Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. december 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/1010/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6612207204
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Ďurian
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6612207204.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa L.. I. Y., nar. XX.XX.XXXX,
bytom v A., Z. č. XXX/XX, proti odporcom: 1/ Tatra - Leasing, s. r. o., IČO: 31326552, so sídlom v
Bratislave, Hodžovo námestie č. 3, zastúpenému právnym zástupcom SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o.,
IČO: 36853186, so sídlom v Bratislave, Štefánikova č. 8, v mene ktorého pred súdom koná JUDr.
František Sedlačko, advokát a konateľ, a 2/ BALIOR, spol. s r. o., IČO: 36007200, naposledy so sídlom

v Českom Brezove, č. 126, ktorý zanikol dobrovoľným výmazom z obchodného registra dňa 20.01.2016
v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou BARI TRUCK, s.r.o., IČO: 36580350, so sídlom vo Zvolene, ul.
Generála Svobodu č. 1979/31, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu Lučenec č.k. 6C/52/2012-248 zo dňa 12.03.2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku o zamietnutí návrhu navrhovateľa na zrušenie rozhodcovského
rozsudku (druhý výrok) a v závislom výroku o trovách konania (tretí výrok) z r u š u j e a v tomto

rozsahu v r a c i a okresnému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zastavil konanie o návrhu navrhovateľa voči odporcovi 2/ (prvý
výrok); návrh navrhovateľa na zrušenie rozhodcovského rozsudku Rozhodcovského súdu v Bratislave
sp. zn. 3976/12 zo dňa 31.03.2012 zamietol (druhý výrok) a navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť
odporcovi 1/ trovy konania v sume 1.066,22 € v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku (tretí

výrok). V odôvodnení rozsudku okresný súd konštatoval, že navrhovateľ sa návrhom na začatie konania
domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku Rozhodcovského súdu v Bratislave sp. zn. 3976/12 zo dňa
31.03.2012 (ďalej aj „sporný rozhodcovský rozsudok“), ktorým rozhodcovský súd uložil navrhovateľovi
a odporcovi 2/ (v tom čase s obchodným menom ALIOR spol. s r. o.) povinnosť spoločne a nerozdielne
zaplatiť odporcovi 1/ sumu 58.281,12 € spolu s úrokom vo výške 6 % ročne od 29.11.2011 do zaplatenia,
zmenkovú odmenu v sume 194,27 € a trovy konania v sume 2.716,90 €. Navrhovateľ žiadal, aby

súd zrušil sporný rozhodcovský rozsudok s poukazom na to, že v danom prípade ide o spotrebiteľskú
zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka; bol vypísaný v zmenke vystavenej odporcom 1/ dňa
23.11.2009, ním vyplnenej dňa 26.11.2009 na sumu 58.281,12 € a to ako zmenkový ručiteľ (avalista)
podľa zmluvy o použití bianko zmenky č. 21090230/1 zo dňa 23.11.2009 a to na základe leasingovej
zmluvy č. 21090230 zo dňa 23.11.2009. Navrhovateľ poukázal na to, že na daný právny vzťah je
potrebnéaplikovaťpríslušnéustanovenia§52anasledujúceObčianskehozákonníkaospotrebiteľských

zmluvách v spojení so zákonom č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Navrhovateľ žiadal
zrušiť rozhodcovský rozsudok podľa § 40 ods. 1 písm. c), písm. g) a písm. j) zákona č. 244/2002 Z.
z. o rozhodcovskom konaní, t. j. z dôvodu, že jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera
platnosťrozhodcovskejzmluvy,zdôvodu,žebolaporušenázásadarovnostiúčastníkovrozhodcovského
konania;akoajzdôvodu,žeboliporušenévšeobecnezáväznéprávnepredpisynaochranuspotrebiteľa.
V tejto súvislosti poukázal na to, že podal písomné námietky proti rozhodcovskému rozsudku dňa

10.02.2012 podľa § 21 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní z dôvodu nedostatku
právomoci rozhodcovského súdu z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej doložky vedenej v časti VII ods.7 leasingovej zmluvy v spojení s článkom V. bod 5. 4 zmluvy o zmenke. Ustanovenie článku VII ods. 7
leasingovej zmluvy v spojení s článkom V. bod 5.4 zmluvy o zmenke považoval za neprijateľnú zmluvnú
podmienku spôsobujúcu čiastočnú neplatnosť leasingovej zmluvy a zmluvy o zmenke a neplatnosť

rozhodcovskej doložky v nej uvedenej. Uviedol, že okrem vyššie uvedenej nerovnováhy v právach a
povinnostiach zmluvných strán leasingovej zmluvy a zmluvy o zmenke sú v leasingovej zmluve ďalšie
ustanovenia neprijateľnými zmluvnými podmienkami, ktoré prijímateľ leasingu nemohol pri uzatváraní
leasingovej zmluvy ovplyvniť, a ktoré výrazne znevýhodňujú práva prijímateľa leasingu, zbavujú
leasingovú spoločnosť jej zodpovednosti na ťarchu prijímateľa leasingu, čím umožňujú rýchlejšie docieliť

právo na vyplnenie zmenky a tak spôsobujú jej neplatnosť. V tejto súvislosti poukázal na dojednania
leasingovej zmluvy podľa článku 5.2, článku 5.4, článku 6.2 a článku 11 bod 11.2.1. leasingovej zmluvy.
Navrhovateľ poukázal aj na to, že rozhodcovský súd mu poskytol neprimerane krátku lehotu troch dní
na vyjadrenie sa k obsahu návrhu odporcu 1/ ako navrhovateľa v rozhodcovskom konaní, preto nemal
možnosťvsúdomstanovenejlehotetrochdnínanávrhriadneavčasreagovať,pričomrozhodcovskýsúd
na tieto skutočnosti nebral ohľad. Rozhodcovský súd neprihliadol na jeho vecnú argumentáciu týkajúcu

sa nesprávne vyplnenej zmenkovej sumy, nepreskúmateľnosti zániku leasingovej zmluvy a vzájomného
nároku, ktorý bol uplatnený v písomných námietkach. Rozhodcovský súd podľa neho rozhodol bez
preskúmania skutočností uvedených v písomných námietkach o nesprávnom vyplnení zmenkovej sumy.
Okresný súd ďalej uviedol, že na pojednávaní dňa 12.03.2014 vzal navrhovateľ návrh voči odporcovi
2/ späť, v dôsledku čoho okresný súd konanie voči odporcovi 2/ v súlade s ustanovením § 96 ods.

