Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 6. jún 2014

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 14C/214/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2213222001
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jakubová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2014:2213222001.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda samosudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou v právnej veci žalobcov: v 1.

rade - R. Y., W.. XX. L. XXXX, F. N. XXX/XX, XXX XX F., v 2. rade - E. X., W.. XX. L. XXXX, F. C. XXX/XX,
XXX XX F., v 3. rade - Y.. A. Y., W.. XX. Y. XXXX, F. H. XX, Č.X., Č. C., zast. C. C., W.. XX. W. XXXX, F.
V. XX, XXX XX F., proti žalovanej: Slovenská republika - Slovenský pozemkový fond, IČO: 17 335 345,
so sídlom Búdková 36, 817 15, v konaní o určenie, že žalovaná nie je vlastníkom nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že žalovaná nie je vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV číslo XXXX v katastrálnom
území Č., parcelné číslo XXX/X, zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX Y.X, a parcelného číslo
XXX/X orná pôda vo výmere XX XXX Y.X.

Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 99,50 eur spočívajúcich v zaplatenom
súdnom poplatku, to všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobouzodňa25.októbrasažalobcoviadomáhajúvočižalovanejurčenia,žežalovanánejevlastníkom
parciel registra „C“ katastra nehnuteľnosti v katastrálnom území Čenkovce vedených na liste vlastníctva
Č.. XXXX ako parcely Č.. XXX/X zastavané plochy a nádvoria vo výmere 120 m2 a Č.. XXX/X orná
pôda vo výmere XX XXX Y.X. Žalobu odôvodnili potrebou autoritatívneho určenia súdom, či tu vlastnícke
právo žalovanej je alebo nie je. V žalobe uviedli nasledovné skutočnosti: V kolónii Z. v katastri Č. sa

od roku 1924 začalo prebiehať prideľovanie pôdy z titulu prvej československej pozemkovej reformy
pod dohľadom Štátneho pozemkového úradu v T., a to na základe zákona záborového č. 215/1919
Sb. a zákona náhradového č. 329/1920 Sb.. S poukazom na tieto skutočnosti sa pôda pôvodného
pozemno-knižného vlastníka veľkostatkára - gróf T. F. F. F. - začala riadne prideľovať prídelcom.
Podľa tvrdenia žalobcov v predmetnej lokalite sa nachádzal aj zvyškový statok, ktorý mali súrodenci
J. a X. F. od roku 1924 v tzv. pachte. Po uplynutí 6-ročnej lehoty v zmysle ust. § 63 ods. 3 v roku
1930 bol zvyškový statok rozparcelovaný a prerozdelený medzi viacerých prídelcov, pričom právni

predchodcovia žalobcov, t.j. R. X. s manželkou Y.G. C.. M. nadobudli z tohto majetku parcelu Č..
XXX, ktorú so súhlasom Štátneho pozemkového úradu daným rozhodnutím Č..R.. XXX-XXX/XX-K.
zo dňa 3. júna 1932, zamenili s prídelcom X. F. za v predmetnom konaní spornú parcelu Č.. XXX/
XX. Žalobcovia poukazujú na prídelový zákon č. 81/1920 Sb, v zmysle ktorého vznik neknihovaného
vlastníckeho práva nevyžadoval fyzickú prídelovú listinu, ale len vydané a týmto úradom schválené
a právoplatné administratívne rozhodnutie, ktoré samo o sebe bolo prídelovou listinou. Žalobcovia
skonštatujú, že hoci právoplatné prídelové výmery existovali, v súčasnosti už nie je možné ich predložiť.

Na základe týchto skutočností žalobcovia tvrdia, že prídelová parcela XXX/XX bola pridelená R. X.
a jeho manželke ako roľa do vlastníctva, a za prídel R. X. s manželkou riadne zaplatili. Dňa 1.
apríla 1936 manželka R. X. zomrela, avšak bezprostredne po jej smrti prídelová parcela XXX ani
prídelová parcela XXX/XX prejednaná nebola. Nakoniec až v roku 1999 sa prídelová parcela XXX,omylom namiesto parcely XXX/XX, stala predmetom dedičského konania. Žalobcovia ďalej uvádzajú,
že v roku 1938 po začatí anexie Žitného ostrova musel právny predchodca žalobcov - R. X. opustiť
svoje prídelové majetky, kam sa ale bez meškania vrátil, len čo mu to situácia dovolila, t.j. ešte pred

účinnosťou nariadenia SNR 52/1945 Sb, ktoré navrátilo právny stav ku dňu 01.11.1938. Žalobcovia
zdôrazňujú, že predmetným nariadeným neprešiel prídel na štát, nakoľko takýto prechod nie je nijakým
spôsobom zapísaný do pozemkovej knihy alebo inak preukázaný. R. X. na predmetnej prídelovej
parcele XXX/XX žil až do jeho smrti, t.j. do roku 1950. Pred jeho smrťou sa už o pozemky starala
jeho dcéra, t.j. žalobkyňa v 1. rade, a to do roku 1950, keď pozemky začalo obhospodarovať družstvo.

Žalobcovia zdôrazňujú, že skutočnosť že pozemky boli v ďalšom období obhospodarované v inej
sústave parciel družstvom, ešte neznamenala zánik vlastníckeho práva prídelcov. Žalobcovia ďalej
poukazujú na to, že je potrebné rozoznávať prídelové konania z obdobia 1. československej pozemkovej
reformy v rokoch 1920-1933 a povojnové prídelové konania registre prídelov od roku 1945, keďže
prídely od roku 1945 vyžadovali právne perfektnú listinu, register prídelov nebol dôkazom o vlastníctva,
naproti tomu u prídelov z obdobia prvej pozemkovej reformy na vkladu schopnosť prídelového majetku

stačilo rozhodnutie príslušného pozemkového úradu, alebo súkromnoprávna dohoda schválená týmto
úradom a až následne kolonizačný referát Štátneho pozemkového úradu zaznamenával pridelené
nehnuteľnosti jednotlivým prídelcom. Žalobcovia poukazujú aj na rozsudok Krajského súdu v Trnave,
č.k. 24Co/230/2011, kde ten vyslovil, že za originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva sa
považujú aj niektoré formy nadobudnutia vlastníckeho práva pred účinnosťou občianskeho zákonníka

z roku 1950. Medzi tieto spôsoby nadobudnutia vlastníckeho práva patrí aj pridelenie pozemkov na
základe prídelového rozhodnutia. V žalobe sa ďalej uvádza, že v roku 1956 prešli pozemky pôvodného
vlastníka - gróf T. F. F. F. rozhodnutím ONV v Š., č.j. Pôd. B-2466/57 do vlastníctva Československého
štátu, pričom prídelovcia z kolónie Z. neboli účastníkmi tohto konania. Žalobcovia sa domnievajú že
predmetné rozhodnutie je nulitné, nakoľko vo veci rozhodoval nepríslušný správny orgán. V roku 1991,

podľa tvrdenia žalobcov, požiadala žalobkyňa v 1. rade o vydanie výpisov z prídelového registra na
meno R. X., na základe ktorých bola chybne prejednaná v dedičskom konaní, Č..V.. XXXX/XX H. XXX/
XX prídelová parcela E KN parcela XXX a nie parcela XXX/XX. Ako uvádzajú žalobcovia v roku 2001
bol právoplatne ukončený a schválený register obnovenej evidencie pôdy rozhodnutím OÚKO ROEP
4/XXXXČenkovce XXXXXX. V predmetnom konaní ale zhotoviteľ podľa tvrdenia žalobcov nebral do

úvahy predchádzajúce prídelové konania, a z toho dôvodu žalobcovia považujú predmetné rozhodnutie
za nulitné. Žalobcovia uvádzajú, že nebolo by správne keby štát „trestal“ neúplnosť údajov v katastri
nehnuteľnosti stratou vlastníckeho práva k pozemku z titulu fikcie opustenia, keďže túto neúplnosť štát
v podstate sám spôsobil. Následne podľa tvrdenia žalobcov koncom roka 2007 a začiatkom roka 2008
podielový spoluvlastníci prídelového majetku po R. X.V. a jeho manželke predali spoločnosti H.-S.,

