Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. október 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15Co/190/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212219686
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bzdúšek

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4212219686.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bzdúška a členov senátu JUDr.

Romana Greguša a JUDr. Pavla Lukáča, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 807 598, zast.: Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421,
proti žalovanému: Slovenská republika, v jej mene Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,
Župné nám. 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č.k. 5C/509/2012-33 zo dňa 16.12.2014 a uzneseniu Okresného
súdu Nové Zámky č.k. 5C/509/2012-44 zo dňa 25.02.2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č.k. 5C/509/2012-33 zo dňa 16.12.2014 p o t

v r d z u j e .

Žalovanému odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nové Zámky č.k. 5C/509/2012-44 zo dňa 25.02.2015 p o
t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Nové Zámky napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania
nepriznal.

V odôvodnení napadnutého rozsudku prvostupňový súd uviedol, že žalobca sa svojim návrhom domáhal
voči žalovanému zaplatenia sumy vo výške 175,- eur z titulu majetkovej škody a sumy vo výške 442,56
eura z titulu nemajetkovej ujmy, keď poukázal na skutočnosti, v zmysle ktorých ako oprávnený mal
navrhnúť zvolenému súdnemu exekútorovi vykonanie exekúcie pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla
neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere s dlžníkom, pričom exekúcia bola vedená pod
spisovou značkou EX 1961/2006. Poukázal, že v exekúcii vedenej podľa označených procesných
pravidiel je založená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o návrhu na zmenu exekútora do 30 dní od

doručenia takéhoto návrhu. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nemala vykazovať
prvky nadmernej právnej zložitosti a nemala vyžadovať takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by
mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol
o žiadosti o udelenie poverenia a vykonanie exekúcie až dňa 26.09.2006, a to poverením. O zmene
exekútora rozhodol uznesením zo dňa 25.05.2010 - po uplynutí zákonom stanovenej lehoty - omeškanie
viac ako 264 dní. Žalobca si z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatňuje
náhradu majetkovej škody, ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Žalovaný vo vyjadrení k návrhu doručenému súdu dňa 22.7.2014 poukázal na zmätočnosť podania
žalobcu, keď v návrhu nie je uvedená spisová značka exekučného konania, chýbajú relevantné údaje
ako dátumy doručenia podaní na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci, dátumy, kedy sažalobca dozvedel o vzniku škody, keď odkazuje na exekučný spis, čím dôkaznú povinnosť prenáša
na súd, napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša sám. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že nie
je jasný ani titul nároku na náhradu škody, keď nie je zrejmé, či si uplatňuje z titulu nesprávneho

úradného postupu z dôvodu prieťahov alebo z dôvodu nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote.
Ďalej žalovaný uviedol, že ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z. ustanovujú všeobecné podmienky,
pri splnení ktorých štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej
moci, a to nezákonné rozhodnutia, resp. nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť
medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Pre vznik

zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky tri podmienky súčasne.

Žalobca vyčíslil výšku škody na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov, ktoré spočívajú v
administratívnych výdajoch, funkčných výdajoch, mzdových výdajoch a výdajoch spojených so stratou
času zamestnanca a to bez ohľadu na dĺžku trvania prieťahov. Ako podstatné zložky vyčíslenej
sumy uviedol žalobca správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou

informačného systému, udržiavanie a správu informačného systému a administratívne spracovanie
textov urgencií, publikačné výdaje, poštovné. Na základe ustálených definícií skutočnej škody a ušlého
zisku má žalovaný za to, že žalobca doposiaľ neuniesol bremeno tvrdenia tým, že nekonkretizoval, či
si uplatňuje skutočnú škodu alebo ušlý zisk, pričom na preukázanie vzniku škody by musel žalobca
produkovať dôkazy preukazujúce škodu pri každej individuálnej pohľadávke.

Žalovaný poukázal na neexistenciu príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a
prípadnou škodou. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený, nestačí
ak je iba sprostredkovaný. Vychádzajúc zo základnej charakteristiky príčinnej súvislosti, ako priameho
a bezprostredného vzťahu príčiny a následku, nemožno tvrdiť, že žalobcovi vznikla škoda postupom

okresného súdu.

