Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 2. jún 2017

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 8Csp/62/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8516203355
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vladimír Gurka
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2017:8516203355.2

Rozhodnutie

Okresný súd Stará Ľubovňa sudcom Mgr. Vladimírom Gurkom v právnej veci žalobkyne: I. H., nar.
XX.X.XXXX, bytom U. XXX, XXX XX U., zast. I. H., nar. XX.X.XXXX, bytom U. XXX, XXX XX U. proti
žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s. Garbiarska 2, Košice, IČO: 31 690 904 v konaní o určenie
povinnosti uskutočniť poistné plnenie takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 1 505,37 eur, úrok z omeškania vo výške 8 % ročne

zo sumy 1 505,37 eur od 19.1.2016 do zaplatenia, a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd z a s t a v u j e konanie v časti týkajúcej sa zaplatenia úroku z omeškania z dlžnej sumy
prevyšujúceho 8 % ročne.

III. Súd žalobkyni n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala zaplatenia poistného plnenia vo výške 1 505,37 eur spolu
s 9 % ročným úrokom z omeškania zo žalovanej sumy od 19.1.2015 do zaplatenia.

2. Žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným (v tom čase bolo jeho obchodné meno Prvá Česko-
Slovenská poisťovňa, a.s.) uzatvorila poistnú zmluvu UDP-K č. XXXXXXXXXX odo dňa 8.9.2010.

Poistná doba bola dohodnutá na 15 rokov, doba platenia poistného na 10 rokov, koniec poistenia
pripadol na 8.9.2015. Po ukončení poistenia vyzvala žalovaného listom zo dňa 21.9.2015 na výplatu
poistnej sumy. Ani po vyplnení a zaslaní nárokového listu žalovaný neplnil, preto telefonicky zisťovala,
v akom štádiu je likvidácia jej žiadosti. Pracovníčka žalovaného jej oznámila, že likvidácia bude trvať
72 mesiacov. Po zaslaní výzvy na plnenie jej žalovaný zaslal oznámenie o prerušení vyšetrenia, ktoré
odôvodnil tým, že je pochybnosť, či poistná zmluva je vôbec platná. S týmto žalobkyňa nesúhlasí,

pričom poukázala na rozhodnutie NBS č. OFS 4356/2016, ktorým bolo uložené žalovanému zdržať sa
klamlivého konania v zmysle § 8 ods. 1 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Žiadala preto
žalobe vyhovieť.

3. Na preukázanie svojich skutkových tvrdení pripojila k žalobe poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX,
Žiadosť o výplatu poistnej sumy zo dňa 21.9.2015, Nárokový list, svoje podanie zo dňa 18.12.2015

označené ako Zmluva č. XXXXXXXXXX a Oznámenie žalovaného o prerušení vyšetrenia potrebného
na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť zo dňa 19.1.2016.

4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe s touto nesúhlasil. Prvým bodom, ktorý je potrebné si vyjasniť je, či
vôbec poistná zmluva vôbec platne vznikla. Rozpor so zákonom vyvodzoval z toho, že ak v zmluve
chýba podstatná náležitosť, je táto neplatná v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Podľa jeho názoru

poistné uvedené v zmluve nebolo určené v súlade so zákonom o poisťovníctve, pretože toto malo byť
jednak v súlade s § 9 ods. 3 a § 11 ods. 3 zák. č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve, ako aj malo zaručovaťdlhodobú splniteľnosťzáväzkov.Zpredloženýchlistínjednoznačnevyplýva,žepoistnévpoistnejzmluve
bolo od počiatku určené v rozpore so zákonom č. 24/1991 Zb. Poukázal aj na vyjadrenie NBS č.
ODT-13070/2013 zo dňa 2.12.2013, z ktorého vyplýva, že v čase pred rokom 2002 sa sadzby poistného

schvaľovaliatakátovýškasastávalazáväznou.Časťobsahupoistnejzmluvybolatedaurčovanávrámci
postupu podľa zákona z oblasti verejného práva. Skutočnosť, že výšku poistného určil verejnoprávny
subjekt v rozpore s vtedajším zákonom, je významnou skutkovou okolnosťou. Poistná zmluva nie je
klasickou súkromnoprávnou zmluvou, ale ide o tzv. regulovanú zmluvu. NBS pri kontrole zistila, že
poistné, ktoré bolo schválené Ministerstvom financií SR, bolo stanovené „zle a nízko“, teda protizákonne.