K.: XX XXX XXX, L. L. Q. G. Č.. XX, F. prídelovú parcelu XXX, pričom v čase predaja nebol na tejto
parcele prevedený geometrický plán. Avšak na základe právoplatného dedičského rozhodnutia, č.k.
XXD/XXX/XXXX H. XXX/XXXX po nebohom X. F.I., ktorého súčasťou majetkovej podstaty je aj prídelová
parcela 427, došlo k vypracovaniu geometrického plánu Č.. XXXXXXXX-XXX/XXXX Mapový list č. GA
9-4/2 a GA 8-4/1 na parcelu registra „E“ KN Č.. XXX/X v katastrálnom území Č.. Zápisom uvedených

parciel Správou katastra do registra „C“ KN tak vzniklo duplicitné vlastníctvo medzi spoločnosťou H.-S.
a dedičmi po X. F., ktorému prídelová parcela Č.. XXX v skutočnosti patrila. Po zistení týchto skutočností
sa žalobcovia snažili odstrániť tento stav, mimosúdne riešenie usporiadania duplicitného vlastníctva
so žalovanou sa ale stroskotali. Podľa tvrdenia žalobcov Okresný súd Dunajská Streda prejednal v
dedičskom konaní, Č..V.. XXD/XX/XXXX H. XX/XXXX po nebohom R. X. a jeho manželke prídelovú

parcelu č. 428/18 a následne si žalobcovia dali vypracovať geodetický plán na predmetnú parcelu. Zo
žaloby ďalej vyplýva, že na liste vlastníctva je zapísané duplicitné vlastníctvo na jednej strane v prospech
žalovanej s titulom nadobudnutia rozhodnutia vyplývajúceho z chybného katastrálneho konania, a na
strane druhej v prospech dedičov po poručiteľovi R. X. s manželkou. Žalobcovia záverom uvádzajú, že
sú dedičmi po uvedených poručiteľoch a podľa ich názoru preukázateľne nadobudli aj vlastnícke právo

k spornej nehnuteľnosti, pričom žalovaná odmieta vydať im prídelový pozemok XXX/XX. Vychádzajúc z
vyššie uvedených skutočností žalobcovia žiadajú, aby súd určil, či tu právo žalovanej je alebo nie je, aby
žalobcovia mohli s pôdou, ktorá bola predmetom dedičských konaní po poručiteľoch nerušene nakladať.

Žaloba bola doručená žalovanej, ktorá cestou zamestnanca povereného jej zastupovaním, písomným

podaním zo dňa 21. marca 2014 sa vyjadrila v tom smere, že žiada žalobu v celom rozsahu
zamietnuť. Žalovaná vo svojom vyjadrení konštatuje, že žalobcovia nepreukázali vznik vlastníckeho
práva na základe prídelu z prvej pozemkovej reformy v prospech ich právneho predchodcu R. X. k
spoluvlastníckemu podielu 1/2 k pôvodnej parcele XXX/XX, z ktorej boli vytvorené žalované parcely,ktoré sú vedené v duplicitnom vlastníctva, t.j. v 1/1-ine v prospech žalovanej a v 1/2 v prospech žalobcov.
K predloženými dôkazmi žalobcov, a to konkrétne k registru prídelov z roku 1931, kde sa uvádza, že v
roku 1930 bol zvyškový statok J. E. X. F. rozdelený a odovzdaný do vlastníctva a k listu Kolonizačného

referátu Štátneho pozemkového úradu v F. z 16.05.1933, sa žalovaná vyjadrila v tom smere, že žiadnym
spôsobom nepreukazujú vznik vlastníckeho práva R. X. k nej. K predloženému osvedčeniu o dedičstve
XXD/XX/XXXX, H. XX/XXXX žalovaná uviedla, že nakoľko R. X. nebol v čase smrti vlastníkom spornej
parcely Č.. XXX/XX v 1/2-ici, nemohli predmetný spoluvlastnícky podiel nadobudnúť ani jeho dedičia.
Ďalej nepovažuje predložený register prídelov z 30.12.1931 za doklad o vlastníckom práve, pričom

poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 6Sžo 137/2010, kde sa uvádza, že register prídelov,
súhlas nadobúdateľov, geometrický - polohopisný plán, ako aj listinu prítomných a sumárny výkaz
delených parciel možno považovať len za technické podklady vypracované za účelom uskutočnenia
prídelového procesu, výsledkom ktorého malo byť vydanie rozhodnutia o prídele, ktoré by následne
mohol pozemkový súd zapísať do pozemkovej knihy. Žalovaná je toho názoru, vychádzajúc aj z
vyššie uvedeného judikátu, že existencia registra prídelov nemôže ani nepriamo svedčiť o tom, že

v prospech prídelcov boli vydané riadne prídelové listiny, ktoré by bolo možné považovať za doklad
o ich vlastníckom práve. Súčasne udáva, že z listu Kolonizačného referátu Štátneho pozemkového
úradu v F. z 18.08.1932, ktorým žiada Štátny pozemkový úrad v T. o vykonanie vzájomnej zámeny
parcely Č.. XXX a T. Č.. XXX/XX, nemožno vyvodiť záver, že išlo o konečné právoplatné rozhodnutie
štátneho pozemkového úradu podľa ust. § 27 zákona č. 81/1920 Sb. Žalovaná vo svojom vyjadrení

zdôrazňuje, že bez predloženia platnej prídelovej listiny ako hlavného dôkazu o vlastníckom práve R. X.
k žalovaným nehnuteľnostiam, nemožno akceptovať argumentáciu žalobcov, nakoľko až predložením
prídelovejlistiny,jejpreskúmanímzostranysúduzhľadiskatoho,čitakátolistinabolavydanápríslušným
orgánom, či je právoplatná a vykonateľná by bolo možné sa zaoberať s opodstatnenosťou žalobného
návrhu. Žalovaná ďalej poukazuje na novelu občianskeho zákonníka vykonanú zákonom č. 509/1911

Zb., ktorá umožňuje aj štátu stať sa vlastníkom nehnuteľnosti od 01.01.1992 za predpokladu, že
má nehnuteľnosť v oprávnenej držbe nepretržite po dobu desať rokov, a to i v prípade ak sa stal
oprávneným držiteľom pred 01.01.1992. Na základe tejto novely žalovaná tvrdí, že nadobudol vlastnícke
právo vydržaním, za právny titul od ktorého odvodzuje vlastnícke právo pritom považuje predmetné
rozhodnutie ONV v Š. z 15.3.1957. Žalovaná ďalej uvádza, že nakladá s vecou ako vlastnou, nakoľko

žalované nehnuteľnosti prenajíma spoločnosti E., L.. L. C..I.. a správu žalovaných parciel získal na
základe ust. § 17 ods. 1 v spoj. s § 1 ods. 1 zák. č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k
pôde a k inému poľnohospodárskemu majetku. Dobrá viera žalovanej je podľa jej tvrdenia daná tým, že
nemohla vedieť, že jeho vlastníctvo k žalovaným parcelám mohlo byť v minulosti dotknuté prídelovými
(aj keď nekončenými) konaniami z prvej pozemkovej reformy. Na základe všetkých vyššie uvedených

skutočností, žiada žalovaná zamietnuť žalobu.