1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zastavil. Na základe vykonaného dokazovania
dospel okresný súd k záveru, že navrhovateľ nevystupoval pri uzatváraní zmlúv ako spotrebiteľ, preto
v tomto prípade nebolo možné aplikovať zákonné ustanovenia § 52 ods. 1 a nasledujúce Občianskeho
zákonníka; poukázal na to, že aby mohol považovať navrhovateľa za spotrebiteľa, by museli byť splnené
dve podmienky, a to, že by sa jednalo o fyzickú osobu, ktorá by súčasne uzatvorila spotrebiteľskú zmluvu

za účelom uspokojenia svojich súkromných potrieb. Okresný súd nepovažoval leasingovú zmluvu č.
29090230 zo dňa 23.11.2009 za spotrebiteľskú zmluvu, vzhľadom na to, že jej zmluvnými stranami boli
právnické osoby, ktoré konali v rámci svojej podnikateľskej činnosti; z leasingovej zmluvy č. 2109023
zo dňa 23.11.2009 a zmluvy o použití bianko zmenky č. 21090230/1 zo dňa 23.11.2009 vyplýva, že v
čase ich uzatvárania vystupoval navrhovateľ ako štatutárny orgán prijímateľa leasingu ALIOR spol. s r.

o.; zmluva o použití bianko zmenky č. 21090230/1 zo dňa 23.11.2009 bola uzavretá na zabezpečenie
nárokov vyplývajúcich z leasingovej zmluvy č. 29090230 zo dňa 23.11.2009; tento zabezpečovací
prostriedok mal akcesorickú povahu vo vzťahu k leasingovej zmluve a viaže sa k hlavnému právnemu
pomeru leasingovej zmluve č. 21090230 zo dňa 23.11.2009. Okresný súd ďalej konštatoval, že v rámci
rozhodcovského konania podal navrhovateľ námietky, avšak nestihol ich zaslať rozhodcovskému súdu

v trojdňovej lehote od doručenia výzvy na vyjadrenie; trojdňová lehota bola stanovená rozhodcovským
súdom v súlade so znením ustanovenia § 175 ods. 1 O.s.p.; vzhľadom na to, že navrhovateľ doručil
námietky voči návrhu, ktorý bol podaný na rozhodcovský súd dňa 05.12.2011 až po uplynutí tejto lehoty,
rozhodcovský súd na námietky neprihliadal. Pokiaľ navrhovateľ poukázal na to, že mu nebol dodaný
riadne a včas predmet leasingu, okresný súd uzavrel, že nedodanie predmetu leasingu v danom prípade

nemalo vplyv na povinnosť uhrádzať dohodnuté leasingové splátky v zmysle článku VII leasingovej
zmluvy (záverečné ustanovenia) ods. 1 platnosť a účinnosť leasingovej zmluvy; povinnosť uhrádzať
mesačné leasingové splátky nastala už podpisom leasingovej zmluvy č. 21090230, t.j. dňom 23.11.2009;
s poukazom na znenie článku III leasingovej zmluvy a všeobecných zmluvných podmienok ods. 5 bod
5.2., okresný súd uviedol, že odporca 1/ nebol výrobcom ani dodávateľom nákladného vozidla zn.

Volvo FM400 valník s hydraulickou rukou a hákovým nakladačom (predmet leasingu), pretože v zmysle
leasingovej zmluvy bol poskytovateľom leasingu, preto nedodržanie dodacích podmienok zo strany
tretiehosubjektunemohloísťnaťarchuodporcu1/;zuvedenéhodôvodubolodporca1/podľaokresného
súdu oprávnený požadovať úhradu leasingových splátok aj napriek tomu, že prijímateľ leasingu nemohol
fakticky užívať predmet leasingu a táto okolnosť nemala žiaden vplyv na povinnosť splácať riadne a

včas dohodnuté leasingové splátky. Prijímateľ leasingu bol v čase doručenia výpovede leasingovou
spoločnosťou v omeškaní s úhradou splatných leasingových splátok po dobu dlhšiu ako sedem dní; z
uvedeného dôvodu odporca 1/ následne vypovedal predmetnú leasingovú zmluvu písomnou výpoveďou
ku dňu 10.10.2010, keď v zmysle všeobecných zmluvných podmienok dňom doručenia písomnej
výpovede je tretí deň po jej odoslaní. Leasingová zmluva a Zmluva o použití bianko zmenky bola

uzavretá v súlade s ustanovením § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení s ustanovením
§ 262 Obchodného zákonníka; dňa 23.11.2009 uzavrel navrhovateľ ako avalista zmluvu o použití
bianko zmenky č. 21090230/1; predmetom tejto zmluvy bolo udelenie zmenkového vyplňovacieho práva
dlžníkom veriteľovi za účelom zabezpečenia pohľadávok veriteľa; vzhľadom na to, že zo strany dlžníkaALIORspol.sr.o.,neboliriadneavčaszaplatenéleasingovésplátky,odporca1/akoveriteľpoužilbianko
zmenku s tým, že na nej bola uvedená suma 58.281,12 €; táto zmenka nebola zo strany navrhovateľa
ako avalistu zaplatená odporcovi 1/ ako veriteľovi; rozhodcovský súd preto podľa okresného súdu

správne zaviazal navrhovateľa a odporcu 2/ (v tom čase s obchodným menom ALIOR spol. s r. o.) na
zaplatenie dlžnej zmenkovej sumy 58.281,12 € s príslušenstvom a trovami rozhodcovského konania
v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Okresný súd sa stotožnil s právnou argumentáciou
odporcu 1/; mal za to, že v danom prípade nešlo o spotrebiteľskú zmluvu, a preto nebolo možné v
predmetnej veci aplikovať zákonné ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa; vo veci bolo potrebné

