Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. máj 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/741/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111225778
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4111225778.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a sudcov JUDr.

Adriany Kálmánovej PhD. a JUDr. Dany Kálnayovej, v právnej veci - spore žalobcu: O.. A. U., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XX, W. E., občan SR, zastúpený JUDr. Štefanom Šimonom, advokátom v Nitre,
Párovská 42, proti žalovanému: E. W. E., so sídlom E. úradu Ul. 1. mája č. 2, W. E., IČO: 00 308 676,
o určenie neplatnosti výpovede a iné, o odvolaní žalovaného proti čiastočnému rozsudku Okresného
súdu Nitra č.k. 9C/171/2011-515 zo dňa 10. februára 2015, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý čiastočný rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 26.08.2011 sa žalobca domáhal rozsudku o určení, že výpoveď daná dňa 18.03.2011,
podľa ktorej sa jeho pracovný pomer skončil 30.06.2011, je neplatná, že pracovný pomer medzi ním

a žalovaným naďalej trvá, keď zároveň požadoval zaviazať žalovaného zaplatiť mu náhrady mzdy
počnúc dňom 01.07.2011 s úrokmi z omeškania a tiež aj náhradu trov konania. V žalobe poukázal
na to, že u žalovaného bol v pracovnom pomere od 01.03.2003 a od 01.07.2011 vo funkcii odborný
referent oddelenia bytového, podnikateľskej činnosti, správy mestského majetku a regionálnej politiky,
pričom 18.03.2011 mu žalovaný doručil výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce s
poukazom na rozhodnutie o organizačnej zmene účinnej od 14.03.2011, ktorou došlo k zrušeniu
jeho pracovného miesta odborného referenta pre správu mestského majetku na oddelení bytovom,

podnikateľskej činnosti, správy mestského majetku a regionálnej politiky. Výpoveď považuje za neplatnú
a trvá na svojom ďalšom zamestnávaní podľa pracovnej zmluvy, čo žalovanému oznámil listom zo dňa
15.06.2011. Výpoveď považuje za neplatnú z dôvodu, že mu žalovaný inú vhodnú prácu neponúkol,
hoci tak mohol a aj bol povinný urobiť v zmysle ust. § 63 ods. 2 písm. b/ Zákonníka práce, ďalej
sú dané dôvody, že sa jedná o účelovú výpoveď diskriminujúcu jeho osobu (počas jeho výpovednej
lehoty boli na oddelení, na ktorom pracoval, prijatí dvaja noví pracovníci O. a C. H.) a že žalovaný
údajne výpoveď so zástupcami zamestnancov dňa 18.03.2011 neprerokoval, ale im dal iba podpísať

zápisnicu z prerokovania, bez skutočného prerokovania. V priebehu konania - sporu žalobca poukázal
aj na ďalšie dôvody, pre ktoré považuje výpoveď danú mu žalovaným za neplatnú. Funkciu, ktorú má
uvedenú v pracovnej zmluve žalovaný nezrušil, teda vo výpovedi uvádzaná jeho pracovná funkcia jeho
pracovnou funkciou nebola. V čase doručenia mu výpovede nebol nijakým spôsobom oboznámený s
obsahom rozhodnutia o organizačnej zmene a nebol nijakým spôsobom oboznámený so skutkovým
vymedzením dôvodu jeho výpovede, teda žalovaný si nesplnil zákonnú povinnosť dôvod výpovede
skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom. Výpoveď považuje za neurčitú,

pretoževýpovednýdôvodvovýpovedižalovanýskutkovonekonkretizoval.Žalovanýmuprideľovalprácu
podľapracovnejzmluvyajpozrušeníjehoúdajnejfunkcie,aždoskončeniavýpovednejdoby,keďúdajnú
jeho funkciu žalovaný v organizačnej štruktúre pracovníkov ako existujúcu uvádzal aj v organizačnej
štruktúrekudňu18.03.2011,18.04.2011a01.06.2011. Vskutočnostiužalovanéhonešloorozhodnutieoorganizačnej zmene, jej prijatie žalovaný od začiatku len predstieral, rozhodnutím o organizačnej zmene
nesledoval zníženie počtu zamestnancov za účelom zvýšenia efektívnosti práce, ale sledoval cieľ zbaviť
sa nepohodlného pracovníka, teda pri danej výpovede žalovaný konal v rozpore s článkom 2 Zákonníka

práce zakotvujúcim pozitívny príkaz výkonu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov v súlade s
dobrými mravmi.