Písomným podaním zo dňa 3. apríla 2014 žalobcovia cestou ich zástupcu reagovali na vyjadrenie
žalovanej zo dňa 21. marca 2014 a uviedli, že žalovaná závažným spôsobom zasahuje do vlastníckeho
práva žalobcov, pričom k tomuto zásahu došlo zápisom vlastníckeho práva v prospech žalovanej do

katastra na základe katastrálneho konania ROEP Čenkovce XXXXXX. Žalobcovia zdôrazňujú, že v
predmetnom konaní sa nezohľadnila skutočnosť, že na pozemkovo-knižnom telese sa nachádzajú
v inej sústave parciel tzv. neknihované parcely z prvej pozemkovej reformy riadne zaznamenané v
prídelovom operáte. Žalobcovia sa zhodli so žalovanou, že rejstříky přidelů nemožno považovať za
doklady o vlastníckom práve, nakoľko sú len dôkazom o poslednom stave technického prídelového

elaborátu a že tieto rejstříky přidelů môžu byť aj staršie ako rozhodnutia pozemkového úradu. Žalobcovia
ale zdôrazňujú, že vzhľadom na ust § 27 zák. č. 81/1920 Sb. nie je potrebné pre účely preukázania
vlastníckeho práva predkladať prídelovú listinu, stačí preukázať priznanie Štátneho pozemkového úradu
v T. čo sa týka prídelu pôdy v prospech prídelcov. Žalobcovia opätovne uvádzajú, že vykonávanie
záznamov do prídelového operátu bolo výlučne správnym úkonom, a preto podľa ich názoru všeobecné

súdyniesúoprávnenétietosprávneúkonypreskúmavať.Žalobcoviasavyjadriliajkmožnémuvydržaniu
spornejnehnuteľnostižalovanou,atovtomsmere,ževpredmetnomprípadeišloo„okupáciu“pozemkov
bez právneho dôvodu alebo na základe ničotného právneho úkonu pričom tvrdia, že žalovaná musela
vedieť pri vynaložení bežnej opatrnosti o tom, že žalované nehnuteľnosti mohli byť v minulosti dotknuté
prídelovými konaniami.

Písomným podaním zo dňa 8. apríla 2014 žalovaná cestou povereného zástupcu opätovne zdôraznila,
že žalobcovia nedisponujú konečným rozhodnutím Štátneho pozemkového úradu, na základe ktorého
mal právny predchodca žalobcov nadobudnúť vlastnícke právo k pk. parc. č. XXX/XX zamenenej s X.F.. Podľa názoru žalovanej konečným záznamom do prídelového katastrálneho operátu by mala byť
listina označená ako výkaz zmien zo rok 1926, na ktorej ale právny predchodca žalobcov sa nepomína.
Uznáva ale, že v predmetnom konaní žalobcovia predložili listinu, a to výkaz zmien zo rok 1931, v

ktorej sa prídelca R. X. už uvádza. Žalovaná ďalej zdôrazňuje, že nesúhlasí s tvrdeniami žalobcov v
zmysle ktorých, by všeobecné súdy nemohli preskúmavať rozhodnutia Štátneho pozemkového úradu
o prídele, nakoľko tieto tvrdenia žalobcov by v konečnom dôsledku znamenali, že všeobecné súdy
by neboli príslušné ani vo veciach určenia vlastníckeho práva. Žalovaná sa vyjadrila aj k vydržaniu
sporných nehnuteľností štátom a tvrdí, že skúmanie a lustrácia v archívoch na existenciu výmerov

o vlastníctve pôdy či prídelových listín vydávaných v minulosti presahuje rámec bežnej opatrnosti,
pričom zdôrazňuje, že ani žalobcom sa nepodarilo získať konečné rozhodnutie o prídele v prospech
R. X., hoci takéto rozhodnutie intenzívne hľadali. Žalovaná s poukazom na predchádzajúce tvrdenia,
sa domnieva, že z jej strany dobromyseľnosť ako základná podmienka oprávnenej držby s následkami
nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním bola naplnená. Žalovaná záverom zdôrazňuje, že aj ona
má záujem na odstránení dvojitého vlastníctva na N. XXXX a z tohto dôvodu podala vzájomný návrh na

určenie vlastníckeho práva v prospech žalovanej. Svoj návrh zdôvodnila konfiškačným rozhodnutím z
15.07.1957, ktoré bolo do katastra nehnuteľností zapísané na základe rozhodnutia o schválení ROEP-
u č. 4/2001 a titulom vydržania.
Písomným podaním zo dňa 22. mája 2014 žalobcovia založili do spisu konečný záznam zmien za rok
1926 podľa nadobúdateľov pozemkov vykonaný do prídelového katastrálneho operátu, na ktorom sa

nachádza aj meno R. X. a jeho manželky. Žalobcovia zdôraznili že konečný záznam do katastrálneho
operátu bol vložený na základe právoplatnej listiny, pričom konečné rozhodnutie Štátneho pozemkového
úradu sa rovnalo vkladu schopnej listine. Existenciu uvedeného rozhodnutia potvrdil aj notár z „moci
notára“ a na základe týchto aktov pracovník katastrálneho a merníckeho úradu vpísal do dočasného
výkazu zmien konečný záznam. Žalobcovia uvádzajú, že vznik ich vlastníckeho práva k predmetným

nehnuteľnostiam odvodzujú od vykonania konečného záznamu zmien do katastrálneho operátu, kedy
technický prídelový elaborát bol uzavretý. V predmetnom podaní žalobcovia opätovne spochybnili
tvrdenia žalovanej o vydržaní sporných nehnuteľností žalovanou a uviedli, že žalovaná musela mať
vedomosť o neplatnosti právneho úkonu, t.j. rozhodnutia ONV v Š. a rovnako po nahliadnutí do
vládnych nariadení č. 116/1949 Sb a č. 122/1951 Sb. by mala zistiť, že okresné národné výbory v

rámci pozemkových reforiem nikdy nemali právomoc zasahovať do vlastníckych práv vyplývajúcich z
prídelových konaní. Žalobcovia ďalej uvádzajú, že žalovaná mala aj kedykoľvek k dispozícii katastrálny
prídelový operát s konečnými záznamami zmien podľa nadobúdateľov pôdy, do ktorého mohla
nahliadnuť. Žalobcovia poukazujú aj na Súhrnnú správu registra obnovenej evidencie pozemkov Č. (č.l.
73), kde sa uvádza, že v uvedenom katastrálnom konaní mal byť použitý okrem operátu pozemkovej

knihyajoperátpozemkovéhokatastra,konkrétneoperátpozemkovejreformyvypracovanýpodľavýnosu
Ministerstva financií v T., č.j. 38.916/27/III-6b zo dňa 21. mája 1927, pretože v tomto operáte sú
vykonávané konečné záznamy zmien na základe konečných rozhodnutí Štátneho pozemkového úradu.
Vzhľadom na tieto skutočnosti podľa názoru žalobcov, žalovaná nikdy nebola dobromyseľná a takto
nemohla ani vydržať nehnuteľnosti a z uvedených dôvodov nesúhlasia so vzájomným návrhom na

určenie vlastníckeho práva v prospech žalovanej a žiadali, aby súd rozhodol v zmysle petitu žaloby tak,
že žalovaná nie je vlastníkom sporných pozemkov.

V písomnom podaní zo dňa 29. mája 2014 a 30. mája 2014 žalovaná opätovne skonštatovala, že sa
nestotožňuje s argumentáciou žalobcov, podľa ktorej predložený výkaz zmien za rok 1926 s podpisom

notára postačuje na preukázanie vlastníckeho práva právnych predchodcov žalobcov k žalovaným
nehnuteľnostiam. Poukázala na to, že dokumenty predložené žalobcami nemôžu s rovnakou dôkaznou
hodnotou nahradiť konečné rozhodnutie o prídele s náležitosťami vkladnej listiny podľa § 27 prídelového
zákona. Žalovaná uviedla, že výkaz zmien má iba evidenčnú hodnotu k držbe a užívaniu nehnuteľností.