aplikovať zákonné ustanovenia Obchodného zákonníka; v rámci rozhodcovského konania navrhovateľ
podal námietky, avšak tieto podal po uplynutí stanovenej trojdňovej lehoty a z uvedeného dôvodu
rozhodcovskýsúdnaneneprihliadal.Vzmysleleasingovejzmluvybolopovinnosťouprijímateľaleasingu
uhrádzať leasingové splátky riadne a včas; splátky neboli riadne a včas uhrádzané, preto v zmysle
leasingovej zmluvy došlo k predčasnému ukončeniu leasingu; odporca 1/ vynaložil vlastné finančné
prostriedky na obstaranie predmetu leasingu, za okolnosť, že prijímateľ leasingu nemohol fakticky užívať

predmetleasingu,zodpovedádodávateľanieodporca1/.Nazákladeuvedenéhopovažovalokresnýsúd
sporný rozhodcovský rozsudok za vydaný v súlade s leasingovou zmluvou a všeobecnými zmluvnými
podmienkami finančného leasingu hnuteľných predmetov, súčasne v súlade so zmluvou o použití bianko
zmenky a tiež v súlade s rokovacím poriadkom rozhodcovského súdu, a preto návrh navrhovateľa proti
odporcovi 1/ ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa §

142 ods. 1 O.s.p. a uložil navrhovateľovi povinnosť nahradiť plne úspešnému odporcovi 1/ trovy konania
v sume 1.056,22 €

Proti rozsudku okresného súdu vo výroku o zamietnutí návrhu navrhovateľa na
zrušenie rozhodcovského rozsudku a vo výroku trovách konania podal navrhovateľ včas

odvolanie (č.l. 255-260 spisu). Vyčítal okresnému súdu, že Chyba! Neplatné hypertextové
prepojenie. ôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), na
základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.)

a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.).
Navrhovateľ zdôraznil, že ako právne dôvody podania návrhu na zrušenie sporného rozhodcovského
rozsudku uviedol jednak argumentáciu právnej ochrany spotrebiteľa a jednak právnu argumentáciu
porušenia základných zásad práva na spravodlivý súdny proces. Navrhovateľ akceptoval, že právny
vzťah účastníkov konania zrejme nepodlieha ochrane platnej pre spotrebiteľské vzťahy. Na druhej strane

však vyjadril názor, že nemožno ignorovať skutočnosť, že jeho procesné práva boli v rozhodcovskom
konaní vážne porušené a okresný súd sa touto problematikou vôbec nezaoberal, resp. zaoberal sa
ňou len veľmi okrajovo. Podľa navrhovateľa okresný súd vo svojom rozhodnutí neskúmal podmienky
týkajúce sa porušenia rovnosti práv účastníkov rozhodcovského konania a svoje rozhodnutie oprel len
o tvrdenie, že navrhovateľ nebol spotrebiteľom, že sa nejedná o spotrebiteľskú zmluvu a že lehota

troch dní nebola navrhovateľom dodržaná, na základe čoho tvrdil, že rozhodcovský súd zmenkovému
návrhu správne vyhovel. Okresný súd sa podľa neho dokonca celkom mimo rozsahu návrhu zaoberal
skúmaním okolností, za ktorých odporca 2/ neplnil svoje leasingové splátky, ďalej okolností, za ktorých
odporca 1/ ukončil leasingovú zmluvu a rovnako okolností, či odporca 1/ zodpovedal za nedodanie
predmetu leasingu. Všetky tieto okolnosti začal okresný súd skúmať, hoci tieto okolnosti tvorili len

pozadie vzniku právneho sporu medzi účastníkmi konania a neboli právnym dôvodom napadnutia
zákonnosti sporného rozhodcovského rozsudku. Okresný súd dokonca zašiel tak ďaleko, že bez
vykonania akéhokoľvek dokazovania vo veci, bez akéhokoľvek návrhu navrhovateľa a mimo rozsah
predmetu konania v odôvodnení rozhodnutia určil, že platenie leasingových splátok odporcu 2/ bez
dodania predmetu leasingu bolo opodstatnené. Táto okolnosť však vôbec nebola dôvodom, pre

ktorý navrhol zrušenie sporného rozhodcovského rozsudku. Navrhovateľ uviedol, že na pojednávaní
dňa 19.03.2013 výslovne poukázal na skutočnosť, že mu v rozhodcovskom konaní neboli spolu
so zmenkovým návrhom a výzvou rozhodcovského súdu na vyjadrenie vôbec doručené akékoľvek
prílohy zmenkového návrhu; za účelom preukázania tejto skutočnosti navrhoval vykonať vo veci
dokazovanie pripojením celého rozhodcovského spisu; napriek opakovaným výzvam okresného súdu

rozhodcovský súd takmer vyše roka ignoroval splnenie si svojej zákonnej povinnosti a rozhodcovský
spis okresnému súdu nezaslal; až po viac ako roku výziev sa rozhodcovský súd zaslal okresnému
súdu nie celý rozhodcovský spis, ale len elektronické verzie niektorých listín zo spisu, ktorými už
okresný súd disponoval. Preskúmaním celého rozhodcovského spisu mal okresný súd preskúmať,či tento zaslal navrhovateľovi na podanie námietok všetky prílohy zmenkového návrhu. Okresný
súd však ignoroval nečinnosť rozhodcovského súdu, neuložil mu akékoľvek sankcie za marenie
spravodlivosti spočívajúce v ignorovaní jeho písomných výziev, neodstránil spornosť navrhovateľom

tvrdených skutočností a rozhodol len na základe akýchsi elektronických kópii listín, ktoré okresný
súd v spise už mal. Uzavrel, že okresný súd nepreskúmal túto spornú okolnosť doručenia príloh
návrhu, preto neúplne zistil skutkový stav veci a na základe vykonaných dôkazov dospel preto k
nesprávnym skutkovým zisteniam. Namiesto tejto otázky začal okresný súd skúmať pozadie vzniku
sporov medzi účastníkmi konania a zaoberať sa riešením právnych otázok mimo rámca predmetu