Absolútne neplatný úkon nespôsobuje vznik, zmenu alebo zánik žiadnych práv a povinností. Vzhľadom
na tieto skutočnosti je uplatňovaný nárok nedôvodný. Žalovaný preto žiadal žalobu zamietnuť.

5. K vyjadreniu pripojil protokol NBS z dohľadu vykonaného v Prvej česko-slovenskej poisťovni Rapid,
a.s. ODO-12990/2007, list označený ako „Skončenie dohľadu na mieste“ zo dňa 15.2.2008, list
označený ako „Žiadosť o predĺženie termínu - odpoveď“, stanovisko podpísané aktuárom, znalecký

posudokč.4/2008spoločnostiUDIT-POLs.r.o.,notárskuzápisnicuN29/2008zodňa2.6.2008, žiadosť
o súčinnosť a poskytnutie informácie - odpoveď zo dňa 2.12.2013, Povolenie na výkon poisťovacej
činnosti zo dňa 30.5.1995, rozhodnutie MF SR o udelení povolenia Prvej česko - slovenskej poisťovni,
a.s. na poisťovaciu činnosť zo dňa 30.5.1995, Protokol o kontrole vypracovaný Ministerstvom financií
SR a rozsudky Okresného súdu Lučenec sp. zn. 6C/73/2014 zo dňa 1.3.2016 a Okresného súdu Košice

II. sp. zn. 41C/338/2015 zo dňa 6.4.2016 a Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2Co/315/2012 zo dňa
30.4.2015.

6. Žalobkyňa v replike trvala na podanej žalobe s tým, že vyjadrenie žalovaného považuje za účelové.
Zároveň poukázala na uznesenie NS SR sp. zn. 7Cdo 177/2013 zo dňa 9.4.2014.

7. Na pojednávaní strany sporu zotrvali na svojich tvrdeniach. Zástupkyňa žalobkyne zobrala žalobu
späť pokiaľ ide o úrok z omeškania prevyšujúci 8 % ročne zo žalovanej sumy. Poukázala na rozhodnutie
NBSč.OFS4356/2016,ktorésaodvolávanarozsudokOkresnéhosúduKošiceII.sp.zn.19C/209/2008,
ako aj na ďalší rozsudok uvedeného súdu sp. zn. 15C/74/2010 a v ktorých sa vychádza z toho, že

poistná zmluva je platná. Na záver súdu predložila návrh na nariadenie neodkladného opatrenia.

8. Zástupca žalovaného na pojednávaní súhlasil s čiastočným späťvzatím žaloby. K rozhodnutiu
NS SR, na ktoré odkázala žalobkyňa v replike uviedol, že v ňom neboli obsiahnuté žiadne právne
záväzné stanoviská a NS SR sa v ňom nezaoberal zákonnosťou poistného. Poukázal ďalej na viaceré

rozhodnutia súdov, ktorými preukazoval názory súdov na to, kto spôsobil nezákonnosť pri schvaľovaní
poistného, ako aj že poistný vzťah je neplatný. Vyjadril sa zároveň k rozhodnutiu NBS, na ktoré odkazuje
žalobkyňa s tým, že toto nemá žiadnu právnu váhu, pričom NBS účelovo vyberá výňatky z rozhodnutí
iných súdov.