Žalobcovia vo svojom záverečnom stanovisku podanom dňa 3. júna 2014 uviedli, že podľa ich názoru
preukázali súdu, že právoplatné rozhodnutia týkajúce sa prídelov v kolónii Z. boli zo strany Štátneho
pozemkového úradu v T. vydané. Následne zástupca žalovanej dňa 4. júna 2014 uviedol, že k veci nemá
žiadne ďalšie dôkazy a k podaniu žalobcov zo dňa 31.05.2014 sa osobitne nebude vyjadrovať, nakoľko
by už viac menej iba opakoval v predošlých podaniach uvedené skutočnosti.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom zástupcu žalobcov a zástupcu žalovanej a oboznámením
sa s predloženými listinnými dôkazmi, a to najmä s Pozemno-knižnou vložkou (č.l. 16), Potvrdením
Kolonizačného referátu z 05.10.1925 (č.l. 18), Rejstříkom přídelů (č.l. 19-22), Potvrdením Kolonizačnéhoreferátu z 16.05.1933 (č.l. 23-24), Rejstříkom přídelů (č.l. 25), Potvrdením Kolonizačného referátu zo
dňa 18.08.1932 (č.l. 27-28), Rejstříkom přídelů (č.l. 31-32), Potvrdením Kolonizačného referátu zo dňa
16.05.1933 (č.l. 33-34), Rejstříkom přídelů (č.l. 35-40), Záznamom zmien podľa nadobúdateľov za rok

1926 (č.l. 41, 310-314), Stanoviskom Správy katastra Dunajská Streda (č.l. 42), Záznamom zmien zo
rok 1931 (č.l. 43), Osvedčením o dedičstve (č.l. 46-48), Odpoveďou Ministerstva financií Slovenskej
republiky (č.l. 71), Oznámením Daňového úradu Dunajská Streda (č.l. 72), Dokladom o vlastníctve
zvyškového statku (č.l. 73-74), Oznámením Úradu Obvodného komisára vo U. Y. z 13.07.1945 (č.l.
75), Uznesením v dedičskej veci (č.l. 76), Písomnosťami z Ministerstva vnútra Slovenskej republiky

(č.l. 79-81, 86), Osvedčením o dedičstve (č.l. 82-85), Rozhodnutím ONV zo dňa 15.03.1957 (č.l. 91),
Záznamom zmien (č.l. 92), Oznámením Obvodného pozemkového úradu v Dunajskej Strede (č.l.
94), Registrom obnovenej evidencie pozemkov (č.l. 95-99), Stanoviskom k vlastníctvu pred konaním
ROEP (č.l. 100), Kúpnou zmluvou (č.l. 101-118), Správou Katastra Dunajská Streda (č.l. 119-120),
Osvedčením o dedičstve (č.l. 121-124), Listom vlastníctva (č.l. 125), Uzneseniami o dedičstve (č.l.
131-132), Vyjadrením žalovanej zo dňa 21.03.2014 (č.l. 148-152), Nájomnou zmluvou č. 4-1511-05

(č.l. 205-209), Stanoviskom žalobcov zo dňa 03.04.2014 (č.l. 231-238), Osvedčením o dedičstve po
neb. K.. R. X. (č.l. 247-250), Vyjadrením žalovanej zo dňa 08.04.2014 (č.l. 252-254), Stanoviskom
žalobcov zo dňa 22.05.2014 (č.l. 299-309), Záznam ONV o podaní od prídelcu (č.l. 315), Uznesením
Ľudového súdu (č.l. 316), Rozhodnutím Správy katastra Dunajská Streda zo dňa 12.08.2008 (č.l.
320), Stanoviskom žalobcov zo dňa 22.05.2014 - doplnenie úplnej kópie časti prídelového operátu

(č.l. 321-323), Stanoviskom žalobcov zo dňa 03.06.2014 (č.l. 353-355), Vyjadrením žalovanej zo
dňa 29.05.2014, zo dňa 03.06.2014 (č.l. 335, 343), Oznámením Okresného úradu Dunajská Streda,
katastrálny odbor (č.l. 336) a zistil nasledovný skutkový stav veci:

V pozemno-knižnej vložke č. 1 vedenej pre kat. úz. Z. (č.l. 16) sú vedené nehnuteľnosti pod parcelným

číslom 399 až 436, a zapísané do vlastníctva v poznámke 1 pôvodne do vlastníctva grófky T. F.W., C. F.
F.. V pozemno-knižnej vložke boli vykonané zápisy dňa 2. mája 1922, 21. júla 1922 a 13. októbra 1927.
Následne pod poznámkou č. 5 zápisom zo dňa 7. mája 1957 bolo zapísané vlastníctvo evidovaných
nehnuteľností na Československý štát s poukazom na rozhodnutie ONV v Š..

Z potvrdenia Kolonizačného referátu z 16. mája 1933 (č.l. 23-24) vyplýva, že výnosom, Č..R.. XX.XXX/
XX-K.-X, v kolónii Z. došlo k rozdeleniu zvyškového statku, pričom právnym predchodcom žalobcov, t.j.
R. X. E. Y. A. C. bol pridelený pozemok o výmere 8 k.j. 1200 čs.

Následne zo žiadosti Kolonizačného referátu Štátneho pozemkového úradu v F. zo dňa 18.08.1932

(č.l. 27) adresovanej Štátnemu pozemkovému úradu v T. vyplýva, že Štátny pozemkový úrad v F.
rozhodnutím, č.j. 215.531/31-IV schválil zámenu parciel tak, že X. F. získal roľu o výmere 50.439 ha
(parc. XXX) a R. E. Y. X. parcelu zvyškového statku Z. č. 428/18, roľu o výmere XX.XXX Q.. Predmetnou
listinou Kolonizačný referát žiadal o vykonanie zmeny v technickom elaboráte.

Dedičské konanie po neb. Y. X., nar. v r. 1888, zomr. 01.04.1936 prebehlo pred tunajším súdom pod sp.
zn. H. XXXX/XX, H. XXX/XX. Súdny komisár vydal dňa 24.03.1999 Osvedčenie o dedičstve, v zmysle
ktorého neknihovanú nehnuteľnosť v k. ú. Čenkovce parc č. XXX o výmere XX.XXX Y.X, parc. č. XXX/
X o výmere XX.XXX Y.X nadobudli žalobkyňa v 1. rade v 1/4-ine vzhľadom k celku, žalobkyňa v 3.
rade v 1/32-ine vzhľadom k celku, R. X., C..Č.. XXXXXX/XXX v 1/8-ine vzhľadom k celku, K.. R. X.,

C..Č.. XXXXXX/XXX v 1/16-ine vzhľadom k celku, C. X., C..Č.. XXXXXX/XXXX v 1/32-ine vzhľadom
k celku. Následne dedičské konania o novoobjavenom majetku po neb. Y. X., W.. U. C.. XXXX E. A..
H. XX.XX.XXXX prebehlo na tunajšom súde pod sp. zn. XXD/XX/XXXX, H. XX/XXXX. Súdny komisár
vydal Osvedčenie o dedičstve dňa 07.04.2009, na základe ktorého žalobkyňa v 1. rade( v podiele
13/32 vzhľadom k celku), žalobkyňa v 3. rade ( v podiele 1/32-ine vzhľadom k celku) a K.. R. X., W..

XX.XX.XXXX (v podiele 1/16-ine vzhľadom k celku) nadobudli nehnuteľnosť v k. ú. území Č., podiel 1/2,
parc. EKN č. XXX/XX.

Oznámením zo dňa 2. septembra 2011 Daňový úrad Dunajská Streda (č.l. 72) odpovedal na žiadosť
splnomocneného zástupcu žalobcov, že neeviduje nedoplatky vzniknuté z nezaplatenia prídelovej ceny

za prídel na meno R. X. a manž. Y. z kolónie Z. a C..Z oznámenia Úradu Obvodného komisára vo U. Y. zo dňa 13.07.1945 (č.l. 75) súd zistil, že hospodárstvo
právnych predchodcov žalobcov nebolo uvedené medzi opustenými hospodárstvami, kam sa bývalí
kolonisti v čase vyhotovenia oznámenia ešte nevrátili a ktoré sa navrhli prideliť iným uchádzačom.

Dedičské konanie po neb. R. X., W.. H. XX.XX.XXXX E. A.. H. XX.XX.XXXX o novoobjavenom majetku
prebehlo pred Okresným súdom Dunajská Streda pod sp. zn. H. XXXX/XX, H. XXX/XX (č.l. 76). Súd
uznesením schválil dedičskú dohodu, v zmysle ktorej nehnuteľnosti v k. ú. Čenkovce (T.. Č.. XXX) v1/2-
ine preberali žalobkyňa v 1. rade v 1/4-ine, R. X., W.. XX.XX.XXXX v 1/4-ine, R. X.Á., W.. XX.XX.XXXX v

1/8-ine, Y. X., W.. XX.XX.XXXX v 1/8-ine, T. Q., W.. XX.XX.XXXX v 1/4-ine. Následne dedičské konania
o novoobjavenom majetku po neb. R. X., W.. H. XX.XX.XXXX E. A.. H. XX.XX.XXXX prebehlo na
tunajšom súde pod sp. zn. 13D/59/2009, Dnot 30/2009. Súdny komisár vydal Osvedčenie o dedičstve
dňa 07.04.2009, na základe ktorého žalobkyňa v 1. rade( v podiele 13/32 vzhľadom k celku), žalobkyňa v
3. rade ( v podiele 1/32-ine vzhľadom k celku) a K.. R. X., W.. XX.XX.XXXX (v podiele 1/16-ine vzhľadom
k celku) nadobudli nehnuteľnosť v k. ú. území Čenkovce, podiel 1/2, parc. EKN č. XXX/XX.

