. 209/1992 Zb.), patrí už k záverom ustálenej rozhodovacej praxe tunajšieho súdu (v uvedenej súv.

por. napr. uznesenie Krajského súdu v Trnave z 30. júna 2008 č. k. 10Co/152/2008-37 alebo z 30.
novembra 2010 sp. zn. 10Co/210/2010. podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz
Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T.
c/a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91), Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález z 12.
mája 2004 sp. zn. I. ÚS 226/03) a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozsudok z 27. apríla 2006 sp.

zn. 4Cdo 171/2005) teda za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať tiež nedostatok
riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Požiadavky na riadne odôvodnenie
rozsudku súdu v podmienkach vnútroštátnej úpravy slovenského civilného procesu v čase rozhodovania
súdom prvej inštancie vymedzovalo (na úrovni zákona) ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p. ( teraz ho
vymedzuje ust. § 220 ods. 2 C.s.p.), podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa

navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania,
stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých
dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil; dbá pritom aj na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Korektným a i ústavne konformným výkladom takéhoto ustanovenia pritom treba dospieť k záveru,

že s práve S uvedenými požiadavkami je v rozpore nielen úplný či čiastočný nedostatok (absencia)
dôvodov rozhodnutia, ale napr. aj vzájomná rozpornosť právnych záverov súdu a existencia extrémneho
nesúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami, resp. prípad, keď právne závery
zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú a napokon i len všeobecné súhrnné
zistenia, konštatovania alebo závery bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto

vyvodené. Ak povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné
a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, jej nesplnením sa odníma aj možnosť náležite
skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky s jeho dôvodmi v rámci
využitia prípadných riadnych alebo i mimoriadnych opravných prostriedkov) a výskyt takejto vadyzakladalsámosebenielendôvododvolaniapodľa§205ods.2písm.a)vspojenísust.§221ods.1písm.
f) O.s.p. ( t.č. § 389 ods.1 písm b) C.s.p.), ale tiež nevyhnutnosť rozhodnutia spôsobom predpokladaným
druhým z takýchto ustanovení.

10. Pri rešpektovaní vyššie uvedených úvah musí odvolací súd konštatovať, že súd prvej inštancie
pochybil, keď z odôvodnenia jeho rozhodnutiach sa nemožno dozvedieť z ktorých dôkazov dospel
k záveru, že zo strany veriteľa došlo k platnému a účinnému zosplatneniu žalovanej pohľadávky,
ktorým dňom sa táto pohľadávka mala stať splatnou a z akého dôvodu dospel k záveru, že premlčacia

doba všetkých nárokov uplatnených žalobcom v tomto konaní začala plynúť odo dňa zročnosti prvej
neuhradenej splátky dňa 20. apríla 2011, ktoré právne a skutkové závery boli rozhodujúce pre
rozhodnutie vo veci samej.

11. Odvolací súd dospel k záveru, že v posudzovanej veci sa jedná o nepreskúmateľnosť rozsudku pre
nedostatok dôvodov, v minulosti zakladajúcej samostatný zrušovací dôvod (podľa § 221 ods. 1 písm. c)

O.s.p. v znení platnom a účinnom do 31. augusta 2015 vrátane), v súčasnosti sa jedná o postup súdu
odnímajúci stranám reálnu možnosť konať pred súdom (podľa už vyššie citovaného ustanovenia § 389
ods.1 písm. b) C.s.p.).

12. K otázke posúdenia vzniku práva veriteľa domáhať sa zaplatenia celej pohľadávky ( ktorej zaplatenie

bolo dohodnuté v splátkach) pre nesplnenie niektorej splátky odvolací súd uvádza, že práve v
posudzovanej veci bolo nesporné, ako to konštatoval aj súd prvej inštancie, že právny vzťah medzi
žalobcom a žalovaným je vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou, kedy súd rozhodujúci o
nárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatneniapráva,naoslabenie
nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo

zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi.

13. Podľa § 565 O.z. ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté, alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky . Uplatnenie práva na splatenie

celej pohľadávky ( strata výhody splátok) je teda v zmysle vyššie uvedeného viazané na splnenie týchto
podmienok:
a) možnosť straty výhody splátok bola výslovne určená v dohode medzi veriteľom a dlžníkom alebo v
súdnom rozhodnutí,
b) dlžník nesplní niektorú zo splátok v deň jej splatnosti,

c) veriteľ požiadal dlžníka o zaplatenie celej pohľadávky do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Podľa § 53 ods. 9 Obč. zák., ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,
môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie

tohto práva.

14. V tejto súvislosti vzhľadom na charakter nárokov uplatňovaných žalobcom v tomto konaní ( plnenia
zo spotrebiteľskej zmluvy) odvolací súd dodáva, že ustanovenie § 53 ods. 9 Obč. zák. modifikuje
ustanovenie § 565 Obč. zák. vo vzťahu k spotrebiteľským zmluvám, podľa ktorého, ak ide o splnenie

dlhu v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky,
len ak to bolo dohodnuté alebo určené v rozhodnutí súdu. Právo na zaplatenie celej pohľadávky (stratu
výhody splátok) môže veriteľ využiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Podľa § 53
ods. 9 O.z. je však strata výhody splátok v právnom vzťahu so spotrebiteľmi podmienená uplatnením
týchto podmienok:

a) musí ísť o spotrebiteľskú zmluvu,
b) strata výhody splátok nenastáva automaticky pre nesplnenie niektorej splátky, ale až po uplatnení
práva veriteľa; veriteľ môže toto právo uplatniť najskôr až po uplynutí trojmesačnej lehoty od omeškania
dlžníka so zaplatením splátky,
c) veriteľ upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie práva na zaplatenie celej

pohľadávky .