2. Žalovaný žiadal podanú žalobu zamietnuť, poukázal na platnosť organizačnej zmeny a splnenie
všetkých zákonných podmienok pre platnosť výpovede, keď iné u neho voľné pracovné miesta neboli

pre žalobcu vhodnými pracovnými miestami.

3. Napadnutým zhora označeným čiastočným rozsudkom Okresný súd Nitra ako súd prvého stupňa -
súd prvej inštancie vo veci - spore rozhodol tak, že určil, že výpoveď daná navrhovateľovi (žalobcovi)
dňa 18.03.2011 je neplatná, keď zároveň vo výroku uviedol to, že o náhrade mzdy, o trovách konania
a o určení, že pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným ďalej trvá, bude rozhodnuté v konečnom

rozhodnutí.

4. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie s poukazom na vyjadrenia účastníkov - strán sporu,
vykonané dokazovanie (výsluchom označených svedkov a oboznámením označených listín) a citované
ustanovenia Zákonníka práce (ZP - zákon č. 311/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov - § 42 ods.

1, § 63 ods. 1 písm. b/, § 61 ods. 3, § 62 ods. 1 a 3 písm. b/, § 74, § 77 ods. 1, § 79 ods.
1, § 230 ods. 1 a § 230 ods. 3) ako aj všeobecné úvahy ohľadom nadbytočnosti zamestnanca,
náležitostiach rozhodnutia o organizačnej zmene, ponukovej povinnosti zamestnávateľa, nemožnosti
zamestnanca ďalej zamestnávať a výkone práce zamestnancom počas plynutia výpovednej doby
odôvodnil nasledovne:

5. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že návrh navrhovateľa bol podaný dôvodne
nakoľko bolo preukázané, že odporca ako zamestnávateľ rozhodol dňa 11.3.2011 o organizačnej
zmene, na základe ktorej došlo s účinnosťou k 14.3.2011 k zrušeniu 7 pracovných miest, vrátane miesta
navrhovateľa, s organizačnou zmenou, ale navrhovateľa neoboznámil, čo bolo potvrdené výpoveďami

navrhovateľa ako aj svedkov L. M., C., O. H. H., ktorý bol v čase dávania výpovedí prednostom MÚ a v
zmysle Rozhodnutia o organizačnej zmene bol povinný písomne oboznámiť zamestnancov dotknutých
organizačnou zmenou o zrušení ich pracovných miest a oznámiť im, že zamestnávateľ nemá možnosť
ich ďalej zamestnávať. Samotný svedok potvrdil, že si túto povinnosť nesplnil.

6. Rovnako nebolo v konaní preukázané, že by si odporca- zamestnávateľ plnil povinnosť a prejednal
v ZOS výpovede dotknutých zamestnancov, keď predsedníčka odborov p. E. uviedla, že ich stretnutie
sa uskutočnilo len raz, kedy bola prejednaná organizačná zmena a Zápisnicu o prerokovávaní výpovedí
zo dňa 18.3.2011 jej priniesla pripravenú právnička odporcu D.. R., iba ju podpísala, stretnutia odborov
sa však nezúčastnila, pričom svedkovia M., Z. a E. zhodne vypovedali, že ich stretnutie sa uskutočnilo

dňa 8.3.2011, teda v uvedený deň nemohli prejednávať výpovede zamestnancov. Navyše z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že odovzdávanie výpovedí zamestnancom sa uskutočnilo v kancelárii primátora
dňa 18.3.2011, pričom ako druhému v poradí bola doručená výpoveď navrhovateľovi v čase o
9,30 hodine a je nepravdepodobné, aby sa pred odovzdávaním výpovedí v uvedený deň uskutočnilo
zasadanie odborov, aby sa vyhotovila zápisnica z neho a aby sa pripravili výpovede jednotlivým

zamestnancom a stihli sa ešte aj doručiť.