V rozhodnutí odboru pôdohospodárskeho, rady ONV v Š. zo dňa 15. marca 1957 (č.l. 91), č.j.
16.277/4/1922 sa uvádza, že pôdohospodárske nehnuteľnosti, dosiaľ vedené na meno F. T., C.. F. sa
pridelili do vlastníctva Československého štátu a súčasne sa odovzdali do operatívnej správy Štátneho
majetku národný podnik v Q.. V zmysle tohto rozhodnutia prídelca nadobudol vlastnícke právo dňom

doručenia rozhodnutia s tým, že predmetné nehnuteľnosti už vo svojej držbe mal.

Zo Stanoviska Správy katastra Dunajská Streda k vlastníctvu pred konaním ROEP zo dňa 26. januára
2012 je zrejmé, že predmetom konania ROEP boli pozemky, evidované v pozemkovej knihe, prípadne
v prídelových listinách alebo v iných listinách, avšak niektoré prídelové listiny neboli ani v rámci

ROEP-u zaevidované do katastra, vlastníctvo tých parciel bolo zapísané v prospech SR - Slovenského
pozemkového fondu.

Z Výpisu z listu vlastníctva Č.. XXXX pre katastrálne územie Č. súd zistil, že ako vlastník nehnuteľnosti
parcely č. XXX/X E. XXX/X je zapísaná žalovaná v podiele 1/1, pričom titulom nadobudnutia je

Rozhodnutie OÚKO č. 4/2001 ROEP, avšak duplicitne sú zapísaní aj žalobcovia, a to žalobkyňa v 1.
rade v podiele 13/32, titulom nadobudnutia je Osvedčenie o dedičstve XXD/XX/XXXX, žalobkyňa v 2.
rade v podiele 1/16, titulom nadobudnutia je Osvedčenie o dedičstve XXD/XXX/XXXX a žalobkyňa v
3. rade v podiele 1/32, titulom je Osvedčenie o dedičstve XXD/XX/XXXX. U všetkých vlastníkoch, t.j.
tak u žalovanej, ako u žalobcov figuruje poznámka, že hodnovernosť údajov o vlastníckom práve k

nehnuteľnosti v katastri bola spochybnená.

Na pojednávaní konanom dňa 6. júna 2014 zástupca žalobcov uviedol, že trvá na písomnom návrhu a
tvrdil, že žalovaná nemôže byť vlastníkom spornej nehnuteľnosti ani z titulu vydržania, ani na základe
konfiškačného rozhodnutia ONV v Š., nakoľko takýto akt je podľa jeho názoru nulitný. Na základe týchto

skutočnosti zástupca žalobcov požiadal súd o určenie, že žalovaná nie je vlastníkom predmetných
nehnuteľností z dôvodu, že vlastníkmi sú žalobcovia. Zástupca žalovanej sa vyjadril v tom smere, že
chráni záujmy Slovenskej republiky a je žiaduce, aby sa odstránil duplicitný zápis dvoch vlastníkov,
a preto podal vzájomnú žalobu o určenie vlastníka nehnuteľnosti. Zástupca žalovanej trval na tom,
že titulom nadobudnutia vlastníckeho práva je vydržanie predmetných nehnuteľností žalovanou ako aj

rozhodnutie ONV v Š. z roku 1957.

Podľa § 1 zákona č. 180/1995 Z. z. v konaní o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych
vzťahov k nim, sa zisťujú dostupné údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim a na ich základe sa
zostavuje a schvaľuje register obnovenej evidencie pozemkov.

Podľa § 5 ods. 1 tohto zákona na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o
správnom konaní, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, alebo ak v konaní neupravujú osobitné
predpisy
Podľa § 5 ods. 2 tohto zákona sa konanie uskutočňuje pre každú obec. Ak obec tvorí viac katastrálnych
území, register sa zostavuje osobitne pre každé katastrálne územie. Podľa ods. 4 konanie sa začína

dňom vyvesenia oznámenia správneho orgánu o jeho začatí, na vhodnom mieste v obci (jej časti); toto
oznámenie bude vyvesené až do schválenia registra. Podľa ods. 5 v oznámení podľa ods. 4 správny
orgán vyzve nájomcov pozemkov, alebo iné oprávnené osoby, aby v lehote určenej v oznámení poskytli
údaje o pozemkoch v ich užívaní a o právnych vzťahoch k nim, ktoré sú im známe z doterajšiehovyporiadania právnych vzťahov k týmto pozemkom podľa osobitných predpisov. Nájomcom a iným
oprávneným osobám sa oznámenie doručí do vlastných rúk.
Podľa § 6 ods. 1 tohto zákona podklady potrebné na zostavenie registra sa zisťujú z údajov poskytnutých

nájomcami pozemkov, pozemkovými spoločenstvami alebo inými oprávnenými osobami z katastrálneho
operátu, štátnych archívov, z listín predložených účastníkmi konania, z výpovedí svedkov a z iných
dôkazov získaných najmä pri prešetrovaní v obci. Podľa ods. 2 správny orgán zabezpečí zostavenie
návrhu registra na základe údajov zistených podľa ods. 1 a ďalších podkladov. Priebeh hraníc pozemkov
v prírode sa spravidla nezisťuje.

Podľa § 7 ods. 1 tohto zákona správny orgán uverejní návrh registra počas 30 dní na verejné
nahliadnutie na obvyklom mieste v obci (jej časti) spolu s poučením o možnosti podať námietky. Podľa
ods. 5 schválený register je verejná listina, na základe ktorej katastrálny úrad zapíše údaje registra
do katastra nehnuteľností. Na základe oznámenia správa katastra najviac 90 dní pred schválením
registra nevykonáva zápisy vlastníckych a iných práv do katastra nehnuteľnosti k pozemkom, ktoré
sú predmetom konania. Podľa ods. 6 ak schválený register obsahuje údaje o pozemkoch a právnych

vzťahoch k nim, ktoré sú v rozpore s údajmi podľa § 6 ods. 1, správny orgán pri prerokovaní v komisii
rozhodne o zmene údajov schváleného registra. Po právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu sa
nové údaje zapíšu do katastra nehnuteľností. O zmene možno rozhodnúť do 3 rokov od zápisu údajov
registra do katastra nehnuteľností. Podľa ods. 7 konanie o zmene údajov registra podľa ods. 6 nemožno
začať, ak došlo k prevodu alebo prechodu vlastníctva pozemku na inú osobu. Tým nie je dotknuté právo

na začatie konania podľa osobitného predpisu (pozn. § 80 písm. c/ O.s.p.)
Podľa § 8 ods. 1 a 2 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k
pozemkom,registersaskladázurčenéhooperátuzosúboruďalšíchgeodetickýchinformáciíazosúboru
ďalších popisných informácií o pozemkoch a v právnych vzťahoch k nim, najmä zo súpisu pozemkov,
ktoré boli predmetom konania, súpisu pozemkov, ktorých vlastník a jeho miesto trvalého pobytu alebo

sídla sú známe, súpisu pozemkov, ktorých vlastník je známy, ale ktorého miesto trvalého pobytu alebo
sídlo nie je známe, súpisu pozemkov, ktorých vlastník nie je známy. Súčasťou registra je aj rozhodnutie
o jeho schválení.
Podľa § 11 ods. 9 a 10 zákona č. 180/1995 Z. z., proti rozhodnutiu správneho orgánu nemožno podať
opravný prostriedok. Toto rozhodnutie je preskúmateľné súdom podľa osobitného predpisu. Nie je

dotknuté právo navrhovateľa domáhať sa určenia vlastníctva na súde podľa osobitného predpisu.
Podľa § 13 zákona č. 180/1995 Z. z., fond nakladá s pozemkami uvedenými v paragrafe 8 ods. 1 písm.
c) a d), ktoré sa na základe registra zapíšu do registra nehnuteľností (ďalej len pozemok s nezisteným
vlastníkom) podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov.
Podľa § 14 ods. 1 a 2 zákona č. 180/1995 Z. z., fond nakladá podľa tohto zákona a podľa osobitných

predpisov aj s pozemkami, ktoré tvorili verejný majetok (neknihované pozemky) a ktoré sú vo vlastníctve
štátu. Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na pozemky v zastavanom území obce. Tieto pozemky
prechádzajú dňom účinnosti tohto zákona do vlastníctva obce, na ktorej území sa nachádzajú. Do
vlastníctva obce neprechádzajú pozemky, ktoré ku dňu účinnosti tohto zákona sú v správe miestneho
orgánu štátnej správy podľa osobitného predpisu. Z listov vlastníctva v katastrálnom území Č. vyplýva,