Prvostupňový súd vo veci vykonal dokazovanie, pričom zistil, že dňa 21.08.2006 bola začatá exekúcia
na základe návrhu na vykonanie exekúcie spísaného právnym zástupcom oprávneného, doručením
návrhu súdnemu exekútorovi JUDr. Soni Stodolovej, Kmeťkova 25, Nitra (ďalej aj exekútor), keď

oprávneným je POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, povinným R. R., exekučným titulom je
rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 24.04.2006; SR 1147/06 a predmetom exekúcie bolo
vymoženie 21.840,- Sk s príslušenstvom. Dňa 04.09.2006 bola exekučnému súdu doručená žiadosť
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. K žiadosti bol pripojený návrh na vykonanie
exekúcie, plnomocenstvo udelené oprávneným pre JUDr. Martina Máčaja, advokáta, AK Pribinova 25,

Bratislava,akoajvyššiecitovanýrozsudokStálehorozhodcovskéhosúdu,zmenka,avýpisoprávneného
z obchodného registra. Súd poverením zo dňa 26.09.2006 poveril exekútora vykonaním exekúcie.
Dňa 08.09.2009 elektronickým podaním bol exekučnému súdu doručený návrh na zmenu exekútora zo
dňa 03.09.2009, ku ktorému sa pôvodný exekútor vyjadril podaním doručeným súdu dňa 19.10.2009
a o ktorom návrhu rozhodol exekučný súd uznesením č. 8Er/1150/2006-18 zo dňa 25.05.2010, ktoré

uznesenie bolo následne doručené aj právnemu zástupcovi oprávneného.

V danom prípade súd dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný. Žalobca požaduje od žalovaného
náhradu majetkovej škody vo výške 175,- eur a nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 442,56
eur, a to z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, ktorý nemal vydať uznesenie

o zmene súdneho exekútora na vykonanie exekúcie do 30 dní od doručenia návrhu na zmenu
exekútora oprávneným. Súd konštatuje, že o návrhu na zmenu exekútora nebolo rozhodnuté v zákonom
stanovenej 30 dňovej lehote, ktorá uplynula dňa 08.10.2009. Nie každé nedodržanie zákonnej lehoty
sa automaticky považuje za porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Súd
poukazuje na názor Ústavného súdu SR, podľa ktorého porušenie práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov nemožno vyvodzovať len zo skutočnosti, že štátny orgán dôsledne nepostupoval v
zákonomustanovenýchlehotách(nálezÚstavnéhosúduSRz7.mája2013,sp.zn.IV.ÚS471/2012-75).
Z aktuálnej rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedenej v predchádzajúcej
časti odôvodnenia vyplýva oprávnenie exekučnému súdu skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo
na základe uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy, pri ktorej si exekučný súd vyhodnocuje jej prípadnú

neplatnosť. Napokon na základe odvolania pôvodného súdneho exekútora rozhodol exekučný súd
uznesením zo dňa 04.06.2014 o zamietnutí návrhu na zmenu exekútora a vyhlásil predmetnú exekúciu
za neprípustnú. Súčasťou exekučného spisu Okresného súdu Komárno 8Er 1150/2006 je aj zmluva o
úvere zo dňa 04.10.2005 uzatvorená medzi oprávneným (žalobcom) a povinným, keď exekučný súd boloprávnený skúmať exekučný titul aj vo vzťahu k zmluve o úvere a zároveň brať do úvahy ustanovenia
§ 45 ods. 1, 2 Zákona o rozhodcovskom konaní. Súd opakuje, že obzvlášť pri spotrebiteľských veciach,
je 30 dňová lehota na rozhodnutie v exekučných veciach, vrátane rozhodovania o návrhu na zmenu

exekútora mimoriadne krátka na to, aby exekučný súd návrh a obsah spisového materiálu, ktorého
súčasťou je aj rozhodcovský rozsudok, náležite preskúmal z hľadiska formálnych a materiálnych
predpokladov vedenia exekúcie a spôsobilosti exekučného titulu. Tým je nutné konštatovať, že nie je
splnený prvý predpoklad zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, ktorým
je nesprávny úradný postup. V záujme hospodárnosti konania sa súd ďalším predpokladom, ktorým

je existencia škody vôbec nezaoberal. Splnený však nemôže byť ani posledný predpoklad, ktorým je
príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou, pretože nesprávny úradný postup
zistený nebol.

Súd preto žalobu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovanému úspešnému v konaní
nepriznal náhradu trov konania, pretože mu žiadne nevznikli.
Z právneho hľadiska súd vec posúdil podľa § 4 ods. 1 písm. a), § 9 ods. 1, 2, § 17 ods. 1, 2, § 19 ods.
1 Zák. č. 514/2003 Z.z. a § 41 ods. 2, § 44 ods. 7, 8 ex. poriadku.

Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie z dôvodu odňatia možnosti konať pred súdom,
nesprávneho právneho posúdenia veci, nedostatočne a neúplne zisteného skutkového stavu veci.
Žalobca namietal, že prvostupňový súd rozhodol v merite veci na základe (a s použitím) „inšpirácie“
novou právnou úpravou obsiahnutou v ustanovení § 9 ods. 2 z. č. 514/2003 Z. z., čím súd de iure
a de facto aplikoval princíp priamej retroaktivity, čo je neprípustné. Súd vôbec nevysvetlil, prečo

zastáva názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty. Právna neistota existuje vždy do času,
kým nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. Žalobca ďalej poukazoval na skutočnosť, že súd zamietol
znalecké dokazovanie, čím mu objektívnym spôsobom znemožnil preukázať výšku materiálnej škody
a mechanizmus jej vzniku. Podľa žalobcu súdu neprislúcha polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky
konania zákonnými lehotami. Súd má aplikovať platné právo a nie svojimi úvahami negovať právo na

spravodlivý súdny proces a osobitne právo na prerokovanie veci v primeranom čase. Žalobca preto
žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na opätovné prejednanie.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd prejednal vec v rozsahu podľa § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia
pojednávania v zmysle ustanovenia § 214 ods. 2 OSP s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku oznámil vopred v zákone stanovenej lehote na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 3 OSP).

Rozsudok bol vyhlásený dňa 27.10.2015.

Predmetom odvolacieho konania je napadnutý rozsudok, ktorým prvostupňový súd Okresný súd Nové
Zámkyžalobužalobcuonáhradumajetkovejškodyanemajetkovejujmyzamietolažalovanémunáhradu
trov konania nepriznal.

Z obsahu spisu a vykonaného dokazovania odvolací súd zistil, že prvostupňový súd vo veci vykonal
dostatočné dokazovanie, riadne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje
správnosť jeho dôvodov (§ 219 ods. 2 OSP).

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza že postupom prvostupňového
súdu nedošlo k odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom. Žalobca v odvolaní ostatne ani neuviedol
a nekonkretizoval, v čom, resp. akým postupom súdu mu mala byť odňatá možnosť konať pred súdom.

K aplikácii novej právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 9 ods. 2 z. č. 514/2003 Z. z. odvolací súd
uvádza, že prvostupňový súd vychádzal zo znenia tejto právnej úpravy účinnej v rozhodnom čase,
pričom prvostupňový súd ani nezisťoval, či došlo k prieťahom v konaní.I podľa názoru odvolacieho súdu v priebehu exekúcie v čase, keď je podaný návrh na zmenu súdneho
exekútora k vzniku škody nemôže dôjsť, pretože pôvodný exekútor až do rozhodnutia súdu o návrhu na
jeho zmenu je povinný vykonávať potrebné úkony exekučného konania.

Odvolací súd preto napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Súd prvého stupňa uznesením č. k. 5C/509/2012-44 zo dňa 25.02.2015 uložil žalobcovi povinnosť, aby
v lehote 10 dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia zaplatil súdny poplatok za podané odvolanie,
ktorý je 20,- eur podľa položky č. 7 a) Sadzobníka súdnych poplatkov s poučením, že ak poplatok v

určenej lehote nebude zaplatený, bude ho súd vymáhať.

Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, odôvodniac ho tým,
že neobsahuje podstatnú náležitosť tohto druhu rozhodnutia a tým je odôvodnenie. Keďže napadnuté
uznesenieanineobsahuježiadnedôvody,ktoréviedlisúdkjehovydaniu,môžežalobcalenhádať.Podľa
položky 7a sadzobníka súdnych poplatkov sa poplatok vyrubuje za žalobu na náhradu škody spôsobenej

nezákonným úradným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo nesprávnym úradným postupom. Ako
vyplýva z tejto definície spoplatneného úkonu, spoplatneniu podliehalo podanie žaloby na náhradu
škody. Spoplatneniu nepodliehajú ďalšie úkony vo veci samej, ako sú odvolanie, dovolanie. Žalobca
podal odvolanie proti rozsudku, a nie žalobu. Súd nie je oprávnený svojvoľne rozširovať okruh úkonov
podliehajúcich súdnemu poplatku. Žalobca preto nemôže byť vyzvaný na platenie súdneho poplatku

za podané odvolanie. Uvedené právne závery sú v súlade s publikovaným rozhodnutím Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky z 29. marca 2007 sp. zn. 4Cdo/39/2007. V prílohe zák. č. 71/1992 Zb. nie
je jasne a jednoznačne stanovená poplatková povinnosť za podanie odvolania voči rozhodnutiu súdu o
žalobe na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom.
Žalobcovi preto bola v rozpore s týmto zákonom uložená poplatková povinnosť v prípade, kde ju nemal.