7.Vkonaníboloďalejpreukázané,žeodporcaakozamestnávateľneponúkolnavrhovateľovi inúvhodnú
prácu v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení, nakoľko poslednú Organizačnú štruktúru mal
z roku 2005, v priebehu tohto súdneho konania Organizačnú štruktúru 4x upravoval, nepredložil súdu

dokladyoprijatýchorganizačnýchzmenách(napr.ozrušenímiesta„kurič,šofér,údržbár“,ktorémalobyť
zrušené k 17.1.2011, o zrušení miesta Ing.Kapolku na oddelení pre ľudské zdroje- referent oddelenie
technická pomoc pri tvorbe programov, ktoré bolo do 23.2.2011 obsadené O.. P., keď tento bol od
23.2.2011 preradený na oddelenie výstavby a dopravy, avšak jeho miesto na oddelení pre ľudské zdroje
zrušené nebolo), ako ani Organizačný poriadok, z ktorého by vyplývalo, že miesto agendy právnika

úradu by muselo byť obsadené len vysokoškolsky vzdelanou osobou. Taktiež nepreukázal, že miesto
na Oddelení pre ľudské zdroje - referent oddelenia nemohlo byť obsadené navrhovateľom, keď uvedené
miesto v čase dávania výpovede nebolo bližšie špecifikované, bližšie špecifikované je až v OŠ ku dňu
1.6.2011 ako školstvo originálne kompetencie, pričom v konaní bolo preukázané, že po odbornej stránkeuž školstvo zastrešoval školský úrad a O.. Skutočnosť, že miesto kurič, šofér, údržbár zrušené nebolo,
potvrdil aj E. U., svedkyňa O.. B. a skutočnosť, že primátor si riadil motorové vozidlo sám a skutočnosť,
že obsluhu nízkotlakových kotlov zabezpečoval Službyt W. E. nesvedčí o zrušení pracovného miesta

kurič, šofér, údržbár a nezbavilo to odporcu povinnosti ponúknuť uvedené miesto navrhovateľovi, ktorý
bol držiteľom vodičského preukazu.

X. Odporca v uvedenom období nemal riadnu evidenciu svojich zamestnancov, nepostupoval v súlade
so zákonom, nemal vedomosť koho na akej pozícii zamestnáva, čo je potvrdené aj vykonaným

dokazovaním, keď odporca doložil súdu 4 Organizačné štruktúry, z ktorých ani jedna nezodpovedala
skutočnosti, a sám sa dostal do situácie dôkaznej núdze a nad všetku pochybnosť nebol schopný
v konaní preukázať, koľko pracovných miest v čase dávania výpovede navrhovateľovi evidoval ako
voľných.

9. Počas plynutia výpovednej doby navrhovateľovi od 1.4.2011 do 30.6.2011 odporca ako zamestnávateľ

vytvorilnajmenej2pracovnémiesta(akovyplývazorganizačnejštruktúrykudňu18.4.2011, naoddelení
bytovom, podnikateľskej činnosti, SMM a regionálnej politiky pribudlo miesto referenta oddelenia -
pasportizácia majetku, ktoré bolo obsadené O.. P. (pracovná náplň od 18.4.2011) a z organizačnej
štruktúry ku dňu 1.6.2011 H., ktorá nastúpila na oddelenie, kde pôsobil navrhovateľ pre vymáhanie
daňových a nedaňových pohľadávok. Pri vytváraní týchto nových miest sa odporca nezaoberal

skutočnosťou, či by navrhovateľ nespĺňal predpoklady na ich obsadenie a navyše počas plynutia
výpovednej doby navrhovateľovi naďalej prideľoval prácu v zmysle pracovnej náplne, čím spochybnil
nadbytočnosť navrhovateľa ako aj výpovedný dôvod. V tomto smere súd poukazuje predovšetkým
na pracovnú zmluvu navrhovateľa, ktorý bol prijatý na prácu odborného referenta oddelenia bytového
a pracovnú zmluvu O.. H. P., ktorý bol na základe dohody o zmene pracovných podmienok zo

dňa 18.4.2011 prijatý taktiež na druh práce samostatný odborný referent, samospráva rovnako aj
navrhovateľ, samostatná odborná práca vo vymedzenej oblasti samosprávy (napríklad evidencia
nehnuteľného majetku), čím bola dôvodne potvrdená pochybnosť o nadbytočnosti navrhovateľa.