konania. Navrhovateľ namietal aj nesprávne právne posúdenie veci. Okresný súd len stroho prevzal
právnu argumentáciu odporcu 1/ týkajúcu sa hmotnoprávneho a abstraktného charakteru zmenkových
sporov. Okresný súd pritom ignoroval výslovné znenie rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu,
ktorý mal ako dôkaz založený v spise. Zo znenia rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu totiž
výslovne vyplýva rozdielny charakter riešenia zmenkových sporov, ako ten, na ktorý sa okresný súd
odvoláva. Z úpravy uvedenej v rokovacom poriadku rozhodcovského súdu totiž vyplýva absencia

abstraktnosti, formálnosti a hmotnoprávneho charakteru zmenkového procesu. Aplikácia Občianskeho
súdneho poriadku je možná len v prípade, ak niektoré otázky rokovací poriadok nerieši; avšak v
ustanovení § 11 ods. 6 rokovacieho poriadku sa vyslovene uvádza, že: „V prípade, že žalobou uplatnený
návrh vyplýva zo zmenky, MÔŽE súd žalovaného vyzvať, aby podal námietky proti zmenke. Lehota
na podanie námietok je lehotou PROCESNOPRÁVNOU a trvá NAJMENEJ TRI DNI. Ak žalovaný v

stanovenej lehote nepodá námietky alebo tieto nie sú riadne, MÔŽE byť rozhodnuté bez nariadenia
ústneho pojednávania. Rozhodcom určenú lehotu na podanie námietok nemožno predĺžiť.“ Uvedenú
právnu úpravu okresný súd nevzal do úvahy, neporovnal jej znenie so znením ustanovenia § 175
O.s.p. o zmenkovom platobnom rozkaze, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia len konštatoval, že:
„Trojdňová lehota bola stanovená rozhodcovským súdom v súlade so znením § 175 ods. 1 O.s.p.“ V

tejto súvislosti mal navrhovateľ za to, že okresný súd nesprávne právne posúdil postup rozhodcovského
súdu týkajúci sa samotného zmenkového konania, a to najmä postup rozhodcovského súdu pri určení
trojdňovej lehoty na vyjadrenie. Aj samotný rozhodcovský súd má pri svojej rozhodovacej činnosti
postupovať v záujme zásady zachovania práva na spravodlivý súdny proces. Nemožno preto na
zmenkový proces vedený pred rozhodcovským súdom aplikovať zásady a princípy určené na konania

pred všeobecnými súdmi, keď sa rozhodcovský súd rozhodol tieto konania riešiť samostatne vo svojom
rokovacom poriadku. Rozhodcovský súd mal v obsahu námietok uvedenú zásadnú argumentáciu,
od namietania výšky vyplnenia zmenkovej sumy, určenia dňa zániku leasingovej zmluvy a samotný
jeho vzájomný návrh, ktoré však rozhodcovský súd pod zásterkou formálnosti zmenkového konania
ignoroval aj napriek tomu, že podľa zásad platných v konaní pred všeobecnými súdmi, majú súdy

povinnosť odstraňovať spornosť uvedenú v súdnych konaniach a vec rozhodcovskému súdu ležala
na stole dva mesiace. Princípom riešenia zmenkových sporov je predsa rozhodovať spor v rýchlom
a čo najkratšom čase, preto bola zákonom daná len trojdňová lehota. V tejto súvislosti navrhovateľ
uviedol, že presne takto si rozhodcovský súd predstavuje výkon spravodlivosti; v prípade podania
zmenkového návrhu dáva odporcovi len trojdňovú lehotu na podanie námietok a bráni sa abstraktnosťou

aformálnosťouceléhokonaniavrámcizásaddanýchObčianskymsúdnymporiadkom,hocivrokovacom
poriadku má riešenie zmenkových sporov dané odlišne; nakoniec vo veci rozhodcovský súd nerozhodne
obratom v krátkom čase ako predpokladá účel zmenkových návrhov a ako predpokladá uloženie
len trojdňovej lehoty (podanie zmenkových námietok navrhovateľom dňa 10.02.2012 a rozhodcovský
rozsudok vydaný dňa 31.03.2012), ale čaká celé dva mesiace kým vo veci rozhodne; rozhodcovský súd

teda účel trojdňovej lehoty absolútne ignoroval a vec si nechal ležať na stole celé dva mesiace napriek
tomu, že už mal v rukách právnu argumentáciu navrhovateľa spojenú s jeho vzájomným návrhom a
nakoniec vydal stručné štvorstranové rozhodnutie bez nariadenia pojednávania vo veci s odôvodnením
zmeškania trojdňovej lehoty. Navrhovateľ v tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu Českej
republiky zn. Pl. ÚS 16/2012 zo dňa 16.10.2012, ktorým došlo k zmene ustanovenia § 175 ods. 1 O.s.ř,

kedy sa ustanovenie § 175 ods. 1 O.s.ř. v slovách „do troch dní“ a „v tejto lehote“ ruší; k zrušeniu
trojdňovej lehoty na podanie námietok proti zmenkovému alebo šekovému platobnému rozkazu došlo
v Českej republike dňa 30.04.2013, pričom sa počíta s tým, že kontinuálne od 01.05.2013 by mala
byť táto lehota predĺžená z troch na osem dní; spomínaný nález tvrdí, že ak sú právnou normou
podmienky realizácie procesných oprávnení niektorých účastníkov neodôvodnene skrátené, porušuje

sa tým základné právo účastníka konania, a to právo na spravodlivý proces; so zásadou práva na
spravodlivý proces veľmi úzko súvisí zásada rovnosti účastníkov konania; lehota troch dní na podanie
námietok je v rozpore s oboma spomínanými zásadami, nakoľko odporca nemá možnosť adekvátne
sa brániť proti uplatňovanému nároku; je potrebné si uvedomiť, že zmenkové a šekové právo boloformulované v druhej polovici 19. storočia a od tej doby nezaznamenalo výraznejšie zmeny; odráža tak
realitu 19. storočia, kedy zmenky boli používané zriedkavo, zásadne len významnými mocenskými a
ekonomickými entitami, a preto v prípade trojdňovej lehoty v tomto prípade nebol dôvod uvažovať o