15. Ak sa teda v spotrebiteľskej zmluve dohodla strata výhody splátok, má veriteľ právo, nie
však povinnosť, od dlžníka (spotrebiteľa) žiadať zaplatenie celej pohľadávky za splnenia zákonnýchpodmienok. Ak chce toto právo uplatniť, môže tak urobiť, len ak od splatnosti nezaplatenej splátky
uplynula najmenej trojmesačná lehota. Uplynutie trojmesačnej lehoty od splatnosti nezaplatenej splátky
však nepostačuje na splatnosť celého peňažného dlhu, nakoľko zákon vyžaduje, aby veriteľ upozornil

dlžníka, že si uplatňuje právo na zaplatenie celého dlhu (stratu výhody splátok). Veriteľ teda musí vopred
notifikovať uplatnenie svojho práva aspoň v pätnásťdňovej lehote. Po jej uplynutí sa právo na zaplatenie
celej zvyšujúcej pohľadávky stáva účinným, teda až v tomto okamihu vzniká právo veriteľa požadovať od
dlžníka zaplatenie celej pohľadávky naraz. Pokiaľ ide o premlčanie takéhoto práva je potrebné uviesť,
ako to správne konštatoval aj súd prvej inštancie, že podľa ustanovenia § 103 O.z. veta druhá ak sa

pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa
zročnosti nesplnenej splátky, teda tej, ktorej zaplatenie požadoval veriteľ svojou výzvou obsahujúcou aj
upozornenie veriteľa na uplatnenie práva na zaplatenie celej pohľadávky.

16. Zo spisu súdu prvej inštancie však odvolací súd zistil, že žalobca nepredložil súdu žiadne listinné
dôkazy preukazujúce, že súčasťou dohody o plnenie dlhu v splátkach bola aj dohoda o strate výhody

splátok, a že by žalovanému na základe takejto dohody a za splnenia aj vyššie citovaných zákonných
podmienok vznikla povinnosť uhradiť všetky nezaplatené splátky jednorázovo. So žalobcom predloženej
Zmluvy o poskytnutí bezúčelovej pôžičky zo dňa 06.09.2010 číslo 7078762 totiž nevyplýva, že by
súčasťou dohody o splácaní dlhu v splátkach bola aj dohoda o strate výhody splátok a predžalobnú
upomienku zo dňa 23.07. 2011 nie je možné vzhľadom na jej obsah považovať za výzvu veriteľa

dlžníkovi, ktorou veriteľ vyzýva dlžníka na zaplatenie konkrétnej neuhradenej splátky v lehote 3 dní od
doručenia tejto výzvy s upozornením, že ak túto konkrétnu splátku do 3 dní neuhradí, po uplynutí tejto
lehoty sa stáva splatným celý zostatok dlhu. Z obsahu uvedenej predžalobnej upomienky ( č.l. 5 spisu)
vyplýva oznámenie veriteľa, že dlžník nevzal vážne predchádzajúce upozornenie týkajúce sa zmluvy
číslo 7078762, ktorým mu poskytol poslednú možnosť mesačného splácania pohľadávky a preto ho

dôrazne vyzýva k úhrade všetkých splátok ( teda celého zostatku dlhu) jednorázovo. Uvedené ale nie
je možné považovať bez ďalšieho za zosplatnenie úveru a aj záver súdu prvej inštancie o
premlčaní celej uplatnenej pohľadávky nebol správny.

17. S poukazom na uvedené odvolací súd z dôvodu potreby zachovania práva účastníkov konania

na riadny dvojinštančný proces so všetkými jeho náležitosťami (zahŕňajúci vykonávanie základného
dokazovania na rozhodujúce otázky v prvej inštancii súdov, dostatočne konkrétne právne posúdenie
veci a vydanie rozhodnutia majúceho konanie skončiť odôvodnením zodpovedajúcim úprave v ust. §
220 ods. 2 C.s.p. rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c)
C.s.p. zrušil a podľa § 389 ods.2. C.s.p. vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

18. Súd prvej inštancie musí vykonať základné dokazovanie dôkazmi predloženými sporovými stranami
na rozhodujúce otázky, keď vzhľadom na záver o premlčaní nárokov žalobcu súd prvej inštancie takéto
dokazovanie nevykonal a to so zameraním na rozsah práv a povinností zmluvných strán, na existenciu
dohody zmluvných strán o strate výhody splátok, vznik práva žalobcu požadovať od žalovaného

predčasné zaplatenie celej pohľadávky a v prípade potreby a aj v závislosti na ďalšej procesnej aktivite
sporových strán vykonať aj ďalšie dokazovanie, ktoré žalovaný ako spotrebiteľ nenavrhol, ak to bude
nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci ( § 295 C.s.p.), podľa § 191 C.s.p. náležite zhodnotiť výsledky
celého konania a až následne opätovne rozhodnúť o veci a o trovách tohto odvolacieho konania (§
396 C.s.p.).

Senátom konajúceho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p. ).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).