10. Na základe uvedeného súd rozhodol podľa § 152 ods. 2 O.s.p. (Občiansky súdny poriadok - zák. č.

99/1963 Zb.) čiastočným rozsudkom a určil, že výpoveď daná navrhovateľovi odporcom je neplatná,
pričom o náhrade mzdy a o trovách konania bude rozhodnuté v konečnom rozsudku.

11. Uvedený rozsudok včas podaným odvolaním napadol len žalovaný domáhajúci sa jeho zmeny tak,
aby celá žaloba žalobcu bola zamietnutá, resp. aby bol napadnutý rozsudok zrušený a vec vrátená súdu

prvej inštancie na ďalšie konanie. Poukázal na to, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci a že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci a to z dôvodu, že odôvodnenie napadnutého rozsudku nezodpovedá požiadavke preskúmateľnosti
a presvedčivosti súdnych rozhodnutí. Skutočnosť neoboznámenia žalobcu s organizačnou zmenou zo

dňa 11.03.2011 nie je dôvodom na neplatnosť výpovede z pracovného pomeru. Záver o nesplnení
si jeho povinností prejednať výpoveď žalobcu s príslušnou odborovou organizáciou vychádza ako
nesprávne skutkové zistenie, keď súd prihliadol iba na výpoveď svedkyne Molnárovej bez toho, že by sa
zaoberal aj ďalšími skutočnosťami, keď členovia odborovej organizácie potvrdili, že pri prejednávaní
organizačnej zmeny prerokovali aj výpovede jednotlivých zamestnancov dotknutých organizačnou

zmenou. Organizačná zmena aj výpovede zamestnancov boli prerokované aj osobne na rokovaní
primátora mesta s pani E. ako predsedníčkou odborov dňa 18.03.2011, na ktorom predsedníčka
odborov pani E. tlmočila zamestnávateľovi stanovisko odborovej organizácie z predchádzajúceho
prejednania. Ak pani E. ako vtedajšia predsedníčka odborov na základe doručenej žiadosti o
prerokovaní výpovedí opätovne celý závodný výbor nezvolala, o čom on až do začiatku súdneho

konania vedomosť nemal, nemôže za uvedené konanie niesť ako zamestnávateľ zodpovednosť.
Dôkazy k prerokovaniu organizačnej zmeny a výpovedí teda súd prvej inštancie adekvátne nezhodnotil,
čím jeho rozhodnutie nezodpovedá požiadavke preskúmateľnosti a presvedčivosti súdnych rozhodnutí.
Záversúduonepravdepodobnostiprejednaniavýpovedídňa18.03.2011vychádzazničímnepodloženej
domnienky o časovej nemožnosti vyhotovenia všetkých listín potrebných k daniu výpovedí dotknutým

zamestnancom, ktorá nezohľadňuje to, že bol dostatočný priestor na prerokovanie a zapísanie
stanoviska, ktoré mal jeho právnik už vopred pripravené v elektronickej forme. Samozrejme mal taktiež
vopredpripravenéavyhotovenévšetkylistinnédokumenty(vrátanevýpovedí)tak,abynedal priestor na
možnéšpekuláciezamestnancovvsnahevyhnúťsadoručeniuvýpovedí.Ponukovúpovinnosťneporušil,keďže nedisponoval žiadnym voľným vhodným pracovným miestom, ktoré by mohol žalobca vzhľadom
na svoju prax, vzdelanie, vedomosti i osobné predpoklady adekvátne vykonávať. Voľnými miestami
v jeho organizačnej štruktúre boli iba pracovné miesta na referáte školstva - originálne kompetencie

a referáte agenda právnika úradu, tieto však pre žalobcu vhodné neboli, keďže žalobca by nebol
schopný adekvátne tieto pracovné pozície vykonávať, keďže činnosti, ktoré by musel robiť, si vyžadujú
odborné vysokoškolské vzdelanie a niekoľkoročnú prax. Nie je v kompetencii zamestnanca, aby si sám
určoval, či je pre neho určitá pracovná pozícia vhodná, alebo nie a určoval si náplň práce. Vhodnosť
pracovnej pozície nemožno vyhodnocovať len podľa pomenovania pracovného miesta či jeho označenia