neprimeranosti lehoty. Na znenie uvedeného nálezu navrhovateľ upozornil okresný súd, tento priložil do
konania ako dôkaz, no napriek tomu ho okresný súd neuviedol v zozname dôkazov a na jeho obsah
v odôvodnení rozhodnutia neprihliadol. Na základe uvedeného navrhovateľ žiadal, aby odvolací súd
preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu a s prihliadnutím na uvedenú právnu argumentáciu vec
vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Odporca 1/ vo vyjadrení zo dňa 09.07.2014 (č.l. 272-275 spisu) k odvolaniu navrhovateľa
prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že podľa jeho názoru nemožno status navrhovateľa
charakterizovať ako spotrebiteľský. Toto tvrdenie podporuje aj uznesenie Krajského súdu v Žiline sp.
zn. 6CoE/114/2013 zo dňa 29.11.2013, podľa ktorého fyzickú osobu ako ručiteľa, ktorá má s právnickou
osobou úzke obchodnoprávne vzťahy, nemožno považovať za spotrebiteľa (uznesenie vychádza z

právneho názoru vysloveného v rozsudku Súdneho dvora Európskej únie sp. zn. C-419/11 zo dňa
14.03.2013,ktorýbolpredloženývkonanípredokresnýmsúdom).Vzhľadomnaprezentovanújudikatúru
považoval odporca 1/ námietku navrhovateľa za neprípustnú. Je nesporné, že ešte pred podaním
návrhu zo dňa 05.12.2011 mal navrhovateľ všetky jeho prílohy (leasingovú zmluvu č. 21090230 zo dňa
23.11.2009 spolu so splátkovým kalendárom a zmluvu o použití bianko zmenky č 21090230/1 zo dňa

23.11.2009) dlhodobo k dispozícii, nakoľko pri uzatváraní leasingového vzťahu vystupoval ako konateľ
odporcu 2/, t.j. obchodnej spoločnosti BALIOR, spol. s r. o., IČO: 36007200, České Brezovo č. 126, 985
03 České Brezovo (ďalej len „prijímateľ leasingu“) a súčasne (subsidiárne) ako ručiteľ - fyzická osoba,
ručiaci za záväzky odporcu 2/ ako prijímateľa leasingu. Ako navrhovateľ nebol povinný priložiť k návrhu
na vydanie rozhodcovského rozsudku okrem originálneho prvopisu zmenky zo dňa 23.11.2009 ďalšie

dôkazné prostriedky, nakoľko zmenka náležitým spôsobom odôvodňovala oprávnenosť uplatneného
nároku; v prípade zmenkového konania (bez ohľadu na to, či sa konanie vedie pred všeobecným
alebo rozhodcovským súdom) sa jedná o osobitný druh občianskeho súdneho konania; predpokladom
pre vydanie rozhodnutia je doloženie zmenky, o ktorej platnosti a pravosti nie je dôvod pochybovať
(rozsudok Vrchného súdu v Prahe sp. zn. 5Cmo/74/99 zo dňa 03.08.1999); ostatné listiny majú v

zmenkovom konaní iba subsidiárny charakter. Vyjadril názor, že navrhovateľ sa námietkou údajného
nedoručenia príloh k návrhu nepriamo snaží reparovať zmeškanie trojdňovej lehoty na podanie námietok
stanovenej rozhodcovským súdom v súlade s ustanovením § 175 ods. 1 O.s.p. Zo strany navrhovateľa
sa podľa jeho názoru jedná u účelovú námietku. Opätovne zdôraznil, že predložená zmenka spĺňala
všetky náležitosti pre riadne vydanie rozhodcovského rozsudku. Nekvalifikovaná obrana navrhovateľa v

rozhodcovskom konaní, ktorý argumentoval v rozpore so špecifickými zásadami zmenkového konania,
nemôže byť na jeho ťarchu. Je viac než pravdepodobné, že jeho procesná obrana by nebola úspešná
ani v konaní pred všeobecným súdom. Podľa odvolacích námietok navrhovateľa nemožno na zmenkové
konanie vedené pred rozhodcovským súdom aplikovať zásadu abstraktnosti a formálnosti zmenkového
konania. Navrhovateľ svoj názor oprel výlučne o znenie § 11 ods. 6 rokovacieho poriadku, podľa ktorého

môže rozhodcovský súd vyzvať odporcu na podanie námietok, pričom táto lehota trvá najmenej tri dni.
Vyjadril názor, že z citovaného ustanovenia nemožno dospieť k záveru o popretí zásad abstraktnosti
a formálnosti zmenkového konania. Je nesporné, že rozhodcovský súd riadne vyzval navrhovateľa
na podanie námietok, a to v procesnej lehote troch dní. Navrhovateľ stanovenú lehotu zmeškal,
pričom na oneskorene podané námietky rozhodcovský súd nemohol prihliadať. Uvedený postup bol

plne v súlade nielen s rokovacím poriadkom, ale aj s procesnou lehotou stanovenou pre zmenkové
konanie Občianskym súdnym poriadkom (§ 175 ods. 1 O.s.p.). Relevantnosť námietky navrhovateľa by
mohol založiť len taký postup rozhodcovského súdu, ktorým by v rozpore so zásadami občianskeho
súdneho konania neposkytol navrhovateľovi primeranú lehotu na podanie námietok, k čomu však v
posudzovanom prípade zjavne nedošlo. K samotnému nálezu Ústavného súdu Českej republiky sp.

zn. Pl. ÚS 16/12 zo dňa 16.10.2012, ktorý predložil navrhovateľ na podporu svojej argumentácie o
neprimerane krátkej lehote na podanie námietok, uviedol, že tento sa týka právnej úpravy zmenkového
konania v Českej republike. Z uvedeného dôvodu nie je možné aplikovať právne závery českého
ústavného súdu na podmienky Slovenskej republiky, keďže v rámci nášho platného právneho poriadku
ostala naďalej zachovaná trojdňová lehota na podanie námietok. Navrhovateľ v odvolaní nepreukázal

žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali nesprávne právne posúdenie veci zo strany
okresného súdu. Podľa ustáleného právneho názoru sa pod právom na spravodlivé súdne konanie
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nerozumie povinnosť súdu stotožniť sa s predkladanými
právnymi názormi účastníka konania, tzn. neúspech v súdnom konaní nemožno považovať za porušeniezákladného práva na spravodlivé súdne konanie (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. I. ÚS 50/2004 zo dňa 03.03.2004); rovnaký právny záver vyplýva aj z uznesenia Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/2004 zo dňa 31.08.2004, podľa ktorého „do práva na

spravodlivý proces nepatrí pravo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi
názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov.“ Zo strany navrhovateľa ide o opätovnú argumentáciu
prezentovanú už v konaní pred okresným súdom, ktorá nemá vecné opodstatnenie. Navrhovateľ navyše
kreuje zo všeobecných súdov ďalšie procesné inštitúcie, ktoré majú napraviť jeho pasívne správanie
počas rozhodcovského konania. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok

okresnéhosúdupotvrdilanavrhovateľoviuložilpovinnosťnahradiťmutrovyodvolaciehokonaniavsume
83,89 € do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Vyjadrenie odporcu 1/ doručil okresný súd navrhovateľovi dňa 16.07.2014 prostredníctvom pošty na
vedomie (č.l. 283 spisu).

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p., bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku
o zamietnutí návrhu navrhovateľa na zrušenie rozhodcovského rozsudku (druhý výrok) a v závislom
výroku o trovách konania (tretí výrok) podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil a v zmysle § 221 ods. 2
O.s.p. vrátil vec okresnému súdu v tomto rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec
právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový
stav.

Podľa § 17 zákona č. 244/2002 Z. z o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (v znení
účinnom v čase priebehu sporného rozhodcovského konania), účastníci rozhodcovského konania majú
v rozhodcovskom konaní rovné postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má
poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.

Podľa § 40 ods. 1 písm. g) zákona č. 244/2002 Z. z o rozhodcovskom konaní v znení
neskorších predpisov (v znení účinnom v čase priebehu sporného rozhodcovského konania), účastník
rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského
rozhodcovského rozsudku, len ak bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania
(§ 17).

Podľa § 51 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z. z o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (v
znení účinnom v čase priebehu sporného rozhodcovského konania), ak tento zákon neustanovuje inak,
na rozhodcovské konanie sa primerane vzťahujú ustanovenia všeobecného predpisu o konaní pred
súdmi.

Odvolanie navrhovateľa je dôvodné.

Zo skutkových zistení okresného súdu vyplývajúcich z obsahu spisu je zrejmé, že odporca 1/ a
odporca 2/ (v tom čase s obchodným menom ALIOR spol. s r. o.) uzavreli leasingovú zmluvu č.
21090230 zo dňa 23.11.2009; odporca 1/ ako veriteľ na jednej strane a odporca 2/ ako dlžník na

strane druhej spolu s navrhovateľom ako avalistom uzavreli súčasne zmluvu o použití bianko zmenky č.
21090230/1zodňa23.11.2009nazabezpečeniesplneniapohľadávokodporcu1/zuvedenejleasingovej
zmluvy. Súčasťou zmluvy o použití bianko zmenky bola rozhodcovská doložka zakotvujúca právomoc
rozhodcovskéhosúdunariešeniesporovvzniknutýchzprávnehovzťahuzaloženéhouvedenouzmluvou
alebo súvisiacich s touto zmluvou. V čase uzavretia uvedených zmlúv bol navrhovateľ spoločníkom

a konateľom odporcu 2/. Dňa 24.01.2012 doručil odporca 1/ rozhodcovskému súdu návrh na vydanie
rozhodcovského rozsudku na zaplatenie sumy 58.281,12 € s príslušenstvom na základe vlastnej
zmenky vystavenej dňa 23.11.2009 od odporcu 2/ ako dlžníka a vystaviteľa zmenky a navrhovateľa
ako zmenkového ručiteľa; písomnou výzvou zo dňa 24.01.2012 vyzval rozhodcovský súd odporcu
2/ a navrhovateľa na vyjadrenie k návrhu do troch dní od jej doručenia s poučením, že v prípade

zmeškania lehoty môže byť vo veci rozhodnuté bez nariadenia ústneho pojednávania; výzvu doručil
rozhodcovský súd navrhovateľovi dňa 27.01.2012 prostredníctvom pošty; dňa 14.02.2012 doručil
navrhovateľ rozhodcovskému súdu námietky proti návrhu odporcu 1/ na začatie rozhodcovského
konania; dňa 31.03.2012 vydal rozhodcovský súd sporný rozhodcovský rozsudok, ktorým návrhuodporcu 1/ (ako navrhovateľa v uvedenom rozhodcovskom konaní) v plnom rozsahu vyhovel, keď v
odôvodnení rozsudku sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s námietkami (vyjadrením) navrhovateľa (v
postavení odporcu 2/ v uvedenom rozhodcovskom konaní) proti návrhu.

Odvolací súd v prvom rade udáva, že sa stotožňuje s názorom okresného súdu, že navrhovateľ
nevystupoval v spornom rozhodcovskom konaní v postavení spotrebiteľa. Nie je sporné, že navrhovateľ
bol v spornom období uzavretia leasingovej zmluvy a zmluvy o použití bianko zmenky spoločníkom
a konateľom odporcu 2/. Súdna prax je jednotná v tom, že fyzickú osobu, ktorá prevzala ručenie