že sporné nehnuteľnosti predstavujú druh pozemku zastavané plochy a nádvoria.
Podľa § 1 zákona č. 330/1919 Sb. z. a n. v zmysle § 1 a 25 záborového zákona (č. 215/1919 Sb. z.
a n. o zabraní veľkého majetku pozemkového) zriaďuje sa štátny pozemkový úrad pre celé územie
Československej republiky so sídlom v T..
Podľa § 88 zákona č. 141/1950 Sb. (I. Občiansky zákonník) sa vlastnícke právo nepremlčí, dokiaľ ho

niekto iný nenadobudne vydržaním.
Podľa § 1 nariadenia SRN č. 52/1945 Sb., zrušujú sa nadobudnutia nehnuteľností spadajúcich pod
československú pozemkovú reformu, ktoré sa uskutočnilo na území dočasne okupovanom maďarským
štátom, všetky rozhodnutia nehnuteľností spadajúcich pod československú reformu, ktoré sa uskutočnili
po 1. novembri 1938 na území dočasne okupovanom maďarským štátom ako aj všetky nadobudnutia

príslušenstva týchto nehnuteľností dňom nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia sa zrušujú a s
výnimkou uvedenom v § 4 obnovuje sa právny stav ku dňu 1. novembra 1938.
Podľa § 2 ods. 1 nariadenia SRN č. 52/1945 Sb., vlastníci, držitelia a iní užívatelia nehnuteľností
uvedených v § 1 sú povinný ohlásiť a náležitým spôsobom preukázať (prídelová listina, kúpnopredajná
zmluva, dedičské svedectvo a pod.) svoje práva v každom prípade u národných výborov a to v prepadnej

lehote do 30. septembra 1945, inak nehnuteľnosť sa stáva vlastníctvom štátu a použije sa pre ciele
pozemkovej reformy.
Podľa § 3 ods. 1 tohto nariadenia príslušné národné výbory (komisári alebo správne komisie) po vyzvaní
doterajšieho vlastníka (držiteľa, užívateľa), aby odovzdal držbu, uvedú oprávnenú osobu po splnenípodmienok podľa § 2 ods. 1 hneď do držby a úžitku nehnuteľnosti. Podľa ods. 3 o uvedení do držby
treba v každom prípade spísať zápisnicu a jej odpis predložiť Povereníctvu Slovenskej národnej rady
pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu.

Podľa § 4 ods. 1 nariadenia SRN č. 52/1945 Sb., ustanovenia v § 1 k otázke obnovenia právneho
stavu a § 3 vzťahujú sa po preskúmaní a uznaní národnej a politickej spoľahlivosti ako aj spôsobu
nadobudnutia Povereníctvom Slovenskej národnej rady pre veci vnútorné v dohode s Povereníctvom
Slovenskej národnej rady pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu.
Podľa § 9 ods. 1 nariadenia SRN č. 52/1945 Sb., pozemnoknižné zápisy potrebné k vykonaniu tohto

nariadenia prevedú súdy na návrh Povereníctva Slovenskej národnej rady pre pôdohospodárstvo a
pozemkovú reformu.
Podľa § 88 zákona č. 141/1950 Sb. (I. Občiansky zákonník) vlastnícke právo sa nepremlčí, dokiaľ ho
niekto iný nenadobudne vydržaním.

Podľa § 115 zákona č. 141/1950 Sb. (I. Občiansky zákonník) vydržaním možno nadobudnúť vlastnícke

právo, ak nejde o nescudziteľné veci, ktoré sú v socialistickom vlastníctve.

Podľa § 116 ods. 1 zákona č. 141/1950 Sb. (I. Občiansky zákonník) vlastnícke právo k hnuteľnej veci
nadobudne, kto ju drží oprávnene (§ 145) a nepretržite tri roky; ak ide o nehnuteľnú vec, je potrebná
vydržacia doba desaťročná.

Podľa § 116 ods. 2 zákona č. 141/1950 Sb. (I. Občiansky zákonník) kto nadobudne oprávnenú držbu od
oprávneného držiteľa, môže si započítať vydržaciu dobu predchodcu.

V rámci dokazovania sa súd musel vysporiadať predovšetkým s otázkou vlastníckeho práva žalobcov,

nakoľko základnou podmienkou úspechu vlastníckej žaloby je preukázanie vlastníckeho práva (aktívna
legitimácia). Bez preukázania svojho vlastníckeho práva nie je totiž žalobca aktívne legitimovaný
domáhať sa ochrany, ktorá mu ako vlastníkovi prislúcha. Z úspešného preukázania vlastníctva však
ešte nevyplýva, že nárok žalobcu na požadovanú ochranu je už tým samým opodstatnený, v prípade,
ak žalovaná má právo na užívanie vecí alebo na zasahovanie do vlastníckeho práva na základe platnej

zmluvy vecného bremena alebo iných skutočností.

V sporoch o vlastnícke právo k nehnuteľnosti je dôležité tiež zistenie potrebných podkladov z hľadiska
evidencie nehnuteľností. Podanie určovacej žaloby je viazané na preukázanie naliehavého právneho
záujmu. Keďže na liste vlastníctva sú ako vlastníci zapísaní tak žalobcovia ako aj žalovaná, a teda

existuje aktuálny stav právnej neistoty medzi žalobcami a žalovanou, ktorý nemožno iným právnym
prostriedkom odstrániť, súd dospel k záveru, že v predmetnom konaní je naliehavý právny záujem daný,
a to aj s poukazom na ustálenú judikatúru súdov, v zmysle ktorej duplicitne zapísaný vlastník má vždy
naliehavý právny záujem na určení vlastníctva, pretože rozhodnutie o takej určovacej žalobe bude
podkladom pre riadny zápis v katastri nehnuteľnosti.

Podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby
sa rozhodlo najmä o tom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem.

Vroku1931zazačaliprídelovékonania,nazákladektorejodôvodňujevlastníckeprávosvojichprávnych

predchodcov žalovaný. Na Slovensku platilo uhorské obyčajové právo a v Čechách platil Všeobecný
rakúsky občiansky zákonník z roku 1811. Právny dualizmus občianskeho práva sa zachoval až do roku
1950, do vydania prvého československého Občianskeho zákonníka. Vecné práva k nehnuteľnostiam
bolo možné nadobudnúť rôznými spôsobmi, podľa toho, či je nehnuteľnosť zapísaná v pozemkovej
knihe, alebo nie, pričom panovala prísna intabulácia. Na nehnuteľnosť zapísanú do pozemkovej knihy