9. Súd sa oboznámil so skutkovými tvrdeniami strán sporu a na základe vykonaného dokazovania
listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu, ako sú uvedené vyššie, zistil tento skutkový stav:

10. Žalobkyňa so žalovaným uzavreli poistnú zmluvu UDP-K č. XXXXXXXXXX so začiatkom poistenia
dňa 8.9.2000, koncom poistenia dňa 8.9.2015, dobou platenia poistného 10 rokov, poistnou dobou

15 rokov, poistnou sumou pre prípad smrti 30 000,-Sk (995,82 eur) a poistnou sumou pre prípad
dožitia 45 351,-Sk (1 505,37 eur). Dňa 21.9.2015 požiadala žalobkyňa o výplatu poistnej sumy.
Následne vyplnila nárokový list, ktorý podpísala dňa 13.10.2015. Listom zo dňa 18.12.2015 žalobkyňa
zaslala žalovanému kópiu dokladu totožnosti a vyzvala žalovaného na rešpektovanie platných právnych
predpisov. Oznámením o prerušení vyšetrenia potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť

zo dňa 19.1.2016 oznámil žalovaný žalobkyni, že prerušuje vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu
jeho povinnosti plniť, pretože má pochybnosť, či poistná zmluva je platná, o čom môže rozhodnúť iba
všeobecný súd. Na základe poistnej zmluvy žalovaný neplnil žiadnu sumu. Pri dohľade NBS v roku 2007
bolo zistené, že žalovaný pri produktoch, ako uzavrel aj so žalobkyňou, používal nesprávne poistno -
matematické vzorce. Tieto skutočnosti ani neboli sporné.

11. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že nárok žalobkyne je dôvodný.12. Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) platného a účinného v čase uzavretia
poistnej zmluvy, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak
nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom

poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

13. Podľa § 788 ods. 2 OZ platného a účinného v čase uzavretia poistnej zmluvy, súčasťou poistnej
zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa schválené orgánom štátneho dozoru v poisťovníctve
(poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred

uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.

14. Podľa § 790 písm. b) OZ platného a účinného v čase uzavretia poistnej zmluvy, poistiť možno najmä
fyzickú osobu pre prípad jej telesného poškodenia, smrti, dožitia sa určitého veku alebo pre prípad inej
poistnej udalosti (poistenie osôb).

15. Podľa § 816 OZ platného a účinného v čase uzavretia poistnej zmluvy, z poistenia osôb má poistený
právo, aby mu bola vyplatená dohodnutá suma alebo aby mu bol platený dohodnutý dôchodok alebo aby
mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak u neho nastane poistná
udalosť.

16. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

17. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta OZ, zák. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas neplní, je v omeškaní.

18. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení aj úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

19. Súd sa vzhľadom na argumentáciu strán sporu v prvom rade zaoberal platnosťou poistnej zmluvy a

následne otázkou, či a v akej výške vznikol žalobkyni nárok na poistné plnenie.

20. Pokiaľ ide o otázku platnosti poistnej zmluvy, súd nezistil žiaden dôvod absolútnej neplatnosti
poistnej zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu, pretože nie je v rozpore so žiadnym ustanovením
OZ, ani v rozpore s iným zákonom platným v čase jej uzavretia. Súd nezistil, aby táto zmluva svojim

účelom zákon obchádzala a z vykonaného dokazovania nevyplynulo ani to, že by tu boli iné dôvody
neplatnosti zmluvy podľa príslušných ustanovení OZ. V čase uzavretia poistnej zmluvy OZ v § 788 ods.
2 neupravoval konkrétne náležitosti poistnej zmluvy. Z podstaty poistnej zmluvy je však zrejmé, že je v
nej potrebné vymedziť aj predmet poistenia a odplatu za poistenie (t.j. poistné), teda poistné je jednou z
podstatných náležitostí poistnej zmluvy. V poistnej zmluve uzavretej medzi stranami sporu bolo poistné