(nevynímajúc zmenkové ručenie) za splnenie záväzkov obchodnej spoločnosti, s ktorou má úzke
podnikateľské väzby spojené s povolaním vo vzťahu k tejto obchodnej spoločnosti (ako sú postavenie
konateľa alebo väčšinový obchodný podiel v tejto obchodnej spoločnosti), resp. záväzok ručenia spadá
do profesijnej činnosti tejto fyzickej osoby a má funkčnú väzbu s touto obchodnou spoločnosťou,
nemožno považovať za spotrebiteľa (porovnaj najmä rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci
zn. C-419/11 zo dňa 14.03.2013 alebo uznesenie Súdneho dvora Európskej únie vo veci zn. C-74/15

zo dňa 19.11.2015). Nakoľko navrhovateľ prevzal zmenkové ručenie za splnenie záväzku odporcu 2/ z
leasingovej zmluvy č. 2109023 zo dňa 23.11.2009 ako konateľ a spoločník tejto obchodnej spoločnosti,
preto nemal v spornom rozhodcovskom konaní (a ani v prejednávanej veci) postavenie spotrebiteľa.
Je preto pojmovo vylúčené, aby v spornom rozhodcovskom konaní došlo vo vzťahu k navrhovateľovi
k porušeniu všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa. Nakoľko aj neplatnosť

rozhodcovskej zmluvy, ktorou bola založená právomoc rozhodcovského súdu, namietal navrhovateľ
z dôvodu porušenia jeho práv ako spotrebiteľa, ani tento dôvod nemohol byť uplatnený dôvodne.
Okresný súd preto dospel k správnemu záveru, že nie je dôvod na zrušenie sporného rozhodcovského
rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. c) a písm. j) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní
v znení neskorších predpisov (v znení účinnom do 31.12.2014). Pre úplnosť odvolací súd uvádza,

že ani spor o zaplatenie zmenky, ktorá slúžila na zabezpečenie spotrebiteľského úveru, nie je
spotrebiteľským sporom a spotrebiteľská obrana sa môže prejaviť v kauzálnych námietkach v rámci
obrany proti povinnosti zaplatiť zmenku (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn.
29Cdo/3578/2013 zo dňa 19.12.2013) a len v odôvodnených prípadoch môže súd pristúpiť ku skúmaniu
dôvodnosti uplatneného nároku zo zmenky z hľadiska rozporu s dobrými mravmi (porovnaj Spoločné

stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a obchodnoprávneho
kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20.10.2015 k postupu súdov nižšieho stupňa
vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa uverejnené v
Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 8/2015 pod č. 93).

Na druhej strane však podľa odvolacieho súdu okresný súd nedostatočne posúdil zachovanie
rovnosti účastníkov konania v spornom rozhodcovskom konaní, ktoré predchádzalo vydaniu sporného
rozhodcovského rozsudku. Navrhovateľ výslovne označil konkrétne ustanovenie § 40 ods. 1 písm. g)
zákona č. 244/2002 Z. z o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (v znení účinnom v
čase priebehu sporného rozhodcovského konania) a zo skutkového odôvodnenia návrhu a prednesov

v konaní jednoznačne vyplýva, že za dôvod na zrušenie sporného rozhodcovského rozsudku vo vzťahu
k tomuto dôvodu považoval porušenie zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania. Okresný
súd sa v napadnutom rozsudku touto argumentáciou aj zaoberal a vyhodnotil ju ako nedôvodnú, keď
sa v podstate stotožnil s argumentáciou odporcu 1/ vychádzajúcou z osobitosti zmenkového konania.
S touto argumentáciou však odvolací súd nesúhlasí.

Podľa názoru odvolacieho súdu je v rozpore so zásadou rovnosti účastníkov konania ak sa súd
(vrátane rozhodcovského súdu) bez náležitého (zákonného) dôvodu odmietne zaoberať vecnou
argumentáciou jedného z účastníkov konania. Je zrejmé, že sporný rozhodcovský rozsudok bol
vydaný v zjednodušenej forme len na základe predloženej zmenky a návrhu odporcu 1/ ako

navrhovateľa sporného rozhodcovského konania bez zohľadnenia námietok (vyjadrenia) navrhovateľa
proti podanému návrhu na začatie rozhodcovského konania a predloženej zmenke. Dôvodom takéhoto
postupu malo byť zmeškanie lehoty na podanie vyjadrenia a námietok proti zmenke zo strany
navrhovateľa.

Je zrejmé, že rozhodcovský súd tak v posudzovanom rozhodcovskom konaní aplikoval koncentračnú
zásadu, podľa ktorej na námietky, ktoré neboli prednesené do určitého okamihu v konaní, sa neprihliada.
Koncentračná zásada teda vo všeobecnosti vyjadruje, že určité (spravidla procesné) úkony sa musia
všetky skoncentrovať v určitom štádiu konania. Z pohľadu možnosti aplikácie uvedenej zásady jenevyhnutné, aby to umožňovala príslušná procesná právna norma, ktorá sa aplikuje na príslušné
konanie.

Okresný súd v súlade s odporcom 1/ vychádzal z predpokladu, že ak navrhovateľ zmeškal trojdňovú
lehotu na podanie vyjadrenia k návrhu a námietok proti zmenke, na jeho neskoršie vyjadrenie a námietky
nemožno prihliadnuť. Tento názor však nemá oporu v rokovacom poriadku rozhodcovského rozsudku,
ktorý je súčasťou spisu okresného súdu, ani v zákone č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a
vzhľadom na skutkové okolnosti posudzovanej veci tento záver nemožno dovodiť ani pri primeranej

aplikácii Občianskeho súdneho poriadku v zmysle § 51 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z. z o rozhodcovskom
konaní v znení neskorších predpisov (v znení účinnom v čase priebehu sporného rozhodcovského
konania) a to najmä ustanovenia § 175 O.s.p.

Z predloženej fotokópie rozhodcovského spisu vyplýva, že navrhovateľ síce zmeškal trojdňovú
lehotu na podanie vyjadrenia k rozhodcovskému návrhu na začatie konania, keď výzva mu bola do

vlastných rúk doručená dňa 27.01.2012 prostredníctvom pošty (č.l. 184 spisu) a svoje vyjadrenie
(námietky) doručil navrhovateľ rozhodcovskému súdu dňa 14.02.2012 (č.l. 187 spisu), avšak ešte
pred rozhodnutím rozhodcovského súdu sporným rozhodcovským rozsudkom zo dňa 31.03.2012,
v ktorom sa rozhodcovský súd námietkami navrhovateľa žiadnym spôsobom nezaoberal. Ani vo
výzve rozhodcovského súdu zo dňa 24.01.2012 navrhovateľovi na vyjadrenie, ktorá je súčasťou spisu

okresného súdu (č.l. 41-42 spisu) nie je uvedené, že na oneskorene podané zmenkové námietky sa
neprihliada (t.j. absentuje koncentrácia konania) a dôsledkom zmeškania trojdňovej lehoty mala byť len
možnosť rozhodnúť vo veci bez nariadenia ústneho pojednávania. Je potrebné zdôrazniť, že záver o
možnosti koncentrácie sporného rozhodcovského konania ani nemôže vyplývať z rokovacieho poriadku
rozhodcovského súdu, ktorý je súčasťou spisu (č.l. 106-110 spisu), konkrétne z ustanovenia § 11 bod

6 rokovacieho poriadku, pretože tento mal byť účinný až od 01.04.2012; okresný súd teda zrejme
nemal pri rozhodovaní k dispozícii rokovací poriadok, ktorý bol platný a účinný v čase rozhodovania
rozhodcovského súdu a vydania sporného rozhodcovského rozsudku.