v pracovnej zmluve. Ako zamestnávateľ bol povinný obsadiť voľné pracovné miesta osobou na to
vysokoškolsky vzdelanou, čo vyplýva z katalógu pracovných činností a zákona č. 553/2003 Z.z. o
odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce o verejnom záujme a súčasne osobou, ktorá
samozrejme má aj vhodné vzdelanie, prax a skúsenosti s plnením pracovných činností vyžadovanými v
pracovnej náplni tohto - ktorého pracovného miesta. Žalobca síce mal vysokoškolské vzdelanie druhého
stupňa, ale nie vhodného smeru (právnického či pedagogického) a nemal ani dostatok potrebných

vedomostí, pracovných zručností a skúseností byť na pozícii voľných miest referentov. Voľné pracovné
pozície neboli vhodnou prácou, ktorú by žalobcovi on mal alebo mohol ponúknuť, v tomto smere súd
prvej inštancie nesprávne právne posúdil a neprihliadol na všetky predložené dôkazy. Rovnako nebolo
prihliadnuté na písomný dôkaz o zrušení pracovného miesta kuriča, údržbára a šoféra dňa 17.01.2011,
ktoré miesto nebolo vedené ako voľné ani v organizačných štruktúrach vytvorených k 18.03.2011,

k 18.04.2011 k 01.06.2011, k 01.07.2011 ani k 01.08.2011, vyskytlo sa iba v organizačnej štruktúre
k 04.03.2011, avšak nesprávne. Uvedené miesto v čase dania výpovede žalobcovi neexistovalo a
nebolo voľné a pre žalobcu nebolo ani vhodným po tom, čo dlhé roky pracoval v administratíve.
K miestu referenta pre technickú tvorbu programov uvádza, že takéto miesto nebolo u neho voľné.
Na oddelení pre ľudské zdroje bolo voľné iba jedno pracovné miesto. Čo sa týka vytvorenia nových

pracovných miest počas plynutia výpovednej doby žalobcu, je potrebné uviesť, že splnenie podmienok
pre existenciu ponukovej povinnosti zo strany zamestnávateľa treba posudzovať podľa stavu, ktorý
existuje v čase dania výpovede. Na neskoršie okolnosti či na strane zamestnanca alebo zamestnávateľa
sa už neprihliada, preto považuje skúmanie skutočností týkajúcich sa vytvorenia iných pracovných miest
za irelevantné. Prideľovanie práce žalobcovi počas výpovednej lehoty bolo nesprávne právne posúdené,

keď k zavŕšeniu zmien z organizačnej zmeny došlo až uplynutím výpovednej doby žalobcu. Má tiež za
to, že súd prvej inštancie bol povinný navzájom si odporujúce dôkazy hodnotiť a zdôvodniť, keď tak
nepostupoval, na základe čoho považuje napadnutý rozsudok za nesprávne, zmätočný a neurčitý.

12. Žalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny a

súladný so zákonom potvrdiť a priznať mu aj náhradu trov odvolacieho konania. Vyjadril sa k jednotlivým
bodom odvolania žalovaného tak, ako sa k argumentácii žalovaného vo forme obrany spore vyjadroval
počas celého konania - sporu.

13. Dňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (CSP), ktorý zrušil Občiansky súdny

poriadok, podľa ktorého konal a rozhodoval súd prvého stupňa - prvej inštancie, pričom ustanovil, že
ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon (CSP) aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti, keď právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované. Dňom 1. júla 2016 bolo preto potrebné v konaní - v spore postupovať
podľa ustanovení Civilného sporového poriadku.

14. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal spor bez nariadenia odvolacieho
pojednávania s verejným vyhlásením rozhodnutia (o termíne ktorého strany sporu vyrozumel) viazaný
rozsahom a dôvodmi podaného odvolania žalovaného, ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd
prvej inštancie a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa ust. § 387 ods. 1

CSP potvrdiť ako vo výroku vecne správne rozhodnutie, keď o trovách odvolacieho konania nerozhodol
z dôvodu, že sa jednalo len o čiastočný rozsudok, ktorým sa konanie nekončí, a teda o trovách celého
konania - sporu bude konať a rozhodovať súd prvej inštancie v ďalšom procesnom postupe.