riadne upravené a dohodnuté. Toto poistné pritom navrhol samotný žalovaný. Za tohto stavu nemôže
byť zmluva neplatná z dôvodu, že neobsahuje určenie poistného. Súd považuje za bezpredmetnú aj
námietku žalovaného, že poistné bolo určené v rozpore so zákonom, v dôsledku čoho je neplatná celá
zmluva. Žalovaný pri tejto námietke odkázal na § 9 ods. 3 v spojení s § 11 ods. 3 zákona č. 24/1991 Zb. o
poisťovníctve platných a účinných v čase uzavretia zmluvy, ktoré mali upravovať podmienku, aby poistné

zaručovalo dlhodobú splniteľnosť záväzkov. Z ustanovení uvádzaných žalovaným v čase uzavretia
zmluvy však absolútne nevyplýva takáto povinnosť poisťovni a v týchto ustanoveniach nie je o dlhodobej
splniteľnosti záväzkov ani zmienka. Tieto upravovali podmienky pre vznik poisťovne a podmienky pre
povolenie jej fungovania. V danom prípade tu teda nie je žiaden rozpor s uvedenými ustanoveniami
zákona o poisťovníctve. V tomto smere je potrebné uviesť, že nie každý a akýkoľvek rozpor so zákonom

má za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ale len ak sankcia neplatnosti vyplýva priamo zo
zákona alebo ak ide o rozpor obsahu alebo účelu daného právneho úkonu (tzv. teória kvalifikovaného
rozporu). Ak povinnosť dlhodobej splniteľnosti bola zavedená neskôr, nemôže sa retroaktívne vzťahovať
na už uzavreté zmluvy. V tomto smere je pritom potrebné zdôrazniť, že vzťah z poistnej zmluvy je
súkromnoprávny. Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že poisťovníctvo je, resp. bolo do určitej

miery regulované. V tomto smere je potrebné odlišovať časť poisťovníctva regulovanú verejným právom,
do čoho spadajú aj návrhy poistného a podmienok poistných zmlúv predkladaných poisťovňou, ktoré sú,
resp. boli schvaľované príslušným štátnym orgánom a súkromnoprávnu časť poisťovníctva, do ktorej
spadá aj uzatváranie konkrétnych poistných zmlúv s konkrétnymi poistníkmi. Aj prípadný dodatočnezistený rozpor vo výpočte poistného, ktoré bolo schválené príslušným orgánom, nemôže spôsobovať
neplatnosť poistnej zmluvy v súkromnoprávnej rovine, ale maximálne iba nároky poisťovne voči orgánu,
ktorý výšku poistného pre určitý produkt schválil (ktoré sa javí, že si žalovaný aj uplatnil a pravdepodobne

(súdu nie je zrejmý obsah rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 10Co/25/2016, predpoklad
súdu vychádza z informácií zverejnených na internete) bolo zatiaľ rozhodnuté o základe nároku, t.j.
o tom, kto zodpovedá za daný stav). Ani prípadná nesprávnosť matematických výpočtov poistného,
resp. prípadná zodpovednosť štátneho orgánu za škodu, nezakladá žalovanému právo odkladať poistné
plnenie. Žalovaný podľa ním predložených listín bol povinný zjednať nápravu v kalkulačných vzorcoch

uvedených v poistno-matematických modeloch produktov životného poistenia v zmysle novej zákonnej
úpravy zákona o poisťovníctve a v zmysle konkrétnych záverov a v lehotách určených dohliadajúcim
štátnym orgánom - NBS, avšak nepreukázal, že táto náprava sa mala dotknúť už uzavretých poistných
zmlúv a takýto výklad nevyplýva ani z protokolu samotného dohliadajúceho orgánu (podľa vyjadrení
NBS táto žalovanému neuložila povinnosť zmeniť už existujúce zmluvy v neprospech klientov). Všetky
argumenty žalovaného týkajúce sa výsledku kontroly NBS preto súd vzhľadom na uvedené skutočnosti