Odvolací súd teda dospel k záveru, že koncentračná zásada, ktorá sa aplikuje v zmenkovom konaní

v zmysle § 175 ods. 4 O.s.p. nebolo možné aplikovať v spornom rozhodcovskom konaní. Možnosť
aplikácie tejto zásady nemožno vyvodiť ani z primeranej aplikácie Občianskeho súdneho poriadku,
pretože nejde o analogickú situáciu ako je upravená v § 175 O.s.p. (tu už ide o fázu konania po vydaní
zmenkového platobného rozkazu, t.j. po rozhodnutí súdu, kým v posudzovanom prípade išlo ešte len o
fázu konania v rámci prípravy pojednávania, t.j. pred rozhodnutím rozhodcovského súdu; bez osobitnej

a výslovnej úpravy v zákone č. 244/2002 Z. z.. o rozhodcovskom konaní, resp. rokovacom poriadku,
nemožno dospieť k záveru o aplikácii koncentračnej zásady v posudzovanom prípade a to napriek tomu,
že uplatnený nárok odporcu 1/ v spornom rozhodcovskom konaní vyplýval zo zmenky).

Ťažiskovo bolo potrebné si uvedomiť, že tu nešlo o situáciu po vydaní rozhodcovského rozsudku (ako

je to v Občianskom súdnom poriadku, kedy ide o situáciu po vydaní zmenkového platobného rozkazu).
Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 175 ods. 4 O.s.p. koncentračnú zásadu výslovne zakotvuje,
z predloženého rokovacieho poriadku takýto záver nevyplýva, navyše ako bolo uvedené predložený
rokovací poriadok nebol účinný v čase priebehu sporného rozhodcovského konania a vydania sporného
rozhodcovského rozsudku. Bez ambície hlbšej analýzy posudzovanej veci a osobitného zmenkového

konania v Občianskom súdnom poriadku je zrejmý rozdiel medzi vyjadrením v konaní (vrátane
rozhodcovského) a námietkami proti zmenkovému platobnému rozkazu, t.j. k prvému dochádza pred
rozhodnutím súdu a k druhému po rozhodnutí, ďalej vyjadrenie je procesný úkon v konaní, kým námietky
sú formou opravného prostriedku, samotné zmeškanie lehoty na podanie námietok spôsobuje ich
odmietnutie a nie možnosť rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie (rozhodnutie je už vydané), súčasne

obsah námietok výrazne ovplyvňuje ďalší predmet konania (súd sa zaoberá len argumentáciou v
námietkach, ktoré môžu smerovať len proti zmenke), kým v prípade vyjadrenia je možné uplatniť širší
okruh procesných a hmotnoprávnych námietok a podobne (k námietkam v zmenkovom konaní pozri
napríklad článok JUDr. František Sedlačko, LL.M.: Blankozmenka a právo na jej vyplnenie /druhá časť/
uverejnený v Bulletine slovenskej advokácie č. 9/2011, str. 10-11). Vzhľadom na skutkové okolnosti

spornéhorozhodcovskéhokonaniaodvolacísúdpreúplnosťudáva,žekoncentračnúzásaduneupravuje
Občiansky súdny poriadok ani v ustanoveniach o možnosti rozhodnúť vec rozsudkom pre zmeškanie
(§ 153b O.s.p.).Navrhovateľ síce v spornom rozhodcovskom konaní zmeškal lehotu na podanie námietok (vyjadrenia),
táto lehota však mala len sudcovský charakter a jej zmeškanie nemalo za následok právne účinky
koncentrácie konania, aké zmeškaniu lehoty pripísal rozhodcovský súd. Nakoľko námietky (vyjadrenie)

navrhovateľa k návrhu boli súčasťou rozhodcovského spisu v čase vydania sporného rozhodcovského
rozsudku, bolo povinnosťou rozhodcovského súdu na ne prihliadať a minimálne sa s nimi vysporiadať
v spornom rozhodcovskom rozsudku. Pokiaľ tak rozhodcovský súd neurobil, porušil rovnosť účastníkov
sporného rozhodcovského konania, pretože pri rozhodovaní bez zákonného dôvodu prihliadal len na
podanie a argumentáciu jedného z účastníkov konania (odporcu 1/).

Nebolo úlohou okresného ani odvolacieho súdu zaoberať sa aj prípadnou dôvodnosťou námietok
vznesených navrhovateľom v posudzovanom rozhodcovskom konaní, pretože to bude úloha
rozhodcovského súdu v prípade zrušenia sporného rozhodcovského rozsudku. Odvolací súd nemohol
pristúpiť k zmene napadnutého rozsudku, pretože nemal k dispozícii rokovací poriadok rozhodcovského
súdu účinný v čase sporného rozhodcovského konania.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu zrušil podľa
§ 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. a vec mu podľa § 221 ods. 2 O.s.p. v tomto rozsahu vrátil na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie, pretože okresný súd vec nesprávne právne posúdil v otázke zachovania
rovnosti účastníkov sporného rozhodcovského konania, v dôsledku čoho nepoužil správne ustanovenie

právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (nakoľko návrh z tohto hľadiska neposudzoval).
V novom rozhodnutí rozhodne okresný súd o trovách celého konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.), t.j. vrátane
trov odvolacieho konania.

V ďalšom konaní okresný súd doplní dokazovanie v naznačenom smere (najmä zaobstará znenie

rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu účinného priebehu sporného rozhodcovského konania),
vykonané dokazovanie náležite vyhodnotí a vo veci opätovne rozhodne.
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.