15. K predpokladom výpovede z pracovného pomeru podľa ustanovenia § 63 ods. 1 písm. b/

Zákonníka práce patrí to, že o zmene úloh zamestnávateľa, jeho technického vybavenia, o znížení
stavu zamestnancov alebo o iných organizačných zmenách prijal zamestnávateľ alebo príslušný
orgán písomné rozhodnutie, že sa podľa tohto rozhodnutia zamestnanec stal pre zamestnávateľa
nadbytočným a že je tu príčinná súvislosť medzi nadbytočnosťou zamestnanca a prijatýmiorganizačnými zmenami, t.j. že sa zamestnanec stal práve v dôsledku takéhoto rozhodnutia (jeho
realizácie u zamestnávateľa) nadbytočným. Pre výpoveď z pracovného pomeru podľa uvedeného
ustanovenia je súčasne charakteristické, že zamestnávateľ aj naďalej môže (objektívne vzaté)

zamestnancovi prideľovať prácu podľa pracovnej zmluvy, ale jeho práca nie je (vôbec alebo v pôvodnom
rozsahu) pre zamestnávateľa v ďalšom období potrebná, lebo sa stal nadbytočným vzhľadom na
rozhodnutie o zmene úloh zamestnávateľa, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov
alebo o iných organizačných zmenách. Zákon uvedeným spôsobom zamestnávateľovi umožňuje, aby
reguloval počet svojich zamestnancov a ich kvalifikačné zloženie tak, aby zamestnával len taký počet

zamestnancov a v takom kvalifikačnom zložení, aké zodpovedá jeho potrebám. Zamestnanec nemusí
byť vždy pre zamestnávateľa nadbytočným už v dobe podania výpovede (porovnaj dikciu ustanovenia
§ 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce "zamestnanec sa stane nadbytočný"). Pretože platnosť právnych
úkonov, vrátane právnych úkonov podľa pracovnoprávnych predpisov, treba posudzovať k okamžiku a
so zreteľom na okolnosti, kedy bol právny úkon urobený, rozhodnutie o organizačnej zmene musí byť
prijaté pred podaním výpovede (rozsudok Najvyššieho súdu SR 4 Cdo 102/2009, zo dňa 30. júna 2010).

16. Dôvody nemožnosti zamestnanca ďalej zamestnávať prácami dohodnutými v pracovnej zmluve
musia spočívať v tom, že zamestnávateľ práce vykonávané zamestnancom nepotrebuje buď vôbec
alebo v pôvodnom rozsahu. Ak rozhodnutie o organizačnej zmene zamestnávateľa má dosah na viacero
zamestnancov vykonávajúcich pre zamestnávateľa prácu rovnakého nadbytočného druhu, o výbere

konkrétneho nadbytočného zamestnanca rozhoduje zamestnávateľ výlučne sám, bez oprávnenia (i)
súdu toto preskúmať; súdu prináleží iba posúdenie toho, či ním vykonávané práce s organizačnou
zmenou súvisia a či zrušené pracovné miesto nebolo prípadne do 3 mesiacov po skončení pracovného
pomeru znovu vytvorené a obsadené novým zamestnancom (§ 61 ods. 3 Zákonníka práce). Rovnako
súdu prináleží posúdenie toho, či si zamestnávateľ splnil ďalšie hmotnoprávne podmienky výpovede a

to, či mu ponúkol voľné pracovné miesto (§ 63 ods. 2) a či výpoveď zamestnanca vopred prerokoval
so zástupcami zamestnancov (§ 74). Pre ponukovú povinnosť platí, že dôkazné bremeno o jej
splnení zaťažuje zamestnávateľa a že ak zamestnávateľ nemá pre zamestnanca vhodné (z hľadiska
zdravotnéhostavu,schopnostíakvalifikácie)pracovnémiesto,jepovinnýmuponúknuťprenehovhodnú
i menej kvalifikovanú prácu, keď záleží výlučne na ňom, ktoré z voľných miest mu ponúkne, keďže

nemá povinnosť mu ponúknuť všetky voľné pre neho vhodné pracovné miesta. Čo sa týka prerokovania
výpovede so zástupcami zamestnancov platí, že v čase prerokovania nesmú byť pochybnosti o tom, aká
organizačná zmena bola zamestnávateľom prijatá, konkrétne k akej (z hľadiska obsahových náležitostí)
výpovedi a z akého dôvodu sa prerokovanie vzťahuje (čo vyplýva zo žiadosti zamestnávateľa alebo z
priloženého konceptu výpovede) a že zamestnávateľ môže vychádzať z prerokovania dovtedy, kým trvá