Takéto konanie zo strany súdu predstavuje zásah do základného práva žalobcu na súdnu ochranu
zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa
čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 12
ods. 1 a čl. 13 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky. Zdôraznil, že použitie analógie legis je v
prípadoch vyrubenia súdneho poplatku, vzhľadom na čl. 59 ods. 2 ústavy, vylúčené. Navyše, podľa ust.

§ 18ca Zákona o súdnych poplatkoch z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30. septembra
2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30. septembra 2012, i keď sa stanú splatnými
po 30. septembri 2012. V danom prípade bol návrh žalobcom podaný pred 01.10.2012, konanie teda
začalo pred účinnosťou zák. č. 286/2012 Z. z., preto je nutné v súvislosti s podaným odvolaním aplikovať
právny stav platný do 30.09.2012. Do 30.09.2012 bolo konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej

nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom od poplatku
vecne oslobodené. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil.

Účelomsúdnychpoplatkovjeaspoňčiastočnáúhradanákladovspojenýchsosúdnymkonanímzostrany
účastníkov konania. Poplatníkom je žalobca poplatkového úkonu, ak je podľa Sadzobníka súdnych

poplatkov ustanovený poplatok z návrhu, pričom v odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto podal
odvolanie vo veci samej a poplatok sa vyberá podľa rovnakej sadzby ako v prvostupňovom konaní za
podanie návrhu. Poplatková povinnosť vzniká už podaním odvolania. Súd prvého stupňa v predmetnej
veci správne postupoval, keď žalobcovi vyrubil súdny poplatok v sume 20,- eur podľa položky 7a
Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu k zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku

za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, za podanie odvolania zo dňa 21.02.2014
proti rozsudku súdu prvého stupňa. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a k tvrdeniam
žalobcu v podanom odvolaní proti tomuto uzneseniu, odvolací súd uvádza, že do 30.09.2012 bolo súdne
konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo
jeho nesprávnym úradným postupom oslobodené od súdneho poplatku podľa ust. § 4 ods. 1 písm. k/

vyššie citovaného zákona. Od 01.10.2012 bolo toto ustanovenie (§ 4 ods.1, písm. k/) zrušené. Keďže
odvolacie konanie sa v predmetnej veci začalo podaním odvolania (zo dňa 04.02.2015), ktoré bolo
doručené súdu prvého stupňa dňa 06.02.2015, nemožno na odvolacie konanie aplikovať ust. § 4 ods. 1
písm. k/ vyššie citovaného zákona v znení účinnom do 30.09.2012 (v zmysle prechodného ustanovenia
§ 18ca zákona č. 71/1992 Zb.), ale je potrebné aplikovať ustanovenia zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych

poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení účinnom v čase začatia odvolacieho konania,
t. j. 06.02.2014, kedy bolo súdu prvého stupňa doručené odvolanie žalobcu. Povinnosťou žalobcu bolo
zaplatiť súdny poplatok pri podaní odvolania vo veci samej, ale nakoľko tak neurobil, súd mu poplatkovú
povinnosť uložil uznesením.Rozhodnutie o uložení poplatkovej povinnosti vydáva súd na predpísanom tlačive (vzor OSP č. 4a -
výzva v zmysle ust. § 10 vyššie citovaného zákona, vzor OSP č. 4 - uznesenie v zmysle ust. § 12

vyššie citovaného zákona) a tak tomu bolo i v predmetnej veci. Súd teda konal na základe zákona a
v súlade s ním a v žiadnom prípade nerozširoval okruh úkonov podliehajúcich poplatkovej povinnosti
ako to tvrdil žalobca v podanom odvolaní. Podľa položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov sa súdny
poplatok vyberá zo žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej
moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom, pričom ak poplatkovej povinnosti podlieha podanie

žaloby, podlieha jej i podanie odvolania. V prípade, ak by zákonodarca mienil nespoplatniť odvolacie
konanie vo veciach týchto žalôb, bol by to v predmetnom zákone i upravil, napr. ako pri položke 13
Sadzobníka súdnych poplatkov, ku ktorej prislúcha poznámka, že v odvolacom konaní sa poplatky
podľa tejto položky nevyberajú. Pri posudzovaní odvolania žalobcu proti uzneseniu o uložení povinnosti
zaplatiť súdny poplatok za podanie odvolania, odvolací súd vychádzal výlučne z dôvodov vymedzených
žalobcom v podanom odvolaní a z ich rozsahu.

Z uvedených dôvodov i odvolaním napadnuté uznesenie o uložení poplatkovej povinnosti za podanie
odvolania, odvolací súd podľa ust. § 219 ods. 1, 2 OSP ako vecne správne potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP. V

odvolacom konaní úspešnému žalovanému ich však odvolací súd nepriznal, pretože si ich neuplatnil
(§ 151 ods. 1 OSP).

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.