považoval za bezpredmetné. Podobne nemožno akceptovať tvrdenia žalovaného, ktoré sa snažili
navodiť dojem, že poistné bolo určené štátnym orgánom a ktoré nepriamo smerovali k tomu, že žalovaný
bol obmedzený pri určení poistného pri uzatváraní poistnej zmluvy, pretože aj keď rámcové podmienky
podliehajú určitému schvaľovaciemu konaniu, s kým a akú konkrétnu poistnú zmluvu žalovaný uzavrie
je na jeho slobodnom rozhodnutí a toto nemožno považovať za obmedzené tým, že sa pri určení

poistného pohybuje v štátnym orgánom vymedzených hraniciach. Naviac treba zdôrazniť, že samotný
žalovanýpredkladalpríslušnémuštátnemuorgánunaschválenievýškypoistného.Samotnérozhodnutie
žalovaného vstúpiť do zmluvného vzťahu s konkrétnym poistníkom je teda absolútne nezávislé na
verejnoprávnej ingerencii. Orgán verejnej moci nemôže určovať poisťovni s kým môže a s kým nemôže
uzatvárať konkrétnu poistnú zmluvu. Argumentáciou strán sporu ohľadne rozhodnutia NBS uvádzaného

žalobkyňou sa súd bližšie nezaoberal, keďže toto rozhodnutie nie je pre rozhodnutie v prejednávanej
veci podstatné. Uvedené však naznačuje praktiky žalovaného, ktoré sú súdu známe aj z iných konaní,
keď sa žalovaný za každú cenu snaží minimálne oddialiť poistné plnenia.

21. Súd sa následne zaoberal otázkou, či a v akej výške vznikol žalobkyni nárok na poistné plnenie.

Keďže súd uzavrel, že poistná zmluva medzi stranami sporu bola riadne a platne uzavretá, súd v súlade
s citovanými zákonnými ustanoveniami dospel k záveru, že žalobkyni vznikol nárok na poistné plnenie,
a to vo výške upravenej v poistnej zmluve, čiže v danom prípade vo výške 1 505,37 eur určenej pre
prípad dožitia. Žalovaný nevyplatil žalobkyni žiadnu sumu, teda si nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu
z poistnej zmluvy, preto ho súd zaviazal na zaplatenie žalovanej sumy.

22. Žalobkyňa si uplatnila voči žalovanému aj úrok z omeškania, a to vo výške 9 % ročne zo žalovanej
sumy od 19.1.2016 do zaplatenia. Keďže ide o peňažný dlh, žalobkyni vznikol nárok aj na zaplatenie
úroku z omeškania v sadzbe určenej podľa § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia
vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. účinným do 31.1.2013 (keďže záväzkový vzťah vznikol pred

1.2.2013), ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, t.j. o 8 percentuálnych
bodov vyššej ako bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu
omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu bola 0,05 %, teda žalobkyňa má právo požadovať
úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne. Žalobkyňa si po čiastočnom späťvzatí uplatnila úrok z

omeškania v nižšej výške, preto jej ho súd ako zákonný priznal. Keďže žalovaný nevykonal vyšetrenie
do jedného mesiaca od poistnej udalosti (t.j. do 8.10.2015) a vyšetrenie účelovo odkladal, súd priznal
úrok z omeškania od žalobkyňou požadovaného dňa, kedy už bol jednoznačne v omeškaní s výplatou
poistného plnenia. V časti úrokov z omeškania, v ktorej žalobkyňa vzala žalobu späť, súd konanie
zastavil v súlade s § 144 a 145 ods. 2 C.s.p.

23. O nároku na náhradu trov konania žalobcu súd rozhodol v súlade s § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení
s § 256 ods. 1 C.s.p. Žalobkyňa bola v konaní v takmer celom rozsahu úspešná (zavinila zastavenie
konania len v nepatrnej časti úrokov z omeškania), teda by mala nárok na plnú náhradu trov konania.
Žalobkyňa si však nárok na náhradu trov konania neuplatnila, preto jej ho súd nepriznal.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku
na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.