výpovedný dôvod, ku ktorému sa výpoveď ako aj jej prerokovanie vzťahuje (nové prerokovanie by tak
nebolo potrebné napr. len pri zmene dátumu výpovede). Prerokovaním výpovede nemožno považovať
len predloženie menného zoznamu zamestnancov, ktorým bude daná výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm.
b/ Zákonníka práce (toto možno považovať len za oznámenie úmyslu zamestnávateľa skončiť pracovný
pomer s viacerými zamestnancami), bez poznania obsahových náležitostí, keďže prerokovaním sa

rozumie taká forma spolupráce medzi príslušným odborovým orgánom a zamestnávateľom, pri ktorej
sa prejednajú všetky podstatné okruhy otázok skôr, než sa vo veci rozhodne; právo vo veci rozhodnúť
má však iba zamestnávateľ. Oboznámiť zamestnanca s organizačnou zmenou, ktorá sa ho týka, stačí
aj po daní mu výpovede.

17. Posudzujúc spor v zmysle uvedeného a súdom prvej inštancie citovaných zákonných ustanovení mal
odvolací súd za to, že súdom prvej inštancie zistený stav - skutkové závery zodpovedajú vykonanému
dokazovaniu, sú vecne správne a náležite i odôvodnené. Čo sa týka právnych záverov súdu prvej
inštancie mal odvolací súd za to (aj s ohľadom na odvolacie dôvody), že z hľadiska posúdenia platnosti
predmetnej výpovede

- nie je právne významné, že žalobca nebol pred prevzatím výpovede oboznámený s Rozhodnutím
(žalovaného) o organizačnej zmene zo dňa 11.03.2011 (účinnej od 14.03.2011), čo mal podľa tohto
rozhodnutia písomne zabezpečiť Prednosta Mestského úradu,
- nie je právne významné, že žalovaný žalobcovi počas plynutia výpovednej doby prideľoval prácu
v zmysle Pracovnej náplne avšak minimálne vytvorenie pracovného miesta obsadeného O.. P. s

pracovnou náplňou v podstate zhodnou s náplňou práce žalobcu už počas plynutia jeho výpovednej
lehoty potvrdzuje to, že organizačná zmena vo vzťahu k žalobcovi bola účelovou (predstieranou) a
nadbytočným sa jeho pracovné miesto (ním plnené úlohy) nestalo, teda bol porušený zákaz z ust. §
361 ods. 3 ZP,- nie je právne významné to, že predsedníčka závodného výboru (ZV) základnej organizácie (ZO)
SLOVES-u (Slovenského odborového zväzu verejnej správy) pri Mestskom úrade (MÚ) v W. E. p.
E. E., ktorá navonok koná a reprezentuje (ako štatutárny zástupca) ZO SLOVES (a teda i podpisuje

písomné doklady ZV), sa zúčastní prerokovania so zamestnávateľom bez toho, aby sama predtým
zvolala Závodný výbor, prípadne členskú schôdzu ZO ohľadom prejednania tých otázok, ktoré budú
predmetom (pre) rokovaní so zamestnávateľom (a teda nezistí stanovisko členov ZO, resp. ZV, ktorý
činnosť ZO riadi - organizuje),
- je podstatné, že žalovaný ako zamestnávateľ o prerokovanie výpovedí ZO SLOVES pri MÚ v W. E.

požiadal (na deň 18.03.2011) listom zo 14.3.2011 adresovaným (a tohto dňa i prevzatým) p. E. E. ako
predsedníčke ZV tejto ZO,
- je podstatné, že p. E. E. podpísala ako predsedníčka ZV ZO SLOVES pri MÚ v W. E. Zápisnicu z
prerokovaní Výpovedí zamestnávateľa s odborovým orgánom datovanú dňa 18.3.2011, v ktorej uviedla,
že "ZV prerokoval predmetnú organizačnú zmenu aj výpovede dotknutých zamestnancov, pričom k
uvedenému nemajú pripomienky a s výpoveďami súhlasia"; okolnosti pohnútok konania p. E. (tak)