(knihovanú) právo vlastníctva (ale taktiež aj iné vecné právo na takúto nehnuteľnosť) bolo možné
nadobudnúť spravidla iba vpisom (zápisom) do pozemkovej knihy. Predpisy o náležitostiach vkladových
listín boli upravené zákonom zo dňa 26.apríla 1923 č. 90 Sb. a n., v zmysle § 1 tohto zákona
vklad do pozemkových kníh možno povoliť len na základe verejných listín alebo, na základe takých
súkromných listín, na ktorých sú overené podpisy alebo znamenia ruky osôb, ktorých právo má byť

prevedené, obmedzené, zaťažené alebo zrušené, alebo ktoré sú schválené prejavom niektorého
štátneho, zemského alebo okresného úradu, ktorý je podľa predpisov povolaný bdieť nad záujmami
týchto osôb. Podľa § 19, vlastníkom nehnuteľnosti do pozemkovej knihy zapísanej sa mohol stať lenten, kto je v pozemkovej knihe ako vlastník zapísaný. Iba tak bolo možné nadobudnúť vlastníctvo k
nehnuteľnosti od predchádzajúceho vlastníka (zápisom do pozemkovej knihy za vlastníka).
Základnými predpismi prvej pozemkovej reformy bývalej ČSR bol zákon č. 215/1919 Sb. o zabraní

veľkého majetku pozemkového zo 16.apríla 1919 (záborový zákon), zákon č. 81/1920 Sb. z 30.januára
1920, ktorým sa vydávajú ustanovenia o prídele zabranej pôdy a upravuje sa právny pomer k pridelenej
pôde (prídelový zákon) a zákon č. 329/1920 Sb. z 8.apríla 1920 o prevzatí a náhrade za zabratý majetok
pozemkový (náhradový zákon).
Podľa nariadenia vlády č. 104/1945 Sb. mohol byť prídel odňatý, čo prichádzalo do úvahy, ak prídelca

nehospodáril so starostlivosťou riadneho hospodára. Povereníctvo SNR pre pôdohospodárstvo a
pozemkovej reformy do 10 rokov odo dňa ujatia sa držby po vypočutí miestnej organizácie Jednotného
zväzu roľníkov a ONV mohol pridelený majetok odňať a prideliť ho inej kvalifikovanej osobe, o ktorej
možno odôvodnene predpokladať, že bude na ňom riadne hospodáriť podľa § 23 ods. 2 Nariadenia
SNR č. 104/1945 Zb.
Takéto rozhodnutie o odňatí prídelu nebolo produkované počas konania.

Podľa § 132 O.s.p., dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane
toho, čo uviedli účastníci.
Hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich
pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi

predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa
teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom nie je svojvoľná, súd musí
vychádzať zo všetkého čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí súd rešpektovať a musí
správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím významu a dôkaznej sily
jednotlivých dôkazov.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Účastníci konania majú procesnú dôkaznú povinnosť, t. j. povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie
tvrdených skutočností. Účastníkov, teda zaťažuje dôkazné bremeno preukázania svojich tvrdení pod

následkom neuneseniu dôkazného bremena. Navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou
tvrdenia (§ 79 ods. 1 a § 101 ods. 1). Dôkaznú povinnosť môže účastník plniť od začiatku konania,
v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania, pri
odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli
v žalobe a vo vyjadrení žalovaného. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v

rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho procesné
postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza
zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení
než je účastník, ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej
povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom rozumieme

zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných
dôkazov. V sporovom konaní platí dispozičná a prejednávacia zásada. Účastníci sú v ňom povinní
prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania, najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné
skutočnosti a označia dôkazné prostriedky (§ 101 ods. 1 O.s.p.). Súd však nie je viazaný návrhmi
účastníkov na vykonanie dokazovania a nemusí vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhov

na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy
vecou súdu (§ 120 ods. 1 O.s.p.).
Rozhodovacia činnosť správ katastra v konaní o návrhu na vklad nesie v sebe určité prvky justičnej
činnosti, ktoré spočívajú v tom, že vklad možno vykonať iba na základe právoplatného rozhodnutia o
povolení vkladu a správa katastra je oprávnená, ale aj povinná skúmať spôsobilosť listín predložených

na zápis vlastníckeho práva. Ak nie sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad zamietne.
Pokiaľ však vklad povolí, je namieste výlučne preskúmanie rozhodnutia v správnom súdnictve.
Vlastnícke právo možno nadobudnúť rôznymi spôsobmi, rozlišujeme však najmä takzvané originárne
a odvodené nadobudnutie vlastníckeho práva. Pôvodným - originárnym spôsobom nadobudnutia
vlastníckeho práva je také rozhodnutie, kedy nadobúdateľ neodvodzuje svoje vlastníctvo od skoršieho

vlastníka a vzniká nezávisle od neho. Medzi takéto nadobudnutia vlastníctva patrí aj získanie vlastníctva
na základe znárodnenia, vyvlastnenia, konfiškácie alebo vydržania. Originárne sa nadobúda vlastníctvo
aj na základe rozhodnutia štátneho orgánu, respektíve súdu (§ 134 a nasl. OZ). Za originálny spôsob
nadobudnutia vlastníckeho práva sa považujú aj niektoré formy nadobudnutia vlastníckeho právapred účinnosťou Občianskeho zákonníka z roku 1950, ako aj z roku 1964. Medzi tieto spôsoby
nadobudnutia vlastníckeho práva patrí i pridelenie pozemkov na základe prídelového rozhodnutia.
Aj z ustálenej judikatúry (najmä rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo

123/2004) vyplýva, že výmery a prídelové listiny súd dokladmi o vlastníctve prídelcov k prídeleným
nehnuteľnostiam a sú listinami spôsobilými pre zápis vlastníckeho práva do katastra. Tieto listiny majú
povahu administratívnych rozhodnutí, ktoré súd nie je mimo rámca správneho súdnictva oprávnený
preskúmavať.
Podľa zákona č. 215/1919 Zb. o zabraní veľkého pozemkového majetku - záborový zákon, preberal

štát do svojho vlastníctva pozemky, ktoré u jednotlivého vlastníka alebo u tých istých spoluvlastníkov
presahovali výmeru 150 ha poľnohospodárskej pôdy, alebo 250 ha všetkej pôdy. Nariadením SNR
č. 52/1945 Zb., ktorým sa zrušujú nadobudnutia nehnuteľností spadajúcich pod Československú
pozemkovú reformu, ktoré sa uskutočnili na území dočasne okupovanom Maďarským štátom, prešiel do
vlastníctva štátu nehnuteľný majetok pod uvedenú výmeru na území dočasne okupovanom Maďarským
štátom, ak si osoby oprávnené v rámci citovaného nariadenia neuplatnili práva do 30.septembra 1945.

Ďalším nariadením SNR č. 104/1945 Zb. o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho
majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov Slovenského národa, sa pod uvedenú výmeru
konfiškoval poľnohospodársky majetok označených osôb. Na základe zákona č. 142/1947 Zb. o revízii
prvej pozemkovej reformy a zákona č. 46/1948 Zb. o novej pozemkovej reforme sa dokončil proces,
ktorým sa vlastníkom odnímala a na štát prechádzala pôda aj pod výmeru ponechanú vlastníkom

záborovýmzákonom.Predpisyoprvejpozemkovejreformevrátanerevíziezostalivplatnostiajpovzniku
Slovenskej republiky.
Preto žalované pozemky nemohli následne ani prejsť do vlastníctva Československého štátu podľa
rozhodnutia Okresného národného výboru v Š. č. pôd. 8 - 24466/57 zo dňa 15. marca 1957,
keďže predmetom tohto rozhodnutia mali byť pôdohospodárskej nehnuteľnosti, ktoré mali byť

rozhodnutím bývalého Štátneho pozemkového úradu v F. pod č.j. 16277/4/1922 zabavené v prospech
Československého štátu a sú na meno Blanky Pálffyovej. Pričom táto konfiškácia nezohľadnila fakt, že
na meno F. T. boli vedené aj nehnuteľnosti, ktoré však už vlastnícky patrili iným osobám.
Súd zároveň poukazuje na judikát R 35/1998, ako aj rozhodnutie NS ČR č. 22/Cdo/2367/2002, z
ktorých vyplýva, že k prechodu vlastníctva prídelom podľa prídelového zákona dochádzalo rozhodnutím

pozemkového úradu, bez potreby intabulácie.
Podľa článku 20 ods. 1) Ústavy má každý právo vlastniť majetok a vlastnícke právo všetkých vlastníkov
ma rovnaký zákonný obsah a ochranu. V tomto článku je zároveň vyslovené, že dedenie sa zaručuje.
Záväznosť uznesení súdov vydaných v dedičskom konaní nastáva zvláštnym spôsobom. Výroky
uznesení, ktoré sa týkajú dedičského práva, ktoré určujú kto je poručiteľovým dedičom, sú záväzné

pre každého. Ostatné výroky sú záväzné len pre účastníkov dedičského konania a v tomto rozsahu
taktiež (§ 159 ods. 2 O.s.p. v súvislosti s ust. § 167 ods. 2 O.s.p.) pre všetky súdy, správne orgány a iné
orgány verejnej správy (tento záver vyplýva aj z uznesenia Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa
31. januára 2006, sp. zn. 30 Cdo 2953/2004).
Podľa ust. § 486 Občianskeho zákonníka, kto dobromyseľne niečo nadobudol od nepravého dediča,

ktorému bolo dedičstvo potvrdené, je chránený tak, ako keby to bol nadobudol od oprávneného dediča.
Tu sa prihliada na dobromyseľnosť neoprávneného dediča i prípadného ďalšieho nadobúdateľa. Právna
ochrana poskytnutá nadobúdateľovi majetku od nepravého dediča je špeciálna. V podstate znamená,
že v pomere medzi nadobúdateľom a nepravým dedičom sa neuplatňuje všeobecná zásada, že nikto
nemôže previesť na iného viac práv než má sám (nemo plus iuris ad alium transferre potest quam

ipso habet). Predpokladom tejto ochrany je dobromyseľnosť nadobúdateľa. Ak nadobúdateľ vedel,
alebo mohol vedieť vzhľadom na okolnosti prípadu, že vec ktorú nadobudol od nepravého dediča mala
pripadnúť po poručiteľovi inému, potom je povinný vydať ju oprávnenému dedičovi.
Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd s poukazom na citované ustanovenia dospel k záveru,
že žaloba bola podaná dôvodne. Medzi účastníkmi konania bola namietaná spornosť vlastníctva

predmetných nehnuteľností. Súd zistil, že žalobcovia nepredložili súdu prídelovú listinu, resp. výmer,
s ktorými by preukázali ich vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam, Žalobcovia v žalobe uviedli
síce, že prídelové výmery existovali, ale v súčasnosti už ich nevedeli predložiť, a preto súd zhodnotil
celkové prídelové konanie, a to aj s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn.
28Cdo 385/2003, v ktorom sa vyslovil, že pokiaľ v konaní nie je predložený výmer resp. prídelová listina,

je potrebné hodnotiť celkové prídelové konanie. Súd vychádzal zo všetkých predložených dôkazov
a zistil, že takéto prídelové konanie aj vzhľadom na potvrdenie Kolonizačného referátu z 16. mája
1933, konečný záznam zmien za rok 1926 a za rok 1931 s istotou prebiehalo. Podľa rozhodnutia NS z
10.marca 1928, sp.zn. Rv I 783/1927, Vážny č. 7862, čsl. právo spočíva na adsignačnej teórii, prídelovej,keďže nadobudnutie pôdy sa uskutočňuje jeho priznaním povinnou stranou - správnym úradom, a teda
úradným správnym aktom (bez potreby vkladu). Za tým účelom právny predchodcovia žalobcov zaplatili
aj prídelovú cenu, čo potvrdil aj Daňový úrad Dunajská Streda (č.l. 72), keď oznámil, že neeviduje

nedoplatky vzniknuté z nezaplatenia prídelovej ceny za prídel na meno R. X. E. Y.. Y. z kolónie Z. a C.
Žalovaná odvodzuje svoje vlastnícke právo od rozhodnutia ONV v Š. č. pôd. 8 - 24466/57 zo dňa 15.
marca1957,zktoréhovyplýva,žepôdohospodárskenehnuteľnosti,ktorébolizabavené(16.277/4/1922)
sa pridelili do čsl. vlastníctva. Ďalej sa tam uvádza, že prídelca nadobúda vlastnícke právo na uvedené
nehnuteľnosti dňom doručenia tohto rozhodnutia, nakoľko predmetné nehnuteľnosti už má vo svojej

držbe. Pričom prídelcovia neboli účastníkmi daného konania. Aj z tohto súd má za to, že toto rozhodnutie
silne zasahuje do vlastníckych práv. Jednak, že účastníci konania neboli prítomní na jej prejednaní, a
jednak nezohľadňoval fakt, že niektoré parcely už boli vo vlastníctve, bez ohľadu na tieto skutočnosti an
bloc bývalý veľkostatok pridelil do čsl. vlastníctva.
Žalovaná ďalej argumentovala, že došlo z jej strany k vydržaniu sporných nehnuteľností, nakoľko
mala sporné nehnuteľnosti v oprávnenej držbe nepretržite po dobu desať rokov, pričom aj štát môže

vydržať nehnuteľnosti za tieto podmienky, a to i v prípade, že sa stal oprávneným držiteľom pred
1.1.1992. Oprávnená držba je v právnom poriadku Slovenskej republiky koncipovaná ako subjektívne
právo a zároveň ako právny vzťah, ktorého obsah je vymedzený v § 130 Občianskeho zákonníka.
Z ustanovenia § 854 Občianskeho zákonníka, prípadne aj z ďalších prechodných ustanovení tohto
predpisuvyplývazákladnáintertemporálnazásadasúkromnéhopráva,vzmyslektorejsanovouprávnou

úpravou spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred účinnosťou tejto úpravy, no vznik právnych vzťahov
a nároky z nich vzniknuté sa posudzujú podľa právnych predpisov platných v čase ich vzniku. V zmysle
vyššie citovaného ustanovenia § 116 ods. 1 zákona č. 141/1950 Sb. (I. Občiansky zákonník) podmienky
platného nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním sú nasledujúce: 1. existencia dobromyseľnej
oprávnenej držby u osoby, ktorá chce vlastnícke právo k veci vydržať (dobromyseľným oprávneným

držiteľom veci je osoba, ktorá má predmetnú vec vo svojej moci, ovláda ju a nakladá s ňou v
opodstatnenom presvedčení, že táto vec jej patrí); 2. táto dobromyseľná oprávnená držba musí
nepretržite trvať zákonom stanovenú dobu (u nehnuteľností 10 rokov, pričom ešte poukazujeme
na skutočnosť, že doba dobromyseľnej oprávnenej držby právneho predchodcu osoby, ktorá chce
vlastnícke právo vydržať je možné započítať do doby trvania dobromyseľnej oprávnenej držby tejto

osoby); 3. predmet, ktorý má byť predmetom vydržania musí byť na vydržanie spôsobilý (vydržaním
nemožno nadobudnúť vlastnícke právo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom
určenýchprávnickýchosôb-napr.nerastnébohatstvo,vodnétoky,podzemnévodyai.).Všetkyuvedené
podmienky musia byť splnené súčasne, aby vydržanie vlastníckeho práva mohlo byť považované za
platné. Súd vzhľadom na všetky okolnosti prípadu dospel k záveru, že štát nemohol byť dobromyseľným

držiteľom sporných nehnuteľností, nakoľko vedel, resp. musel vedieť o tom, že predmetné nehnuteľnosti
boli dotknuté prídelovými konaniami, (napr. aj č.l. 320).
Vzhľadom na skutočnosť, že žalobcovia svojou argumentáciou presvedčili súd, boli v predmetnej veci
veľmi aktívni a dostatočne preukázali, že žalovaná nie je vlastníkom spornej nehnuteľnosti, ako aj
vzhľadom na potrebu odstránenia duplicitného vlastníctva na LV 1427, súd žalobe v celom rozsahu

vyhovel.
Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý
vo veci úspech nemal. Podľa ods. 2, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd
na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada
trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto
rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli,
súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou
trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu
nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím

o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p v spoj. s § 151 ods. 1 a 2 O.s.p. Nakoľko však
žalobcovia nevyčíslili trovy konania do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozsudku, t.j. najneskôrdo 11. júna 2014, ale vyúčtovanie predložili až dňa 23. júna 2014, súd im priznal náhradu trov konania
vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia, t.j. za zaplatený súdny poplatok vo výške 99,50
eur.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Trnave (§ 58 ods. 4 Exekučného poriadku).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované.
Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na

súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).