podstatné nie sú, rovnako ako to, že členovia ZV pri prejednávaní žalovaným požadovaného stanoviska
ZOksamotnejorganizačnejzmenedňa8.3.2011prípadnesavyjadrovali(malivyjadriť)ajkpersonálnym
účinkom tohto rozhodnutia u označených nadbytočných (zmenou dotknutých) zamestnancov, keďže
Zápisnica z prerokovania Organizačnej zmeny zo dňa 11.3.2011 (podpísaná tiež p. E.) uvádza len to, že
"ZO vyslovila súhlas s uvedenou (prerokovanou) organizačnou zmenou" a keď prerokovanie výpovedí je

možné len po tom, čo Organizačná zmena vstúpila v účinnosť a (až) po tom, čo o prerokovanie výpovedí
zamestnávateľ (vôbec) požiada,
- je právne významné to, že žalovaný si nesplnil povinnosť ponúknuť žalobcovi voľné pracovné miesto
- akékoľvek voľné, ktorých existenciu (ako takých) odporca v odvolaní ani nespochybnil, a že
- nebolo v spore zo strany žalovaného preukázané, že u neho voľné pracovné miesta neboli pre žalobcu

vhodné.

18. Žalovaný v odvolaní ohľadom nespochybňovaných voľných miest referenta oddelenia pre ľudské
zdroje a referenta právnika úradu uvádzal, že tieto neboli pre žalobcu vhodnými pracovnými pozíciami,
keďže nemal pre ne vyžadované odborné vysokoškolské vzdelanie, niekoľkoročnú prax a ani dostatok

potrebnýchvedomostí,pracovnýchzručnostíaskúseností,vdôsledkučohobynebolschopnýadekvátne
uvedené pracovné pozície vykonávať. Uvedenú obranu žalovaného odvolací súd nepovažoval za
dôvodnú, nakoľko ním tvrdené skutočnosti nepovažoval za (v konaní) preukázané. Organizačná
štruktúra MsÚ W. E. k 18.3.2011 u uvedených miest kvalifikačné predpoklady na zamestnancov
neuvádzala, keď ani označenie miest (bez slova "odborný" a "starší" referent) nenaznačovalo

potrebu odborného vysokoškolského vzdelania a niekoľkoročnej praxe, pričom uvedené požiadavky
nevyplývajú ani z iných (v konaní predložených) listinných dôkazov (napr. katalógu pracovných miest
úradu, pracovných náplní pre jednotlivé miesta ....). Z označenia miesta "referent (agenda právnika
úradu)" vyplýva, že nešlo o voľné miesto pre právnika, ale len pre administratívneho pracovníka,
čomu nasvedčuje aj jeho obsadzovanie v minulosti. Z označenia miesta na oddelení pre ľudské

zdroje nevyplýva ani žalovaným tvrdená pracovná náplň originálnych kompetencií na úseku školstva.
Rozhodnutie žalovaného ohľadom zrušenia miesta žalobcu postrádalo logiku, naviac ak neuvádzalo,
kto jeho agendu preberie (keď jej prechod na zamestnancov mimo MsÚ rovnako preukázaný nebol),
keď potreba prác vykonávaných žalobcom nezanikla. Konanie žalovaného aj v kontexte základných
zásad Zákonníka práce okrem už zhora uvedeného (bod 17., 2 odsek) bolo i porušením dobrých mravov

a nepreukázaním naplnenia príčinnej súvislosti výpovede s organizačnou zmenou. Odvolací súd sa
vzhľadom k uvedenému však predovšetkým stotožnil so súdom prvej inštancie v tom, že žalovaný
neponúkol žalobcovi inú vhodnú prácu na u neho voľných pracovných miestach (zhora uvedených), u
ktorých nad všetku pochybnosť nebol schopný v konaní preukázať, že žalobca nebol na ich vykonávanie
spôsobilý. Už pre nesplnenie tejto hmotnoprávnej podmienky výpovede (absencie ponuky voľného

miesta) preto aj odvolací súd považoval (bez ďalšieho) výpoveď danú žalobcovi za neplatnú a napadnutý
čiastočný rozsudok ako vecne správny preto potvrdil, bez potreby riešenia všetkých námietok žalobcu
z jeho písomnej záverečnej reči.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).